Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5C-30-2019.pdf
PDF · 94.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : N. Z., P.. R., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, XXX XX W., zast.: HAÁR & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: T. R., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, XXX XX W., zast. JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, so sídlom Veľkoblahovská 6750, 929 01 Dunajská Streda, o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 10.10.2019 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcich sa Z. U. W.C., C. Ú. W., J. G. L. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, a to nehnuteľnosti vedené ako: parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape: O.. Č.. XXXX U. Z. XXXmX - J. O. Q. G. O.. Č.. XXXX U. Z. XXmX
- J. O., O. P. „. O.. Č.. XXXX U. Z. XXXmX, J. Q. G. A.: P. V. A. A. Č. XXXX, O. G. O. Č.. XXXX , C. B. O. Č. X/X Q. Ž. X/X, stanovená trhová cena nehnuteľnosti P. P., A..P..U.. vo výške 52.000,-€, s tým, že podiel žalovaného prevezme za náhradu v sume 8.667,-€, ktoré vyplatí do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Žalovaný so zrušením podielového spoluvlastníctva nesúhlasil. Na nehnuteľnosti býva od narodenia, ktorú nehnuteľnosti nadobudli jeho rodičia, kde obaja dožili a o ktorých sa on postaral. Za posledných desať rokov do nehnuteľnosti investoval, keď vymenil okná, dvere. Výlučne on zabezpečuje údržbu nehnuteľnosti. Spochybnil spôsob nadobudnutia väčšieho podielu žalobkyňou. Tvrdil, že bol uvedený do omylu žalobkyňou, keď on prenechal jej podiel na nezastavanom pozemku, bez náhrady s tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudne on do výlučného vlastníctva. Na nehnuteľnosti býva s družkou a malol. 17 ročným synom, ktorý tam rovnako býva od narodenia.
3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, Dokladom o stanovení trhovej ceny nehnuteľnosti realitnou kanceláriou P. P., A..P..U.. V.Ň. XX.XX.XXXX, L. Č.. XXXX, C.. Ú. W., O. M. Ú. W. V. XX.XX.XXXX, predžalobná výzva dňa 17.01.2019, návratka, ponuka nehnuteľností realitnými kanceláriami v mieste a čase konania sporu v meste Gabčíkovo .
4. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v obci Gabčíkovo, katastrálne územie Gabčíkovo, zapísané na L. Č.. XXXX. vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, a to nehnuteľnosti vedené ako: parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape: O.. Č.. XXXX U. Z. XXX M. - J. O. Q. G.V. O.. Č.. XXXX U. Z. XXmX - J. O., O. P. „. O.. Č.. XXXX U. Z. XXXmX, J. Q. G. A.: P. V. A. A.. Č.. XXXX, O. G. O. Č.. XXXX , C. B. O. Č. X/X a žalovaného 1/6. Sporná ostala hodnota nehnuteľnosti prezentovaná žalobkyňou, odvolávajúc sa na stanovenie trhovej ceny realitnou kanceláriou, požadujúc žalovaným stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti odborným posudkom, poukazujúc na ponuku nehnuteľností v katastri obce Gabčíkovo na internetovej stránke realitných kancelárii.
5. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.08.2020 potvrdil, že na nehnuteľnosti býva od narodenia, ktorú nehnuteľnosť postavili jeho rodičia. Na nehnuteľnosti s ním býva 25 rokov družka, s ktorou vychovávajú malol. syna, ktorý v apríli tohto roku dovŕšil 16 rokov a pokračuje v štúdiu na strednej škole v Dunajskej Strede. Do nehnuteľnosti investoval, vymenil 10 okien a troje dverí na plastové, zaviedol plyn, namiesto tuhého vykurovania, postavil garáž. Matka mu zomrela v roku 1994 a otca posledné štyri roky doopatrovala žalobkyňa, inak dovtedy býval na nehnuteľnosti. Inú možnosť bývania jeho rodina nemala. V roku 2011 mal súhlasiť s prevodom podielov na stavebných pozemkoch na žalobkyňu, bez náhrady, čo by kompenzovalo jeho podiel na stavebných pozemkoch. Spochybnil príčetnosť právneho predchodcu v čase uzavretia darovacej zmluvy so žalobkyňou, na základe, ktorej previedol podiel, rovnako spochybnil pokrvné príbuzenstvo so žalobkyňou. Tvrdil, že v tomto smere podnikne právne úkony.
6. Z potvrdenia Mestského úradu v Gabčíkove dňa 10.11.2017 vyplynulo, že nehnuteľnosť sa nachádza G. K.A.N. F. Z. W., kde užívacie povolenie bolo vydané dňa 06.12.1961 pod. Č.. XX/XX.
7. Žalobkyňa vyzvala žalovaného dňom 17.01.2019 na mimosúdnu dohodu, ktorú podľa podmienok stanovených žalobkyňou, žalovaný v odpovedi dňa 04.02.2019 nesúhlasil.
8. Podľa § 136 ods.1 a 2 Obč. zák., vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
9. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
10. Podľa § 141 ods.1 Obč. zákona, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
11. Podľa § 142 ods.1 Obč. zákona ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. Podľa § 151 ods.1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Podľa § 220 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku , súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
15. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, s prihliadnutím na tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu.
16. ustanovení § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka je vyjadrená jedna zo základných zásad inštitútu podielového spoluvlastníctva - zásada, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo zruší a ako si ho vyporiadajú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva na súde. Z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka obsiahnutá v citovanom ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak totiž nie je dobre možné, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné, aby vec bola prikázaná za náhradu jedenému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné, aby vec bola predaná a výťažok predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov. Pritom dôvod hodný osobitného zreteľa posudzuje vždy konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky žalobcu alebo žalovaného, či oboch z nich, ako aj na existujúce objektívne okolnosti. Nie je však vylúčené, aby na základe podstatných zmien okolností konkrétneho prípadu, ktoré by znamenali odpadnutie dôvodov pre zamietavé rozhodnutie, sa spoluvlastník neskôr znovu domáhal, aby súd vyhovel jeho návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zamietavé rozhodnutie je totiž rozhodnutím iba pre "pre tento krát", to znamená dovtedy, kým trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k vydaniu takéhoto rozhodnutia.
17. Súdna prax už dospela k názoru (viď R 100/1999), podľa ktorého dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, so zreteľom na ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že vec má v úmysle predať).
18. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nielen bytové záujmy podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov (P. X/XXXX).
19. Najvyšší súd v danom prípade dospel k názoru, že súdmi zistený skutkový stav umožňoval záver o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Týmto dôvodom je skutočnosť, že tento návrh sa týka bytu, v ktorom majú dcéry účastníkov konania vytvorený domov, v byte žijú od svojho narodenia a zostali v ňom bývať po rozvode manželstva ich rodičov spolu so svojou matkou - žalovanou. So zreteľom na tieto skutkové
okolnosti bolo potrebné ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka interpretovať a aplikovať s prihliadnutím na ochranu práva na domov zaručovanú medzinárodnými zmluvami, ktoré sú v zmysle čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku.
20. Takouto medzinárodnou zmluvou je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 6. februára 1991 a bol publikovaný v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí O. Č.. XXX/XXXX Zb. Článok 16 tohto dohovoru zaručuje maloletému dieťaťu právo na ochranu domova, pričom v zmysle článku 3 tejto právnej normy záujem (blaho) dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, teda aj pri rozhodovacej činnosti súdov. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku nadobudli platnosť 23. marca 1976. Napokon je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18. marca 1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.
21. Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 874). Domov je jednou zo základných ľudských (životných) potrieb, bez ktorej nemožno spokojne žiť. V prípade detí, ktorých rodičia prestali spolu žiť, domov aspoň čiastočne nahrádza kompletnú rodinu a zostáva ako istota, ktorá je predpokladom pre ich zdravý telesný a duševný vývoj.
22. Ak predmet spoluvlastníctva predstavuje pre deti spoluvlastníkov miesto, v ktorom majú vybudovaný svoj domov, v ktorom žijú od narodenia, ochrana ich práva na domov je so zreteľom na vyššie uvedené významnou okolnosťou, ktorú musí súd vziať do úvahy pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zachovanie domova detí je v takom prípade dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd pre tento čas (pre čas, po ktorý predmet spoluvlastníctva plní túto funkciu) podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada ( viď. rozsudok NS SR zo dňa 14.11.2013 č. sp.zn. 6Cdo 279/2012).
23. So zreteľom na uvedené súd žalobu na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietol, keď v čase rozhodnutia vo veci na nehnuteľnosti býva syn žalovaného, ktorý v apríly 2020 dovŕšil 16 rokov, ktorú skutočnosť žalobkyňa nepoprela, čím táto skutočnosť bola preukázaná. Dieťaťa tam má domov od narodenia, čo zodpovedá posúdeniu nároku v zmysle odôvodnenia ako vyššie. Súd podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa ako hore, žalobu zamietol.
24. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)