Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., sídlo Novozámocká 207, Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpený advokátom: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., sídlo Štefánikova 4, Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102851895/2019 z 11.12.2019 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky odoslanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ( v spojení s , - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 26.02.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, zrušenia tohto rozhodnutia spolu s jemu predchádzajúcim rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Nitra, číslo 102013868/2019 z 22.08.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa o správe daní (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, číslo 102013868/2019 z 22.08.2019, ktorým podľa Daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 35.771,87 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018.

3. Žalobca v žalobe súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. 4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a finančná škoda. Výkon právnej povinnosti ohrozuje existenciu žalobcu ako podnikateľského subjektu, keďže je voči nemu vedených niekoľko daňových kontrol, ktoré doposiaľ nie sú ukončené, a ktoré negatívne, až likvidačne ovplyvnili podnikateľskú činnosť žalobcu, keďže správca dane zadržiava žalobcovi nárok na vrátenie odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH), na ktorý má žalobca legálny nárok. Žalobca sa zaoberá obchodnou činnosťou 24 rokov a zadržiavané finančné prostriedky likvidačne ovplyvnili chod firmy. Žalobca musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov, znížil počet zamestnancov a obmedzil obchodnú činnosť na úplné minimum. Akékoľvek ďalšie finančné zaťaženie ohrozuje existenciu žalobcu.

5. Správny súd uznesením č. k. - 57 z 21. mája 2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

6. Žalovaný na uvedenú výzvu správneho súdu podal k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadrenie a predložil správnemu súdu aj administratívny spis.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nie je založený na právne relevantných dôvodoch. Návrh žalobcu neobsahuje dostatočnú identifikáciu dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného a je právoplatné a vykonateľné. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

8. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

10. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

11. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

14. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

15. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia ustanovených procesných podmienok.

16. v ustanovení a taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, ktoré sú subsumovateľné pod normatívne vymedzené dôvody (a to právne neurčitými pojmami) priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa . Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

19. Ako správny súd už uviedol, žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to posudzujúc tento návrh podľa obsahu, na právnom základe .

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa , je (preukázaný, resp. aspoň osvedčený) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (I. čiastková kumulatívna podmienka) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom (II. čiastková kumulatívna podmienka).

21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).

23. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

24. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku založil na hrozbe závažnej ujmy a finančnej škody, keď výkon danej právnej povinnosti ohrozuje existenciu žalobcu ako podnikateľského subjektu. Poukázal na viaceré daňové kontroly, v dôsledku ktorých mu je zadržiavaný nárok na vrátenie odpočtu DPH. Uviedol, že zadržiavané finančné prostriedky výrazne ovplyvnili chod žalobcu, keď tento musel zrušiť prenájom kancelárskych priestorov, znížiť počet zamestnancov a obmedziť obchodnú činnosť na minimum. Ďalšie finančné zaťaženie ohrozuje jeho existenciu.

25. Napriek týmto skutkovým tvrdeniam o existenčnom ohrození žalobcu v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, o ohrození jeho podnikateľskej činnosti žalobca do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného

účinku nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by správny súd mohol vykonať a následne vyhodnotiť, a na základe ktorých by dospel k záveru minimálne o osvedčení existencie konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorý žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí. Existencia takejto hrozby je pritom podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe jedinou právne významnou skutočnosťou, za existencie ktorej (popri ostatných procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

26. Za týchto okolností, v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu preukázať splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nemal správny súd splnenie týchto podmienok preukázané a jeho tvrdenia, na ktorých dôvodnosť svojho návrhu založil, zostali len ničím nepodloženými.

27. Naviac, samotné skutkové tvrdenie žalobcu o jeho existenčnom ohrození žalobcu v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktoré v súlade so zásadou jednoty administratívneho konania tvorí s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím jeden celok), o ohrození jeho podnikateľskej činnosti či o ohrození jeho platobnej schopnosti, bez toho, aby tvrdil a konkrétnymi dôkazmi preukázal, resp. aspoň osvedčoval, aká je žalobcova celková finančná situácia (dôkazmi o celkovej finančnej situácii sú pritom napr. výpisy z účtov, preukázané príjmy, výdavky, prehľad záväzkov), aké sú napr. prevádzkové náklady žalobcu na podnikanie (vrátane mzdových nákladov), aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby neumožňuje správnemu súdu náležite preskúmať, či je správnej žalobe potrebné priznať odkladný účinok.

28. Ani tie skutkové tvrdenia, ktoré žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dostatočne konkretizoval (zrušenie prenájmu kancelárskych priestorov, zníženie počtu zamestnancov

- aj keď neuviedol kedy a o aký počet k nemu došlo, obmedzenie obchodnej činnosti na minimum

- ktoré bližšie neodôvodnil) žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal. Naviac, z toho, ako žalobca skoncipoval návrh na priznanie odkladného účinku sčasti vyplýva, že k negatívnym dôsledkom, ktoré u žalobcu už aj mali nastať (zrušenie prenájmu kancelárskych prostriedkov, zníženie počtu zamestnancov, obmedzenie obchodnej činnosti), nedošlo (a ani nehrozia) len v príčinnej súvislosti so žalobou napadnutým rozhodnutím, výlučne ktorého účinky by priznaním odkladného účinku správnej žalobe boli paralyzované, ale aj v súvislosti s ostatnými vykonávanými daňovými kontrolami u žalobcu, v dôsledku ktorých mu má byť zadržiavaný nárok na vrátenie odpočtu dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, že účelom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby nie je poskytovať nepriamu ochranu pred výkonom inej daňovej kontroly, ktorá nemá žiadny súvis so žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, ale výlučne poskytovať ochranu len vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Ak sa žalobca domnieva, že správca dane mu neoprávnene zadržiava nárok na vrátenie odpočtu dane z pridanej hodnoty, disponuje inými účinnými právnymi prostriedkami nápravy pred tvrdenými nezákonnosťami. K naplneniu takéhoto účelu nemôže slúžiť inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe v inej veci, ktorá s týmito inými konaniami, resp. v danom prípade s ostatnými vykonávanými daňovými kontrolami, priamo nesúvisí.

29. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi). Ako správny súd odôvodnil už vyššie, žalobca v tomto konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby toto dôkazné bremeno vôbec neuniesol (a sčasti neuniesol ani len bremeno tvrdenia skutkovo relevantných okolností, ktoré by odôvodňovali v prípade ich preukázania dôkazmi vyhovenie návrhu žalobcu - k nim aj bod 27. odôvodnenia).

30. V dôsledku uvedeného neunesenia dôkazného bremena žalobcom nebolo v prejednávanej veci preukázané splnenie tretej kumulatívnej podmienky (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by žalobcovi hrozil v prípade okamžitého výkonu alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia), výlučne za naplnenia ktorej by správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.

31. Správny súd z uvedených dôvodov pre nesplnenie kumulatívnych podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, a ktoré sú taxatívne vymedzené v , nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa zamietol.

32. Záverom považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v . Z ustanovenia je pritom zrejmé, že relevantným kritériom, na ktoré možno pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, nie je nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (a preto ju správny súd v tomto štádiu konania ani nemohol posudzovať).

33. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).