Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-8-2020.pdf
PDF · 96 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Skillmont s. r. o., Priekopská 1980/13, Martin, IČO: 52 658 481, zast.: JUDr. Peter Celec, advokátska kancelária s .r. o., M. R. Štefánika 36, Martin, IČO: 51 762 986, proti žalovanej: AMK Green s. r. o., Jilemnického 562/3, Žiar nad Hronom, IČO: 48 274 569, zast.: Mgr. Filip Osvald, advokát so sídlom vo Zvolene, Trhová 1, o zaplatenie 7 390 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 7 390 € z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 6 558 € od 17. 3. 2020 do 19. 5. 2020 a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 98 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 14. 5. 2020 a postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 21. 7. 2020, domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 7 390 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 1. 3. 2020 do zaplatenia, paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a trovy konania.
2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o dielo uzavretej na základe objednávky žalovanej z 28. 9. 2019, č. XXXXXXXX, na základe ktorej si žalovaná objednala u žalobkyne vykonanie stavebných prác na hale R2 rušňového depa vo W. v rozsahu prác na lávke v cene 17 000 €, odstránenie omietok v cene 4 800 €, demontáž elektrických káblov a plynovodu v cene 2 000 €, demontáž okien v cene 4 800 €, spolu vo výške 28 600 € bez DPH. Následne boli medzi stranami sporu odsúhlasené ďalšie práce: odstránenie plechov zo strechy, odrezanie navarených častí v cene 1 800 €, odstránenie svetlíkov v cene 3 400 €, odstránenie zadných múrov v cene 700 €, dočistenie panelov na boku haly v cene 300 €, čistenie a náter stĺpov v cene 2 600 €, energovod v cene 4 750 €, dočistenie stien ostatných vecí zo zeme v cene 1 000 €, spolu vo výške 14 550 €. Faktúrami č.: D., D. a D. bola fakturovaná a žalovanou uhradená suma 31 600 € za vykonané práce.
3. Žalobkyňa počas vykonania diela poškodila samohybné pracovné plošiny, za čo si žalovaná faktúrou č. XXXX/XXX, splatnou 25. 4. 2020, vyúčtovala škodu vo výške 4 160 € bez DPH. Žalobkyňa si faktúrou č. D., splatná 29. 2. 2020, vyúčtovala za ostatné práce cenu 9 405 €, pričom čiastočne uznala nárok
žalovanej na náhradu škody uplatnený faktúrou č. 2020/039. Medzi stranami sporu ostala sporná časť pohľadávky žalovanej voči žalobkyni vo výške 2 015 €. Nespornou však ostala pohľadávka žalobkyne vo výške 7 390 €, čo podľa priloženej emailovej komunikácie žalovaná nepopierala. Žalobkyňa si uplatňuje aj úrok z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania so zaplatením vyššie uvedeného nároku, pretože si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť zvyšnú časť ceny za dielo. Žalobkyňa si uplatňuje aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.
4. K žalobe bola pripojená objednávka z 28. 9. 2019, č. XXXXXXXX, faktúra č. XXXX/XXX z 22. 4. 2020, faktúry č.: D., D. a D., D., vyúčtovanie, emailová komunikácia medzi stranami sporu z obdobia 22. 2. 2020 - 1. 5. 2020, predžalobná výzva z 4. 5. 2020.
5. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom z 1. 6. 2020, sp. zn. 3Up/930/2020, rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 7 390 €, vrátane úroku z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky tak, ako si to uplatnila žalobkyňa v žalobe. Žalovaná voči platobnému rozkazu podala včas odpor, ktorý odôvodnila tým, že nepopiera uzavretie ústnej zmluvy o dielo na základe predloženej objednávky, ani samotný vznik a výšku škody tak, ako uviedla žalobkyňa. Zo strany žalovanej nebola uhradená len suma 4 992 €, ktorá predstavuje vyčíslenú škodu spôsobenú žalobkyňou. Samotný návrh bol podaný na príslušný súd žalobkyňou predčasne, pretože neuplynula lehota poskytnutá žalobkyňou na uhradenie záväzkov v predžalobnej výzve, ktorú žalovaná prevzala 22. 5. 2020. Spolu s odporom žalovaná predložila faktúry od spoločnosti mateco Slovakia s. r. o. a protokoly o odovzdaní a prevzatí stroja preukazujúce dôvodnosť uplatnenej škody a faktúru č. D., vystavenú žalobkyňou 28. 9. 2019 na sumu 2 145 €.
6. Na základe návrhu žalobkyne súd v súlade s § 14 ods. 3 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaním a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoUK) postúpil Okresný súd Banská Bystrica vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobkyne na pokračovaní v konaní a v súlade s § 11 ods. 5 ZoUK došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
7. Žalobkyňa sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadrila vo svojom podaní, v ktorom uviedla, že žalovaná po začatí konania zaplatila istinu vo výške 6 558 € a sumu 832 € bola žalobkyni vrátená daňovým úradom ako DPH za faktúru č. XXXX/XXX z 22. 4. 2020, preto berie žalobu späť v časti istiny. Žalovaná vo svojom odpore neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobkyne vo zvyšnej časti, a to v úroku z omeškania vo výške 8 % p. a., ktorý si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňuje zo sumy 6 558 € od 1. 3. 2020 do 19. 5. 2020 a zo sumy 2 145 € od 20. 5. 2020 do 28. 5. 2020 a taktiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.
8. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne súd konanie v časti, v ktorej vzal svoju žalobu späť, zastavil v súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). O časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zákonného úroku z omeškania zo sumy 2 145 € od 20. 5. 2020 do 28. 5. 2020, súd nerozhodoval, pretože nárok v tejto časti nebol predmetom tohto konania. Ako vyplýva z neskoršieho vyjadrenia žalobkyne, išlo o sumu, ktorú žalovaná uhradila na základe vystavenej faktúry č. D. z 1. 4. 2020, čo sama žalobkyňa potvrdila, že tento nárok si žalobou neuplatnila. Súd preto ďalej rozhodoval len o zvyšnej časti uplatneného nároku, pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 8 % p. a. zo sumy 6 558 € od 1. 3. 2020 do 19. 5. 2020 a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.
9. Žalovaná reagovala vyjadrením doručeným okresnému súdu 3. 8. 2020, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne z dôvodu, že faktúra č. D. z 22. 2. 2020, splatná 29. 2. 2020, bola žalovanej doručená až 2. 4. 2020, pričom na základe objednávky bola splatnosť faktúr dohodnutá na 30 dní. Z tejto faktúry vystavenej na sumu 9 405 €, žalovaná zaplatila čiastku zníženú o škodu na plošinách. Faktúra bola zaúčtovaná v kontrolnom výkaze v mesiaci, v ktorom došla žalovanej (5/2020).
10. Na predmetné vyjadrenie reagovala žalobkyňa už nad rámec vyjadrení strán sporu podľa § 167 CSP, v ktorom poukázala na to, že z predloženej emailovej komunikácie musela byť faktúra č. D. z 22. 2. 2020, žalovanej známa najneskôr 17. 3. 2020, kedy ju reklamovala. Z tejto faktúry si žalobkyňa žalobou uplatnila iba časť vo výške 7 390 €. Nárok z faktúry č. D. si v tomto konaní žalobkyňa neuplatňovala, pričom nárok z tejto faktúry žalovaná uhradila 26. 5. 2020. Aj keby mala byť faktúra č. D. z 20. 2. 2020, doručená žalovanej až 2. 4. 2020, pri zachovaní 30 dňovej splatnosti by splatnosť nastala 3. 5. 2020
a žalovaná ju uhradila až po splatnosti a po uplatnení nároku na súde. V ostatnej časti sa žalobkyňa vyjadrovala k nároku, o ktorom už súd nerozhodoval po čiastočnom späťvzatí žaloby, preto sa nimi ďalej nezaoberal. Dňa 12. 8. 2020 žalobkyňa zaslala opätovne emailovú komunikáciu medzi stranami sporu doplnenú o komunikáciu na sociálnej sieti Facebook.
11. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. 8. 2020, strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaná na pojednávaní tvrdila, že faktúra č. D. z 20. 2. 2020 jej bola doručená 3. 4. 2020, čo preukazuje kópiou obálky, v ktorej mala byť doručovaná s odtlačkom pečiatky pošty s dátumom 1. 4. 2020. V ostatných veciach sa žalovaná vyjadrovala ku skutočnostiam, ktoré po čiastočnom späťvzatí žaloby neboli predmetom tohto konania.
12. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z predložených listín a vyjadrení strán sporu, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti. Medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo na základe objednávky žalovanej z 28. 9. 2019 č. XXXXXXXX, kde si strany sporu dohodli splatnosť vystavovaných faktúr 30 dní. Na základe takto uzavretej zmluvy žalobkyňa vykonávala pre žalovanú práce a cenu za práce vyúčtovala následne vystavením faktúr. Faktúrou č. D. z 22. 2. 2020 splatnou 29. 2. 2020, žalobkyňa vyúčtovala žalovanej cenu prác v celkovej výške 9 405 € s dátumom dodania 15. 2. 2020. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná uhradila časť tejto pohľadávky vo výške 6 558 € až 19. 5. 2020.
13. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
15. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
16. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
17. Podľa § 365 ods. 1 a 2 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
18. Podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 369c ods. 1 OBZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
21. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami sporu v priebehu konania nebolo sporné uzavretie ústnej zmluvy o dielo na základe vystavenej objednávky, ani rozsah jednotlivých prác. Po späťvzatí žaloby ostala sporná iba otázka, či žalovaná bola v omeškaní so svojím plnením a deň doručenia faktúry č. D. z 22. 2. 2020, žalovanej. Ako vyplýva z predložených listín, strany sporu si vopred dohodli splatnosť jednotlivých faktúr na 30 dní, čo je uvedené v objednávke z 28. 9. 2019, č. XXXXXXXX. Napriek tomu žalobkyňa vystavila faktúru č. D. z 22. 2. 2020, v ktorej bola uvedená kratšia splatnosť, a to do 29. 2. 2020. Ako dátum dodania plnenia bol v predmetnej faktúre uvedený dátum 15. 2. 2020. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalovaná uhradila pohľadávku z faktúry č. D. z 22. 2. 2020, až po začatí tohto konania dňa 19. 5. 2020. Napriek tomu, že v predmetnej faktúre bola splatnosť určená žalobkyňou jednostranne do 29. 2. 2020, nedošlo k zmene dohody zmluvných strán na 30. dňovej splatnosti všetkých faktúr vystavených na základe objednávky z 28. 9. 2019, č. 19200001.
23. Medzi stranami sporu však ostal sporný deň doručenia faktúry č. D. z 22. 2. 2020. Kým žalobkyňa tvrdila, že faktúra so všetkými údajmi musela byť žalovanej známa najneskôr do 17. 3. 2020, pretože už v tom čase ju spomenula v emailovej komunikácii, žalovaná naopak tvrdila, že jej predmetná faktúra bola najskôr doručená 2. 4. 2020, na pojednávaní bez bližšieho vysvetlenia tvrdila, že jej bola doručená až 3. 4. 2020, pričom ako dôkaz predložila kópiu poštovej obálky, v ktorej údajne táto faktúra mala byť doručovaná. Takýto dôkazný prostriedok považuje súd za nedostatočný, pretože len z kópie poštovej obálky nie je možné zistiť, čo bolo jej skutočným obsahom. Žalobkyňa taktiež nepredložila žiaden dôkaz, že žalovanej bola predmetná faktúra doručená skôr. Z tohto dôvodu okresný súd postupoval v súlade s § 365 ods. 2 ObZ, pretože deň doručenia faktúry č. D. z 22. 2. 2020, bol sporný (neistý). Podľa tohto ustanovenia v takomto prípade plynie lehota, na ktorej sa dohodli strany sporu v objednávke (30 dní), odo dňa poskytnutia plnenia žalobkyňou t. j. v danom prípade od 15. 2. 2020. Lehota na plnenie uplynula 16. 3. 2020 t. j. od 17. 3. 2020 bola žalovaná v omeškaní s plnením, ktoré uhradila až 19. 5. 2020.
24. V tomto smere je bez právneho významu, že v predžalobnej výzve bola žalobkyňou poskytnutá dodatočná lehota na plnenie. Predžalobná výzva nie je zákonom predpokladaný úkon pre uplatnenie pohľadávky na súde. Opätovné poskytnutie lehoty na dobrovoľné plnenie po dohodnutej lehote splatnosti nemá za následok, že pohľadávka sa stane opätovne nesplatnou, až kým neuplynie dodatočná lehota. Je na rozhodnutí veriteľa a na jeho dobrej vôli, či si svoju splatnú pohľadávku bude vymáhať na súde alebo pred podaním žaloby vyzve dlžníka, aby mu ju dobrovoľne uhradil. Preto tvrdenia žalovanej o tom, že plnila až potom, čo jej bola doručená predžalobná výzva, považuje súd za nedôvodné. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalovanej, že neuhrádzala riadne splatný záväzok len z dôvodu, že si potrebovala dať jednotlivé sumu účtovne do poriadku. Takáto okolnosť nie je prekážkou riadneho a včasného plnenia. Bez akýchkoľvek pochybností je preto zjavné, že žalovaná bola v omeškaní s dlžnou sumou a žalobkyni tak vznikol nárok na úrok z omeškania.
25. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške 8 % p. a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej, ktorým je deň nasledujúci po uplynutí 30. Dňa od poskytnutia plnenia, t. j. od 17. 3. 2020. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % (8 + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k prvému dňu omeškania, t. j. k 17. 3. 2020 bola 0,00 %. Súd teda priznal žalobkyni právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku a súčasne jej priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa citovaných ustanovení. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si uplatňovala nárok na úrok z omeškania od 1. 3. 2020, súd jej nárok ako nedôvodný v tejto časti zamietol, keďže prvý deň omeškania nastal až 17. 3. 2020.
26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná iba v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, t. j. v rozsahu 1 %. Na úspech žalobkyne nemala vplyv skutočnosť, že v časti istiny žalovaného nároku vzala žalobu späť, pretože tak urobila pre správanie sa žalovanej, ktorá dlžnú sumu uhradila po začatí konania. Žalobkyňa tak dosiahla v konaní celkový pomerný úspech v rozsahu 98 %, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v uvedenom rozsahu.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.