Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-122-2019.pdf
PDF · 101.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-1T/122/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom, v trestnej veci proti obžalovanej D. N., nar. XX.XX.XXXX v M. G., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.08.2020 v Čadci, takto
rozhodol:
obž. D. N. Z. G. D. Y. , rod. R., nar. XX.XX.XXXX v M. G., trvale bytom X. G. XXXX/XX, M. G., okr. M. G.,
j e v i n n á , ž e
dňa 08.03.2019 v čase o 9:36 h z telefónneho čísla XXXX XXX XXX telefonovala na pevnú linku do kancelárie asistentky senátu 3T Okresného súdu v M. G.B., kde po zdvihnutí tohto telefónu pracovníčkou súdu R.. E. G. požadovala prepojenie na sudkyňu Okresného súdu v M. G.Á. G.. E. M. a keď jej to nebolo umožnené uviedla, že sa snaží pomôcť M. L., ktorý bol sudkyňou G.. M. nespravodlivo odsúdený, uviedla, že na súde nevedia, čo je demokracia, že všetkých na súde oberie o prácu, vyhodí ich zo sedačiek, celú vec zverejní v televízii, že príde na súd aj s inými osobami, následne povedala, že sudkyňa využíva právo svojej silnej moci a odsudzuje a odpisuje obyčajných ľudí, že jedného dňa nebude mať voľbu a sudkyni M. pritiahne kyslík a na záver uviedla, že sudkyni odkazuje, aby zahodila všetky týkajúce sa M. L. a keď nie, tak uvidí, čo sa stane, pričom uvedené vyjadrenia tlmočila R.. E. G. toho istého dňa poškodenej G.. E. M., ktorá z vyhrážok obvinenej nadobudla obavu o svoj život a zdravie,
t e d a
inému sa vyhrážala ublížením na zdraví pre výkon právomoci verejného činiteľa,
t ý m s p á c h a l a
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 324 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. f/ Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenej G.. E. M..
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená G.. E. M. s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Dňa 12.08.2019 bola súdu doručená obžaloba na obž. D. N. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
Na základe obžaloby okresného prokurátora vykonal súd hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej, ktorej bola obžaloba riadne doručená a o možnosti vykonania hlavného pojednávania v jej neprítomnosti bola riadne poučená, pričom neúčasť na hlavnom pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s vykonaním hlavného pojednávania v neprítomnosti.
Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Obžalovaná D. N., v prípravnom konaní uviedla, že sa ospravedlňuje za vzniknuté nedorozumenie. Nebolo to voči sudkyni M. mierené ako osobný útok a taktiež to nebolo mierené ani proti pracovníčke súdu pani G.. Je pravda, že dňa 08.03.2019 v čase okolo 09:36 h volal do kancelárie p. R. kde jej zdvihla telefón pani G.. Je pravda, že jednala trochu ostrejšie. Povedala im len toľko, že nezákonne odsúdili p. M. L.. Upozorňovala ich na to, aby nezahadzovali ľudské životy do koša, poprosila ich aby prešetrili ešte raz celý prípad. So sudkyňou M. osobne netelefonovala a nekomunikovala, osobne sa s ňou ani nestretla. Nikoho nenapadla, na nikoho nezaútočila a už vôbec sa nevyhrážala fyzickým ublížením.
Svedkyňa poškodená G.. E. M. v prípravnom konaní vypovedala, že pracuje ako sudkyňa na Okresnom súde v M. G. na pozícii sudkyne. Dňa 08.03.2019 sa po príchode na pracovisko od súdnej tajomníčky trestného oddelenia E. G. dozvedela, že v doobedňajších hodinách, kedy bola mimo budovy súdu prijala hovor na pevnú linku nachádzajúcu sa v kancelárii asistentky p. R.. Volajúca osoba sa jej predstavila ako D. N. a žiadala aby telefonát prepojila na poškodenú s tým, že sa chce rozprávať o trestnej veci konkrétneho obvineného. Ďalej jej svedkyňa G. oznámila, že volajúca sa správala agresívne, vyhrážala sa a znevažovala prácu zamestnancov súdu s tým, že ľudí, ktorí tohto obvineného odsúdili vyhodí zo sedačiek, oberie ich o prácu, zavolá televíziu a urobí z toho show, ďalej pokračovala s tým, že príde na súd aj s inými osobami a sudkyňa s ktorou chcela hovoriť využíva právo svojej silnej moci, odsudzuje a odpisuje obyčajných ľudí a jedného dňa nebude mať možnosť voľby a pritiahne jej kyslík. Ďalej sa dožadovala toho, že má zahodiť všetky akty, ktoré sa týkajú toho konkrétneho obvineného a ak nie, uvidí, čo sa stane. Ďalej mala uviesť, že nevie čo je demokracia a dá preveriť všetky prípady. Uvedené skutočnosti sa dozvedela od súdnej tajomníčky bezprostredne po tom ako sa vrátila do súdnej budovy, čo mohlo byť v čase okolo 10:30 h až 11:00 h. Pani G. bola veľmi rozrušená z toho čo počula a nevedela čo má robiť. Na základe týchto informácii dala pokyn svedkyni G., aby ohľadom tohto telefonátu vyhotovila úradný záznam, ktorý následne poškodená podala na Okresnú prokuratúru ako podnet na prešetrenie. Na základe vyhrážok obvinenej sa naozaj obávala a zľakla sa, že také niečo môže uskutočniť, pretože vie, kde pracuje a taktiež si môže zistiť, kde býva, pretože osobné údaje uchádzačov o funkciu sudcu sú zverejnené na internete a tieto si môže kedykoľvek zistiť. Taktiež zvykne opúšťať budovu súdu po úradných hodinách, kedy nie sú prítomní príslušníci ZVJS a dvor súdu a parkovisko je voľne prístupné. O to viac sa obávala, pretože sa s takýmto správaním nikdy nestretla, nikdy sa jej v súvislosti s výkonom funkcie nikto nijako nevyhrážal ani nerobil na ňu žiadny nátlak. Následne sa od asistentky p. R. dozvedela, že obvinená ju 12.03.2019 telefonicky kontaktovala s tým, že opäť chcela s ňou telefonovať. Zisťovala si jej pracovný čas a odkazovala jej, že sa nemôže vyhýbať odpovedi. Má vedomosť o tom, že asi týždeň po tom ako telefonovala s pani G., tak bola obvinená v informačnom centre súdu a robila tam krik, dožadovala sa tiež niečoho v súvislosti s trestnými vecami konkrétneho obvineného, ale nejaké vyhrážky alebo invektívy tam zrejme nepadli. Uplatňuje si náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- € za zásah do osobnostných práv konaním obvinenej. Naďalej má obavu, pretože túto osobu nepozná a nemôže vedieť, čoho je schopná takáto osoba, ktorá sa vyhráža úradným osobám. Jej obava plynie z toho, že sa viackrát snažila ju telefonicky kontaktovať a bola aj osobne na súde.
Svedkyňa Bc. E. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pracuje ako súdna tajomníčka na Okresnom súde v M. G.. Dňa 08.03.2019 v čase okolo 09:36 sa nachádzala v kancelárii asistentky senátu 3T a to u D.V. R., ktorá sa v tom čase nenachádzala vo svojej kancelárii. V tom čase zazvonil telefón, ktorý zodvihla, telefonujúca sa predstavila ako D. N. a povedala jej, že sa chce rozprávať so sudkyňou E.
M., pričom obvinenej povedala, že sudkyňa nie je momentálne prítomná, ale môže nechať telefonický kontakt a ak sudkyňa uzná za vhodné, že sa jej ozve, na čo jej obvinená nadiktovala telefónne číslo XXXXXXXXXX. Následne jej obvinená začala rozprávať, že je umelkyňa, že natáča nejaké dokumenty ohľadom väzňov, že býva v Nemecku. V súčasnosti býva v ubytovni vedľa M. L.. Potom jej povedala ako sa snaží L. pomôcť, že on nikoho nemá, že sa snaží o neho postarať, že tento bol nespravodlivo odsúdený a že príde o to najcennejšie, čo má, o slobodu. Na to obvinenej povedala, že až taký nevinný nie je, keď má za posladené dva roky štyri trestné stíhania. Na to jej obvinená povedala, že on len rebeluje, že ľudia na súde nevedia, čo je demokracia a čo sú jeho práva. Následne začala rozprávať ako všetkých na súde oberie o prácu, že ich vyhodí zo sedačiek. Rozprávala ako neprávom odsúdili Kozuba, že celú vec dá preveriť, dá to do televízie, že tam z toho urobí show a príde na súd aj s inými osobami. Ďalej povedala, že sudkyňa M. využíva svoje právo silnej moci a odsudzuje a odpisuje obyčajných ľudí ale, že na Fica si nedovolí. Po tomto povedala, že jedného dňa nebude mať voľbu a že sudkyni M. pritiahne kyslík- Na záver odkázala sudkyni M., že má zahodiť všetky akty týkajúce sa M. L. a keď nie tak, že uvidí, čo sa stane. Nič konkrétne ale nepovedala. Keď sa sudkyňa M. vrátila na pracovisko v čase okolo 11:00, tak jej povedala ohľadom vyššie uvedeného telefonátu, na čo jej pani M. kázala napísať úradný záznam a doniesť jej ho, čo ešte v ten deň urobila. Ďalej uviedla, že dňa 15.03.2019 zastupovala pracovníčku infocentra. V čase okolo 10:00 h až 11:00 h do infocentra vošla D. N. aj s M. L., pričom chceli podať sťažnosť proti opravnému uzneseniu pani sudkyne M.. L. bol v podstate ticho a nič nehovoril. Rozprávala iba obvinená, ktorá sa dožadovala, aby od nich prevzala sťažnosť a potvrdila jej prevzatie. Upozornila ich, že sťažnosť nemajú podpísanú, na čo ju L. podpísal a potom im vysvetlila, že ju musia podať do podateľne. Obvinená sa nesprávala nijak agresívne, bola však rozkazovačná a podráždená. Ako podali sťažnosť na podateľni, tak obvinená s L. odišli. Má vedomosť, že ešte asi dvakrát volal asistentke sudkyne M., p. R. a tejto sa pýtala ako dopadla jej sťažnosť. Obžalovaná bola v telefóne agresívna, nepamätá si, či kričala, telefonát chcela niekoľkokrát ukončiť. Telefonát jej bol nepríjemný, mala strach, pretože povedala, že príde na súd s rôznymi osobami.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné:
Z úradného záznamu (č.l. 2) spísaného Bc. E. G. vyplýva, že dňa 08.03.2019 o 9:36 hod. sa nachádzala v kancelárii asistentky senátu 3T Ing. D. R., ktorá nebola prítomná, kde prišla z dôvodu plnenia pracovných povinností. Keďže zvonil telefón - pevná linka - tento zdvihla a telefonujúca osoba sa jej predstavila ako D. N. R., uviedla svoje telefónne číslo XXXX XXX XXX a dožadovala sa hovoru s G.. E. M.Á.. Po oznámení, že sudcom stránky neprepájajú a že odkaz jej bude odovzdaný, pani R. uviedla, že volá ohľadom M. L., ktorý bol odsúdený G.. M. a dožaduje sa preveriť prípad. Ďalej uviedla, že by chcela vidieť všetky spisy, ktoré sa týkajú tohto odsúdeného. Ďalej sa jej rozhovor niesol v duchu vyhrážok a znevažovania práce súdnych úradníkov, a to konkrétne, že ľudí ktorí odsúdili pána L. vyhodí zo sedačiek a príde s inými osobami na súd, dá to do televízie a urobí z toho šou. Ďalej uviedla, že sudkyňa využíva právo svojej silnej moci a odsudzuje a odpisuje obyčajných ľudí, a jedného dňa pani sudkyňa nebude mať možnosť voľby a že ona jej pritiahne kyslík, a že pani M. má zahodiť všetky akty, ktoré sa týkajú M. L. a keď nie, tak uvidí, čo sa stane. Súd nevie čo je to demokracia a dá preveriť všetky prípady.
Z lustrácie telefónneho čísla vyplýva, že majiteľom čísla XXXXXXXXXX je obvinená.
Podľa odpisu registra trestov bola obvinená D. N. 1 krát právoplatne odsúdená v Spolkovej republike Nemecko, priestupkovo riešená nebola, správa o povesti z miesta bydliska je neutrálna, voči obvinenej nebolo vedené priestupkové konanie.
Prokurátor v záverečnej reči, navrhol obžalovanú uznať za vinnú podľa obžaloby a uložiť jej trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu trestu na 18 mesiacov a povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenej.
Splnomocnenec poškodenej navrhol obžalovaný zaviazať na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,-€.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku kvalifikovaný
ako ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zák. sa stal, že ho spáchala obžalovaná B. R. a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči obžalovanej.
Podľa názoru súdu obžalovaná svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Tr. zák.
K výroku o vine
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
Prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Tr. zák. spácha ten kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody pre výkon právomoci verejného činiteľa.
Objektom tohto trestného činu je záujem na riadnom a nerušenom výkone právomoci verejného činiteľa.
Objektívna stránka spočíva vo vyhrážaní sa páchateľa niektorým z následkov (usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením malej škody) v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa.
Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie a špecifická pohnútka (cieľ), ktorou je úmysel pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa alebo pre výkon verejného činiteľa.
Súd v konaní vychádzajúc najmä z výpovede svedkyne R.. E. G. mal jednoznačne preukázané, že obžalovaná D. N. v telefonáte dňa 08.03.2019 v čase o 9:36 doslovne uviedla, že na súde nevedia, čo je demokracia, že všetkých na súde oberie o prácu, vyhodí ich zo sedačiek, celú vec zverejní v televízii, že príde na súd aj s inými osobami, následne povedala, že sudkyňa využíva právo svojej silnej moci a odsudzuje a odpisuje obyčajných ľudí, že jedného dňa nebude mať voľbu a sudkyni M. pritiahne kyslík a na záver uviedla, že sudkyni odkazuje, aby zahodila všetky týkajúce sa M. L. a keď nie, tak uvidí, čo sa stane. Uvedené slová potvrdila aj samotná obžalovaná pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, avšak z jej strany išlo o nedorozumenie, nebolo to mierené ani proti sudkyni ani proti pracovníčke Okresného súdu v M. G.. Tvrdenia obžalovanej, že jej slová neboli mierené ako osobný útok na sudkyňu G.. E. M. ani svedkyňu Bc. E. G. boli spoľahlivo vyvrátené výpoveďou svedkyne R.. E. G., ktorá podrobne popísala správanie sa obžalovanej nielen počas telefonátu, ale aj následne dňa 23.07.2019 v infocentre Okresného súdu v M. G., kde sa správala rozkazovačne a podráždene.
Slová obžalovanej na adresu poškodenej možno identifikovať ako hrozbu ublížením na zdraví sudkyne pre výkon jej rozhodovacej právomoci.
Na naplnenie znakov trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 Tr. zák. stačí, ak sa vyhrážanie ublížením na zdraví prednieslo vážne a ak sa tak stalo v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa alebo pre tento výkon. Nezáleží na tom, či páchateľ mal úmysel vyhrážanie splniť.
Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok, priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, obžalovaná ho spáchala, pričom svojím konaním naplnila skutkovú podstatu prečinu útoku na verejného činiteľa podľa 324 ods. 1 písm. b) Tr. zák., nakoľko svojím konaním sa sudkyni Okresného súdu vyhrážala ublížením na zdraví, pre jej výkon právomoci verejného činiteľa. Prejavy obžalovanej voči rozhodovacej činnosti poškodenej nemožno bagatelizovať, pretože v danom prípade nejde o kritiku súdu, ale jednoznačnú hrozbu ublížením na zdraví voči sudkyni Okresného súdu v M. G..
Súd teda po vykonanom dokazovaní obžalovanú D. N. uznal za vinnú zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b) Tr. zák..
K výroku o treste
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V konaní mal súd preukázanú jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. j) Tr. zák., spočívajúcu v tom, že obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nemal zistené.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd teda ukladal trest v rozmedzí 0 až 2 roky.
Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanej D. N. F.rest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie; takýto trest podľa názoru súdu aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovanej.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok počas ktorej bude v rámci plynutia skúšobnej doby dôsledne skúmať jej správanie pre účel vyslovenia súdu, či sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčila, alebo či takto uložený trest nemal pre obžalovanú účinok predpokladaný Trestným zákonom.
K výroku o náhrade škody
Podľa § 288 ods. 1, ods. 2 Tr. por. 1) Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri. (2) Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
Poškodená si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1.000,-€ titulom nemajetkovej ujmy.
Nakoľko v konaní nepreukázala vznik nemajetkovej ujmy a ďalšie dokazovanie by zbytočne predĺžilo trestné konanie, súd poškodenú G.. E. M. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. inému sa vyhrážala ublížením na zdraví pre výkon právomoci verejného činiteľa,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.