Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_21Csp-29-2019.pdf
PDF · 102.34 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu S.. V. Y., narodeného XX. 2. XXXX, bývajúceho v Y., K. I. XXXX/X, proti žalovanému Poštová banka a. s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO 31 340 890, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, substitučne zastúpenou Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 7269/20B, IČO: 31 118 968, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.9.2017 je neplatná. Uviedol, že uzavrel so žalobcom 18. 9. 2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1711078274. Súčasne so zmluvou o úvere bola žalobcovi predložená na podpis sporná dohoda o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľovi žalobcu bola 23. 7. 2018 doručená žiadosť žalovaného o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ vykonáva žalobcovi zrážky zo mzdy v prospech žalovaného od augusta 2018. Žalobca sa domáha určenia, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná z dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku. I na predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu a posudzovať ju z hľadiska príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Neprijateľnými podmienkami sú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy takéto ustanovenia nesmú obsahovať, výnimkou je prípad, ak v spotrebiteľskej zmluve boli takéto neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je typickým úkonom, ktorý do právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na základe takejto dohody vykonávať zrážky, pričom dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany proti takémuto výkonu. Uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, zvýhodňuje dodávateľa ako príjemcu plnenia, a tým je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Dohoda umožňuje obísť ex-offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok úverovej zmluvy, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy videl žalobca v tom, že umožňuje nekontrolovane postihnúť jeho mzdu, pričom výška pohľadávky je určená len na základe vôle a vyhodnotenia žalovaného, ktorý si uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy môže uplatniť u zamestnávateľa žalobcu pri akomkoľvek omeškaní
s úhradou, pričom k zrážkam zo mzdy dochádza okamžite bez toho, aby oprávnenosť nároku žalovaného preskúmal nezávislý arbiter. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému dosiahnuť plnenie bez rozhodnutia súdu a vyhnúť sa súdnemu prieskumu zmluvy o úvere z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok. Dohoda bola vyhotovená na osobitnom liste, jej obsah bol totožný pre každého klienta. Žalovaný vypĺňal v dohode údaje o dlžníkovi, výšku poskytnutého úveru a výšku mesačnej splátky úveru. Inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a žalobca nemohol ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda bola žalobcovi predložená na podpis bez toho, aby jej ustanovenia boli so žalobcom individuálne dojednané, resp. aby žalobca mal možnosť niektoré z ustanovení dohody pozmeniť. Dohoda nepriznáva spotrebiteľovi žiadne práva. Nemá právo od dohody odstúpiť, nemá právo namietať výšku a dôvod pohľadávky, ktorú si žalovaný uplatní. Stanovenie výšky pohľadávky je výlučne v rukách dodávateľa. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V danom prípade o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy poučený nebol, dohoda takéto poučenie neobsahuje a neobsahuje ani ustanovenie, z ktorého by pre žalobcu vyplývalo, že dohodu nemusí podpísať a má možnosť dohodu odmietnuť. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalobca tiež poukázal na bod 4.6 zmluvy o úvere, z ktorého vyplýva, že v prípade riadneho nesplácania úveru je žalovaný oprávnený (1) vyhlásiť úver za predčasne splatný, (2) úročiť úver zmluvným úrokom, (3) úročiť dlh úrokom z omeškania, (4) uplatniť si úhradu skutočných nákladov spojených s vymáhaním, (5) uplatniť si dohodu o zrážkach zo mzdy, (6) uplatniť si pohľadávku žalobou. Žalovaný je podľa poslednej vety uvedeného zmluvného ustanovenia oprávnený uplatniť si tieto oprávnenia aj kumulatívne. Predmetným zmluvným ustanovením si teda žalovaný vymedzil právo v prípade riadneho nesplácania úveru zosplatniť úver, súčasne ho úročiť zmluvným úrokom, súčasne ho úročiť úrokom z omeškania a súčasne takto ním určenú pohľadávku vymôcť prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Zmluvné ustanovenie v bode 4.6, ktoré umožňuje žalovanému uplatniť si všetky uvedené oprávnenia kumulatívne, považoval žalobca za zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje žalovanému bez súdneho rozhodnutia iba prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy vymôcť od žalobcu pohľadávku v takej výške, v ktorej by mu v súdnom konaní nebola priznaná. Ak dohodou o zrážkach zo mzdy je hoci len potenciálne možné vymôcť nečestné plnenie, tak táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy už využil na uplatnenie nečestného plnenia. Z výpisu aktuálneho stavu úveru k 30. 9. 2019, ktorý žalovaný na vyžiadanie poskytol žalobcovi, vyplýva, že žalovaný niektoré uhradené splátky úveru prednostne započítal na poplatky, ktoré nemajú oporu v zmluve o úvere. Konkrétne ide o poplatky 9. 5. 2018 (9,00 eur), 6. 7. 2018 (18,00 eur), 3. 10. 2018 (9,00 eur) 6. 11. 2018 (9,00 eur). V zmluve o úvere sú poplatky definované v bode 3. , v ktorom je uvedené, že s poskytnutým úverom Lepšia splátka súvisia poplatky za zmenu zmluvných podmienok na žiadosť klienta vo výške 40,00 eur a za vystavenie potvrdenia súvisiaceho s úverom na žiadosť dlžníka vo výške 40,00 eur. Poplatky vo výške 9,00 eur resp. 18,00 eur nie sú uvedené ani v sadzobníku poplatkov, ktorý žalovaný v deň uzatvorenia zmluvy o úvere poslal do e-mailovej schránky žalobcu.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 18. 9. 2017 písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy oddelene od zmluvy o úvere č. 1711078274 zo dňa 18. 9. 2017 za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného z uvedenej zmluvy o úvere. Zo zmluvy o úvere vyplýva pravidelná mesačná splátka poskytnutého úveru v sume 415,12 eur. Podľa článku 2. bodu 2.3 dohody o zrážkach zo mzdy má žalovaný právo na výplatu zrážok vo výške 415,12 eur, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy uvádza, že banka má právo maximálne na výplatu zrážok zo mzdy vo výške, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Žalobca a žalovaný tak uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy vo forme samostatnej, od zmluvy o úvere oddelenej listiny, v písomnej forme, pričom žalobca bol poučený o dôsledkoch dohody o zrážkach zo mzdy. Zo zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť žalobcu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto povinnosť nevyplýva ani zo žiadosti o úver. Nakoľko táto je sama o sebe samostatným úkonom, žalobca mal možnosť predmetnú dohodu kedykoľvek odmietnuť. Žalobca v jeho žalobe nepreukázal, že by žalovaný poskytnutie úveru podmienil podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal sám, dobrovoľne a platne dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto predstavuje dokument obsiahnutý na nie viac ako jeden a pol strane. Nejde teda o obsahovo rozsiahly dokument, ktorý by bol náročný na preštudovanie a pochopenie priemernému spotrebiteľovi.
Žalobca ako priemerný spotrebiteľ podpísal aj body 3.3 a 3.4 dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorých: banka a dlžník vyhlasujú: (i) že si riadne prečítali znenie tejto dohody, (ii) že v plnom rozsahu porozumeli jej obsahu, ktorý je pre nich dostatočne zrozumiteľný a určitý (iii) že vyjadruje ich slobodnú vôľu prostú akýchkoľvek omylov, (iv) že nebola uzatvorená ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa bodu 3.4 dohody o zrážkach zo mzdy dlžník podpisom tejto dohody vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia. Žalobca tak vlastnoručne potvrdil, že bol oboznámený o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy a týmto porozumel. Vzhľadom na dikciu zákona tak žalovaný splnil všetky zákonné predpoklady pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky kritériá jej platnosti, a to samostatnosť, nepodmienenosť zmluvy od jej uzatvorenia a vedomosť spotrebiteľa o následkoch z dohody o zrážkach zo mzdy. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa. Zrážky zo mzdy sa v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy majú vykonávať len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobca pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jemu poskytnutého úveru, jeho ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, mu bude tá istá suma zrážaná priamo z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda nie je neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobca súhlasil pri podpise zmluvy, t.j. vo výške splátok, ktoré pred podpisom zmluvy o úvere odkonzultoval tak, aby nijako nesťažili jeho ekonomické postavenie. Dlžná suma je pritom vyjadrená najurčiteľnejším spôsobom, aký pre daný prípad bolo možné použiť. Je zrejmé, že v prípade zabezpečenia splácania úveru vopred nie je možné vymedziť konkrétnym číslom výšku dlhu. Jedinou možnou cestou je tak oprieť určenie výšky o ustanovenia zmluvy o úvere. Neposudzovanie dohody o zrážkach zo mzdy výlučne v konkrétnom kontexte danej zmluvy o úvere, ale vnímať ju všeobecne ako neprijateľnú, tak odporuje nielen ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale súčasne stanovuje nerovnováhu strán sporu v prípade, ak je ňou spotrebiteľ. Žalovaný teda tvrdil, že jeho postupom pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy nedošlo k porušeniu ustanovenia §5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ani ustanovenia §9 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto je uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy platným právnym úkonom.
3. Skutkový stav veci medzi stranami nebol sporný. Listinné dôkazy, predkladané stranami dokladajú ich tvrdenia. Medzi stranami bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 26 000,00 eur s fixnou úrokovou sadzbou 11,50 % ročne. Žalobca sa zaviazal splatiť tento úver v 96 mesačných splátkach po 415,12 eur do 15. 9. 2025, celková čiastka, ktorú mal zaplatiť bola 39 850,01 eur, RPMN úveru bola 12,20 %, priemerná RPMN bola 9,08 %. Ako poplatky, súvisiace s poskytnutým úverom, boli uvedené poplatky 40,00 eur za zmenu zmluvných podmienok na žiadosť klienta a za vystavenie potvrdenia súvisiaceho s úverom na žiadosť dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená na osobitnej listine v rovnaký deň ako úverová zmluva, z jej obsahu je zrejmé, že jej účelom bolo zabezpečiť pohľadávku žalovaného ako veriteľa, ktorá mu z tejto úverovej zmluvy vznikla. Z bodu 2.3 tejto dohody vyplýva, že veriteľ má právo na výplatu zrážok zo mzdy v mesačnej periodicite vo výške dohodnutej mesačnej splátky 415,12 eur, pre prípad výkonu rozhodnutia má právo na výplatu mesačnej čiastky, ktorá sa zo mzdy môže zraziť. V bode 3.3 dohody je uvedené, že veriteľ i dlžník si dohodu prečítali, porozumeli jej obsahu, dohoda vyjadruje ich slobodnú a vážnu vôľu, nebola uzavretá v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, v bode 3.4 žalobca ako dlžník vyhlásil, že podpísaním dohody zároveň vyhlasuje, že porozumel všetkým dôsledkom, vyplývajúcim z jej uzatvorenia. Žalovaný písomne dňa 6.7.2018 požiadal zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy vo výške 415,12 eur mesačne do úplného vysporiadania záväzku zo zmluvy o úvere č. 1711078274. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 30. 9. 2019 bolo zistené, že žalobca čerpal úver v celom poskytnutom rozsahu a z istiny zaplatil 3 555,46 eur. Boli mu účtované poplatky bez bližšieho spresnenia trikrát po 9,00 eur a jedenkrát 18,00 eur.
4. Medzi stranami zostalo sporné, či predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je alebo nie je platným právnym úkonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje podľa názoru samostatný právny úkon, zmluvu, v ktorej je vôľa zmluvných strán jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrená. Ako taká má akcesorický charakter, nakoľko ide o vedľajší záväzok, čo znamená, že je závislý na hlavnom záväzku, v tomto prípade zmluve o úvere, a trvá popri ňom. Vedľajšie záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu, a teda okrem iného aj to, že trvajú len za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu. Neznamená to ale nemožnosť samostatne posúdiť ich prípadnú neplatnosť.
5. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
6. V danej veci ide o žaloby v zmysle písm. d/ citovaného ustanovenia. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Záujmom zákonodarca bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Žiadny právny predpis ale nepredpokladá možnosť žalovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Z tohto dôvodu súd predmetnú žalobu ako procesne neprípustnú zamietol.
7. Nebolo preto potrebné zaoberať sa konkrétne možnými dôvodmi neplatnosti spornej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. posudzovať túto dohodu z pohľadu možnej neprijateľnej podmienky, vyvolávajúcej prípadnú nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Aj napriek tomu súd uvádza nasledovné: 7.1. Podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Žalobca sa v tejto súvislosti odvoláva na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a z neho vyplývajúcu neurčitosť a tým aj neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Neurčitosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená, že z právneho úkonu nemožno ani výkladom zistiť rozsah práv a povinností strán. Pri dohode o zrážkach zo mzdy však už podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka postačuje, ak je v nej označená pohľadávka veriteľa, ktorá sa zabezpečuje. Pohľadávka je identifikovaná dostatočne vtedy, ak je identifikovaný jej právny základ, listina, v ktorej je obsiahnutá, osoby strán a pod.. S uvedeným korešponduje bod 2.1 dohody o zrážkach zo mzdy, kde je uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vzniknutá zo zmluvy o úvere č. 1711078274 zo dňa 18. 9. 2017, najmä nárok na vrátenie poskytnutého úveru vo výške 26 000,00 eur, na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov odporcu spojených s uplatnením týchto nárokov. Takéto vymedzenie pohľadávky je úplne jasné a zrozumiteľné a umožňuje v každom prípade rozpoznať, či určitá pohľadávka je alebo nie je touto dohodou zabezpečená. Zo žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, mesačné zrážky zo mzdy žalobcu sú vo výške 415,12 eur, teda vo výške mesačnej splátky, k plateniu ktorej sa žalobca ako spoludlžník zaviazal zmluvou o úvere. Čo sa týka výšky pohľadávky uvedenej v žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy v sume 26 000,00 eur, je zrejmé, že sa jedná o istinu úveru, nakoľko celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť bola 39 850,01 eur. Úver riadne splácaný nebol, túto skutočnosť žalobca ani nespochybnil. Ide teda o skutočnosti nevymykajúce sa rámcu dohodnutej zmluvy o úvere. 7.2. Vo veci bolo preukázané, že strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobca je v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijteľná podmienka). To neplatí, ak boli tieto podmienky individuálne dojednané. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že aj keď určité ustanovenie nie je individuálne dojednané, neznamená to automaticky, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž nevymedzuje neprijateľnú podmienku ako individuálne nedojednané ustanovenie, ale ako ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Uvedené kritérium vychádza z toho, že v podstate v každej (aj synalagmatickej)zmluve je prítomný určitý nerovnovážny prvok, pretože takmer žiadna zmluva sa neuzatvára v stave absolútnej (objektívnej) vyváženosti. Každá zo strán pri vstupe do zmluvy očakáva určité výhody a za to je ochotná akceptovať určité riziká či nevýhody, resp. ústupky v prospech druhej strany. Podstatná je tu jej vlastná úvaha o tom, ktoré ústupky sú pre ňu akceptovateľné z hľadiska výhod, ktoré zmluvou získa, a nemôže byť
úlohou ani ambíciou súdu nastoľovať absolútnu (objektívnu) vyváženosť zmlúv. Zásah súdu prichádza až vtedy, keď je nerovnováha "značná". Podľa názoru súdu veriteľ, ktorý poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky, má oprávnený a odôvodnený záujem na tom, aby svoj nárok zabezpečil. Veriteľ nesleduje sociálnu pomoc dlžníkovi, ale sleduje vlastný zisk tým, že dlžníkovi dočasne poskytne prostriedky, očakáva ich vrátenie a primerané zhodnotenie. Naopak, dlžník úverom získava výhodu disponibilných prostriedkov, ktoré môže spotrebovať ihneď, namiesto postupného sporenia a spotreby v budúcnosti. Takto získaná výhoda kompenzuje záväzok dlžníka vrátiť sumu vyššiu než požičanú a tiež strpieť zabezpečenie veriteľa pre prípad, že dlžník nebude schopný svoj záväzok splniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje v podstate prostriedok zabezpečenia záväzku veriteľa. Značnú nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital zo dňa 10. septembra 2014, závery ktorého je možné aplikovať aj v danej veci. V ňom Súdny dvor vyslovil, že sama možnosť vymáhania nárokov zo zmluvy aj mimosúdnym výkonom, nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola. Predbežnú kontrolu uplatňovania práva veriteľa z dohody o zrážkach zo mzdy možno docieliť prostredníctvom neodkladného opatrenia a následnú súdnu kontrolu neobmedzuje žiadna právna norma. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy v tejto veci nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach strán sporu, a nie je možné ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienkou, neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalovanému ako plne úspešnej strane bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.