Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-15-2020.pdf
PDF · 100.41 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Terézia Mecelová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci navrhovateľky: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O. XX, V. proti manželovi, odporcovi: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. W., t.č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu: G. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7P/87/2019 - 69 zo dňa 5. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 08.05.2004 v Kútoch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Kúty , vo zväzku 8, ročník 2004, na strane 12, pod poradovým číslom 8 rozviedol; maloletú dcéru na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok; súd otca zaviazal na platenie výživného na maloletú G. v sume 80 eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku; styk otca s maloletou dcérou neupravil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd po citovaní § 23, § 24, § 25, § 62 ods. 1 a 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) vecne rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, nakoľko manželia dlhšiu dobu spolu nežijú, odporca (manžel navrhovateľky) opustil domácnosť nedobrovoľne, lebo bol vzatý do väzby pre podozrenie z týrania navrhovateľky. Navrhovateľka nemá o manžela už vôbec žiadny záujem, nič k nemu necíti, nechce naďalej ostať v takom nefunkčnom manželstve. V súčasnosti má iný pohľad na život a budúcnosť, v ktorej jej terajší manžel už nie je. Obaja manželia za medzník hlavného vzniku rozpadu ich manželstva považujú rok 2017, kedy navrhovateľka odišla na niekoľko dní mimo domácnosť s iným mužom a bola svojmu manželovi neverná. Po jej návrate do domácnosti ich manželstvo len prežívalo, neobnovilo sa tak, aby plnilo všetky svoje funkcie v zmysle zákona o rodine. Účastníci sa postupne jeden druhému navzájom citovo odcudzili, k čomu prispel aj pobyt odporcu vo väzení, ktorý je v súčasnosti vo výkone trestu. Z výsluchu odporcu dožiadaným súdom nevyplynul žiaden objektívny dôvod, prečo by nemal súd manželstvo rozviesť. Súd sa o absencii citu a lásky odporcu k navrhovateľke presvedčil aj samotným vyjadrením odporcu, ktorý zľahčuje situáciu o tom, čo navrhovateľke povedal (manželke neublížil a nejaká hádka alebo zlé slovo je v každej domácnosti). Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nepriaznivej situácie v manželstve, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to,
že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Rozvod manželstva nebude na ujmu dieťaťa, hlavne ak bolo počas konania preukázané, že dcéra bola často svedkom vzájomných hádok medzi rodičmi.
3. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd dieťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd vychádzal zo základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať na výchove a výžive dieťaťa. Pod výchovou treba pritom rozumieť pomoc v zaužívaní si základných spoločenských pravidiel, zabezpečenie stravy, pomoc v príprave na vyučovanie, učiť deti robiť si poriadok v domácnosti, dbať o zdravý vývoj dieťaťa, a neposlednom rade komunikovať so zdravotníckymi zariadeniami pri zisťovaní zdravotného stavu dieťaťa. Súd vychádzal zo súčasnej situácie, keďže odporca je vo výkone trestu (voči trestnému rozhodnutiu je podané odvolanie odporcom) a prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka. V konečnom dôsledku sám otec súhlasil so zverením dieťaťa matke. Práve z tohto dôvodu súd nateraz ani neupravil styk otca s dieťaťom pretože mal preukázané, že matka dcére v styku s otcom nebráni, dokonca ju vzala za otcom aj na návštevu.
4. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby dieťaťa, rozdielne navrhovanú výšku výživného rodičmi a taktiež skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Súd skúmal potreby dieťaťa, ktoré je zdravé. Pri určení výživného vzal súd síce na vedomie aktuálnu situáciu odporcu, väzbu a nariadený výkon trestu odňatia slobody a teda obmedzené možnosti zárobku, ale nemohol opomenúť jeho predchádzajúci netto príjem u posledného reálne preukázaného zamestnávateľa Ing. T. X. - T. Q. v sume 401,21 eura. Tiež prihliadal na fakt, že do väzby sa dostal svojou vinou. Súd vychádzal z toho, že dieťa nemôže byť sankcionované v otázke výživného len z dôvodu, že otec je vo výkone trestu len vlastným pričinením. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z zaužívanej súdnej praxe, že pri maloletom dieťati vo veku do ukončenia základnej školy sa určuje matematicky ako 20 % z čistého príjmu povinného rodiča a výsledná suma sa delí počtom detí, ku ktorým má povinný vyživovaciu povinnosť. Čiže otec mal netto mesačný príjem (u svojho posledného zamestnávateľa evidovaného v Sociálnej poisťovni) 401,21 eura a 20 % z toho predstavuje sumu 80 eur, otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Súd dospel k záveru, že suma 80 eur ako výživné na dcéru je primeraná a objektívna. Matka pravidelne mesačne dcére platí polovicu poplatkov spojených s bývaním (nájom 291 eur + elektrina 29 eur + internet 12 eur = 291+29+12/2=166 eur); tiež výdavky v škole (na školské pomôcky ako sú minimálne písacie potreby, ZRPŠ, výlety), poplatok za krúžok v ZUŠ na rok, príprava na monitoring v 9. ročníku a prípravu na strednú školu, hygienické (aj čistiace a pracie) potreby, oblečenie a v neposlednom rade najdrahšia položka je celodenná strava, tu súd počítal zo sumou minimálne 100 eur mesačne na dcéru a bral do úvahy aj fakt, že dieťa je vo vývoji.
5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
6. Záverom súd dodal, že navrhovateľka v návrhu žiadala aj o pridelenie majetku, ktorý spolu s manželom nadobudli. Súd uvádza, že navrhovateľka sa môže domáhať zrušenia a vyporiadania jej BSM s manželom v lehote troch rokov po právoplatnosti rozsudku o rozvode (ak sa nedohodnú na rozdelení majetku) a preto sa týmto jej návrhom v tomto konaní nezaoberal.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca. Odvolanie odôvodnil tým, že nebol prítomný na pojednávaní, navrhovateľka uvádzala, že pred uzavretím manželstva žila s odporcom 4 roky a plus 4 roky po uzavretí manželstva, čo nie je pravda, pretože manželstvo účastníkov trvalo 15 rokov. Navrhovateľka tiež uvádzala, že zarobené peniaze odporcu, ktoré mu chodievali na účet všetky použil odporca na svoje dlhy (prúsery), čo sa taktiež nezakladá na pravde. Navrhovateľka uvádzala, že jej odporca ubližoval a napádal ju, čo sa vôbec tiež nezakladá na pravde. Pravda je taká, že odporca napádal navrhovateľku len verbálne a vôbec nie fyzicky ako tvrdí navrhovateľka.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), rozsudok v časti rozvodu v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu preskúmal napadnutý rozsudok bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.
9. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutočný stav (§ 35 CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie otázky rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo prejednávanej veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty odporcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o rozvode manželstva účastníkov konania a o úprave práv a povinností rodičov k maloletej dcére.
10. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 <..
13. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1, 2 cit. zák. o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
16. Na návrh navrhovateľky súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol s poukazom na to, že manželstvo prestalo fungovať potom, ako navrhovateľka v októbri 2017 odišla zo spoločnej domácnosti s cudzím mužom do Nemecka. Po jej návrate sa už vzťahy medzi manželmi neusporiadali. Navrhovateľka odporcovi kládla za vinu časté hádky, neprispievanie finančných prostriedkov na spoločnú domácnosť od roku 2015, navrhovateľka obnovenie manželského spolužitia vylučuje pretože k odporcovi už nič necíti. Odporca nezhody v manželstve riešil vyhrážaním sa zabitím a psychickým týraním, za čo bol vzatý do väzby. Aj keď odporca tvrdenia navrhovateľky o neprispievaní finančných prostriedkov na domácnosť popieral, súd uzavrel, že manželstvo je trvalo rozvrátené a vzhľadom k tomu, že manželstvo je len formálnym zväzkom účastníkov, manželstvo rozviedol.
17. Odporca v odvolaní namietal, že počas konania boli porušené jeho procesné práva nesprávnym postupom súdu, pretože odporca sa pojednávania nezúčastnil a poukazoval na nepresnosti vo výpovedi navrhovateľky (že s odporcom žila 8 rokov, čo nie je pravda, pretože manželstvo účastníkov trvalo 15 rokov), opätovne poprel tvrdenia navrhovateľky, že by jej neprispieval na domácnosť a tiež jej neubližoval a nenapádal ju, ale len verbálne napádal.
18. Nie je možné súhlasiť s názorom odporcu, že by súd nedodržal procesný postup v konaní. Odporca si návrh na začatie konania o rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu prevzal dňa 06.09.2019 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, spolu s prílohami (výzvou a poučeniami o jeho procesných právach, doručenka č.l. 9). Dňa 24.10.2019 sa uskutočnilo pojednávanie,
na ktorom bola vypočutá navrhovateľka, zápisnicu z pojednávania súd doručil odporcovi 28.10.2019 rovnako do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove (doručenka č.l. 32). Následne súd nechal vypočuť odporcu dožiadaným súdom (Okresným súdom Trnava), v súlade s § 104 Civilného sporového poriadku, pretože odporca sa nachádzal vo väzbe, neskôr vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove. Odporca bol vypočutý 13.11.2019, o čom bola spísaná zápisnica, odporca sa mal možnosť vyjadriť k tvrdeniam navrhovateľky v návrhu na začatie konania a rovnako sa mal možnosť vyjadriť k jej výpovedi na pojednávaní 24.10.2019. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa mal možnosť vyjadriť k prejednávanej veci, účastníci konania nenavrhovali vykonať žiadne dôkazy, súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z výpovedí účastníkov konania a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní chránil najlepší záujem maloletého dieťaťa, odporca sa k výpovedi navrhovateľky vyjadril, preto nebolo možné konštatovať, že by boli porušené akékoľvek procesné práva odporcu.
19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozvode manželstva správne vychádzal z vykonaného dokazovania, z výpovedí účastníkov konania, správy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Ustanovenie § 1 ods. 1 ZoR definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj zotrvať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené a obnovenie manželského spolužitia je vylúčené. Odporca aj keď s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie na preukázanie skutočnosti, že by manželstvo účastníkov nebolo trvalo narušené a rozvrátené.
20. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi v podstate potvrdili obaja manželia, vrátane odporcu. Rozdielnosť v argumentácii odporcu spočívala v tom, že poprel tvrdenia navrhovateľky, že by jej neprispieval na domácnosť, trval tiež na tom, že navrhovateľke neubližoval a fyzicky ju nenapádal, pripúšťal verbálne útoky. Podľa názoru odvolacieho súdu výsluch odporcu dožiadaným súdom svedčí o opodstatnenosti záveru o kvalifikovanom stupni rozvratu vzťahov medzi manželmi a ich rozdielny prístup a názor na vzniknuté situácie a ak odporca má svojím vyjadrením snahu vyvolať pochopenie pre jeho konanie pred súdom, je k tomu potrebné pre úplnosť dodať, že akékoľvek útoky, ani verbálne útoky by nemali mať vo fungujúcom manželstve svoje miesto.
21. Za príčinu rozvratu manželstva je potrebné považovať názorové nezhody oboch účastníkov na vzniknuté životné situácie a za rozvrat manželstva sú rovnako zodpovední obaja manželia, pretože nemožno konštatovať, že názor niektorého z nich je (ne)správny. Dôležité je, že ich názory nie sú podobné ani zhodné. V riadne fungujúcom manželstve sa manželia v podstatných veciach názorovo zhodujú a v detailných (menej podstatných) sa názorovo vzájomne dopĺňajú, čo o účastníkoch konania nemožno konštatovať. V manželstve tiež nie je možné akceptovať na jednej strane neveru a na druhej strane vulgarizmus, nadávky a verbálne útoky, pretože okrem ponižovania iné neznamenajú.
22. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. Keďže rozsudok v časti o rozvode bol vecne správny, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletej G.. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne argumenty, ktorými by spochybňoval správnosť záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
24. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).