Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-59-2023.pdf
PDF · 131.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/59/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpená: RIEDL advokátska kancelária s. r. o. so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490 proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o zdržanie sa zrážok zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej dňa 09.02.2018, medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy.
II. Určuje, že podmienka uvedená v čl. 3 bod 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 02.08.2006 medzi žalobkyňou a Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890 v znení: Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy Dohoda v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy klienta je neprijateľná.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov dňa 14.11.2023 proti žalovanému
domáhala zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného, Poštová banka, a.s. dňa 02.08.2006 uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorou jej bolo poskytnutých 50 000,- SK (1 659,70 eura), s lehotou splatnosti do 14.08.2011. Zo zákona je na neho potrebné hľadieť ako na bezúročný, s poukazom na § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou dohody o splátkovom kalendári a dohody o uznaní dlhu zo dňa 09.02.2018. Z ich obsahu vôbec nevyplýva, akým spôsobom dospel žalovaný k výške pohľadávky 1 781,43 eura. Zároveň z nej vyplýva informácia, že sa v danom prípade jedná o nárok premlčaný, čo je v rozpore s § 558 OZ. Z takto netransparentnej dohody o uznaní záväzku nie je možné platne uzavrieť ďalšie dohody o zabezpečení pohľadávky, konkrétne dohodu o zrážkach zo mzdy. Z jej obsahu ani nie je zrejmé, v akej výške by sa zrážky každý mesiac vykonávali. Nemala tak žiadne relevantné informácie, na základe ktorých by vedela starostlivo posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré by z takéhoto
právneho úkonu mali plynúť. Navrhla vyhlásiť zmluvnú podmienku - dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy, za neprijateľnú. Naliehavý právny záujem na takomto určení vyplýva z § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý v § 6 ods. 3 zák. č. 634/1992 Zb., podľa ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Neposkytnutie základných informácii o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a o jeho dôsledkoch nemožno hodnotiť inak ako porušenie zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi, čo aj pred účinnosťou ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. spôsobovalo neplatnosť takéhoto právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 OZ. Banka v čase uzatvárania zmluvy o úvere ako poskytovateľ úveru mal povinnosť poskytnúť jej jasné a zrozumiteľné informácie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, najmä za situácie, ak na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať zrážky z jej mzdy bez toho, aby boli nároky uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom. Tým, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok z jej mzdy a nemá možnosť ich vykonávanie priamo zastaviť, s poukazom na vyššie uvedené námietky, považuje za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť poskytnutia jej ochrany nariadením neodkladného opatrenia. 3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 7Csp/59/2023-21 zo dňa 28.11.2023 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej dňa 09.02.2018, medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy (pri úvere č. XXXXXXXXXX), do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 4. Predmetom konania bolo uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav. 6. Zo spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že strany uzatvorili dňa 02.08.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000,- SK, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 1 500,- Sk od 14.09.2006. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 26,18 %. 7. Podľa Čl. 3. bod 4 zmluvy o úvere, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy klienta. 8. Strany sporu uzatvorili dňa 09.02.2018 dohodu o splátkovom kalendári a dohodu o uznaní dlhu, podľa ktorej pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi ku dňu 09.02.2018 predstavovala sumu 1 773,19 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 724,36 eura a príslušenstva vo výške 1 048,83 eura a ktorá bola ku dňu 09.02.2018 splatná v celom rozsahu. 9. Dlžník vyhlásil, že dlh uznáva, čo do právneho dôvodu, vzniku i do výšky v celom rozsahu. 10. Ďalej bol predmetom dohody splátkový kalendár, na základe ktorého sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi dlh vo výške 1 773,19 eura spolu s úrokom vo výške 0 % ročne zo sumy nesplatenej istiny dlhu vo výške 724,36 eura a to v časovom období od 28.02.2018 do 28.01.2023 po 30,- eur mesačne. 11. V rovnaký deň 09.02.2018 strany sporu uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením uspokojenia záväzku dlžníka voči veriteľovi, vyplývajúceho z dohody o uznaní dlhu zo dňa 09.02.2018. V predmetnej dohode mal dlžník podpisom tejto dohody potvrdiť, že bol poučený a je si plne vedomý právnych dôsledkov jej uzatvorenia, a že v prípade, ak nebude riadne a včas uhrádzať splátky dlhu podľa dohody o uznaní dlhu zo dňa 09.02.2018. Veriteľ je oprávnený predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške podľa nariadenia 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a ich poukazovanie veriteľovi vo výške ako pri zrážkach pri výkone rozhodnutia. Dlžník podpisom tejto dohody potvrdzuje, že pri jej podpisovaní konal slobodne a vážne a že dohoda nebola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, a že si bol vedomý možnosti ju odmietnuť. Dlžník výslovne udeľuje veriteľovi výslovný súhlas na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy a na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške podľa nariadenia 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a ich poukazovanie veriteľovi vo výške ako pri zrážkach pri výkone rozhodnutia. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na budúcich platiteľov mzdy. Dlžník
výslovne súhlasí, aby Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, poskytla veriteľovi – spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, ako aj každému ďalšiemu veriteľovi pohľadávky F. G. voči dlžníkovi z titulu zmluvy o úvere: osobné údaje dlžníka, ako aj údaj, či je dlžník zamestnaný, u akého zamestnávateľa, na základe akého pracovnoprávneho vzťahu, dobu trvania zamestnania a poistenia, výšku vymeriavacieho základu u všetkých alebo jednotlivých zamestnávateľov a priemernú výšku vymeriavacieho základu, či je poberateľom invalidného či iného dôchodku, pričom dlžník zároveň splnomocňuje BENCONT COLLECTION, a. s., ako aj každého ďalšieho veriteľa pohľadávky voči dlžníkovi z titulu zmluvy o úvere na podanie žiadosti o poskytnutie týchto údajov a na prijatie odpovede na takúto žiadosť. Súhlas dlžníka podľa tohto bodu sa udeľuje na účely vymáhania pohľadávky z titulu zmluvy o úvere a tejto dohody, a to na dobu trvania 10 rokov od udelenia súhlasu. 12. Žalobkyňa predložila dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy žalobkyne DLK BJ, s.r.o. a vyzval ju na vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 1 781,43 eura s príslušenstvom, a to listom zo dňa 07.12.2022. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.12.2023 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a taktiež s tvrdením, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.02.2018 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy spolu s dohodou o splátkovom kalendári a uznaní dlhu jej bola doručená domov, kedy mala slobodnú voľbu, či ich podpíše bez limitovaného času. Žalovaný tvrdil, že jednotlivé dohody nie sú navzájom podmienené. Žalovaný uviedol, že dohoda o vykonaní zrážok bola uzatvorená platne v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka a je zákonným zabezpečovacím inštitútom pre prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 14. Žalobkyňa v podaní zo dňa 14.03.2024 uviedla, že nespochybňuje legálnosť inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ale poukázala na netransparentnosť vyčíslenia pohľadávky žalovaného v dohode o uznaní dlhu. Uviedla, že k uznaniu dlhu z jej strany platne nedošlo, pretože žalovaný sa rozhodol neinformovať ju o premlčaní svojho nároku. 15. Strany zotrvali na svojich postojoch. 16. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil: 17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). 19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 21. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 25. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
26. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 27. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 28. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), písm. a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, písm. b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 29. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 30. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. 31. Podľa § 5 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 32. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51). 33. Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004, t. j. pred uzatvorením úverovej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. 34. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
35. Podľa ustanovenia čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 36. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. 37. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 38. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. 39. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 40. Podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. 41. Podľa § 7 ods. 4 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. 42. Podľa § 7 ods. 5 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. 43. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 44. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 45. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. 46. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 47. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. 48. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch, všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 49. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného uzatvorili dňa 02.08.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej banka poskytla žalobkyni úver vo výške 50 000,- Sk. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje výšku úrokov a poplatkov. Podľa § 5 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že banke nevznikol nárok na zaplatenie úrokov alebo poplatkov, ktoré v zmluve nie sú uvedené.
50. Je zrejmé, že úverová zmluva, dohoda o uznaní dlhu a dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 51. Právny nástupca banky, terajší žalovaný zaslal žalobkyni na podpis dohodu o splátkovom kalendári, dohodu o uznaní dlhu a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.02.2018. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru bola určená 60 mesačnými splátkami, t.j. do 5 rokov od 14.09.2006, t.j. 14.09.2016. Je celkom zrejmé, že nároky žalovaného ku dňu 09.02.2018 už boli premlčané. Napriek uvedenému žalovaný predložil žalobkyni dohodu o splátkovom kalendári, ktorého súčasťou bola dohoda o uznaní dlhu. Je možné predpokladať, že žalobkyňa mala záujem o splátkový kalendár, preto uvedenú listinu podpísala. V dohode o uznaní dlhu nie je zmienka o tom, že ide o premlčaný dlh. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní nie je možné dospieť k záveru, že žalobkyňa vedela v čase podpisu listiny o tom, že dlh je premlčaný, a že si uvedomovala všetky právne dôsledky uznania dlhu. Je celkom zrejmé, že žalovaný uvedenú skutočnosť pred žalobkyňou vo vlastnom ekonomickom záujme zamlčal. Žalovaný tak konal v rozpore s dobrými mravmi, keď neposkytol žalobkyni uvedenú informáciu a jej dôsledky a zneužil jej nevedomosť. Naviac, z dohody o uznaní dlhu nie je možné zistiť, ako žalovaný dospel k výške dlhu a úroku vo výške 724,36 eura, ak v dohode uviedol úrok 0 % ročne. 52. Dohodu o uznaní dlhu zo dňa 09.02.2018, ktorou bola predĺžená premlčacia doba, túto považuje súd za neprijateľnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa si podpisom uvedenej dohody, ktorá jej bola na formulári predložená na podpis zhoršila svoje postavenie, pričom sama nemala žiaden dosah na obsah listiny. Ako spotrebiteľka mohla podpísať len celý formulár, bez toho, aby porozumela jeho obsahu (zrejme s dôverou, že žalovaný voči nej postupuje s odbornou starostlivosťou). 53. Dohoda o uznaní dlhu z vyššie uvedených dôvodov nemá účinky uznania dlhu, pretože žalobkyňa o premlčaní dlhu nevedela. 54. Dohoda o zrážkach zo mzdy nadväzuje a odvoláva sa na neúčinnú dohodu o uznaní dlhu zo dňa 09.02.2018. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže mať právne účinky podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Naviac, podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa udeliť žalovanému, ako aj každému ďalšiemu budúcemu veriteľovi pohľadávky plnomocenstvo a súhlas na všetky úkony podľa čl. I. bodu 5 Dlžník výslovne súhlasí, aby Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, poskytla veriteľovi – spoločnosti BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, ako aj každému ďalšiemu veriteľovi pohľadávky F. G. voči dlžníkovi z titulu zmluvy o úvere: osobné údaje dlžníka, ako aj údaj, či je dlžník zamestnaný, u akého zamestnávateľa, na základe akého pracovnoprávneho vzťahu, dobu trvania zamestnania a poistenia, výšku vymeriavacieho základu u všetkých alebo jednotlivých zamestnávateľov a priemernú výšku vymeriavacieho základu, či je poberateľom invalidného či iného dôchodku, pričom dlžník zároveň splnomocňuje BENCONT COLLECTION, a. s., ako aj každého ďalšieho veriteľa pohľadávky voči dlžníkovi z titulu zmluvy o úvere na podanie žiadosti o poskytnutie týchto údajov a na prijatie odpovede na takúto žiadosť. Súhlas dlžníka podľa tohto bodu sa udeľuje na účely vymáhania pohľadávky z titulu zmluvy o úvere a tejto dohody, a to na dobu trvania 10 rokov od udelenia súhlasu. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá aj z civilistického hľadiska, pretože neobsahuje kvantifikáciu zabezpečovaného nároku, teda určenie celkovej výšky zabezpečovaného nároku. Z predmetu tejto dohody vyplýva len odkaz na úverový vzťah medzi účastníkmi zmluvy a zabezpečované nároky sú vyjadrené tak, že ide najmä o vrátenie dlhu podľa dohody o uznaní dlhu zo dňa 09.02.2018. 55. Konanie žalovaného, ktorý predložil žalobkyni na podpis dohodu o uznaní dlhu a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.02.2018 možno hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, kedy žalovaný nepostupoval vo vzťahu k žalobkyni s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 56. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa bola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Žalobkyňa ako osoba neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre neho zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo
mzdy, podpis dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobkyni vnútený, pretože podpísala v dobrej viere súbor tlačív, ktoré jej žalovaný zaslal. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 57. V danej súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. 58. Postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Súd poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, H. I., s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu nariadiť predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. 59. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. 60. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu sa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. 61. Napokon, zákonodarca s účinnosťou od 01.05.2014 v ustanovení § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/1007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanovil, že neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Zákonodarca odôvodnil uvedenú úpravu tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiadúce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci
zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie. 62. Z vykonaného dokazovania súd nezistil, aby žalovaný poučil žalobkyňu o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy ako aj dohody o uznaní dlhu, na ktorú sa odvoláva. O uvedenom svedčí aj tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa si mohla dať preskúmať dohody z právneho hľadiska, pričom žalovaný vôbec nezohľadňuje vlastné zákonné povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, podľa ktorých má postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. 63. Pokiaľ ide o samotnú žiadosť žalovaného adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne o zrážky zo mzdy, táto taktiež neobsahuje kvantifikáciu celkovej sumy, ktorá má byť žalobcovi zrazená zo mzdy (..pohľadávka je naďalej úročená..) a pohľadávka žalovaného je neurčitá. 64. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej dňa 09.02.2018, medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy, pretože predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti pre spotrebiteľa a jej neurčitosti. 65. Žalobkyni pri uzatváraní úverovej zmluvy bol vopred vnútený na pripravenom tlačive aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, a to získanie úveru a uzatvorenie úverovej zmluvy. Žalobkyňa v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, súd určil, postupom podľa § 298 ods. 1 CSP, že podmienka uvedená v čl. 3 bod 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 02.08.2006 medzi žalobkyňou a Poštová banka, a. s., IČO: 31 340 890 v znení: Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy Dohoda v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy klienta je neprijateľná. 66. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).