Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Csp-100-2023.pdf
PDF · 175.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/100/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o. so sídlom ul. Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45946868 o primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.964,96 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 964,96 eur.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 4Csp/99/2022, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 4Csp/99/2022, z 2.5.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.6.2023. Súd uložil žalovanému aj terajšiemu žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere - dostupná pôžička č. 6907136610 zo dňa 27.05.2010 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa odkázala na odôvodnenie odsek 23, 25,27,28,29 cit rozsudku. Poukázala na ust. § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa , podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá a na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3. “ Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré som bola nútená brániť v Základnom konaní. PFZ má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde
úspešný. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. V tejto súvislosti uviedla, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Uviedla, že na základe Zmluvy o úvere č. 6907136610, z 27.5.2010, jej bol poskytnutý úver vo výške 1 000,-- eur. Na predmetný úver zaplatila celkovo 1 145,29 eura, aj keď ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa domáhal uhradenia sumy 2 964,96 eura prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa tak na jej úkor chcel zrážkami zo mzdy obohatiť o túto sumu. Preto požaduje sumu vo výške 2 964,96 eura. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4Csp/99/2022, z 2.5.2023 a jeho odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v Základnej veci, nie je možné v konaní o PFZ, ani rozširovať, ani zužovať.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nárok žalobkyne poprel čo do základu, ako aj čo do výšky. Uviedol, že reflektuje na vyjadrenie žalovaného ohľadom šikanózneho výkonu práva. Žalovaný v tomto kontexte zotrváva na uvedenom tvrdení, a nesúhlasí s názorom žalobcu, že sa jedná o popieranie výkonu práv, nakoľko v danom prípade je potrebné podotknúť, že výkon práv nemôže bezdôvodne a neoprávnene zasahovať do práv inej tretej osoby, nakoľko v takom prípade by sa poprel význam priznaných hmotnoprávnych práv fyzických osôb. Žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení k podanej žalobe a na skutočnostiach ohľadom nedodržania a nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na podanie žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu ohľadom priznania a rozsahu priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný nesúhlasí s priznaním primeraného finančného zadosťučinenia a už vôbec nie v takej výške ako požaduje žalobca. Žalovaný v tomto kontexte poukazuje, že už z koncipácie pojmu primerané znamená, že finančné zadosťučinenie má predstavovať len primeranú satisfakciu a nie satisfakciu v rozsahu neprimeranom zásahu a rozsahu neprimeranom skutkovým okolnostiam. Žalobcom požadovaná výška vôbec nereflektuje s právnym inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia a podľa názoru žalovaného ide o zneužívanie práva. Primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2964,96 Eur rozhodne nespĺňa kritérium a rozsah primeranosti, ale je zjavným zneužitím práva žalobcu a zásahom do práv žalovaného. V neposlednom rade je nevyhnutné poukázať aj na tú skutočnosť, že práva žalobcu boli v predchádzajúcom konaní, od ktorého konania si v predmetnom konaní žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie „zhojene“ a napravené tým, že žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného dôvodu nemožno od žalovaného požadovať primerané finančné zadosťučinenie v takej vysokej výške, nakoľko potom sa primerané finančné zadosťučinenie prieči podstate a účelu tohto právneho inštitútu a je v rozpore so skutkovými okolnosťami, ktoré majú markantný vplyv na posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Zároveň žalovaný dodáva, že priznanie tak vysokého primeraného finančného zadosťučinenia by predstavovalo zásah do práv žalovaného a bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ žalobca poukazuje a ako prílohy zasiela množstvo rozhodnutí súdov, tak žalovaný podotýka, že rozhodnutia súdov nie sú v našom právnom poriadku právne záväzné a môžu byť len nápomocné k rozhodnutiu, avšak v každom jednom prípade je nevyhnutné vziať zreteľ na osobitosti a individuality každého sporu. Žalovaný by v tomto kontexte poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 23Cdo/1201/2009 a článok v komentári Občiansky zákonník, v ktorom sa uvádza: „Je potrebné zdôrazniť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno pojať ako obranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou.“ Nie je možné poskytovať právnu ochranu spotrebiteľom bez limitov a tým neprimerané, nedôvodne zasahovať do ústavných majetkových práv
veriteľov. V takomto prípade sa nastoľuje značná nerovnováha medzi dlžníkmi a veriteľmi, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na právnu istotu. Žalovaný podotýka, že žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k zneužívaniu práv z jeho strany, keď iniciuje už 6-ty súdny spor. Predmetná skutočnosť má podľa názoru žalovaného markantný vplyv pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný uviedol ďalej, že zotrváva na tom, že podaná žaloba nie je dôvodná a opodstatnená, preto žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to: pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4Csp/99/2022, písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, listom spoločnosti Bencont z 18.12.2022 adresovaný zamestnávateľovi žalobkyne a výsluchom žalobkyne.
5. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
6. Zo spisu sp.zn. 4Csp/99/2022 vyplýva, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.6.2023, z rozsudku zo dňa 2.5.2023 vyplýva, že súd rozhodol o tom, že žalovaný spoločnosť Bencont Collection a.s. je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve úver, dostupná pôžička č. 6907136610 zo dňa 27.5.2010 uzavretej medzi žalobkyňou a práv. predchodcom žalovaného na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyni bola priznaná plná náhrada trov konania, vrátane trov konania o nariadení neodkladného opatrenia
7. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že o zrážkach zo mzdy nebola oboznámená, oznámila jej to obec, nakoľko má len minimálnu mzdu, dali zrážky po 10 eur. Odišla suma 20 eur. Nakoľko vyhrala spor, všetky spisy odovzdala právnemu zástupcovi. Na otázku kedy došlo k podaniu žaloby o zdržaní sa dohody o zrážkach zo mzdy, či to bolo po vykonaní týchto dvoch zrážok uviedla, že zhruba v tomto období. Na otázku, či bola žalovaným vyzvaná pred tým, ako bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi na úhradu dlhu uviedla, že menila adresu, uviedla, že nebola písomne oboznámená. Na otázku či sa pamätá, kedy došlo k realizovaniu zrážok zo mzdy v sume 20 eur, 2x po 10 eur uviedla, že bolo to niekedy minulého roku, mesiac sa nepamätá. Na otázku súdu, či vie uviesť, aké žaloby a koľko ich podala vo vzťahu k žalovanému, pokiaľ sa týka, či žaloby o určenie primeraného finančného zadosťučinenia, prípadne zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy alebo žaloby o náhradu škody bezdôvodného obohatenia uviedla, že vo vzťahu k žalovanému, podala 3 žaloby. Právoplatne skončené neboli, spisové značky uviesť nevedela.
8. Žalobkyňa na otázku práv. zástupcu žalovaného, aby sa vyjadrila k určeniu výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia uviedla, že táto suma bola určená na základe toho, že požadovali odo nej vrátiť sumu cez 2.600 eur, je na súde, koľko rozhodne. Žalobkyňa na otázku práv. zástupcu žalovaného, aby ozrejmila okolnosti, ako splácala úver z pôvodnej úverovej zmluvy, pôvodnému veriteľovi uviedla, že splácala mesačnými splátkami buď šekom alebo bankovým prevodom. Na otázku práv. zástupcu žalovaného, z akých dôvodov prestala tento finančný záväzok splácať uviedla, že z dôvodu, že bola vo finančných problémoch, nakoľko bola samoživiteľka. Žalobkyňa na otázku práv. zástupcu žalovaného, či sa snažila pôvodného veriteľa kontaktovať uviedla, že áno, potom, čo následne tá pohľadávka prešla z Poštovej banky na inú spoločnosť. Kontaktovala, aj uhrádzala nejaké splátky, nakoľko stále splácala, ale nejaký rozdiel nevidela.
9. Žalobkyňa následne na otázku práv. zástupcu žalovaného, ako postupovala v súvislosti so splácaním úveru uviedla, že našla si spoločnosť Združenie na ochranu spotrebiteľa, tam dala všetky zmluvy a pridelili jej advokáta. Kedy to bolo, nepamätá sa.
10. Žalobkyňa na otázku práv. zástupcu žalovaného, či to bolo v čase, keď sa začal realizovať výkon zrážok zo mzdy uviedla, že bolo to v čase, keď sa začali realizovať mesačné splátky. Žalobkyňa na otázku práv. zástupcu žalovaného, prečo neiniciovala jedno konanie vo vzťahu k žalovanému zo všetkých zmlúv, ale podala viacero uviedla, že aj ona tomu nerozumie, je laik. Na otázku práv. zástupcu žalovaného, či pociťuje nejakú osobnú ujmu uviedla, že bola z toho všetkého vystresovaná.
11. Z písomného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že zotrváva na uvedenom tvrdení, a nesúhlasí s názorom žalobcu, že sa jedná o popieranie výkonu práv, nakoľko v danom prípade je potrebné podotknúť, že výkon práv nemôže bezdôvodne a neoprávnene zasahovať do práv inej tretej
osoby, nakoľko v takom prípade by sa poprel význam priznaných hmotnoprávnych práv fyzických osôb . Žalovaný zotrváva na skutočnostiach ohľadom nedodržania a nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na podanie žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný nesúhlasí s vyjadrením žalobcu ohľadom priznania a rozsahu priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný nesúhlasí s priznaním primeraného finančného zadosťučinenia a už vôbec nie v takej výške ako požaduje žalobca. Žalovaný v tomto kontexte poukazuje, že už z koncipácie pojmu primerané znamená, že finančné zadosťučinenie má predstavovať len primeranú satisfakciu a nie satisfakciu v rozsahu neprimeranom zásahu a rozsahu neprimeranom skutkovým okolnostiam. Žalobcom požadovaná výška vôbec nereflektuje s právnym inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia a podľa názoru žalovaného ide o zneužívanie práva. Primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2964,96 Eur rozhodne nespĺňa kritérium a rozsah primeranosti, ale je zjavným zneužitím práva žalobcu a zásahom do práv žalovaného. V neposlednom rade je nevyhnutné poukázať aj na tú skutočnosť, že práva žalobcu boli v predchádzajúcom konaní, od ktorého konania si v predmetnom konaní žalobca uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie „zhojene“ a napravené tým, že žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného dôvodu nemožno od žalovaného požadovať primerané finančné zadosťučinenie v takej vysokej výške, nakoľko potom sa primerané finančné zadosťučinenie prieči podstate a účelu tohto právneho inštitútu a je v rozpore so skutkovými okolnosťami, ktoré majú markantný vplyv na posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Zároveň žalovaný dodáva, že priznanie tak vysokého primeraného finančného zadosťučinenia by predstavovalo zásah do práv žalovaného a bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ žalobca poukazuje a ako prílohy zasiela množstvo rozhodnutí súdov, tak žalovaný podotýka, že rozhodnutia súdov nie sú v našom právnom poriadku právne záväzné a môžu byť len nápomocné k rozhodnutiu, avšak v každom jednom prípade je nevyhnutné vziať zreteľ na osobitosti a individuality každého sporu. Žalovaný by v tomto kontexte poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 23Cdo/1201/2009 a článok v komentári Občiansky zákonník, v ktorom sa uvádza: „Je potrebné zdôrazniť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno pojať ako obranu pred ľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou.“ Nie je možné poskytovať právnu ochranu spotrebiteľom bez limitov a tým neprimerané, nedôvodne zasahovať do ústavných majetkových práv veriteľov. V takomto prípade sa nastoľuje značná nerovnováha medzi dlžníkmi a veriteľmi, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na právnu istotu.
12. Žalovaný podotkol, že žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k zneužívaniu práv z jeho strany, keď iniciuje už 6-ty súdny spor. Predmetná skutočnosť má podľa názoru žalovaného markantný vplyv pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný zotrváva na tom, že podaná žaloba nie je dôvodná a opodstatnená, preto žalovaný žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že absolútne nenáležité konštatovanie a takéto osobné útoky žalovaného predstavujú popieranie jej práva na prístup k súdu a vyjadrujú celkový vzťah žalovaného k rešpektovaniu ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako aj princípu ochrany spotrebiteľa. Argumentácia žalovaného je sama o sebe dôkazom, že podaná žaloba, jej zmysel, účel a cieľ je opodstatnená, pretože postoj žalovaného je napriek skúsenosti a vedomosti o neúspešnosti svojich tvrdení z iných konaní nemenný, a teda práve PFZ je inštitútom, ktoré má takýmto praktikám dodávateľa brániť. Poukázala na ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedla, že skutočnosť, že dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaný nekoncipoval vzhľadom na merito sporu neliberuje a nezbavuje žalovaného zodpovednosti za porušenie svojich zákonných povinností. Ak si dôsledne prečítame hypotézu citovanej právnej normy § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, domáhať sa práva na primerané finančné zadosťučinenie mám voči porušiteľovi (dané základným konaním) a od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Tvrdenia žalovaného rovnako ako v základnom konaní považujem za alibistické s cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek spôsobom zodpovednosti za porušenie spotrebiteľských práv a povinností. Žalovaný fakticky vykonával práva veriteľa z úveru a domáhal sa zaplatenia pohľadávky. Je teda subjektom, ktorý bol oprávnený prijímať plnenia z úveru. Ak žalovaný na jednej strane je subjektom, ktorý si uplatňoval plnenie voči mne ako dlžníkovi, tak na druhej strane ostáva jeho vecná legitimácia zachovaná aj v prípade, ak žaloba týkajúca sa spotrebiteľskej zmluvy smeruje voči nemu ako žalovanému. Je zrejmé, že žalovaný po materiálnej a formálnej stránke je subjektom, ktorý hmotnoprávne disponoval s pohľadávkou zo Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 6907136610 z 27.05.2010. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od právneho predchodcu prevzal spolu so
všetkými právami a povinnosťami a požadoval jej zaplatenie skrz výkon zrážok zo mzdy. Postúpením pohľadávky žalovaný ako postupník vstúpil do práv a povinností zo zmluvného vzťahu a prevzal teda aj zodpovednosť za porušenie práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu. Je nepochybné, že za daných okolností žalovaný je pasívne legitimovanou stranou sporu. súvislosti s argumentáciou žalovaného, že právo na PFZ mi vôbec nevzniklo, dovolím si poukázať na I. výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 4Csp/99/2022-97, zo dňa 02.05.2023. Právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie je prílohou žaloby, pričom jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založeným Zmluvou o úvere - dostupná pôžička č. 6907136610 z 27.05.2010 došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. Podľa ust. § 3 ods. 5 in fine zákona o ochrane spotrebiteľa: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá v zmysle vyššie citovaného výroku rozhodnutia je podľa môjho názoru evidentné, že som na súde úspešne uplatnila porušenie môjho práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej týmto zákonom resp. osobitnými predpismi, čím som naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 22Co/33/2017: „Inštitútprimeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci"). A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce “. Žalobkyňa si voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, a to osobitným konaním na Okresnom súde Prešov, ktorý rozsudkom zo dňa 04.02.2015 č .k. 11C/169/2014-29 určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi stranami dňa 03.05.2013je neplatná, a to aj v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2016 č. k. 8Co/107/2015-72, ktorým bol vyššie uvedený rozsudok potvrdený. Z toho dôvodu má žalobkyňa podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z, právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného.“ zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je však pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačujúca už samotná hrozba ujmy (spôsobilosť privodiť ujmu). V danom prípade išlo už o reálny vznik ujmy, keďže žalovaný sa pokúsil na môj úkor bezdôvodne obohatiť na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považujem uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Mnou uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť sumy 2 964,96 € je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie svojich zákonných povinností. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a nezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí. Štát nemôže dovoliť, aby táto „nezodpovednosť a ľahkomyseľnosť“ spotrebiteľov, ktorá je len prejavom ich slabosti, bola zdrojom neúmerných príjmov nič neprodukujúcich obchodníkov, keď jediným efektom ich činnosti je ochudobňovanie obyvateľov SR a transfer obrovských súm finančných prostriedkov do zahraničia, namiesto toho, aby sa dostali do finančného „krvného“ obehu v SR, napr.
cez maloobchodnú sieť, čo by v konečnom dôsledku podporilo výrobu, obchod, zamestnanosť a životnú úroveň všetkých vrstiev obyvateľstva.
14. K posudzovaniu výšky PFZ žalobkyňa poukazuje na zásadné uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/53/2016, zo dňa 04.10.2016, z ktorého poukazuje na odôvodnenie 16.:„Podľa názoru odvolacieho súdu odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť, aby veriteľ niesol riziko straty, keďže sa chcel bezdôvodne na úkor spotrebiteľa obohatiť. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/42/2019, zo dňa 29.01.2020, výška PFZ môže dosiahnuť až výšku majetkovej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila (odôvodnenie odsek 8.). Obdobne rozhodnutia Krajského súdu V Prešove, sp. zn. 4CO/72/2019, zo dňa 17.02.2020; sp. zn. 7CoCsp/16/2020, zo dňa 20.08.2020; sp. zn. 11CO/101/2018, ZO 14.02.2019; sp. zn. 12Co/49/2018, zo dňa 05.03.2019; sp. zn. 13CO/89/2019, ZO dňa 27.10.2019; sp. zn. 18Co/100/2019, zo dňa 20.01.2020; sp. zn. 22Co/100/2019, zo dňa 21.11.2019. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo mienil spôsobiť, porušením spotrebiteľského práva. Poukazujem pritom na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť, uplatnená. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/31/2018, zo dňa 16.10.2018, týkajúci sa obdobnej veci, v ktorej bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie v takej výške, v akej sa mienil žalovaný na úkor spotrebiteľa obohatiť (1 022,52 €), z ktorého vyberám: „Pri posudzovaní primeranosti odvolací súd zohľadnil predovšetkým výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré sa snažil získať žalovaný, pričom rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, konanie, obdobné konaniu žalovaného, vyhodnotila ako úmyselné, s cieľom získať majetkový prospech na úkor spotrebiteľa. Takto priznané finančné zadosťučinenie je zároveň vyrovnaním ujmy žalobkyne a satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť, rovnako tak sankciou, postihujúcou žalovaného, ktorý protiprávne konal. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/104/2017, zo dňa 29.05.2018 vyberám: „Co sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobkyni v súvislosti so žalovaným nedôvodne uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 190 Eur. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať vznik ujmu, ktorá jej vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla a spotrebiteľ sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/30/2018, zo dňa28.06.2018 vyberám: „Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovanou Dohodou o zrážkach zo mzdy v čase, keď táto tvorila neprijateľnú zmluvnú podmienku, pre ktorú bola vyhlásená za neplatnú.“ Aj keď výška PFZ je vecou voľnej úvahy súdu, tak táto voľná úvaha by mala zodpovedať individuálnym konkrétnym danostiam tej ktorej veci, s dôrazom na objektívne kritériá, lebo len tieto objektívne kritériá sú pre voľnú úvahu aj objektívne porovnateľné. Čo sa týka výšky PFZ poukazujem aj na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14C/295/2014, zo dňa 24.09.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/471/2015, zo dňa 28.06.2016 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017, zo dňa 30.01.2019, ktorým bolo priznané PFZ vo výške 194,98 €, čo predstavuje 25 násobok poplatku, ktorý bol určený za neprijateľný. Poukázala , že ujma, ktorá konaním žalovaného vznikla nebola len v akademickej rovine, ale preukázateľne došlo k zásahu aj do mojej majetkovej sféry. Zároveň uplatňovaním môjho legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen môj bežný život. Výkonom nezákonných zrážok zo mzdy vo mne reálne vyvolalo stresové situácie a psychické napätie.
15. Práv. zástupca žalobkyne na záver poukázal, že v podstate so všetkými námietkami, ktoré boli protistranou prednesené sa už súdy vyporiadali a to sa týka aj vecnej legitimácie. Čo sa týka konštatovania, že žalovaná, terajšia žalobkyňa v základnom konaní nebola neúspešná. Táto námietka je nedôvodná. Pokiaľ sa argumentuje proti jeho klientke tým, že je tu viacero konaní, súd skonštatoval, že je ich 7 (sedem). Podľa ich názoru to nemá byť dôvod na zníženie primeraného finančného zadosťučinenia, ale práve naopak na zvýšenie, lebo to poukazuje na určitú recidívu žalovaného a na systematické porušenie spotrebiteľského práva. Čo sa týka výšky sumy, tie sumy nie sú vymyslené, sú to sumy pokiaľ sú vysoké, tak to je dôkaz toho, že takéto vysoké neprimerané sumy chcela žalovaná prostredníctvom dohôd o zrážkach zo mzdy od jeho klientky vymôcť. Samozrejme, že v zmluvách, v konaniach o zdržanie
sa zrážok zo mzdy, nemôže byť v enunciate rozsudku uvedené, že úver je bezúročný a bez poplatkový, keď žaloba na takýto petit neznie, tak súd nemôže ísť ultra petit. Berie, že súd určí nejakú výšku a z tej výšky prizná náhradu trov konania, pretože nie je možné priznať náhradu konania z inej sumy, ako je vo výroku rozsudku, preto navrhuje žalobe vyhovieť, vo výške v akej súd uzná za vhodné a z tejto sumy samozrejme priznať náhradu trov konania.
16. Uvedenú vec takto právne posúdil:
17. Podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
18. Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
19. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
20. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, že má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Zákon nestavuje ako podmienku priznania primeraného finančného zadosť iné podmienky okrem tej, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, čo v danom prípade bolo splnené.
21. Priznané finančné zadosťučinenie má byť vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.
22. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Prešov 13Co/80/2016 z 20.03.2018 „Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.“
23. Súd poukazuje na rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z.n. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019: „Citované ustanovenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. ... Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby bola spotrebiteľovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.
24. Súd sa stotožňuje názorom žalobkyne, že má nárok na primerané finančné zadosťučinenie a že bola ako spotrebiteľ v konaní plne úspešná. Uvedené plne vyplýva z obsahu spisu 4Csp/99/2022. Ako je to vyššie uvedené súd v konaní 4Csp/99/2022 rozhodol o tom, že žalovaný spoločnosť Bencont Collection a.s. je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve úver, dostupná pôžička č. 6907136610 zo dňa 27.5.2010 uzavretej medzi žalobkyňou a práv. predchodcom žalovaného na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
25. Zo spisu sp.zn. 4Csp/99/2022 vyplýva, že žalovaný pristúpil k vymáhaniu dlhu od žalovanej bez súdnej kontroly a na základe vynútenej zmluvy , dohody o zrážkach zo mzdy začal realizovať zrážky zo mzdy žalovanej bez toho, aby súd preskúmal samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a výšku dlhu a bez kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
26. Je nepochybne, že ak by sa žalobkyňa nebránila a nepodala takúto žaloby, žalovaný prostredníctvom jej zamestnávateľa by v tomto protiprávnym konaní a vo vymožení dlhu a aj nedôvodnej sumy pokračoval.
27. Všetky podmienky pre priznanie nemajetkovej ujmy vyžadované vyššie citovaným zákonom boli podľa súdu splnené. Žalobkyňa bola ako spotrebiteľka v konaní sp.zn. 4Csp/99/2022 úspešná.
28. Za spornú skutočnosť považoval súd len výšku žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia.
29. Primerané finančné zadosťučinenie je samostatným právnym a primeraným nárokom odlišným od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody resp. od nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Cieľom tohto nároku, je predovšetkým odradiť dodávateľa od protiprávneho konania a súčasne pôsobiť preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil resp. nepokračoval v protiprávnom konaní a napravil jeho následky bez nutnosti podania žaloby spotrebiteľom. Pokiaľ dodávateľovi nehrozí adekvátna sankcia, dodávateľovi sa z finančného hľadiska neoplatí dodržiavať spotrebiteľské predpisy a nemôže dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie právneho inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia.
30. Pri posudzovaní výšky PFZ treba brať do úvahy viaceré kritéria a to spôsobená materiálna ujma ktorá sa premietla do zníženia rodinného rozpočtu žalobkyne ako spotrebiteľa a tým aj do zníženia životnej úrovne jeho rodiny, trvanie materiálnej ujmy, priebeh súdneho konania, stres a psychické vypätie žalobcu ako spotrebiteľa.
31. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať v zmysle zákona ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa jednoznačne domohla ochrany svojich práva a v konaní bola úspešná.
32. V konaní, tak ako je to vyššie uvedené bolo preukázané, že žalobkyňa sa v konaní sp.zn. 4Csp/99/2022 vedenom na tunajšom súde sa úspešne domáhala ochrany svojich práv, a súd má za to, že boli naplnené ustanovenia § 4,5 cit. zákona pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žiadne iné predpoklady nie je žalobkyňa povinná v konaní preukazovať.
33. Tvrdenia a iné námietky žalovaného ako aj námietky nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne, ako ich uviedol vo svojom písomnom vyjadrení sú nedôvodné a bezpredmetné.
34. Pokiaľ ide o námietku, že nie je uvedené, že sa týka zmluvy a to, že vo výrokovej časti nie je uvedené, že ide o bezúročnosť a bez poplatkovosť, táto skutočnosť a námietka žalovaného podľa súdu je irelevantná a nedôvodná. V konaní bola žalobkyňa plne úspešná. Išlo o spotrebiteľskú vec.
35. Čo sa týka toho, že boli iniciované viaceré samostatné konania zo strany žalobkyne súd poukazuje, že tieto konania sa týkali samostatných iných dôvodov, iných skutkových okolností, iných zmlúv a iných časových období. Žalobkyňa nemá povinnosť podať, len jednu žalobu.
36. Po prejednaní veci s prihliadnutím na novšie rozhodnutia KS ako aj vyslovený právny názor KS Prešov ohľadom priznávania primeraného finančného zadosťučinenia súd dospel k záveru, že nie je dôvodné priznať plnú výšku žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia táto je neprimeraná, ale len sumu 500 eur. Cieľom finančného zadosť učinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia vyžaduje splnenie určitých predpokladov stanovených v zákone o ochrane spotrebiteľa.
37. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany.
38. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019). Všetky tieto okolnosti súd v danej právnej veci zohľadnil.
39. Súd nesúhlasí s námietkami žalovaného, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2964,96 Eur po splnení zákonných podmienok.Tento nárok odvodila od sumy o ktorú sa chcel žalovaný zrážkami zo mzdy obohatiť na jej úkor a od úspechu v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Vranou nad Topľou pod sp.zn. 4Csp/99/20022, kde bola ako spotrebiteľka úspešná.
40. Podľa súdu došlo k naplneniu hypotéky ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobkyne, že jej nárok je dôvodný. Spornou bola výška. Žalobkyňa sa v konaní sp.zn. 4Csp/99/2022 úspešne domáhala ochrany svojich práv teda boli naplnené ust. § 4 a § 5 Zákona pre priznanie finančného zadosťučinenia.
41. Súd uvádza, že účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované určité nezákonné nároky a je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, t.j. je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodnený alebo diskriminovaný. Súd mal za to, že tieto predpoklady boli u žalobkyne splnené.
42. Súd poukazuje, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať v zmysle zákona ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku
ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.
43. Súd má za to, že bolo nesporné preukázané, ako je to vyššie uvedené a popísané, že celá situácia mala na žalobkyňu negatívny dopad na jej psychické zdravie a celú situáciu zle psychický znášala, mala stres. Teda je možné konštatovať, že žalobkyňa bola dlhú dobu v neistote, v strese z dôvodu zlého dopadu na jej finančnú situáciu. Neistý stav žalobkyne a jej obavy bol odstránený až právoplatným rozhodnutím vo veci sp.zn. 4Csp/99/2022, kedy bolo rozhodnuté, o povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.
44. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia by nemalo smerovať k obohateniu sa spotrebiteľa. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňou požadovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia, je v danej veci neprimeraná.
45. Podľa názoru súdu výška primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je primerané danému prípadu a okolnostiam, je vo výške 500 eur. Táto suma nie je v rozpore s jednou so všeobecných právnych zásad vlastných európskej právnej kultúre medzi ktoré patrí princíp primeranosti a to vzhľadom na žalobkyňou tvrdené a prezentované dôkazy, ktoré v konaní predložila a preukázané okolnosti prípadu. Námietka o neprimeranosti je preto nedôvodná.
46. Táto suma priznaná súdom podľa súdu spĺňa aj odradzujúcu funkciu, ktorá má odradiť dodávateľa od používania takýchto nekalých praktík. V sumáre pri viacerých súdnych rozhodnutí už sa môže dotknúť finančnej situácie dodávateľa a finančná náhrada zadosťučinenie ho už môže odradiť od použitia neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík.
47. Nemožno v tomto smere opomenúť, že primerané finančné zadosťučinenie je samostatným právnym nárokom odlišným od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo od nároku na náhradu ktorého cieľom je aj predovšetkým odradiť dodávateľa od protiprávneho konania (ktorého sa žalovaný sústavne dopúšťa, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej praxe) a súčasne pôsobiť preventívne na dodávateľa, aby dobrovoľne upustil resp. nepokračoval v protiprávnom konaní, aby ich neopakoval a aby napravil jeho následky bez nutnosti podania žaloby spotrebiteľom, čo spravidla nerobí. Čaká kým sa spotrebiteľ bude brániť.
48. Súd poukazuje, že pokiaľ dodávateľovi nehrozí adekvátna sankcia, dodávateľovi sa z finančného hľadiska neoplatí dodržiavať spotrebiteľské predpisy a nemôže dôjsť k naplneniu preventívnej funkcie právneho inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Priznanie nízkej, minimálnej sumy , či symbolickej sumy by neodradilo dodávateľa pred uplatnením nekalých praktík a pred porušovaním zákona voči spotrebiteľom. Takto zaplatená nízka suma by mohla byť zanedbateľná v porovnaní so ziskom, ktorý by dosiahla porušovaním zákona a nekalými praktikami voči spotrebiteľom. Námietka žalovaného, že nie je pravda, že sa chcel bezdôvodne na úkor žalobkyne obohatiť nedôvodná. Opakovane uplatňovanie nedôvodných nárokov voči spotrebiteľom o ktorých súdny už rozhodli, že sú nedôvodne smeruje len k snahe získať nejaký prospech na úkor spotrebiteľa a čakať či sa spotrebiteľ nebude brániť alebo nie. Takouto nízkou sumou, suma 500 eur nie je.
49. Vždy je pritom potrebné zhodnotiť okolnosti daného prípadu. Často sa stáva, že ľudia opakované ataky, výzvy a vyhrážka hlavne od nebankových subjektov o zaplatenie dlžnej sumy, ktoré v prevažnej miere sú v rozpore so zákonom zle psychicky znášajú, čo má často vplyv na rodinný život, ich financie a všetky tieto skutočnosti je potrebné zohľadniť pri určení výšky PFZ. Takto to bola aj v danom prípade. Námietka žalovaného, že nebola preukázaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je preto nedôvodná. Výška závisí od úvahy súdu po zhodnotení okolnosti daného prípadu, čo podľa súdu spĺňa výška 500 eur.
50. Je nepochybné, že u žalobkyne v dôsledku konania žalovaného sa zvýšila intenzita jej psychických problémov. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z jej výpovede žalobkyne
51. V konaní, tak ako je to vyššie uvedené bolo preukázané, že žalobkyňa sa v konaní sp.zn. 4CspC/99/2022 úspešne domáhala ochrany svojich práv, boli naplnené ustanovenia § 4,5 cit. zákona pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
52. Preto súd žalobe žalobkyne vyhovel čiastočne, čo do sumy 500 eur z vyššie uvedených dôvodov po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej súvislosti tak ako je to vyššie uvedené a zdôvodnené.
53. Obrana a tvrdenia žalovaného spochybňujúca nárok na PFZ uvedené v jeho vyjadrení k žalobe je preto s poukazom na vyššie uvedené nedôvodná, nesprávna a nespôsobilá spochybniť dôvodnosť nároku žalobkyne a výšku nároku.
54. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že primeraná výška požadovaného finančného zadosťučinenia s prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti daného prípadu a rozhodovaciu prax KS Prešov je suma 500 eur.
55. Súd mal za to, ako je to vyššie uvedené, že dôvodný je nárok na primerané finančné zadosťučinenie len v tejto výške. Tvrdenia žalovaného, ktoré spochybňujú nárok žalobcu ako taký sú nedôvodné a bezpredmetné.
56. Súd poukazuje, že má za to, táto výšky primeraného finančného zadosť učinenia je primeraná povahe porušenia práva jeho následkom a okolnostiam prípadu. Obrana a tvrdenia žalovaného spochybňujúca nárok na PFZ ako taký uvedené v jeho vyjadrení k žalobe sú preto s poukazom na vyššie uvedené nesprávne a nespôsobilé spochybniť dôvodnosť nároku žalobcu. Nárok žalobkyne ako taký, je podľa súdu dôvodný.
57. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia KS Prešov sp.zn. 8CoCsp/39/2020, cit „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismizodpovedá.22. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.23. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.24. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu predne prijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.21. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.25. K uplatneniu práva na primerané finančné
zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo neuzatváral, v dôsledku postúpenia pohľadávky vstúpil do postavenia veriteľa spolu so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z ust. § 524 a nasl. upravujúcich postúpenie pohľadávky. Žalobkyňa postúpením pohľadávky nebola vo svojom právnom postavení dotknutá a námietky, ktoré mala v čase postúpenia pohľadávky, sa zachovali aj po postúpení. Mohla teda namietať absenciu zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o úvere. Bol to žalovaný, ktorý po postúpení pohľadávky pokračoval v konaní vo veci 2C/275/2015 Okresného súdu Bardejov, v ktorom žalobcovi hrozila ujma v podobe zaplatenia sumy 1023,73 eur s prísl. Bezdôvodné uplatnenie peňažného nároku nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. § 4ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.29. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo výške 600,- eur, tak ako to priznal súd prvej inštancie. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyni, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.“
58. Súd poukazuje na rozhodnutie KS Prešov sp.zn. 20CoCsp/532020, cit.“ Odvolací súd je toho názoru, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie len v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva spotrebiteľa vzniknúť mohla .Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne uvádzať iné skutočnosti, týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už čo i len hrozba vzniku ujmy. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy.11. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd považuje v danom prípade v zhode s názorom súdu prvej inštancie za primeranú sumu 2.473,06 Eur. Za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia, recidívy porušovania spotrebiteľských práv, suma finančného zadosť učinenia vo výške 2.473,06 Eur je plne opodstatnená. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný uplatnil okrem istiny aj nároky, ktoré súdy v mnohých rozhodnutiach judikovali ako nedôvodné, a preto zadosťučinenie uplatnené žalobkyňou za nezákonný postup žalovaného vo výške 2.473,06, ktorá predstavuje polovicu zo sumy 4.946,12 Eur, ktorá bola priznaná v rozhodcovskom konaní, je dôvodná. Zároveň je dôvodná aj preto, lebo žalovaný si uplatňoval nároky niekoľkonásobne prevyšujúce dôvodný nárok, navyše za situácie, že žalobkyňa, ktorá je z dôvodu onkologického ochorenia nezamestnaná a jej jediný príjem predstavuje čiastočný invalidný dôchodok vo výške 140 Eur, musela svoje práva aktívne brániť v pôvodnom konaní pod sp.zn.19Cr/1/2016.12. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi čiastočnou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.“
59. Súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. 13CoCsp/14/2021, cit. “Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd poukazuje na to, že rovnako mal za to, že súdom prvej inštancie priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100,- Eur v tomto konaní je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku
spotrebiteľa. Žalobkyňa si v konaní uplatnila výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- Eur, ktorú správne vzhľadom na okolnosti prípadu súd prvej inštancie znížil.23. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bez významný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite.“
60. Podľa § 255 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nebolo by celkom spravodlivé požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. V takom prípade, je pri rozhodovaní o náhrade trov konania potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Nemožno však opomenúť ani fakt, že zo strany žalobcu môže dôjsť k značnému nadhodnoteniu výšky sporu. Vhodným riešením v takom prípade bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy ( k vyššie uvedenému pozri Števček, M., Ficová, S.. Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, 926-927 s.)
63. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19Co/105/2018 z 15.11.2018: „Keďže výška priznanej sumy vyplývala z úvahy súdu, bolo namieste žalobkyni aj s poukazom na čl. 4 CSP priznať nárok na 100 % náhradu trov konania, ale z prísudku, čo prvoinštančný súd uviedol v odôvodnení rozsudku a čo odvolací súd pojal aj do výroku.“
64. Rovnako bola otázka trov konania riešená aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8CoCsp/2/2021 z 29. 11. 2021: „Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo povinnosťou žalobkyne v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v prípade, že strana je zastúpená advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu.“
65. Súd žalobe žalobkyne vyhovel čiastočne. V danom prípade však rozhodnutie o výške záviselo od zváženia súdu.
66. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobkyňu za plne úspešnú, pokiaľ ide o jej základné právo a samotný nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyni tak patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy. Preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu trov konania v pomere 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v lehote 60 dní samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.