Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-63-2020.pdf
PDF · 79.5 KB
Case nature
Subarea
27C/63/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne N. W., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, zastúpenej zástupcom A3 advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Partizánska 25, IČO: 36 735 311 proti žalovanej Bc. R. I., narodenej X.X.XXXX, trvale bytom v X. nad O., I. XXX/XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamieta. II. Náhrada trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalovanej nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1 Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia došlým súdu 5.8.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a to k parcele registra „C“ KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. nad O., parcele registra „C“ KN č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. nad O., rodinnému domu so súpisným č. XXX stojacemu na parcele registra „C“ KN č. XXXX/XX, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. nad O. a garáži so súpisným číslom XXXX stojacej na parcele registra „C“ KN č. XXXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. nad O., za účelom zabezpečenia jej pohľadávky priznanej uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/3/2020-40 z 22.6.2020 vo výške 28 000 eur. 1.2 Návrh odôvodnila tým, že má voči žalovanej pohľadávku vo výške 28 000 eur titulom výplaty na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu priznanej uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/3/2020-40 z 22.6.2020, právoplatným 9.7.2020. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli práve predmetné nehnuteľnosti. Aktuálne prebieha na Okresnom úrade Ilava, katastrálnom odbore, na základe predloženého právoplatného uznesenia konanie o zápise práv k predmetným nehnuteľnostiam. Ohrozenie exekúcie žalobkyňa vidí v tom, že žalovaná po tom, čo sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, bude s nimi účelovo nakladať, majetku sa zbaví, predá ho za nevýhodne nízku cenu, daruje ho alebo ho zaťaží ťarchou, ktorá zhorší, resp. významne ovplyvní vymožiteľnosť jej pohľadávky. Poukázala na to, že žalovaná sa v roku 2019 pokúsila zriadiť vecné bremeno práva doživotného užívania pre svoju matku. Pre nedostatky listiny osvedčujúcej tento právny úkon však nebol jej návrh na zápis vecného bremena 27C/63/2020 2
k nehnuteľnostiam Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom, povolený. Ďalej argumentovala tým, že žalovaná na pojednávaní 22.6.2020 neustále a v krátkych časových intervaloch menila svoje stanovisko k prijímanej dohode. Opakovane sa vyjadrila, že aj keď súd rozhodne a uloží jej povinnosť vyplatiť žalobkyňu, ona jej nič nezaplatí. Predmetné nehnuteľnosti predstavujú základný majetok žalovanej, žalovaná iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Žalobkyňa sa domnieva, že pre veľmi narušené vzťahy je žalovaná sledujúc jediný zámer poškodiť ju schopná urobiť akýkoľvek úkon, ktorý jej poskytne pocit víťazstva nad žalobkyňou. Má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovanú a zároveň jej poskytne dočasné zvýšenie právnej istoty.
2.1 Súd vykonal dokazovanie v rozsahu dokazovania potrebného na účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 329 CSP). Oboznámil sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, informatívnymi výpismi z listov vlastníctva č. XXX a XXXX, listom žalovanej z XX.XX.XXXX, obsahom súdneho spisu sp. zn. 13C/3/2020, z toho najmä so žalobou, uznesením č. k. 13C/3/2020-40 z 22.6.2020 a zápisnicou z pojednávania konaného 22.6.2020, a vypočul si zvukový záznam z pojednávania konaného 22.6.2020. Z vykonaného dokazovania zistil pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podstatný skutkový stav. 2.2 Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/3/2020 bolo zistené, že na pojednávaní konanom 22.6.2020 bol schválený súdny zmier. Strany sa dohodli na zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a na takom ich vyporiadaní, podľa ktorého sa žalovaná stala ich výlučnou vlastníčkou a zaviazala sa zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 28 000 eur do 31.12.2020. Právoplatné uznesenie bolo zaslané Okresnému úradu Ilava, katastrálnemu odboru, na ktorom aktuálne prebieha konanie o zápise práv k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaná býva v rodinnom dome, ktorý bol tiež predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, resp. bývala aj v čase podania žaloby. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného 22.6.2020 vyplynulo, že vzťahy medzi stranami sú vážne narušené, čo potvrdil aj manžel žalovanej. Rovnako pravdivé sa ukázalo aj tvrdenie žalobkyne, že žalovaná v priebehu pojednávania menila svoj postoj k prijímanej dohode a tiež opakovane uviedla, že aj keď jej súd uloží povinnosť vyplatiť žalobkyňu, ona jej nič nezaplatí. Napokon však po konzultácii so svojím zástupcom, ale najmä s manželom už so zmierom v neskôr schválenom znení súhlasila. 3.1 Podľa § 343 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 3.2 Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 3.3 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 27C/63/2020 3
3.4 Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 4.1 Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť vtedy, ak navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v návrhu aspoň osvedčí (ak nie preukáže), že má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná. 4.2 Po posúdení návrhu dospel súd k záveru, že žalobkyňa osvedčila existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanej, ktorú jej súd priznal uznesením v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/3/2020. Uznesenie, ktorým bol v predmetnom konaní schválený súdny zmier, nadobudlo právoplatnosť 9.7.2020. Žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami. Žalobkyňa teda preukázala aj splnenie druhého predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - existenciu spôsobilého predmetu záložného práva. 4.3 Žalobkyni sa však nepodarilo dostatočným spôsobom osvedčiť dôvodnosť obavy z možného zmarenia exekúcie. Žalobkyňa svoju obavu, že prípadné vymáhanie jej pohľadávky v rámci exekučného konania bude ohrozené, založila v zásade na vyjadreniach žalovanej prednesených na pojednávaní konanom 22.6.2020 a najmä na tom, že pre zlé vzájomné vzťahy je žalovaná podľa nej schopná urobiť akýkoľvek úkon, aby ju poškodila. 4.4 Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia možnej budúcej exekúcie je reálna a hrozí bezprostredne, t.j., že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 4.5 Záver o osvedčení dôvodnosti obavy z ohrozenia exekúcie je teda potrebné spájať s aktívnym konaním žalovaného, teda s osvedčením realizácie konkrétneho správania sa žalovaného, v rámci ktorého tento činí úkony, ktoré vedú alebo by mohli viesť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaná robila takéto úkony, resp. že by ako uviedla žalobkyňa, žalovaná účelovo nakladala so svojím majetkom, snažila sa ho zbaviť, predať pod cenu, alebo nejakým spôsobom znehodnotiť. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaná na pojednávaní vyslovila hrozbu, že si dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej spoluvlastnícky podiel, navyše vyslovenú pod vplyvom negatívnych emócií, ktoré pojednávanie konané 22.6.2020 sprevádzali, nemožno dôjsť k záveru, že žalovaná sa snaží, resp. sa aj po vykonateľnosti súdneho rozhodnutia bude snažiť zbaviť svojho majetku a ohroziť tak prípadnú budúcu exekúciu. Žalovaná hrozbu predniesla v priebehu zmierovacieho konania, pričom na záver, 27C/63/2020 4
najmä po porade so svojím manželom, s podmienkami zmieru súhlasila. Rovnako tak pre naplnenie zákonnej požiadavky osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia nepostačuje preukázanie narušených vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou. Obava žalobkyne, že by žalovaná bola schopná urobiť akýkoľvek úkon, ktorý by jej poskytol pocit víťazstva nad ňou, vychádza v podstate len zo subjektívnych obáv žalobkyne, ktoré bez ďalšieho (existencia konkrétneho konania žalovanej smerujúceho k prevodu vlastníctva alebo zaťaženiu predmetných nehnuteľností) považuje súd za nedostatočné na to, aby nariadil zabezpečovacie opatrenie navrhovaného znenia. 4.6 Z vyššie uvedených dôvodov, t. j. z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd návrh žalobkyne zamietol. 5. Uznesením o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania vo veci samej sa konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia končí, a preto bol súd povinný v ňom aj bez návrhu rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania (§ 262 ods. 1 CSP). Podľa § 255 ods. 1 CSP bola žalovaná v konaní plne úspešná a patril by jej nárok na náhradu trov konania. Súd jej však náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznal, pretože jej doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli (v konaní sa doposiaľ vzhľadom na fázu konania nijako nebránila). Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, akým spôsobom má byť rozhodnuté, keď strane, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania nevznikli. Súd preto s použitím čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, ak sa rozhodne priamo tak, že sa jej náhrada trov konania neprizná. Rozhodnutie najskôr postupom podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ a písm. m/ CSP) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na 27C/63/2020 5
dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.