Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoEk/4/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: BL Management, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 905 122, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Dagmar Kováčovou, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 46, pod sp. zn. EX 72/2019, o vymoženie 3.940,71 EUR s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 08.08.2023, č.k. -82

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 02.08.2023 doručila súdna exekútorka súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 04.07.2023. Povinná v návrhu uviedla, že exekúcia je neplatná, pričom písomne vyzývala oprávneného na predloženie kópie zmluvy o jej dlžobe, avšak táto jej nebola predložená, voči oprávnenému neeviduje dlžobu, exekúciu považuje za neplatnú a žiada ju zrušiť resp. zastaviť. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej uviedol, že exekučným titulom v konaní je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, pričom povinná dlžnú sumu v zmysle rozhodnutia neuhradila a oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia a listinných dokladov vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Po citovaní § 9a ods. 1, § 57 ods. 1, § 58 ods. 2 a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku súd konštatoval, že povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie odvoláva na okolnosti, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, medzi ktoré patrí aj samotné doručovanie rozhodnutia, ktoré má v exekučnom konaní povahu exekučného titulu. Exekučný súd, ako súd dohliadajúci na samotný nútený výkon práva priznaného exekučným titulom neprihliada na okolnosti predchádzajúce nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia, nakoľko zákonodarca neuložil právomoc exekučnému súdu preskúmavať aspekty pôvodného konania, či už po stránke hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej. Ďalej uviedol, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá sa voči povinnej vymáha, súd po preskúmaní zákonných podmienok o zmene účastníka konania na strane oprávneného rozhodol uznesením č.k. –24 zo dňa 23.03.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2018. Týmto rozhodnutím sa stal oprávneným v konaní BL Management, s. r. o., s ktorým ako oprávneným súd, resp. súdna exekútorka koná.

4. Povinná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala nevykonateľnosť exekučného titulu, prípadne neexistenciu vymáhanej pohľadávky, a vo svojom podaní ani neuviedla žiaden iný dôkaz nasvedčujúci

nemožnosti vykonania exekučného titulu. Exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II, č.k. -37 zo dňa 03.10.2008 a na strane oprávneného vystupuje riadne subjekt, ktorému prislúcha postavenie oprávneného. Exekúcia je vedená opodstatnene a výška pohľadávky uplatnená v exekučnom konaní je v súlade s exekučným titulom, teda nárok oprávneného je dôvodný v celom svojom rozsahu.

5. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že návrh na zastavenie exekúcie nebol povinnou podaný dôvodne, súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie, z ktorých dôvodov rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná a žiadala exekúciu zastaviť.

7. V odvolaní uviedla, že oprávneného niekoľkokrát písomne žiadala o predloženie kópie zmluvy o dlžobe (pohľadávky vo výške 3.940,71 EUR), pričom neobdržala písomnú odpoveď ani kópiu zmluvy. Povinná tvrdila, že jej nie je známe, aby v roku 2008 uzatvorila zmluvu s oprávneným, z ktorého dôvodu žiadala zastavenie exekúcie, pretože od oprávneného finančné prostriedky nedostala.

8. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený, ktorý opätovne poukázal na svoje vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 04.07.2023 a bol názoru, že povinná neuviedla žiadne nové skutočnosti ako tie, o ktorých už súd rozhodol. Oprávnený mal za to, že podanie povinnej nespĺňa náležitosti odvolania a nemožno ho ako odvolanie vyhodnotiť. Ďalej uviedol, že nevidí žiaden zákonný a relevantný dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu a odvolanie povinnej pokladá za neodôvodnené a účelovo podané s cieľom vyhnúť sa exekučnému konaniu. Oprávnený tak navrhol odvolanie povinnej odmietnuť, resp. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

9. Povinná v odvolacej replike doplnila, že oprávnený nepredložil zmluvu ani iný doklad či dôkaz o pohľadávke voči povinnej, preto žiada exekúciu v celom rozsahu zastaviť.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

11. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

14. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 15.06.2009, kedy bol u právneho predchodcu súdnej exekútorky E. F. G. podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č.k. -37 zo dňa 03.10.2008, vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.01.2009. Uvedený platobný rozkaz ukladal povinnej zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného Citibank (Slovakia) a.s. sumu 3.940,71 EUR (118.717,84 Sk) spolu s úrokom z omeškania výške 19,99 % ročne zo sumy 3.507,45 EUR (105.665,48 Sk) od 26.01.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 236,41 EUR (7.122,- Sk) a trovy právneho zastúpenia vo výške 347,61 EUR (10.472,- Sk), všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Dňa 08.07.2009 bolo právnemu predchodcovi súdnej exekútorky udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

15. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že je pravdou, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd vo väčšine prípadov meritórne nerozhoduje a nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinnou, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to návrhom na obnovu konania, dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané Exekučným poriadkom, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku).

16. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. v odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol ( Exekučného poriadku).

18. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

19. Námietky povinnej v podanom odvolaní smerovali aj proti vecnej správnosti a zákonnosti samotného exekučného titulu, resp. konaniu, ktoré mu predchádzalo. Tieto námietky mohla povinná uplatniť v základnom konaní v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý však nepodala, a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

20. Zastaviť exekúciu z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, možno najmä v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v prípade, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky.

21. V štádiu exekučného konania vo väčšine prípadov exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, ani zákonnosť postupu súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania môže exekučný súd vstúpiť napr. v prípade, že rozhodnutie je vydané v rozhodcovskom konaní.

22. V súvislosti s uvedeným však odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.09.2023, č.k. -51, z ktorého odvolací súd cituje „ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca

2017 eurokonformne, a to tak, že všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, čo predstavuje vyhodnotenie súladu exekučného titulu so zákonom“... „sťažovateľka však v priebehu exekučného konania (po udelení poverenia na vykonanie exekúcie) podala návrh na zastavenie exekúcie okrem iného aj podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto je v štádiu posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie vytvorený priestor pre okresný súd napraviť pochybenie, ktorého sa dopustil pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a exekučný titul skúmať z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku“... „ pokiaľ ide o argument okresného súdu, že sťažovateľka sa proti platobnému rozkazu mohla brániť podaním odporu v základnom konaní, pričom však toto svoje oprávnenie nevyužila, tu ústavný súd konštatuje, že v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora C-448/17 je problematickou už samotná situácia, keď je právomoc vydať platobný rozkaz zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi, možnosť podania odporu je limitovaná lehotou 15 dní a odpor je nutné vecne odôvodniť. Pre súdny dvor nie je rozhodujúcou okolnosťou spôsobilou zvrátiť záver o nenaplnení cieľov smernice 93/13/EHS, či spotrebiteľ možnosť podať odpor využil alebo nevyužil. Podľa Súdneho dvora vnútroštátna právna úprava, ako je právna úprava Slovenskej republiky, vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ odpor nepodá. Z tohto pohľadu je preto skutočnosť, že spotrebiteľ odpor proti platobnému rozkazu nepodal, irelevantná“.

23. S poukazom na uvedené a v súlade s citovaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky tak odvolací súd konštatuje, že aj exekučný súd má právomoc v exekučnom konaní preskúmať exekučný titul a exekúciu (v časti, či celú) zastaviť, ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom a ak sa vymáha nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, resp. vymáhaná suma (alebo jej časť) vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

25. Pokiaľ povinná namietala, že s oprávneným neuzatvorila žiadnu zmluvu, tak odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na to, že uznesením č.k. -24 zo dňa 23.03.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2018, súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že pôvodný oprávnený H. I. J., pobočka zahraničnej banky (predtým Citibank (Slovakia) a.s., s ktorým zrejme povinná zmluvu uzatvorila) z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil oprávnený BL Management, s. r. o.

26. Úlohou súdu prvej inštancie preto v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť návrh povinnej na zastavenie exekúcie, pripojiť si spis základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a posúdiť, či v danom prípade ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak súd dospeje k záveru, že ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, bude jeho úlohou spotrebiteľskú zmluvu preskúmať a posúdiť, či táto obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či sa v exekučnom konaní vymáha nárok, ktorý má svoj podklad v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Ak pôjde o takýto nárok, následne bude úlohou súdu exekúciu v závislosti od charakteru neprijateľnej zmluvnej podmienky v časti alebo celú zastaviť. Ak dospeje súd k záveru, že v danom prípade nejde o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (resp. spotrebiteľská zmluva neprijateľné zmluvné podmienky neobsahuje), rovnako bude jeho úlohou opätovne rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, avšak v súlade s vyššie prezentovaným názorom odvolacieho súdu, že v štádiu exekučného konania vo väčšine prípadov exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).