Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoP-33-2020.pdf
PDF · 156.45 KB
Case nature
Subarea
6CoP/33/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ W. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ W. B., nar. XX.XX.XXXX, obe maloleté deti rvale bytom W. XXX/XX, XXX XX K., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: Mgr. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX K., zastúpenej JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom sosídlom Hviezdoslavova 49, 029 01 Námestovo, IČO: 42 216 176 a otca: Ing. X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Q. XXX, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v štádiu rozhodovania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/53/2019-53 zo dňa 29. apríla 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/53/2019-53 zo dňa 29. apríla 2020 mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Maloletého W. B., nar. XX.XX.XXXX, dočasne zveruje do osobnej starostlivosti otca.
Matke nariaďuje dočasne platiť výživné na maloletého W. B., nar. XX.XX.XXXX, v sume 50,00 eur mesačne vždy do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je povinná takto prispievať na výživu maloletého, a to k rukám otca.
Matka je oprávnená dočasne sa stýkať s maloletým W. B., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. s výnimkou:
- mesiacov júl a august, počas Vianočných sviatkov, kedy je oprávnená stýkať sa s maloletým v čase od 15. júla 18.00 hod. do 31. júla 13.00 hod. a v čase od 16. augusta 18.00 hod. do 31. augusta 18.00 hod.,
- Vianočných a novoročných sviatkov, kedy je oprávnená stýkať sa s maloletým v párnom roku v čase od 24. decembra 10.00 hod. do 25. decembra 13.00 hod. a v čase od 31. decembra 10.00 hod. do 02. januára 18.00 hod. a v nepárnom roku v čase od 25. decembra 18.00 hod. do 28. decembra 18.00 hod.,
- jarných prázdnin, kedy je oprávnená stýkať sa s maloletým v nepárnom roku v čase od pondelka 10.00 hod. do štvrtka 18.00 hod.,
- Veľkonočných sviatkov, kedy je oprávnená stýkať sa s maloletým v nepárnom roku v čase od Zeleného štvrtku 17.00 hod. do Veľkonočného pondelka 16.00 hod., s tým, že matka maloletého od otca prevezme v čase určeného začiatku styku v mieste trvalého pobytu otca a maloletého otcovi odovzdá v čase určeného konca styku v mieste trvalého pobytu otca.
Otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne a včas pripraviť.
Týmto neodkladným opatrením sa na čas jeho nariadenia, t. j. do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Námestovo vo veci vedenej pod spis. zn. 4P/53/2019, m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 11P/13/2017-187 zo dňa 20.06.2019 vo výrokoch, ktorými bol maloletý W. B., nar. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matky, bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému W. B., nar. XX.XX.XXXX a bolo upravené stretávanie otca s maloletým W. B., nar. XX.XX.XXXX.
Vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že otec návrhom podaným na súde dňa 03.04.2020 žiadal, aby súd prvej inštancie neodkladným opatrením zveril obe maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, matke maloletých detí uložil povinnosť platiť na výživu maloletého W. sumu 140,- eur a na maloletú W. sumu 100,- eur mesačne. Súčasne žiadal, aby súd upravil styk matky s maloletými deťmi. 3. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.04.2020 prišiel k nemu bez predchádzajúceho oznámenia maloletý W. s tým, že odišiel od matky a viac sa tam nemieni vrátiť. Aj napriek tomu, že pre neho toho istého dňa prišla matka s priateľom, maloletý sa s ňou odmietol vrátiť. Dňa 02.04.2020 mu bolo pracovníčkou kurately s vyhrážaním a zastrašovaním oznámené, že marí rozhodnutie súdu, z čoho má pocit, že je kuratela voči nemu zaujatá a nerieši jeho a maloletého problémy, ale len záujmy matky, ktorá odmietla zabezpečiť učebné pomôcky pre syna a nereaguje na žiadnu formu komunikácie. Maloletý W. má panický strach z toho, že by sa mal vrátiť k matke a bývať s cudzím mužom. On ako otec sa o neho bojí a keďže má strach, aby si niečo neurobil, má ho stále pri sebe. Jeho domov bol do 11 rokov v rodinnom dome v Q., kde má aj rodinné väzby. Maloletý už od svojej matky odišiel dvakrát, naposledy dňa 20.11.2019. Dňa 22.03.2020 sa matka presťahovala z jednoizbového bytu bez vedomia detí ku svojmu priateľovi, ktorého deti neznášajú. Dňa 19.12.2019 podal otec aj návrh na zmenu osobnej starostlivosti maloletých detí, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 4P/53/2019. 4. Matka maloletých detí dňa 23.04.2020 oznámila, že otec maloletých detí bez toho, aby došlo k právoplatnej zmene súdneho rozhodnutia, svojvoľne zadržiava maloletého W. a odmieta ho vydať aj napriek tomu, že je zverený do jej starostlivosti. Aj napriek tomu, že kontaktovala sociálnu kuratelu a aj políciu, za asistencie ktorej bola pre maloletého, syna nezískala, nakoľko ten aj napriek tomu, že chcel odísť, bol po ceste odchytený otcom, svojou starou mamou a sesternicou, ktorí na neho kričali, aby neodišiel, a tak zmenil svoje predchádzajúce rozhodnutie. Aj napriek tomu, že chcel nastúpiť do auta, otec mu to zakázal a ju od auta odstrčil. Uviedla, že dňa 20.04.2020 zistila, že jej chýba karta poistenca maloletého W.. Potom, ako všetko prehľadala, tak sa jej maloletá W. priznala, že jej stará matka z Q. prikázala a doslova ju donútila, aby zobrala kartu maloletého W. a jej aby o tom nepovedala. Uviedla, že prostredníctvom starej matky z Q. opakovane a cielene maloletú W. využívali a dokonca ju nútili ukradnúť veci maloletého W.. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj znaleckým posudkom a aj záznamom z polície, z ktorých vyplynulo, že maloletý W. bol dlhodobo manipulovaný svojim otcom. Najmä jeho sesternica ho nabádala k úteku z domu. Využívali na to každú situáciu. Príčinou jeho odchodu bolo hlavne to, že mal zakázané hrať sa na PC, nakoľko u neho zbadala príznaky závislosti. V Q. mu ale otec počítač kúpil a ak sa nehrá na ňom, tak na mobile. Toto jej potvrdila aj maloletá W., ktorá v súčasnej dobe odmieta s otcom komunikovať. 5. Vychádzajúc z dôkazov, ktoré mal k dispozícii, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nebol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Z jeho činnosti mu bolo známe, že rodičia maloletých detí navzájom nekomunikujú a maloleté deti slúžia ako prostriedok pomsty partnerovi. Táto skutočnosť bola potvrdená aj stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol súdu, aby v zmysle ust. § 37 ods. písm. d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine") uložil rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu v rozsahu 80 hodín prostredníctvom akreditovaného subjektu TENENET o. z. Ďalej súd prvej inštancie vyjadril svoj názor, že otec maloletého by mal upustiť od svojho konania a plniť právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Nebolo tak presvedčivo a spoľahlivo preukázané tvrdenie otca, že maloletý W. sa odmieta vrátiť k matke a na rozhodnutie o prípadnej zmene výchovného prostredia maloletých detí bude potrebné podrobnejšie dokazovanie. Preto s poukazom na tieto skutočnosti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 7. Odvolateľ namietal, že Maloletý W. ušiel od matky nie na jeho návrh, ale rozhodol sa sám. On však uznáva a rešpektuje matku, ktorej boli zverené obe maloleté deti. Toho času, keď maloletý W. ušiel od matky, ako otec maloletému nebráni, aby sa vrátil k matke. Maloletý má však panický strach sa k matke vrátiť. Matka tvrdí, že svojvoľne zadržiava maloletého, čo však nie je pravda. Maloletý je u neho na
báze vlastného rozhodnutia. On si splnil povinnosť, pričom ihneď kontaktoval kuratelu, že maloletý po druhýkrát odišiel od matky. Matka svojim konaním za asistencie polície dňa 01.04.2020 a dňa 02.04.2020 vystavila maloletého obrovskému stresu až panickému strachu. Otec vyjadril svoje podozrenie, že matka dokázala ovplyvniť kolíznu opatrovníčku a taktiež políciu. Klame, že maloletý W. chcel ísť k nej, že chcel nastúpiť do vozidla k matke. Je pravdou, že maloletý sa schoval za neho a matka maloletého cez neho chytila za ruku, pričom ho chcela násilím odtiahnuť ako zločinca do vozidla. Maloletý sa vymkol matke z rúk a kričal na ňu, že nechce s ňou ísť do bytu do K., aby si išla tam, skade prišla. Kričal, že je doma u otca, to je jeho dom a tu ostane a nikde z Q. sa nepohne. Potom maloletý utekal do rodinného domu jeho starej matky. Keby chcel ísť k matke, tak je pri nej a nedošlo by k incidentu. Ďalej matka klame, že stará matka maloletého W. prikázala maloletej W. doniesť kartu poistenca maloletého W.. Je pravda, že to stará matka povedala maloletej W., ale neprikázala jej to, len ju poprosila, aby to doniesla, nakoľko by kartu poistenca matka odmietla vydať. Matka krivo obviňuje otca, že maloletého W. manipuloval. Aj záznam z polície je na objednávku matky napísaný v prospech nej. Preto ho maloletý poprosil, aby mu umožnil vyjadriť sa k daným skutočnostiam, ktoré vyjadrenie maloletého tvorí prílohu odvolania. Rovnako nie je pravdou, že by maloletého na útek nabádala sesternica maloletého, že je maloletý závislý na PC a na mobile, že maloletému kúpil PC. Pravdou je, že PC nakupuje pre svoje podnikanie a nie na hranie sa maloletých detí. Matka za tri roky nedokázala zabezpečiť pre maloleté deti PC. Tak isto nie je pravdivé tvrdenie matky, že maloletá W. s ním odmieta komunikovať. Matka maloletej W. mu v období po dni 20.04.2020 tri dni bránila s maloletou telefonovať. Maloletú trestá za to, že zobrala kartu poistenca maloletého W. a dala ju jemu. O tomto mu rozprávala sama maloletá. Matka ju vedome voči nemu manipuluje. Maloletý W. toho času po svojom úteku od matky býva u neho doma v Q.. Plní si riadne školské povinnosti aj napriek tomu, že mu matka odmietla vydať školskú tašku a všetky učebné pomôcky. Dňa 15.04.2020 bol osobne s maloletým v základnej škole v Námestove, ktorú maloletý navštevuje a s triednym učiteľom zabezpečil niektoré náhradné učebné pomôcky. Knihy 8. ročníka mu zapožičala riaditeľka základnej školy v Q.. Matka ako pedagogička musí vedieť ako to maloletému veľmi chýbalo. Súčasne otec namietal, že súd prvej inštancie neprihliadal na bytové podmienky maloletých deti. Maloleté deti majú v Q. nadštandardné podmienky bývania. Je to ich prirodzené prostredie, kde majú rodinné väzby a tiež kamarátov a príbuzných. Súd prvej inštancie taktiež prehliadol vážny problém, a to že zo strany matky dochádza k psychickému týraniu maloletých detí a je len otázkou času, kedy dôjde k fyzickému násiliu. Otec apeloval na odvolací súd, aby prihliadol na potreby maloletých detí, na ich bytové podmienky a najmä na vôľu maloletého W.. Dokáže sa o obe maloleté deti postarať 24 hodín denne, nakoľko má prácu z domu. Podniká v doprave. Na podklade uvedeného mal otec za to, že súd prvej inštancie mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, pričom napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Matka sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila, pričom odvolaciemu súdu navrhovala, aby napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu. 9. Uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za vecne a právne správne a riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Z návrhu otca, ako aj jeho odvolania, je zrejmé, že otec sa úplne stráca vo svojich tvrdeniach v porovnaní s viacerými konaniami vedenými na súde prvej inštancie. Vedie sa toho času, okrem exekučného konania a konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rodičov, najmä od dňa 06.04.2020 konanie o výkon rozhodnutia súdu vo veci maloletých detí pod sp. zn. 3Em/2/2020. V tomto konaní otec tvrdí, že maloleté deti nenávidia jej priateľa, ktorý im poskytol bývanie, kde obe maloleté deti majú každé svoju detskú izbu so zariadením, ktoré si samé vybrali. Jej priateľa poznajú už viac ako tri roky a v rámci detských aktivít sa im venuje viac, ako sa im venoval ich vlastný otec. Naopak v podaniach o nariadenie neodkladného opatrenia už otec uvádza, že maloletý W. má z nej panický strach, z dôvodu, že si bola preňho dňa 02.04.2020 za asistencie polície. Keď sa hliadka PZ dozvedela, kam a ku komu má ísť, tak si radšej zobrali kameru a celú situáciu zdokumentovali. Policajtom bolo dokonca vyhrážané sa pri zdokumentovaní celej situácie televíziou a prokuratúrou, pričom len riadne vytvárali dôkazový materiál a plnili si svoju prácu. Maloletý W. chcel ísť s ňou domov, išiel sa prezuť a chcel nastúpiť do vozidla. Sesternica nebola s maloletým počas celej situácie, prišla neskôr. Príslušníci PZ sa nikdy nevyhrážali maloletému, že pôjde do detského domova, či polepšovne. Neťahala maloletého silou do vozidla. Následne sa maloletý vracal prezutý z domu k starej matke po mobilný telefón. Otec ju odstrčil silou od maloletého a výslovne mu zakázal nastúpiť do vozidla. Neutekal do domu starej matky, ale bol stiahnutý sesternicou. Maloletý jej nikdy nepovedal, že s ňou nechce bývať a že s ňou nepôjde. Je zrejmé, že otec si neplní povinnosti dané mu právoplatným súdnym
rozhodnutím, a to rozsudkom Okresného súdu Námestovo spis zn. 11P/13/2017 zo dňa 20.06.2019. Neplatí výživné v plnej výške, čo však je predmetom exekučného konania. Maloletého neodovzdáva v stanovených termínoch, teda preukázateľne si neplní povinnosti. Dokonca maloletého vedie k tomu, že nemusí rešpektovať rozhodnutie súdu, polície a kurately. Maloleté deti (súrodencov) rozdeľuje a separuje. Správa sa k nim rozdielne podľa toho, ako sa podvolia jeho manipuláciám. Napokon matka prezentovala svoj názor, že otec jasným spôsobom preukazuje svoj egoizmus a pohŕdanie akoukoľvek autoritou, v tomto prípade autoritou súdu a jeho rozhodnutí a tomuto dokonca učí aj svoje vlastné deti. Už po vyhlásení rozsudku vo veci rozvodu manželstva pred všetkými vyhlásil, že to je len dočasné, pretože maloletý bude mať 15 rokov a môže si robiť, čo bude chcieť. Je zrejmé, že otec nevydržal ani do 15. narodenín maloletého a maloletý už robí, čo chce otec, aby ublížil matke. Pri poslednej komunikácii s maloletým, po tom, ako otcovi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, jej maloletý prestal dvíhať telefón a len jej napísal, že mu má zavolať až vtedy, keď zruší exekúciu a má si to dobre premyslieť. Odvtedy jej už ani raz telefón nezdvihol a zistila, že už si ju zablokoval aj na sociálnych sieťach, teda nemá s ním už ani komunikačný kontakt. Otcove manipulácie sa stupňujú a deti žijú v sústavnom strachu. 10. K odvolaniu otca sa vyjadril písomne aj kolízny opatrovník, ktorý opätovne odporučil, aby súd v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložil rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu v rozsahu 80 hodín prostredníctvom akreditovaného subjektu TENENET o. z., Námestovo. Ďalej uviedol, že neprodukuje nové dôkazy a návrh na zmenu rozhodnutia v rámci prvostupňového konania. Medzi rodičmi sú vzájomné rodičovské a partnerské nezhody. Rodičia nedokážu medzi sebou racionálne komunikovať. Ich komunikácia je obmedzená na textové správy. Majú rozdielne názory na výchovu a starostlivosť o maloleté deti. Rodičia boli poučení, aby sa snažili racionálne dohodnúť, aby brali ohľad na vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia maloletých detí, nakoľko tieto boli často krát svedkami situácií, pri ktorých rodičia riešili svoje rodičovské a partnerské nezhody. Rodičia v minulosti využili psychologické poradenstvo na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo za účelom dohody ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností. Poradensko-psychologický proces s nimi bol ukončený 12.06.2017 pre nezlučiteľnosť cieľov klientov. Rodičia sa zúčastnili len na dvoch konzultáciách. Ako súčasť opatrení rodičom navrhol zabezpečenie odbornej metódy „na prispôsobenie sa novej situácii v prirodzenom prostredí dieťaťa", ktorú by realizoval akreditovaný subjekt Kľúč, n. o. Účel opatrenia mal byť zameraný na riešenia problémov, zlepšení rodičovských a komunikačných zručností, eliminovanie rodičovských konfliktov pri stretávaní otca s maloletými deťmi. K tomu je potrebný súhlas oboch rodičov. Rodičia nesúhlasili so zabezpečením odbornej metódy na prispôsobenie sa novej situácií v prostredí dieťaťa, ani s využitím psychologickej pomoci. Naďalej tak pretrváva konflikt medzi rodičmi maloletých detí, týkajúci sa problémovej komunikácie medzi rodičmi, preto je potrebná u rodičov podpora a rozvoj rodičovskej roly, za účelom posilnenia kompetencií a sociálnych zručností rodičov v oblasti komunikácie. 11. K vyjadreniu matky sa otec písomne vyjadril v odvolacej replike tak, že poprel jej tvrdenia o tom, že by maloleté deti manipuloval. Maloletému W. nikdy nekázal, aby od matky ušiel. Maloletý má slobodnú vôľu a on túto jeho vôľu len rešpektuje. Rovnako, ako sa maloletý rozhodol, že opustí domácnosť, kde býva matka, môže sa rozhodnúť, že opustí domácnosť, kde býva on. V žiadnom prípade však nepohŕda súdnou autoritou, túto rešpektuje plní všetky súdom uložené povinnosti. Ďalej otec poukazoval na to, že na konci školského roka formou sms požiadal matku, aby vydala maloletému školské knihy na vrátenie. Toto odmietla, čo malo za následok, že maloletý na konci školského roka nedostal vysvedčenie. Maloletý mu povedal, že takú hanbu ešte nezažil. Z tohto dôvodu na matku ešte viac zanevrel. Súčasne sa mu maloletá W. zdôverila, že niekedy zaspáva a spí medzi matkou a jej priateľom. Otec vyjadril obavu, či nedochádza k sexuálnemu zneužívaniu maloletej. Je absurdné, aby cudzí človek spával s maloletou. Zároveň otec namietal tvrdenie matky, že neplní rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 11P/13/2017-187 zo dňa 20.06.2019, nakoľko maloletú W. odovzdáva matke riadne a včas, ako to má uložené podľa uvedeného rozhodnutia. Ak maloletý W. nechce ísť k matke, rešpektuje ho a nebude páchať na ňom násilie, aby maloletý plnil súdne rozhodnutie. Matka klame a zakrýva svoje psychické a fyzické týranie maloletých detí tvrdením, že je agresor, tyran a človek, ktorý dokonale manipuluje s maloletými deťmi. Ak by toto všetko bola pravda, tak maloletý W. nikdy k nemu nepríde. Maloletý veľmi dobre vie, kde je pokoj, istota, harmónia a sloboda. Pokiaľ matka udáva, že maloletý W. s ňou prestal komunikovať, za tento stav on nemôže. Jediný jeho príkaz, ktorý musí maloletý rešpektovať, je, že nesmie zablokovať telefónne číslo matky, aby s ňou mal kontakt. A keď sa maloletý rozhodol, že s matkou nebude komunikovať cez sociálne siete, je to jeho rozhodnutie. 14-ročný syn je už polodospelý človek. Má právo na názor, na svoje záľuby a potreby. Matka si neuvedomuje, že má iné záujmy, koníčky
a ciele, ako sú jej predstavy. Rodičia majú rešpektovať právo detí na ich názor a vôľu. Tvrdenie matky, že je na maloleté deti vyvíjaný enormný tlak, je nesprávne, lebo maloletý W. žije konečne v slobode, kde má prirodzené prostredie, kamarátov, spolužiakov a rodinné väzby, napr. spomínanú sesternicu. s ktorou od narodenia vyrastali. S touto sesternicou vyrastal pod jednou strechou a päť rokov sedeli spolu v školskej lavici. Stala sa mu najdôveryhodnejším človekom. Tvrdenia matky ohľadom maloletej W. sú rovnako nepravdivé. Maloletá, keď ide k nemu domov, teší sa, lebo je to jej prirodzené prostredie, kde má rodinné putá s bratrancami a sesternicami. Od neho odchádza s plačom, lebo musí ísť tam, kde nechce. Súd prvej inštancie tak nerešpektoval vôľu maloletých deti, ako mu to ukladá medzinárodný dohovor pre ľudské práva a nezaujímal sa o bytové pomery rodičov. Konajúca sudkyňa bola podľa jeho názoru ovplyvnená alebo zaujatá. Otec napokon žiadal, aby rozhodnutím súdu nedošlo k rozdeleniu maloletých detí a k pretrhnutiu ich súrodeneckých väzieb. 12. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa otec písomne vyjadril v odvolacej replike tak, že z jeho pohľadu nemôžu robiť psychologické poradenstvo mladé a neskúsené psychologičky, keďže nemajú praktické a reálne skúsenosti, ktoré prináša život a nedokážu správne posúdiť situáciu a navrhnúť riešenia pre život a medziľudské vzťahy. Poradenstvo však nebolo ukončené z jeho strany, ale zo strany matky maloletých. Súčasne otec prezentoval svoj pohľad na osobu riaditeľky Základnej školy v Námestovo - Brehy, kde matky maloleté deti bez jeho súhlasu umiestnila, ako osoby ovplyvnenej matkou maloletých detí, ktorá spolu s matkou zakryla šikanovanie maloletého W. v škole. Maloleté deti v konaní o rozvod manželstva prezentovali svoju vôľu, že chcú bývať u neho v Q., čo však konajúci súd nerešpektoval. V ďalšom sa otec odvolal na správy kolízneho opatrovníka podanú v konaní o výkon rozhodnutia vedenom Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 3Em/2/2020 zo dňa 22.04.2020 a zo dňa 16.06.2020, pričom poukazoval na vyjadrenia maloletého W., že nechce bývať so svojou matkou a ani sa s ňou nechce stretnúť. Súčasne poukazoval na nátlakové konanie pracovníčka kolízneho opatrovníka, pričom toto jej správanie odvodzoval od toho, že podľa jeho presvedčenia bola táto pracovníčka roky ovplyvňovaná matkou. Preto otec namietal, že správy kolízneho opatrovníka sú zavádzajúce a tendenčné v prospech matky. Súčasne otec uviedol, že maloleté deti majú novopostavený rodinný dom v obci Q., o 120 m2 obytnej plochy, kde on stále býva. V Q. je ich prirodzené prostredie, v ktorom sa narodili a vyrastali. Toto všetko, čo sa po rozvode manželstva rodičov stalo, že maloletý W. odmieta ísť k matke, je tým, že v rozvodovom konaní bolo nesprávne rozhodnuté. Deti boli v minulosti svedkom domáceho násilia páchaným ich matkou na ňom, ktorá ho mlátila pred deťmi. Otec poprel verziu prezentovanú matkou ohľadom udalostí zo dňa 02.04.2020, pričom poprel skutkové tvrdenia matky o tom, že by maloletému zakázal ísť s matkou a že by sa vyhrážal príslušníkom PZ. O maloletého sa riadne stará, bol s ním na preventívnej prehliadke a na mamografickom vyšetrení v dňoch 09.07.2020 a 10.07.2020. Aj pri čakaní na toto vyšetrenie prezentoval svoj panický strach, že príde matka a zažije opäť situáciu, ako to bolo dňa 01.04.2020. 13. V odvolacej duplike matka uviedla, že otec zavádza súd, ak tvrdí, že sa chcel zúčastniť viac krát poradenstva. Zo sedenia s psychológom odišla, keďže nemohla počúvať tvrdenia otca o svojom sektárstve. Dohodli sa, že sa sedení nezúčastnia spoločne, o čom existuje určite úradný záznam. Invektívy otca, či už na adresu psychologičky, alebo riaditeľky základnej školy, nebude komentovať. Maloleté deti začali chodiť na Základnú školu Námestovo - Brehy na základe rozhodnutia súdu, čo otec nespomenul. Pokiaľ ide o otcove tvrdenia o šikanovaní maloletého W. v škole a jeho pomliaždenín v škole, ide o výmysel otca. Psychologický znalecký posudok, ktorý je súčasťou spisu, potvrdil manipulácie otca a je nepravdou, že sa maloleté deti vyjadrili, že chcú bývať u otca. Pokiaľ ide o bytové podmienky, matka uviedla, že otec býva v rodinnom dome, ktorý je aj v jej spoluvlastníctve, pričom toho času prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rodičov. V byte, v ktorom aktuálne žije, majú maloleté deti svoje vlastné a zariadené izby, pričom v rodinnom dome, kde žije otec, toto nemajú. Vyslovené obavy otca o sexuálnom zneužívaní maloletej W. sú len trestuhodným výmyslom otca. Matka ďalej zotrvala na svojom opise udalostí zo dňa 02.04.2020, pričom žiadala o zabezpečenie videozáznamu, ktorý vyhotovili privolaní príslušníci PZ. Dotknutý policajný zásah nebol vedený voči maloletému, ale voči jeho otcovi, keďže tento nerešpektuje rozhodnutie súdu, pretože po styku odovzdáva len maloletú W. a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Maloletá W. potvrdila, že sesternica roky nabádala maloletého W. na útek. K udalostiam ohľadom vrátenia učebníc maloletého Samka matka uviedla, že maloletý mal a má umožnené prísť si pre učebnice, no napriek tomu mu otec spôsobil hanbu, keď mu umožnil nerešpektovať podmienky vydania vysvedčenia stanovené triednym učiteľom. Za nevydanie vysvedčenia maloletému nesie zodpovednosť otec. Maloletý s ňou prestal komunikovať presne v deň, kedy bolo otcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie na dlžné a bežné výživné, pričom jej maloletý pri poslednom telefonáte uviedol, že dokiaľ nezoberie návrh na exekúciu späť, nebude s ňou komunikovať (uvedené v sms správe od
maloletého, ktorú však určite písal otec). O tomto svedčí aj obsah sms správ od otca, v ktorých sa priznal, že zabezpečí, aby sa s ňou maloleté deti nestretávali. Maloletý má právo na svoj názor a svoje záľuby. V priebehu rozvodového konania bolo preukázané, že práve manipuláciami zo strany otca mu bol zakazovaný jeho názor a záľuby. Otec dlhodobo nerešpektuje nikoho, vrátane maloletého. Maloletý nemá v Q. kamarátov. Stretáva sa len so sesternicou, poprípade rodinnými príslušníkmi otca. Jeho najväčším problémom môže byť to, že sa stane podobne arogantným človekom, ako je jeho otec. Prestáva rešpektovať iný názor, pohľad, a preto nedokáže vychádzať s inými ľuďmi. Je tak dôležitý skutočný záujem, nie manipuláciou otca vytvorená vôľa, a to najmä v takom období, ako je puberta. Je potrebné, aby sa maloletý naučil pravidlá, a nie aby bolo vyhovené jeho „svojvôli". Maloletého nevidela už od 01.04.2020 a toho času má s ním aj zakázané komunikovať. Vo vykonávacom konaní konajúci súd nariadil ex offo neodkladným opatrením sociálne poradenstvo na 80 hodín, čo pri pracovných dňoch je asi na tri mesiace, no otec sa odvolal v duchu, že jemu radiť nikto mladší nebude a vykonávacie konanie tak spočíva. K maloletej W. matka uviedla, že sa s ňou a jej priateľom cíti bezpečne a každý deň sa na jej priateľa teší. Jej priateľ je pre maloletú kamarát. Hrajú sa a rozumejú si. Priateľ jej dáva pocit bezpečia a naučil ju neklamať. Spoločne s ním tak pracujú na tom, aby sa maloletá zbavila manipulácii otca a zvýšilo sa jej sebavedomie. Tvrdenia otca, že maloletá po styku s ním nechce ísť k matke a plače, matka poprela. Ak teda otec tvrdí, že rešpektuje vôľu maloletého W., prečo nerešpektuje vôľu maloletej W. a zakaždým ju jej privezie. 14. V odvolacej duplike kolízny opatrovník uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu otca. Kolízny opatrovník poprel tvrdenia otca, uvedené v jeho odvolacej replike, keďže pohovor s maloletým W. dňa 15.06.2020 bol realizovaný bez prítomnosti otca. V rámci konania o výkon rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod spis. zn. 3Em/2/2020 podal na žiadosť konajúceho súdu správu zo dňa16.06.2020, na ktorú odkazuje otec v odvolacej replike. Dňa 29.06.2020 konajúcemu súdu zaslal správu, že odporúča, aby v zmysle ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložil rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu v rozsahu 80 hodín prostredníctvom akreditovaného subjektu TENENET o. z., Námestovo. 15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie otca bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 a 2 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a § 357 písm. d) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP], bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 329 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej otec žiadal, aby bol maloletý W. B. zverený do jeho osobnej starostlivosti, aby bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého W. B. a aby bol upravený styk matky s maloletým W. B., v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia a v ostávajúcej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 16. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 11P/13/2017-187 zo dňa 20.06.2019 bolo manželstvo rodičov rozvedené (výrok I.); maloletí W. W. boli na čas po rozvode manželstva rodičov zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.); otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého W. sumou po 140,- eur mesačne a na maloletú W. sumou 100,- eur mesačne, vždy do každého toho ktorého posledného dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov (výrok III.); bol upravený styk otca s maloletými, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým W. a maloletou W. každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18. 00 hod. s výnimkou mesiacov júl a august, počas Vianočných sviatkov v párnom roku od 25.12. od 13.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod. v nepárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., počas novoročných sviatkov v nepárnom roku od 31.12. od 10.00 hod. do 02.01.do 18.00 hod., jarné prázdniny v párnom roku od pondelka od 10.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od 17.00 hod. Zeleného štvrtku do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., každé letné prázdniny od 01.07. od 13.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., od 01.08. od 13.00 hod. do 16.08. do 18.00 hod., s tým že otec si v určenom čase maloleté deti prevezme pred vchodovými dvermi v mieste trvalého pobytu matky maloletých detí a v určenom čase a na rovnakom mieste ich matke detí aj odovzdá, pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť (výrok IV.). O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
17. Podľa ust. § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. 18. V zmysle ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 19. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom maloletého W., odvolací súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ust. § 38 ods. 1 CMP, ako aj ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý už po druhýkrát za bezprostredne predchádzajúce obdobie napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie svojvoľne opustil spoločnú domácnosť s matkou, a to keď najskôr dňa 20.11.2019 po vyučovaní bez vedomia matky odišiel k otcovi do miesta bydliska otca s tým, že s matkou nechce bývať, ale chce bývať s otcom (viď správa kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 04.02.2020 na č. l. 28 spisu) a opakovane dňa 01.04.2020 bez vedomia matky odišiel z miesta bydliska u matky k otcovi do miesta jeho bydliska (vyplýva z nesporných tvrdení rodičov - z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.04.2020 a návrhu matky na nariadenie výkonu rozhodnutia zo dňa 06.04.2020 na č. l. 49 spisu). Súčasne sa v spise nachádza správa kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 22.04.2020 podaná Okresnému súdu Námestovo ku konaniu vedenému pod sp. zn. 3Em/2/2020 (konanie vo veci výkonu rozhodnutia začaté na návrh matky), ktorá bola otcom predložená až v odvolacom konaní (na č. l. 106 spisu), v ktorej je uvedené, že kolízny opatrovník vykonal s maloletým telefonický rozhovor, v ktorom uviedol, že chce ostať bývať u svojho otca, nechce sa vrátiť bývať k svojej matke. Na otázku prečo sa tak rozhodol, uviedol, že nechce bývať s matkiným priateľom, lebo on má svojho otca. On sám matku nekontaktuje. Rovnako v rámci odvolacieho konania bolo otcom spolu s odvolaním predložené vyjadrenie maloletého (na č. l. 64 spisu), v ktorom vyjadril svoju vôľu, že chce zostať s otcom a k matke sa už vrátiť nechce a ďalšia správa kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 16.06.2020 podaná Okresnému súdu Námestovo ku konaniu vedenému pod sp. zn. 3Em/2/2020, v ktorej sa konštatuje, že maloletý naďalej býva so svojim otcom v rodinnom dome, kde má k dispozícii samostatnú izbu, v ktorej má vytvorené vhodné podmienky na pokojný spánok, plnenie školských povinností a na trávenie voľného času. Maloletý pri pohovore s pracovníčkou kolízneho opatrovníka, vykonanom bez prítomnosti otca, uviedol, že chce naďalej ostať bývať pri svojom otcovi a nechce žiť v spoločnej domácnosti s matkou a s jej priateľom, ktorého nemá rád. Odo dňa 01.04.2020, kedy odišiel bývať k svojmu otcovi, sa so svojou matkou nestretol a nateraz sa s ňou ani stretnúť nechce. Je s ňou v kontakte len prostredníctvom telefonických rozhovorov, ktorých iniciátorkou je matka. V prípade, že by sa s matkou musel stretnúť, tak si vie predstaviť, že by stretnutie prebehlo niekde na verejnom priestranstve, napr. na nábreží Oravskej priehrady, mohlo by trvať približne hodinu a bolo by len s ňou, bez jej priateľa. Po vysvetlení, ako prebieha výkon rozhodnutia nariadený súdom, sa maloletý vyjadril, že to nechce nikdy zažiť. Má zlú skúsenosť, keď dva krát prišla jeho matka za asistencie polície pre neho do domácnosti otca. Zásah polície bol hrozný, pre neho veľmi stresujúci. 20. S prihliadnutím na prezentovaný názor maloletého, na vek, v ktorom sa maloletý nachádza (ide o 14-ročného chlapca v pubertálnom veku, kedy, ako je všeobecne známe, dochádza už k dospievaniu dieťaťa a vytváraniu si svojho vlastného názoru a pohľadu) ako aj na skutočnosť, že maloletý bez vedomia matky (možno ja bez vedomia otca, čo však bolo medzi rodičmi sporné) už dvakrát opustil bydlisko u svojej matky a prekonajúc vzdialenosť cca 20 km medzi K. a obcou Q. odišiel k otcovi, odvolací súd dospel k záveru, že toho času je v najlepšom záujme maloletého stabilizovať, dočasne do rozhodnutia vo veci samej, pomery osobnej starostlivosti o maloletého, a to tak, že maloletý bude dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca. Súčasne tiež odvolací súd prihliadol na správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 04.02.2020 na č. l. 28 spisu, v zmysle ktorej otec býva v novopostavenom rodinnom dome v obci Q., kde má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin. Z obsahu spisu rovnako nevyplýva, že by otec maloletého nebol spôsobilý zabezpečovať riadnu osobnú starostlivosť o maloletého. 21. Toto opatrenie by tak dočasne mohlo stabilizovať napäté vzťahy v rodine, a to až do času rozhodnutia vo veci samej o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti o maloletého. 22. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností, a to najmä za účelom zistenia, či dosiaľ prezentovaný názor maloletého bol utvorený na podklade jeho skutočnej
vôle a slobodného myslenia dieťaťa vo veku 14 rokov, alebo, ako to tvrdí matka (poukazujúc aj na závery znaleckého posudku č. 19/2018 Mgr. Zuzany Tomáškovej, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, zo dňa 24.09.2018; zo záveru znaleckého posudku vyplýva správanie sa otca, ktoré je negatívne smerované voči osobe matky, ako aj na sms komunikáciu matky s otcom a maloletým) bol názor maloletého utvorený na podklade manipulatívneho ovplyvňovania otcom. Súd prvej inštancie by sa v konaní vo veci samej mal s čo najväčšou pozornosťou zaoberať práve touto otázkou a vykonať v tomto smere dokazovanie aj s pribratím znalca z príslušného odboru a odvetvia. V uvedenom kontexte by bolo vhodné, aby s rodinou pracoval psychológ, keďže z vyššie uvedených správ kolízneho opatrovníka vyplýva, že vzájomné vzťahy medzi rodičmi sú napäté, rodičia nie sú schopní vôbec kooperovať. V tomto smere odvolací súd súdu prvej inštancie odporúča zvážiť ex offo uloženie výchovného opatrenia podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016, a to za kooperácie s kolíznym opatrovníkom a po dôkladnom zvážení osoby, ktorá by potrebné odporné poradenstvo bola spôsobilá poskytovať tak, aby svojou autoritou výchovne pôsobila na oboch rodičov. Odvolací súd tak sám neuložil takéto výchovné opatrenie, a to jednak vzhľadom k tomu, že uvedené prekračuje v danom prípade možnosti konania o neodkladnom opatrení, ako aj vzhľadom k tomu, že podľa vyjadrenia matky bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 3Em/2/2020 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým malo aktuálne k uloženiu tohto výchovného opatrenia dôjsť. Bolo by tak vhodné, aby súd prvej inštancie zistil aktuálne stav uvedeného odborného poradenstva, či toto už prebieha, resp. v akom rozsahu prebehlo. Rovnako bude potrebné v kontexte s týmto rozhodnutím odvolacieho súdu zisťovať samotný stav dotknutého konania o výkon rozhodnutia vo veci maloletého, ako aj ďalšieho trvania v ňom nariadeného neodkladného opatrenia a až po takomto zistení o prípadnom uložení výchovného opatrenia rozhodnúť. 23. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 388 CSP, ako aj vychádzajúc zo záveru, že v danom prípade je bezodkladne potrebné upraviť pomery výkonu osobnej starostlivosti o maloletého (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 325 ods. 1 CSP) zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý W. dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca, tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého W. dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca. 24. Pokiaľ otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne navrhoval, aby určil, že obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, odvolací súd považoval v tejto časti napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, poukazujúc na to, že podľa aktuálne právoplatného rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 11P/13/2017-187 zo dňa 20.06.2019 sú obaja rodičia určení zastupovať a spravovať majetok maloletého. V danom prípade tak nebol naplnený dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 325 ods. 1 CSP), keďže túto otázku nie je potrebné bezodkladne upraviť. Z tohto dôvodu odvolací súd v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. V nadväznosti na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k návrhu otca na dočasné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, bolo nutné v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 325 ods. 1 CSP a ust. § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016 rozhodnúť aj o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého W.. 26. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení (§ 366 CMP) sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí vo veci samej, okrem prípadu, ak nevyhnutá miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. 27. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotný zákon obmedzuje rozsah určeného výživného len na nevyhnutnú mieru, ktorá vo vzťahu k rodičovi dieťaťa znamená jeho zaviazanie len na úhradu základných potrieb oprávnenej osoby - v danom prípade maloletého dieťaťa. V tomto štádiu konania (o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia) neboli osvedčené žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na určenie inej výšky vyživovacej povinnosti matky. Pre dočasné zabezpečenie základnej výživy maloletého podľa ust. § 366 CMP preto postačuje uloženie povinnosti matke platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktorá by prihliadajúc na rovnakú zákonnú vyživovaciu povinnosť druhého rodiča - otca (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) zásadne zodpovedala polovici sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003
Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 174/2020 Z. z. účinnom od 01.07.2020, teda sumy 98,08 eur mesačne. 28. V nadväznosti na uvedené tak odvolací súd v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého W. sumou 140,00 eur mesačne, zmenil tak, že nariadil matke platiť výživné v sume 50,00 eur mesačne vždy do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je povinná takto prispievať na výživu maloletého, a to k rukám otca. Vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo matke uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého nad rozsah sumy 50,00 eur mesačne, zamietol. 29. Rovnako v nadväznosti na to, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k návrhu otca na dočasné zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, bolo potrebné bezodkladne dočasne upraviť v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 325 ods. 1 CSP a ust. § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016 aj styk matky s maloletým W. a podmienky tohto styku, aby tak bolo zachované právo matky v zmysle ust. § 28 Zákona o rodine podieľať sa na výchove maloletého, a tomu zodpovedajúce právo maloletého a súčasne, aby došlo k zachovaniu rodinných väzieb medzi matkou a maloletým a tieto mohli byť ďalej rozvíjané, prihliadajúc aj na zachovanie a ďalší rozvoj súrodeneckých väzieb s maloletou W.. Keďže úprava styku matky s maloletým bola zásadne determinovaná tým, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k maloletej W. potvrdil (viď dôvody uvedené nižšie), odvolací súd mal za to, že pre dosiahnutie vyššie uvedeného účelu, je potrebné dočasne upraviť styk matky s maloletým v rovnakom rozsahu, ako bol rozsah doposiaľ upraveného styku otca s maloletým (rozumej tým rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 11P/13/2017-187 zo dňa 20.06.2019), a to tak, aby tento nadväzoval na aktuálnu úpravu styku otca s maloletou W., teda, aby obe maloleté deti v čase styku s rodičom, ktorému nebudú aktuálne zverené do osobnej starostlivosti, boli súčasne v styku aj s druhým súrodencom. 30. Z uvedených dôvodov odvolací v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 388 CSP a ust. § 40 CMP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol dočasne upravený styk matky s maloletým W., zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 31. Pokiaľ ide o odvolanie otca proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k maloletej W., odvolací súd považoval odvolanie otca za nedôvodné z nasledovných dôvodov. 32. Otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zásadne neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý navrhoval nariadiť neodkladné opatrenie aj k maloletej W.. Aj v samom návrhu vo veci samej takéto dôvody výslovne neudával. V odvolacom konaní otec zverenie maloletej W. do jeho osobnej starostlivosti zásadne zdôvodňoval zachovaním súrodeneckých väzieb s maloletým W. a súčasne obavou s prípadného negatívneho pôsobenia partnera matky na výchovu, zdravý fyzický, či psychický vývin maloletej (obava z možného sexuálneho zneužívania maloletej). 33. Je potrebné opakovane zdôrazniť, že rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa zásadne o rozhodnutie súdu v určitom štádiu konania vo veci samej. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia. 34. Odvolací súd konštatuje a v tomto sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že v doterajšom priebehu vo veci samej nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej W. oproti aktuálnej úprave danej rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 11P/13/2017-187 zo dňa 20.06.2019. Otec neosvedčil a ani z obsahu spisu nevyplývajú také nedostatky v osobnej starostlivosti matky o maloletú, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Ani z doposiaľ urobených vyjadrení maloletej nie je možné usudzovať, že by bola potrebná bezodkladná úprava rodičovských práv a povinností do skončenia konania vo veci samej. Napokon, ako to už vyplýva z vyššie uvedeného, dôvodom pre bezodkladnú úpravu nie je ani potreba zachovania a ďalšieho rozvoja
súrodeneckých väzieb medzi oboma maloletými, keďže táto bude saturovaná pomerne rozsiahlou úpravou styku či už maloletej W. s otcom, alebo maloletého W. s matkou, kedy budú obe maloleté deti spolu. 35. Na podklade vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ohľadom maloletej W. ako vecne správne v zmysle ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 36. Záverom odvolací súd opakovane dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom bude potrebné vykovať dokazovanie v oveľa širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností. Komplexné posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom rozhodovaní sa bude súd prvej inštancie v plnej miere zaoberať aj všetkými tvrdeniami účastníkov konania i dôkazmi, ktoré produkovali a budú produkovať, o. i. aj v štádiu tohto odvolacieho konania. Súčasne bude mať súd prvej inštancie povinnosť vykonať dokazovanie aj z úradnej moci na posúdenie všetkých pre rozhodnutie relevantných skutkových, ako aj odborných otázok (§ 36 CMP). 37. Odvolací súd si napokon dovolí vysloviť dôrazný apel na oboch rodičov, aby sa v čo najširšej miere snažili o zlepšenie vzájomných vzťahov a foriem komunikácie, lebo len v takomto prípade bude zabezpečený záujem oboch maloletých detí na ich všestrannom vývoji na fungujúce, citovo a psychosociálne zrelé ľudské osobnosti s produktívnou sociálnou orientáciou. Odvolací súd tiež apeluje na oboch rodičov, aby pri prípadne uloženom výchovnom opatrení poskytovali, či už orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo inému subjektu, ktorý bude poskytovať rodine odborné poradenstvo, čo najširšiu súčinnosť. Napokon krajský súd dôrazne rodičov žiada, aby nezneužívali svoj vplyv a svoje rodičovské práva a povinnosti k obom maloletým a tieto riadne napĺňali. 38. Neodkladné opatrenie nariadené odvolacím súdom zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Odvolací súd limitoval účinky nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože na súde prvej inštancie aktuálne prebieha aj konanie vo veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP). 40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.