Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-45-2020.pdf
PDF · 209.9 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/45/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: ERFOLG s.r.o., Hlavná 686/114, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 608 441, zastúp. spoločnosťou Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovaným: 1. JAREK TOPTRANS s.r.o., Stavbárov 1278, 071 01 Michalovce, IČO: 50 585 975, 2. F.Á. F., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX B., 3. K. G., Z.. XX.XX.XXXX, V. XXX, XXX XX Q., 4. M. K., nar. XX.XX.XXXX, X. Z. E. XXX, XXX XX X. Z. E., 5. F. U., Z.. XX.XX.XXXX, P.. O. XX, XXX XX F., 6. Ľ. A., Z.. XX.XX.XXXX, E. XXX, XXX XX E., 7. T. Š., Z.. XX.XX.XXXX, P.. O. XX, XXX XX F., 8. Ľ. V., Z.. XX.XX.XXXX, P.. O. XX, XXX XX F., 9. A. P., nar. XX.XX.,XXXX, X.. H.. O. XX/X, XXX XX V. A. v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I.Návrh z a m i e t a.
II.Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III.Žalobcu z a v ä z u j e zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 33 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Návrhom doručeným súdu dňa 22.07.2020 žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Žalovaný v 1. rade je povinný ukončiť užívanie databázy obchodných partnerov žalobcu ako obchodného tajomstva žalobcu a zároveň sa žalovanému v 1. rade zakazuje kontaktovať, oslovovať alebo inak používať údaje z databázy obchodných partnerov žalobcu. II. Žalovaný v 2.rade je povinný ukončiť užívanie databázy obchodných partnerov žalobcu ako obchodného tajomstva žalobcu a zároveň sa žalovanému v 2. rade zakazuje kontaktovať, oslovovať alebo inak používať údaje z databázy obchodných partnerov žalobcu. III. Žalovaný v 3. rade je povinný ukončiť užívanie databázy obchodných partnerov žalobcu ako obchodného tajomstva žalobcu a zároveň sa žalovanému v 3. rade zakazuje kontaktovať, oslovovať alebo inak používať údaje z databázy obchodných partnerov žalobcu. IV. Žalovaný vo 4. rade je povinný ukončiť užívanie databázy obchodných partnerov žalobcu ako obchodného tajomstva žalobcu a zároveň sa žalovanému vo 4. rade (zrejme nesprávne bolo uvedené v návrhu „v 1. rade“) zakazuje kontaktovať, oslovovať alebo inak používať údaje z databázy obchodných partnerov žalobcu. V. Žalovaný v 5. rade je povinný ukončiť užívanie databázy obchodných partnerov žalobcu ako obchodného tajomstva žalobcu a zároveň sa žalovanému v 5. rade (zrejme nesprávne bolo uvedené v návrhu „v 2. rade“) zakazuje kontaktovať, oslovovať alebo inak používať údaje z databázy obchodných partnerov žalobcu. VI. Žalovaný v 6. rade je povinný ukončiť užívanie databázy obchodných partnerov žalobcu ako obchodného tajomstva žalobcu a zároveň sa žalovanému v 6. rade (zrejme nesprávne bolo v návrhu
uvedené „v 3. rade“) zakazuje kontaktovať, oslovovať alebo inak používať údaje z databázy obchodných partnerov žalobcu. VII. Žalovaný v 7. rade je povinný ukončiť užívanie databázy obchodných partnerov žalobcu ako obchodného tajomstva žalobcu a zároveň sa žalovanému v 7. rade (zrejme nesprávne bolo uvedené v návrhu „v 1. rade“) zakazuje kontaktovať, oslovovať alebo inak používať údaje z databázy obchodných partnerov žalobcu. VIII. Žalovaný v 8. rade je povinný ukončiť užívanie databázy obchodných partnerov žalobcu ako obchodného tajomstva žalobcu a zároveň sa žalovanému v 8. rade zakazuje (zrejme nesprávne bolo uvedené v návrhu „v 2. rade“) kontaktovať, oslovovať alebo inak používať údaje z databázy obchodných partnerov žalobcu. IX. Žalovaný v 9. rade je povinný ukončiť užívanie databázy obchodných partnerov žalobcu ako obchodného tajomstva žalobcu a zároveň sa žalovanému v 9. rade (zrejme nesprávne bolo uvedené v návrhu „v 3. rade“) zakazuje kontaktovať, oslovovať alebo inak používať údaje z databázy obchodných partnerov žalobcu. X. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Žalovaný vo 4. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Žalovaný v 5. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Žalovaný v 6. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Žalovaný v 7. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Žalovaný v 8. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. Žalovaný v 9. rade je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
2.Žalobca uviedol, že je právnickou osobou založenou v roku 2006, ktorá sa v rámci predmetu svojho podnikania zaoberá najmä aktivitami vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej preprave, skladovaním ako aj zastupovaním v colnom konaní. Počas svojej dlhoročnej existencie si žalobca na slovenskom ako aj zahraničnom trhu vybudoval pevné postavenie ako partner poskytujúci služby v oblasti zabezpečovania prepravy tovaru. Od svojho založenia si vybudoval spoľahlivé obchodné meno a širokú databázu svojich spokojných klientov. Na budovaní tejto databázy klientov, ako aj na tvorbe cenovej politiky sa podieľali aj bývalí zamestnanci žalobcu: F. F.A., K. G., M. K., F. U., Ľ.R. A., T. Š.T., Ľ.R. V. T. A. P.. 2A.Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2017 v znení jej dodatkov uzavretej medzi žalobcom a p. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: I. XXX, XXX XX B., vykonával menovaný pre žalobcu druh práce
- administratívny pracovník v nákladnej doprave. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.10.2016 v znení jej dodatkov uzavretej medzi žalobcom a p. K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. XXX, XXX XX Q., vykonával menovaný pre žalobcu druh práce - administratívny pracovník v nákladnej doprave. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2018 v znení jej dodatkov uzavretej medzi žalobcom a p. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. Z. E. XXX, XXX XX X. Z. E., vykonával menovaný pre žalobcu druh práce - administratívny pracovník v nákladnej doprave. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06.05.2019 v znení jej dodatkov uzavretej medzi žalobcom a p. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. O.O. XX, XXX XX F., vykonával menovaný pre žalobcu druh práce - administratívny pracovník v nákladnej doprave. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06.05.2019 v znení jej dodatkov uzavretej medzi žalobcom a p. Ľ.R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. O. XX, XXX XX F., vykonával menovaný pre žalobcu druh práce
- administratívny pracovník v nákladnej doprave. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06.09.2018 v znení jej dodatkov uzavretej medzi žalobcom a p. Ľ.R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXX, XXX XX E., vykonávala menovaná pre žalobcu druh práce - administratívny pracovník v nákladnej doprave. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.01.2019 v znení jej dodatkov uzavretej medzi žalobcom a p. T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. O.O. XX, XXX XX F., vykonávala menovaná pre žalobcu druh práce
- administratívny pracovník v nákladnej doprave. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.01.2019 v znení jej dodatkov uzavretej medzi žalobcom a p. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X.. H.. O. XX/X, XXX XX V.Ľ.A. A., vykonávala menovaná pre žalobcu druh práce - administratívny pracovník v nákladnej doprave. 2B.V rámci náplne svojej činnosti všetci žalovaní ako administratívni pracovníci v nákladnej doprave vykonávali pre žalobcu tieto činnosti a povinnosti: sprostredkovanie prepravných zmlúv, získavanie kontaktov a informácií nutných k vlastnej činnosti žalobcu a činnosti obchodných partnerov
žalobcu, ochranu obchodných záujmov žalobcu, uzatváranie špedičných zmlúv, vyhľadávanie nových obchodných partnerov, telefonické kontaktovanie nových a existujúcich partnerov, zachovávanie obchodného tajomstva žalobcu, zachovávanie mlčanlivosti, zdržanie sa výkonu činnosti v doprave, resp. špedícii počas trvania pracovného pomeru s oznamovateľom a 6 mesiacov po jeho skončení. 2C.Všetky vyššie uvedené osoby boli oboznámené s interným dokumentom žalobcu označeným ako Povinnosti zamestnancov SM-01Ľ ktorá opisuje ich pracovnú náplň a ich povinnosti na pozícií administratívnych pracovníkov v nákladnej doprave. Z uvedeného dokumentu je zrejmé, že zamestnanci sú povinní byť lojálni k spoločnosti, poznať svojich pridelených klientov a vykonávať činnosti tak, aby hájili dobré meno žalobcu. Zároveň všetky vyššie uvedené osoby mali prístup do databázy klientov žalobcu BNS OnRoad Transactional data. Databáza obsahuje okrem zoznamu klientov aj smery prepráv tovaru, ceny prepráv tovaru, miesta nakládok a vykládok a pod. 2D.Pracovný pomer s p. F. F. bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.02.2020 na žiadosť p. F.. Pracovný pomer p. K. G. bol ukončený uplynutím výpovednej doby, nakoľko p. G. dňa 28.02.2020 doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Pracovný pomer s p. M. K. bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.02.2020 na žiadosť p. K.. Pracovný pomer s p. F. U. bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.01.2020 na žiadosť p. U.. Pracovný pomer p. Ľ.R.Í. V. bol ukončený uplynutím výpovednej doby, nakoľko p. V. dňa 14.02.2020 doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Pracovný pomer s p. Ľ.R. A. bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.02.2020 na žiadosť p. A.. Pracovný pomer s p. T. Š. bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.08.2019 na žiadosť p. Š.. Pracovný pomer s p. A. P. bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.02.2020 na žiadosť p. P.. 2E.Ešte počas trvania pracovného pomeru (počas plynutia výpovednej doby), žalobca nadobudol presvedčenie, že všetci žalovaní plánujú v budúcnosti vykonávať rovnaký predmet podnikania ako bola pracovná náplň, ktorú vykonávali pre žalobcu pre tretiu osobu. Uvedená skutočnosť je samozrejme v rozpore s podmienkami ich pracovných zmlúv, pretože všetci žalovaní mali uzatvorenú konkurenčnú doložku so žalobcom, ktorá im bráni, resp. bránila vo výkone rovnakej činnosti pre tretie osoby. Problém v danom prípade bol ten, že všetci žalovaní vedome a úmyselne plánovali využiť chránené informácie tvoriace obchodné tajomstvo žalobcu, ktoré im boli u žalobcu dostupné, a použiť ich pre svojho následného zamestnávateľa spol. JAREK TOPTRANS s.r.o., IČO: 50 585 975, so sídlom Stavbárov 127, 071 01 Michalovce - najmä čo sa týka databázy klientov žalobcu, ku ktorej mali všetci žalovaní neobmedzený prístup pri vykonávaní pracovných povinností pre žalobcu. To, že všetci žalovaní pracujú pre konkurenčnú spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. potvrdzujú ich profily na sociálnej sieti LinkedIN ako aj profil spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. 2F.Uvedenú situáciu žalobca predpokladal, nakoľko došlo ku zmene správania žalovaných. Bolo zjavné, že sa niečo deje. Všetci žalovaní ukončili pracovný pomer so žalobcom v krátkom časovom rozstupe. Žalobca zistil, že p. F. T. X.. G. začali pracovať pre konkurenčnú spoločnosť JAREK TOPTRANS s.r.o. Preto žalobca zaslal p. F.V. a p. G. písomné upozornenie na povinnosť dodržiavať mlčanlivosť o vyššie uvedených skutočnostiach uvedených v rámci náplne práce týchto zamestnancov aj po skončení pracovného pomeru. Následne oznamovateľ zistil, že aj ostatné vyššie uvedené osoby pracujú v spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. a to napriek tomu, že ich pracovné zmluvy uzatvorené s oznamovateľom obsahovali ustanovenie čl. IV. bod IV.5. „Pracovník sa zaväzuje, že po skončení pracovného pomeru šesť mesiacov a počas trvania pracovného pomeru u firmy ERFOLG s.r.o. nebude pracovať ani podnikať v oblasti špedície, zasielateľstva a dopravy. Pracovník je povinný zachovávať obchodné tajomstvo o všetkých obchodoch, s ktorými sa vo firme počas svojej práce priamo, či nepriamo stretne.“ a ustanovenie čl. V. bod V.1. “Zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním a uvedené skutočnosti nesmie oznamovať alebo inak sprístupniť tretím osobám. Zamestnanec sa zaväzuje, že skutočnosti, ktoré sa dozvie pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním nebude využívať vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb a tieto skutočnosti bude využívať len v rámci pracovnej činnosti pre zamestnávateľa.“ 2G.Napriek tomuto písomnému upozorneniu všetci žalovaní po skončení pracovného pomeru so žalobcom vykonávajú činnosti, ktoré hrubo porušujú ich povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v rámci svojho pracovného pomeru so žalobcom dozvedeli a porušujú tým žalobcove obchodné tajomstvo. To znamená, že všetci žalovaní po skončení ich pracovného pomeru využívajú informácie tvoriace obchodné tajomstvo žalobcu v prospech tretích osôb, resp. pre svoj vlastný prospech. Povinnosť dodržiavať mlčanlivosť sa pritom vzťahuje na všetky skutočnosti, o ktorých sa žalovaní dozvedeli v priamej i nepriamej súvislosti s činnosťou pre žalobcu, alebo ktoré sa im stali prístupnými na základe pracovného vzťahu alebo priamej súvislosti s ním a súvisia s činnosťou žalobcu,
a ktorých prezradenie vyvoláva možnosť objektívneho nebezpečenstva, že môžu byť využité tretími osobami na akúkoľvek ujmu žalobcu. 2H.V písomnom upozornení žalobca zdôraznil, že počas pracovného pomeru sa žalovaní oboznamovali s obchodnou politikou a tiež informáciami, ktoré žalobca považuje za dôverné. Jedná sa najmä, no nie výlučne o informácie týkajúce sa spôsobu a systému práce žalobcu, jeho finančnej situácie, údajov o internej organizácii, o zákazníkoch, o produktoch, o cenách a cenotvorbe. Napriek písomnému upozorneniu p. F.M. a p. G. ako aj napriek ustanoveniam pracovných zmlúv po skončení pracovného pomeru so žalobcom vykonávajú žalovaní činnosti, ktoré hrubo porušujú ich povinnosť zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa v rámci svojho pracovného pomeru so žalobcom dozvedeli. Žalovaní po skončení pracovného pomeru s žalobcom využívajú informácie tvoriace obchodné tajomstvo žalobcu pre prospech tretej osoby, konkrétne spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. 2I.Všetci žalovaní vykonávajú v súčasnosti pre konkurenčnú spoločnosť - JAREK TOPTRANS s.r.o. rovnaký predmet činnosti ako pre žalobcu. V mene tejto konkurenčnej spoločnosti, v rozpore s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť a obchodné tajomstvo žalobcu kontaktujú klientov žalobcu. O tejto skutočnosti svedčí fakt, že: a) Klient žalobcu spoločnosť LOGWISE B.V. zasielal objednávky prepravy z Rakúska a Holandska, pričom práve p. F. bol u žalobcu kontaktnou osobu pre spol. LOGWISE B.V. Následne spol. LOGWISE B.V. prestala žalobcovi zasielať objednávky na prepravy tovaru z dôvodu, že p. F. ponúka prepravy v mene spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. na rovnaké trasy aké objednávala spol. LOGWISE B.V. u žalobcu. b) Konkurenčná spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. kontaktovala klienta žalobcu spol. JCL Logistics Benelux B.V. Ide o jedného z najdôležitejších klientov žalobcu, ktorý v sledovanom období od 01.01.2019 do 27.03.2020 objednal u žalobcu prepravy tovaru v celkovej hodnote 2 482 885,75 EUR. Konkurenčná spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. kontaktovala p. X. F., osobu pracujúcu v spol. JCL Logistics Benelux B.V., ktorá nie je uvádzaná na žiadnych internetových stránkach, verejných databázach medzinárodných prepráv tovaru (napr. TIMOCOMĽ resp. Trans.eu) ani sociálnych sieťach. O tohto klienta sa v rámci žalobcu starali A.Z. P. a Ľ.R. A.. Kontaktné údaje na p. X. F. boli uvedené v databáze žalobcu. Sám p. X. F. sa čudoval, že odkiaľ má spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. na jeho osobu kontakt. c) Dlhoročný klient žalobcu spol. Team For Logistics B.V. dal žalobcovi na vedomie, že bol kontaktovaný inou konkurenčnou spoločnosťou (JAREK TOPTRANS s.r.o.) z rovnakého regiónu ako je žalobca. Spol. Team For Logistics B.V. pri svojej činnosti nevyužíva ani jednu z verejných databázu medzinárodných prepráv tovaru (napr. TIMOCOMĽ resp. Trans.eu). Pán V. V. A. z vedenia spol. Team For Logistics B.V. bol priamo kontaktovaný spol. JAREK TOPTRANS s.r.o., tzn. spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. mala vedomosť o spol. Team For Logistics B.V. z databázy klientov žalobcu. Spol. Team For Logistics B.V. v sledovanom období od 09.09.2019 do 27.03.2020 objednal u žalobcu prepravy tovaru v celkovej hodnote 108 285 EUR. d) Ďalší klient žalobcu spol. ARTHUR WELTER TRANSPORTS Sarl upovedomil žalobcu, že bol kontaktovaný F. U. zo spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. s ponukou na zabezpečovanie prepráv tovaru. Spol. ARTHUR WELTER TRANSPORTS Sarl v sledovanom období od 01.01.2019 do 27.03.2020 objednal u žalobcu prepravy tovaru v celkovej hodnote 114 500 EUR. e) Žalobca kontaktoval svojho dlhoročného klienta spol. Rotra Forwarding B.V. s tým, že bude pravdepodobne kontaktovaný konkurenčnou spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. Odpoveď spol. Rotra Forwarding B.V. bola, že už boli kontaktovaný spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. s ponukou na zabezpečovanie prepráv tovaru. 2J.S ponukou spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. zasielala klientom žalobcu dokumenty prezentujúce spol. JAREK TOPTRANS s.r.o. (vizitka, Osvedčenie o poistení ENĽ potvrdenie DIČ, CMR Poistenie, licencia, certifikát ISO 9001). 2K.Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú, že všetci žalovaní po skončení pracovného pomeru s žalobcom využívajú v prospech tretej osoby - súčasného zamestnávateľa spoločnosť JAREKTOPTRANS s.r.o. informácie, ktoré získali ako zamestnanci žalobcu. Jedná sa najmä o databázu klientov žalobcu, ku ktorej mali všetci žalovaní neobmedzený prístup. Databáza žalobcu obsahuje veľké množstvo klientov, s ktorými roky spolupracuje. Túto databázu si žalobca postupne budoval tak, že v databáze je okrem uvedenia obchodného mena klienta aj menný zoznam osôb, ktoré pre týchto klientov pracujú, s uvedením ich pracovnej pozície, telefonického a emailového kontaktu. Všetci žalovaní mali v rámci svojej náplne práce povinnosť aktualizovať údaje uvedené v databáze a dopĺňať údaje o nových klientoch. Rovnako mali všetci neobmedzený prístup do databázy klientov žalobcu. Všetci žalovaní si musia byť vedomí toho, že databáza vyššie uvedených údajov je základ celého podnikania žalobcu, že sa jedná o informácie, ktorých prezradenie a využite môže mať pre žalobcu likvidačný charakter, tzn. že sa jedná o obchodné tajomstvo žalobcu. Musia si byť vedomí toho, že podnikanie žalobcu stojí práve na
jeho klientoch, pričom niektorí z nich práve konaním týchto osôb ukončujú zmluvné vzťahy s žalobcom. Výsledkom takéhoto konania je skutočnosť, že žalobca stráca svojich doterajších obchodných partnerov. Všetci žalovaní tvorili pevný pilier v spoločnosti žalobcu a požívali dôveru obchodných partnerov žalobcu. Ich spoločný prechod ku konkurenčnej spoločnosti môže byť preto pre žalobcu likvidačný. 2L.Poukázal na ust. § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého obchodným tajomstvom môžu byť pripravované cenové ponuky, akcie na získanie zákazníkov alebo kľúčových obchodných partnerov, analýza trhu, zoznamy obchodných partnerov, pre ktorých podnikateľ vykonáva svoje obchodné služby, atď. Z teórie práva vyplýva, že obchodným tajomstvom sú skutočnosti, ktoré súčasne spĺňajú nasledovné podmienky a) musí ísť o skutočnosti obchodnej, výrobnej, či technickej povahy súvisiace s podnikom, b) tieto skutočnosti majú skutočnú, alebo potencionálnu materiálnu hodnotu, c) v príslušných obchodných kruhoch nie sú bežne dostupné, d) podnikateľ prejavuje vôľu tieto skutočnosti utajovať a e) podnikateľ zodpovedným spôsobom zabezpečuje ich utajenie. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú všetky skutočnosti uvedené v predchádzajúcej vete. Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia. Povaha obchodného tajomstva je však výnimočná v tom, že ide o právo, ktorého vznik netreba nikde registrovať. Ide o prostriedok ochrany predovšetkým takých dôležitých skutočností, ako sú ešte nepatentované vynálezy alebo rôzne postupy a metódy, databázy, ktoré podnikateľ nechce alebo nemôže chrániť registráciou. Aj nehmotné statky, ktoré by inak boli nechránené, požívajú podľa Obchodného zákonníka vysoký stupeň ochrany, pokiaľ naplnia určené znaky. Databáza klientov obsiahnutá v účtovných aj v iných programoch nainštalovaných žalobcom v počítačoch, ku ktorým mali žalovaní prístup počas trvania pracovného pomeru s žalobcom má obchodnú povahu. Databáza obchodných partnerov žalobcu v príslušných obchodných kruhoch nie je bežne dostupná, pričom žalovaní mali prístup okrem iného aj k fakturačný údajom, kde sa nachádzajú fakturačné zľavy, resp. sa nachádzajú údaje, aký materiál a aké služby konkrétni obchodní partneri od žalobcu odoberali, akým spôsobom uhrádzali faktúry, má žalobca za to, že tieto údaje v príslušných obchodných kruhoch nie sú bežne dostupné, tieto sú chránené každým podnikateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť. 2M.Poukázal aj na ust. § 51 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní pre seba, alebo pre iného využije obchodné tajomstvo, ktoré sa môže využiť v súťaži, o ktorom sa dozvedel tým, že sa mu tajomstvo zverilo, alebo inak stalo prístupným na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi, alebo na základe iného vzťahu k nemu, prípadne v rámci výkonu funkcie, na ktorú ho súd, alebo prípadne iný orgán povolal, alebo vlastným, alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu. Všetci žalovaní v čase pracovno-právneho vzťahu so žalobcom využívali databázu obchodných partnerov a účtovné programy žalobcu. Databáza obchodných partnerov žalobcu ako obchodné tajomstvo bolo všetkým trom žalovaným zverené, resp. sprístupnené na základe pracovno-právneho vzťahu k žalobcovi. Žalovaní neoprávnene bez súhlasu žalobcu oznámili tieto skutočnosti tvoriace predmet obchodného tajomstva žalobcu tretej osobe spol. JAREK TOPTRANS s.r.o., pričom tento obsah obchodného tajomstva získala práve z čias ich pôsobenia ako zamestnancov žalobcu. 2N.Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/159/2006 zo dňa 27.06.2012 vyplýva, že „Pre naplnenie skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva netreba preukazovať účel konajúcej osoby, pre ktorý obchodné tajomstvo vyzradila, odplatnosť, či bezodplatnosť vyzradenia, zavinený charakter jej konania, ba dokonca i jeho znalosť protiprávnosti svojho konania. Nevyžaduje sa ani to, aby vyzradenie obchodného tajomstva malo za následok vznik skutočného prospechu tretej osobe. Rozhodujúci je objektívny výsledok a to porušenie obchodného tajomstva.“ Databáza obchodných partnerov žalobcu, ktorú mal a sprístupnil žalovaným pre výkon práce v zmysle pracovno-právneho vzťahu je skutočnosťou obchodnej a technickej povahy, ktorá má materiálnu hodnotu pre žalobcu a tieto nie sú bežne dostupné, údaje v nej tvoria predmet obchodného tajomstva žalobcu a v dôsledku využitia týchto údajov, resp. sprístupnením tretej osobe žalovaní naplnili i znaky skutkovej podstaty nekalo-súťažného konania podľa ustanovenia § 51 Obchodného zákonníka. Žalovaní svojím spôsobom konania využili údaje vo svoj prospech, resp. v prospech tretej osoby a zároveň v rozpore so záujmom žalobcu. Čo je však oveľa horšie a má negatívny dosah na žalobcu a jeho chod firmy, že žalobca na základe neoprávneného spôsobu konania žalovaných v podobe neoprávneného využívania údajov z databázy obchodných partnerov žalobcu stratil už niekoľko veľkých klientov. Žalovaní tvorili pevný
pilier v spoločnosti žalobcu a požívali dôveru obchodných partnerov žalobcu. Ich spoločný prechod ku konkurenčnej JAREK TOPTRANS s.r.o., spoločnosti môže byť preto pre žalobcu likvidačný. V danom prípade poukázal na skutočnosť, že aj neoprávnené sprístupnenie databázy klientov tretej osobe je považované za konanie porušujúce obchodné tajomstvo. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43Cob/185/2012 zo dňa 04.04.2013, podľa ktorého „databáza vytvorená a obsiahnutá v účtovných aj iných programoch, nainštalovaných oznamovateľom pre bývalých zamestnancov v ich počítačoch, spĺňa podmienky obchodného tajomstva oznamovateľa v zmysle § 17 Obchodného zákonníka, ktorý vymedzuje obchodné tajomstvo ako nehmotný statok, ktorý prináleží k podniku a je predmetom práva podnikateľa, proti porušeniu alebo ohrozeniu, ktorého prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.“ Porušovanie obchodného tajomstva je zároveň jednou z foriem nekalosúťažného konania. Nekalá súťaž je upravená v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka ako konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Ustanovenie § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje takzvanú generálnu klauzulu nekalej súťaže, čo je všeobecné ustanovenie, ktoré vymedzuje pojmové znaky každého nekalosúťažného konania. Na generálnu klauzulu nekalej súťaže nadväzuje ustanovenie § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka, v ktorom je obsiahnutý demonštratívny výpočet niektorých typických podstát konania nekalej súťaže - okrem iných aj porušovanie obchodného tajomstva. 2O.Poukázal na ust. § 324, § 325 Civilného sporového poriadku a ust. § 55b ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka. Mal za to, že žalovaní svojím spôsobom konania naplnili nielen znaky skutkovej podstaty nekalosúťažného konania podľa § 51 Obchodného zákonníka, keďže porušili obchodné tajomstvo žalobcu, ktoré im bolo zverené v rámci pracovného pomeru, ale aj znaky skutkovej podstaty podľa § 55b ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka, keď neoprávnene využívajú obchodné tajomstvo žalobcu. Tvrdil, že s poukazom popísané skutkové okolnosti je potrebné neodkladne upraviť právne vzťahy medzi žalobcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej, nakoľko existuje reálna obava, že žalovaní budú naďalej porušovať obchodné tajomstvo žalobcu. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy na majetku žalobcu súvisí práve tým, že žalovaní sa snažia dosiahnuť toho, aby obchodní partneri žalobcu ukončili obchodné vzťahy so žalobcom a obchodovali s novým zamestnávateľom žalovaných spoločnosťou JAREK TOPTRANS s.r.o. Týmto konaním žalovaných dochádza k strate obchodných partnerov na strane žalobcu ako aj k vzniku škody vo forme ušlého zisku, ktorý žalobca legitímne očakával. Žalobca sa domáha vydania neodkladného opatrenia ako osoba, ktorej obchodné tajomstvo je porušené konaním žalovaných. Žalovaní neustále a aj v súčasnosti neoprávnene pokračujú vo využívaní databázy obchodných partnerov žalobcu. Nenariadením neodkladného opatrenia hrozí žalobcovi škoda v podobe toho, že bude neustále prichádzať o svojich klientov/odberateľov, čo sa odrazí aj na samotnom zisku žalobcu. Ak bude neodkladné opatrenie vydané takáto situácia nemôže nastať, a tým sa zamedzí pravdepodobnému vzniku ďalších súdnych sporov. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia a tým spôsobom zabezpečenia ochrany svojho práva k jeho obchodnému tajomstvu, ktoré dlhodobo vytváral. Pokiaľ nedôjde k ukončeniu využívania informácií, ktoré žalovaní neoprávnene, bez súhlasu žalobcu sprístupnili tretej osobe, hrozí žalobcovi reálne značná škoda, ktorá môže viesť k jeho likvidácií. Neodkladné opatrenie pritom nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany ohrozené alebo by mohol byť zmarený výkon rozhodnutia vo veci samej, čo aj preukázal. 2P.Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 54/2016 zo dňa 05.05.2016, kde Najvyšší súd vyslovil právny názor, že „Predbežné opatrenie je inštitút uplatňovaný v procesných situáciách, v ktorých nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, lebo je z určitého dôvodu potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať urýchlene efektívne dočasné opatrenie, ktoré je odôvodnené opodstatnenosťou hrozby, že rozhodnutie, ktorým konanie skončí, už nebude mať materiálny význam pre daný hmotnoprávny vzťah účastníkov konania. Predbežné opatrenie tým predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania.“ Návrh na vydanie neodkladného opatrenia je legitímny nárok žalobcu, ktorým sa domáha úpravy pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu v zmysle Ústavy SR ako aj ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a žalovaným bude znemožnené ďalej porušovať obchodné tajomstvo žalobcu. Žalobca vo veci samej podá návrh na začatie konania, ktorým sa bude domáhať, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do obchodného tajomstva žalobcu a to tak, aby boli žalovaní povinní zdržať sa užívania databázy obchodných partnerov žalobcu v prospech svojej osoby, resp. v prospech
tretích osôb ako aj kontaktovania obchodných partnerov žalobcu a používať údaje z databázy žalobcu. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam mal za to, že takéto neodkladné opatrenie je plne primerané a nevyhnutné a jeho účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP, resp. iným zákonným spôsobom. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca za to, že v tomto prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je potrebné v súlade s § 55b ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka v spojitosti s § 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov bezodkladne nariadiť žalovaným ako rušiteľom obchodného tajomstva žalobcu povinnosť spočívajúcu v ukončení a v zákaze ďalšieho používania obchodného tajomstva žalobcu. V dôsledku nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, je nevyhnutné a potrebné zabrániť ďalším priamym zásahom do práv žalobcu. Pomery strán je nutné upraviť navrhovaným predbežným opatrením.
3.Podľa ust. § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4.Podľa ust. § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
5.Podľa ust. § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6.Podľa ust. § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
7.Podľa ust. § 328 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
8.Podľa ust. § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
9.Podľa ust. § 330 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
10.Podľa ust. § 331 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
11.Podľa ust. § 332 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
12.Podľa ust. § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
13.Podľa ust. § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
14.Podľa ust. § 335 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
15.Podľa ust. § 336 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
16.Podľa ust. § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
17.Podľa ust. § 340 CSP ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodklad-ným opatrením vznikli. Odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.
18.Podľa ust. § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
19.Podľa ust. § 42 Obchodného zákonníka: (1) Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. (2) Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.
20.Podľa ust. § 44 Obchodného zákonníka: (1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. (2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušenie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
21.Podľa ust. § 51 Obchodného zákonníka: (1) Porušením obchodného tajomstva je konanie rušiteľa obchodného tajomstva spočívajúce v neoprávnenom získaní, využití alebo sprístupnení obchodného tajomstva. (2) Neoprávneným získaním obchodného tajomstva je získanie obchodného tajomstva bez súhlasu jeho majiteľa konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktoré spočíva v neoprávnenom prístupe k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom alebo ich častiam, s ktorými oprávnene nakladá majiteľ obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo, alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj ich privlastnenie alebo kopírovanie. (3) Neoprávneným využitím alebo neoprávneným sprístupnením obchodného tajomstva je využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva bez súhlasu majiteľa obchodného tajomstva tým, kto a) získal obchodné tajomstvo neoprávnene, b) porušuje dohodu o zachovaní dôvernosti alebo inú povinnosť týkajúcu sa nesprístupnenia obchodného tajomstva, c) porušuje zmluvnú alebo inú povinnosť týkajúcu sa obmedzenia využitia obchodného tajomstva. (4) Neoprávneným získaním, využitím alebo sprístupnením obchodného tajomstva je aj konanie osoby, ak v čase získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa získalo priamo alebo nepriamo od osoby, ktorá obchodné tajomstvo neoprávnene využívala alebo neoprávnene sprístupňovala podľa odseku 3. (5) Neoprávneným využitím obchodného tajomstva je aj výroba, ponúkanie alebo uvádzanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na trh alebo dovoz, vývoz alebo skladovanie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, na účel jeho uvedenia na trh, ak osoba, ktorá takéto aktivity vykonávala, vedela alebo za daných okolností mala vedieť, že obchodné tajomstvo sa využívalo neoprávnene podľa odseku 3. (6) Získanie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo a) nezávislým objavom alebo vytvorením, b) pozorovaním, skúmaním, demontážou alebo testovaním výrobku alebo predmetu, ktorý bol sprístupnený verejnosti alebo ktorý oprávnene vlastní osoba, ktorá informácie získala a na ktorú sa nevzťahuje právna povinnosť obmedziť získanie obchodného tajomstva, c) výkonom práva zamestnancov alebo zástupcov zamestnancov na informácie podľa slovenského právneho poriadku a práva Európskej únie, alebo d) iným spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb. (7) Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené, ak k nemu došlo za účelom ochrany verejného záujmu, najmä v súvislosti s odhalením protiprávneho konania alebo inej protiprávnej činnosti. (8) Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva nie je neoprávnené v rozsahu, v akom získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje slovenský právny poriadok alebo právo Európskej únie.
22.Podľa ust. § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
23.Podľa ust. § 55a Obchodného zákonníka ak v tomto oddiele nie je ustanovené inak, použijú sa na ochranu obchodného tajomstva všeobecné ustanovenia o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži.
24.Podľa ust. § 55b Obchodného zákonníka: (1) Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v a) ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva, b) zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu, c) zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania, d) zaistení alebo
odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu. (2) Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote určenej súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (3) Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením zábezpeky nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného tajomstva. (4) Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na preukázanie, že a) obchodné tajomstvo existuje, b) ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného tajomstva, a c) obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené. (5) Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na a) hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva, b) opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva, c) konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy, d) spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva, e) oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb, f) verejný záujem a g) ochranu práv. (6) Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou § 327 v časti vety za bodkočiarkou.
25.Podľa ust. § 17 Obchodného zákonníka: (1) Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. (2) Majiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá oprávnene nakladá s obchodným tajomstvom, ktoré sa vzťahuje na podnik prevádzkovaný touto osobou pri výkone podnikania podľa § 2 ods. 1. (3) Rušiteľ obchodného tajomstva je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá porušuje alebo ohrozuje obchodné tajomstvo. (4) Tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu je tovar, ktorého návrh, vlastnosti, fungovanie, výrobný proces alebo uvedenie na trh má podstatné výhody z obchodného tajomstva, ktoré bolo porušené.
26.Podľa ust. § 18 Obchodného zákonníka majiteľ obchodného tajomstva prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.
27.Podľa ust. § 19 Obchodného zákonníka právo k obchodnému tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17 ods. 1.
28.Podľa ust. § 20 Obchodného zákonníka proti porušeniu alebo ohrozeniu práva na obchodné tajomstvo prislúcha majiteľovi obchodného tajomstva právna ochrana.
29.Podľa ust. § 81 zák. č. 311/2001 Z.z. v platnom znení: Zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie
písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
30.Podľa ust. § 83a zák. č. 311/2001 Z.z. v platnom znení: (1) Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. (2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu. (3) Ak obmedzenie zárobkovej činnosti dohodnuté v pracovnej zmluve je väčšie, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany zamestnávateľa, môže súd záväzok zamestnanca podľa odseku 1 obmedziť alebo zrušiť. (4) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi primeranú peňažnú náhradu najmenej v sume 50% priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac plnenia záväzku podľa odseku 1. Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak. (5) Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť na primeranej peňažnej náhrade, ktorú je zamestnanec povinný zaplatiť, ak poruší záväzok podľa odseku 1. Suma peňažnej náhrady nesmie presiahnuť celkovú sumu peňažnej náhrady zamestnávateľa dohodnutej podľa odseku 4. Suma peňažnej náhrady sa primerane zníži, ak zamestnanec splnil svoj záväzok sčasti. Zaplatením peňažnej náhrady záväzok zamestnanca podľa odseku 1 zanikne. (6) Zamestnávateľ môže od záväzku podľa odseku 1 odstúpiť len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca; záväzok zaniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, najneskôr však posledným dňom trvania pracovného pomeru. (7) Zamestnanec môže záväzok podľa odseku 1 vypovedať, ak mu zamestnávateľ nevyplatil peňažnú náhradu do 15 dní od uplynutia jej splatnosti; záväzok zaniká dňom, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. (8) Záväzok podľa odsekov 1, 4 a 5 musí byť súčasťou pracovnej zmluvy, inak je neplatný. Odstúpenie od dohody podľa odseku 6 a výpoveď podľa odseku 7 musia byť písomné, inak sú neplatné. (9) V kolektívnej zmluve je možné vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými možno dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, dobu trvania obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, minimálnu mieru primeranej peňažnej náhrady podľa odseku 4 a obmedzenie najvyššej sumy peňažnej náhrady podľa odseku 5.
31.Žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery procesných strán.
32.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu: pracovné zmluvy uzavreté so žalovanými v 2. až 7. a 9. rade (vrátane dodatkov), vnútropodnikový predpis - Povinnosti zamestnancov SM-01, dohody o skončení pracovného pomeru so žalovanými v 2.rade, 4. rade až 7. rade a 9. rade, výpovede z pracovného pomeru od žalovaných v 3. rade a 8. rade, zo sociálnej siete LinkedIN kontakty - G., U., P., zo sociálnej siete LinkedIN zverejnenie zamestnancov JAREK TOPTRANS s.r.o., vizitka p. F., písomné upozornenia na povinnosť dodržiavať mlčanlivosť pre F.. F. a K.. G., písomné upozornenie na nekalosúťažné konanie pre spoločnosť JAREK TOPTRANS s.r.o., e-mailovú komunikáciu (Arthur Welther z 02.04.2020, Rotra z 21.02.2020, Ceelogistic z 13.02.2020, Team For Logistic zo 14.06.2020, JCL Logistics Benelux z 15.06.2020, dohoda o preprave medzi p. F. /JAREK TOPTRANS s.r.o./ a firmou TIMOCOM, objednávku prepravy Logwise Transport BV z 13.02.2020), Databázu oznamovateľa BNS kontakt Team For Logistic, Databázu oznamovateľa BNS kontakt JCL Logistics Benelux, zoznam prepráv pre JCL Logistics Benelux vybavovaných p. P. a p. A., zoznam podkladov, ktoré zasielal žalovaný v 1. rade klientom žalobcu (výpis z obchodného registra o registrácii spoločnosti JAREK TOPTRANS s.r.o., vizitku spoločnosti, informácie o spoločnosti, osvedčenie o poistení, potvrdenie DIČ, CMR poistenie, licenciu, certifikát ISO 9001-2020 ENG).
33.Z výpisu z obchodného registra o registrácii žalobcu súd zistil, že spoločnosť ERFOLG s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra dňa 06.06.2006. Od svojho vzniku má v obchodnom registri ako predmet činnosti okrem iných zapísané činnosti sprostredkovanie dopravy v rozsahu voľných živností, skladovanie mimo prevádzky verejného skladu, manipuláciu s nákladom, zasielateľstvo. Od marca 2017 má v predmete činnosti uvedenú aj medzinárodnú prepravu tovaru po ceste v prenájme alebo za úhradu a výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy s počtom vozidiel 1.
34.Žalovaný v 1. rade podľa výpisu z obchodného registra vznikol dňa 09.11.2016. Od svojho vzniku má v obchodnom registri ako predmet činnosti okrem iných zapísané činnosti sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby a nákladnú cestnú dopravu vykonávanú vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla. Od apríla 2018 vykonáva činnosť vnútroštátna nákladná cestná doprava. Medzinárodnú prepravu tovaru po ceste v prenájme alebo za úhradu môže vykonávať od februára 2019 a zasielateľstvo od marca 2020.
35.Pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.2017 (vrátane dodatkov č. 1 až 3) mal súd preukázané, že F. F. (žalovaný v 2. rade) bol zamestnaný u žalobcu ako administratívny pracovník v nákladnej doprave. Menovaný podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa a právami a povinnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon práce. V čl. IV. bode IV.5. zmluvy sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že po skončení pracovného pomeru šesť mesiacov a počas trvania pracovného pomeru nebude pracovať ani podnikať v oblasti špedície, zasielateľstva a dopravy. Zaviazal sa tiež zachovávať obchodné tajomstvo o všetkých obchodoch, s ktorými sa vo firme počas svojej práce priamo, či nepriamo stretne. Podľa čl. V. bodu V.1. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním a uvedené skutočnosti nesmie oznamovať alebo inak sprístupniť tretím osobám. Zamestnanec sa zaväzuje, že skutočnosti, ktoré sa dozvie pri výkone zamestnania u zamestnávateľa, alebo v súvislosti s ním nebude využívať vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb a tieto skutočnosti bude využívať len v rámci pracovnej činnosti pre zamestnávateľa. Porušenie týchto povinností sa považuje za závažné porušenie pracovných povinností zamestnanca. Podľa bodu 1. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec je povinný dodržiavať vnútorný poriadok a vyhotovovať potrebnú dokumentáciu pre bezproblémový chod firmy. Podľa bodu 8. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec sa zaväzuje všetky údaje, ktoré sa archivujú v počítači aj v písomnej dokumentácii, uvádzať správne, dôsledne a úplne a nesmie ich ďalej poskytovať tretím osobám, inak nesie zodpovednosť za prípadný ušlý zisk firmy, ktorý bude predmetom súdneho dokazovania. Zamestnanec je v plnom rozsahu zodpovedný za prípadný vznik finančných resp. iných škôd z dôvodov nedodržania vnútorného poriadku. Podľa bodu 9. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, všetky písomné materiály firmy sú majetkom firmy, je zakázané používať ich mimo firmy, vynášať ich mimo firmy a kopírovať ich. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve č. 3 - Úloh a povinností zamestnanca, zamestnanec je okrem iného povinný získavať pre spoločnosť kontakty a informácie nutné k vlastnej činnosti spoločnosti a činnosti jej obchodných partnerov v rámci platných zmlúv o špedičnej činnosti, chrániť obchodné záujmy spoločnosti, uzatvárať špedičné zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa, zachovávať obchodné tajomstvo, neposkytovať a nezverejňovať žiadne informácie akýmkoľvek tretím osobám, ktoré získal v súvislosti s obchodmi, prípadne ktoré by mohli poškodiť záujmy spoločnosti, zamestnanec je povinný o všetkých skutočnostiach súvisiacich s činnosťou spoločnosti zachovávať mlčanlivosť, nesmie vykonávať inú mimo podnikovú činnosť v doprave, sprostredkovaní dopravy, resp. špedícii a ani v žiadnom príbuznom odbore počas trvania pracovného pomeru a šesť mesiacov po ukončení pracovného pomeru.
36.Pracovnou zmluvou zo dňa 03.10.2016 (vrátane dodatkov č. 1 až 3) mal súd preukázané, že K. G. (žalovaný v 3. rade) bol zamestnaný u žalobcu ako administratívny pracovník v nákladnej doprave. Menovaný podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa a právami a povinnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon práce. V čl. IV. bode IV.5. zmluvy sa žalovaný v 3. rade zaviazal, že po skončení pracovného pomeru šesť mesiacov a počas trvania pracovného pomeru nebude pracovať ani podnikať v oblasti špedície, zasielateľstva a dopravy. Zaviazal sa tiež zachovávať obchodné tajomstvo o všetkých obchodoch, s ktorými sa vo firme počas svojej práce priamo, či nepriamo stretne. Podľa čl. V. bodu V.1. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním a uvedené skutočnosti nesmie oznamovať alebo inak sprístupniť tretím osobám. Zamestnanec sa zaväzuje, že skutočnosti, ktoré sa dozvie pri výkone zamestnania u zamestnávateľa, alebo v súvislosti s ním nebude využívať vo svoj prospech, alebo v prospech tretích osôb a tieto skutočnosti bude využívať len v rámci pracovnej činnosti pre zamestnávateľa. Porušenie týchto povinností sa považuje za závažné porušenie pracovných povinností zamestnanca. Podľa bodu 1. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec je povinný dodržiavať vnútorný poriadok a vyhotovovať potrebnú dokumentáciu pre bezproblémový chod firmy. Podľa bodu 8. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec sa zaväzuje všetky údaje, ktoré sa archivujú v počítači aj v písomnej dokumentácii, uvádzať správne, dôsledne a úplne a nesmie ich ďalej poskytovať tretím osobám,
inak nesie zodpovednosť za prípadný ušlý zisk firmy, ktorý bude predmetom súdneho dokazovania. Zamestnanec je v plnom rozsahu zodpovedný za prípadný vznik finančných resp. iných škôd z dôvodov nedodržania vnútorného poriadku. Podľa bodu 9. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, všetky písomné materiály firmy sú majetkom firmy, je zakázané používať ich mimo firmy, vynášať ich mimo firmy a kopírovať ich. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve č. 3 - Úloh a povinností zamestnanca, zamestnanec je okrem iného povinný získavať pre spoločnosť kontakty a informácie nutné k vlastnej činnosti spoločnosti a činnosti jej obchodných partnerov v rámci platných zmlúv o špedičnej činnosti, chrániť obchodné záujmy spoločnosti, uzatvárať špedičné zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa, zachovávať obchodné tajomstvo, neposkytovať a nezverejňovať žiadne informácie akýmkoľvek tretím osobám, ktoré získal v súvislosti s obchodmi, prípadne ktoré by mohli poškodiť záujmy spoločnosti, zamestnanec je povinný o všetkých skutočnostiach súvisiacich s činnosťou spoločnosti zachovávať mlčanlivosť, nesmie vykonávať inú mimo podnikovú činnosť v doprave, sprostredkovaní dopravy, resp. špedícii a ani v žiadnom príbuznom odbore počas trvania pracovného pomeru a šesť mesiacov po ukončení pracovného pomeru.
37.Pracovnou zmluvou zo dňa 01.07.2018 (vrátane dodatkov č. 1 až 3) mal súd preukázané, že M. K. (žalovaný vo 4. rade) bol zamestnaný u žalobcu ako administratívny pracovník v nákladnej doprave. Menovaný podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa a právami a povinnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon práce. V čl. IV. bode IV.5. zmluvy sa žalovaný vo 4. rade zaviazal, že po skončení pracovného pomeru šesť mesiacov a počas trvania pracovného pomeru nebude pracovať ani podnikať v oblasti špedície, zasielateľstva a dopravy. Zaviazal sa tiež zachovávať obchodné tajomstvo o všetkých obchodoch, s ktorými sa vo firme počas svojej práce priamo, či nepriamo stretne. Podľa čl. V. bodu V.1. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním a uvedené skutočnosti nesmie oznamovať, alebo inak sprístupniť tretím osobám. Zamestnanec sa zaväzuje, že skutočnosti, ktoré sa dozvie pri výkone zamestnania u zamestnávateľa, alebo v súvislosti s ním nebude využívať vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb a tieto skutočnosti bude využívať len v rámci pracovnej činnosti pre zamestnávateľa. Porušenie týchto povinností sa považuje za závažné porušenie pracovných povinností zamestnanca. Podľa bodu 1. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec je povinný dodržiavať vnútorný poriadok a vyhotovovať potrebnú dokumentáciu pre bezproblémový chod firmy. Podľa bodu 8. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec sa zaväzuje všetky údaje, ktoré sa archivujú v počítači aj v písomnej dokumentácii, uvádzať správne, dôsledne a úplne a nesmie ich ďalej poskytovať tretím osobám, inak nesie zodpovednosť za prípadný ušlý zisk firmy, ktorý bude predmetom súdneho dokazovania. Zamestnanec je v plnom rozsahu zodpovedný za prípadný vznik finančných resp. iných škôd z dôvodov nedodržania vnútorného poriadku. Podľa bodu 9. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, všetky písomné materiály firmy sú majetkom firmy, je zakázané používať ich mimo firmy, vynášať ich mimo firmy a kopírovať ich. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve č. 3 - Úloh a povinností zamestnanca, zamestnanec je okrem iného povinný získavať pre spoločnosť kontakty a informácie nutné k vlastnej činnosti spoločnosti a činnosti jej obchodných partnerov v rámci platných zmlúv o špedičnej činnosti, chrániť obchodné záujmy spoločnosti, uzatvárať špedičné zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa, zachovávať obchodné tajomstvo, neposkytovať a nezverejňovať žiadne informácie akýmkoľvek tretím osobám, ktoré získal v súvislosti s obchodmi, prípadne ktoré by mohli poškodiť záujmy spoločnosti, zamestnanec je povinný o všetkých skutočnostiach súvisiacich s činnosťou spoločnosti zachovávať mlčanlivosť, nesmie vykonávať inú mimo podnikovú činnosť v doprave, sprostredkovaní dopravy, resp. špedícii a ani v žiadnom príbuznom odbore počas trvania pracovného pomeru a šesť mesiacov po ukončení pracovného pomeru.
38.Pracovnou zmluvou zo dňa 06.05.2019 (vrátane dodatkov č. 1 až 3) mal súd preukázané, že F. U. (žalovaný v 5. rade) bol zamestnaný u žalobcu ako administratívny pracovník v nákladnej doprave. Menovaný podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa a právami a povinnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon práce. V čl. IV. bode IV.5. zmluvy sa žalovaný v 5. rade zaviazal, že po skončení pracovného pomeru šesť mesiacov a počas trvania pracovného pomeru nebude pracovať ani podnikať v oblasti špedície, zasielateľstva a dopravy. Zaviazal sa tiež zachovávať obchodné tajomstvo o všetkých obchodoch, s ktorými sa vo firme počas svojej práce priamo, či nepriamo stretne. Podľa čl. V. bodu V.1. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním a uvedené skutočnosti nesmie oznamovať, alebo inak sprístupniť tretím osobám. Zamestnanec sa
zaväzuje, že skutočnosti, ktoré sa dozvie pri výkone zamestnania u zamestnávateľa, alebo v súvislosti s ním nebude využívať vo svoj prospech, alebo v prospech tretích osôb a tieto skutočnosti bude využívať len v rámci pracovnej činnosti pre zamestnávateľa. Porušenie týchto povinností sa považuje za závažné porušenie pracovných povinností zamestnanca. Podľa bodu 1. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec je povinný dodržiavať vnútorný poriadok a vyhotovovať potrebnú dokumentáciu pre bezproblémový chod firmy. Podľa bodu 8. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec sa zaväzuje všetky údaje, ktoré sa archivujú v počítači aj v písomnej dokumentácii, uvádzať správne, dôsledne a úplne a nesmie ich ďalej poskytovať tretím osobám, inak nesie zodpovednosť za prípadný ušlý zisk firmy, ktorý bude predmetom súdneho dokazovania. Zamestnanec je v plnom rozsahu zodpovedný za prípadný vznik finančných resp. iných škôd z dôvodov nedodržania vnútorného poriadku. Podľa bodu 9. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, všetky písomné materiály firmy sú majetkom firmy, je zakázané používať ich mimo firmy, vynášať ich mimo firmy a kopírovať ich. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve č. 3 - Úloh a povinností zamestnanca, zamestnanec je okrem iného povinný získavať pre spoločnosť kontakty a informácie nutné k vlastnej činnosti spoločnosti a činnosti jej obchodných partnerov v rámci platných zmlúv o špedičnej činnosti, chrániť obchodné záujmy spoločnosti, uzatvárať špedičné zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa, zachovávať obchodné tajomstvo, neposkytovať a nezverejňovať žiadne informácie akýmkoľvek tretím osobám, ktoré získal v súvislosti s obchodmi, prípadne ktoré by mohli poškodiť záujmy spoločnosti, zamestnanec je povinný o všetkých skutočnostiach súvisiacich s činnosťou spoločnosti zachovávať mlčanlivosť, nesmie vykonávať inú mimo podnikovú činnosť v doprave, sprostredkovaní dopravy, resp. špedícii a ani v žiadnom príbuznom odbore počas trvania pracovného pomeru a šesť mesiacov po ukončení pracovného pomeru.
39.Pracovnou zmluvou zo dňa 06.09.2018 (vrátane dodatkov č. 1 až 3) mal súd preukázané, že B.. Ľ. A. (žalovaná v 6. rade) bola zamestnaná u žalobcu ako administratívny pracovník v nákladnej doprave. Menovaná podpisom na zmluve potvrdila, že bola oboznámená s vnútornými predpismi zamestnávateľa a právami a povinnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon práce. V čl. IV. bode IV.5. zmluvy sa žalovaná v 6. rade zaviazala, že po skončení pracovného pomeru šesť mesiacov a počas trvania pracovného pomeru nebude pracovať ani podnikať v oblasti špedície, zasielateľstva a dopravy. Zaviazala sa tiež zachovávať obchodné tajomstvo o všetkých obchodoch, s ktorými sa vo firme počas svojej práce priamo, či nepriamo stretne. Podľa čl. V. bodu V.1. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním a uvedené skutočnosti nesmie oznamovať alebo inak sprístupniť tretím osobám. Zamestnanec sa zaväzuje, že skutočnosti, ktoré sa dozvie pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním nebude využívať vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb a tieto skutočnosti bude využívať len v rámci pracovnej činnosti pre zamestnávateľa. Porušenie týchto povinností sa považuje za závažné porušenie pracovných povinností zamestnanca. Podľa bodu 1. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec je povinný dodržiavať vnútorný poriadok a vyhotovovať potrebnú dokumentáciu pre bezproblémový chod firmy. Podľa bodu 8. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec sa zaväzuje všetky údaje, ktoré sa archivujú v počítači aj v písomnej dokumentácii, uvádzať správne, dôsledne a úplne a nesmie ich ďalej poskytovať tretím osobám, inak nesie zodpovednosť za prípadný ušlý zisk firmy, ktorý bude predmetom súdneho dokazovania. Zamestnanec je v plnom rozsahu zodpovedný za prípadný vznik finančných resp. iných škôd z dôvodov nedodržania vnútorného poriadku. Podľa bodu 9. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, všetky písomné materiály firmy sú majetkom firmy, je zakázané používať ich mimo firmy, vynášať ich mimo firmy a kopírovať ich. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve č. 3 - Úloh a povinností zamestnanca, zamestnanec je okrem iného povinný získavať pre spoločnosť kontakty a informácie nutné k vlastnej činnosti spoločnosti a činnosti jej obchodných partnerov v rámci platných zmlúv o špedičnej činnosti, chrániť obchodné záujmy spoločnosti, uzatvárať špedičné zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa, zachovávať obchodné tajomstvo, neposkytovať a nezverejňovať žiadne informácie akýmkoľvek tretím osobám, ktoré získal v súvislosti s obchodmi, prípadne ktoré by mohli poškodiť záujmy spoločnosti, zamestnanec je povinný o všetkých skutočnostiach súvisiacich s činnosťou spoločnosti zachovávať mlčanlivosť, nesmie vykonávať inú mimo podnikovú činnosť v doprave, sprostredkovaní dopravy, resp. špedícii a ani v žiadnom príbuznom odbore počas trvania pracovného pomeru a šesť mesiacov po ukončení pracovného pomeru. 40.Pracovnou zmluvou zo dňa 14.01.2019 (vrátane dodatkov č. 1 až 3) mal súd preukázané, že T. Š. (žalovaná v 7. rade) bola zamestnaná u žalobcu ako administratívny pracovník v nákladnej doprave. Menovaná podpisom na zmluve potvrdila, že bola oboznámená s vnútornými predpismi zamestnávateľa
a právami a povinnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon práce. V čl. IV. bode IV.5. zmluvy sa žalovaná v 7. rade zaviazala, že po skončení pracovného pomeru šesť mesiacov a počas trvania pracovného pomeru nebude pracovať ani podnikať v oblasti špedície, zasielateľstva a dopravy. Zaviazala sa tiež zachovávať obchodné tajomstvo o všetkých obchodoch, s ktorými sa vo firme počas svojej práce priamo, či nepriamo stretne. Podľa čl. V. bodu V.1. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania u zamestnávateľa, alebo v súvislosti s ním a uvedené skutočnosti nesmie oznamovať, alebo inak sprístupniť tretím osobám. Zamestnanec sa zaväzuje, že skutočnosti, ktoré sa dozvie pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním nebude využívať vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb a tieto skutočnosti bude využívať len v rámci pracovnej činnosti pre zamestnávateľa. Porušenie týchto povinností sa považuje za závažné porušenie pracovných povinností zamestnanca. Podľa bodu 1. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec je povinný dodržiavať vnútorný poriadok a vyhotovovať potrebnú dokumentáciu pre bezproblémový chod firmy. Podľa bodu 8. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec sa zaväzuje všetky údaje, ktoré sa archivujú v počítači aj v písomnej dokumentácii, uvádzať správne, dôsledne a úplne a nesmie ich ďalej poskytovať tretím osobám, inak nesie zodpovednosť za prípadný ušlý zisk firmy, ktorý bude predmetom súdneho dokazovania. Zamestnanec je v plnom rozsahu zodpovedný za prípadný vznik finančných resp. iných škôd z dôvodov nedodržania vnútorného poriadku. Podľa bodu 9. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, všetky písomné materiály firmy sú majetkom firmy, je zakázané používať ich mimo firmy, vynášať ich mimo firmy a kopírovať ich. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve č. 3 - Úloh a povinností zamestnanca, zamestnanec je okrem iného povinný získavať pre spoločnosť kontakty a informácie nutné k vlastnej činnosti spoločnosti a činnosti jej obchodných partnerov v rámci platných zmlúv o špedičnej činnosti, chrániť obchodné záujmy spoločnosti, uzatvárať špedičné zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa, zachovávať obchodné tajomstvo, neposkytovať a nezverejňovať žiadne informácie akýmkoľvek tretím osobám, ktoré získal v súvislosti s obchodmi, prípadne ktoré by mohli poškodiť záujmy spoločnosti, zamestnanec je povinný o všetkých skutočnostiach súvisiacich s činnosťou spoločnosti zachovávať mlčanlivosť, nesmie vykonávať inú mimo podnikovú činnosť v doprave, sprostredkovaní dopravy, resp. špedícii a ani v žiadnom príbuznom odbore počas trvania pracovného pomeru a šesť mesiacov po ukončení pracovného pomeru.
41.Pracovnou zmluvou zo dňa 14.01.2019 (vrátane dodatkov č. 1 až 3) mal súd preukázané, že A. P. (žalovaná v 9. rade) bola zamestnaná u žalobcu ako administratívny pracovník v nákladnej doprave. Menovaná podpisom na zmluve potvrdila, že bola oboznámená s vnútornými predpismi zamestnávateľa a právami a povinnosťami nevyhnutnými pre riadny výkon práce. V čl. IV. bode IV.5. zmluvy sa žalovaná v 9. rade zaviazala, že po skončení pracovného pomeru šesť mesiacov a počas trvania pracovného pomeru nebude pracovať ani podnikať v oblasti špedície, zasielateľstva a dopravy. Zaviazala sa tiež zachovávať obchodné tajomstvo o všetkých obchodoch, s ktorými sa vo firme počas svojej práce priamo, či nepriamo stretne. Podľa čl. V. bodu V.1. zmluvy zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone zamestnania u zamestnávateľa alebo v súvislosti s ním a uvedené skutočnosti nesmie oznamovať, alebo inak sprístupniť tretím osobám. Zamestnanec sa zaväzuje, že skutočnosti, ktoré sa dozvie pri výkone zamestnania u zamestnávateľa, alebo v súvislosti s ním nebude využívať vo svoj prospech, alebo v prospech tretích osôb a tieto skutočnosti bude využívať len v rámci pracovnej činnosti pre zamestnávateľa. Porušenie týchto povinností sa považuje za závažné porušenie pracovných povinností zamestnanca. Podľa bodu 1. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec je povinný dodržiavať vnútorný poriadok a vyhotovovať potrebnú dokumentáciu pre bezproblémový chod firmy. Podľa bodu 8. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, zamestnanec sa zaväzuje všetky údaje, ktoré sa archivujú v počítači aj v písomnej dokumentácii, uvádzať správne, dôsledne a úplne a nesmie ich ďalej poskytovať tretím osobám, inak nesie zodpovednosť za prípadný ušlý zisk firmy, ktorý bude predmetom súdneho dokazovania. Zamestnanec je v plnom rozsahu zodpovedný za prípadný vznik finančných resp. iných škôd z dôvodov nedodržania vnútorného poriadku. Podľa bodu 9. Dodatku k pracovnej zmluve č. 2 - Vnútorného poriadku, všetky písomné materiály firmy sú majetkom firmy, je zakázané používať ich mimo firmy, vynášať ich mimo firmy a kopírovať ich. Podľa Dodatku k pracovnej zmluve č. 3 - Úloh a povinností zamestnanca, zamestnanec je okrem iného povinný získavať pre spoločnosť kontakty a informácie nutné k vlastnej činnosti spoločnosti a činnosti jej obchodných partnerov v rámci platných zmlúv o špedičnej činnosti, chrániť obchodné záujmy spoločnosti, uzatvárať špedičné zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa, zachovávať obchodné tajomstvo, neposkytovať a nezverejňovať žiadne informácie akýmkoľvek tretím osobám, ktoré získal v súvislosti s obchodmi, prípadne ktoré by mohli poškodiť záujmy
spoločnosti, zamestnanec je povinný o všetkých skutočnostiach súvisiacich s činnosťou spoločnosti zachovávať mlčanlivosť, nesmie vykonávať inú mimo podnikovú činnosť v doprave, sprostredkovaní dopravy, resp. špedícii a ani v žiadnom príbuznom odbore počas trvania pracovného pomeru a šesť mesiacov po ukončení pracovného pomeru.
42.Pracovná zmluva (ani dodatky) žalovaného v 8. rade Ľ. V. nebola súdu predložená.
43.Na preukázanie existujúcich povinností zamestnancov spoločnosti ERFOLG s.r.o. žalobca predložil súdu vnútropodnikový predpis - Povinnosti zamestnancov SM - 01 platný od 01.04.2019.
44.Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.02.2020 mal súd preukázané, že M. K. (žalovaný vo 4. rade) ku dňu 03.02.2020 skončil pracovný pomer u žalobcu. Z dohody nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru.
45.Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 23.08.2019 mal súd preukázané, že T. Š. (žalovaná v 7. rade) ku dňu 31.08.2019 skončila pracovný pomer u žalobcu. Z dohody nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru.
46.Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.02.2020 mal súd preukázané, že Ľ. A. (žalovaná v 6. rade) ku dňu 17.02.2020 skončila pracovný pomer u žalobcu. Z dohody nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru.
47.Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.02.2020 mal súd preukázané, že A. P. (žalovaná v 9. rade) ku dňu 17.02.2020 skončila pracovný pomer u žalobcu. Z dohody nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru.
48.Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.01.2020 mal súd preukázané, že F. U. (žalovaný v 5. rade) ku dňu 31.01.2020 skončil pracovný pomer u žalobcu. Z dohody nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru.
49.Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.02.2020 mal súd preukázané, že F. F. (žalovaný v 2. rade) ku dňu 03.02.2020 skončil pracovný pomer u žalobcu. Z dohody nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru.
50.Výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 28.02.2020 bolo súdu preukázané, že K. G. (žalovaný v 3. rade) dal výpoveď z pracovného pomeru u žalobcu. Výpoveď bola doručená žalobcovi 28.02.2020. Z výpovede nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru.
51.Výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 14.02.2020 bolo súdu preukázané, že Ľ. V. (žalovaný v 8. rade) dal výpoveď z pracovného pomeru u žalobcu. Výpoveď bola doručená žalobcovi 14.02.2020. Z výpovede nevyplýva dôvod skončenia pracovného pomeru.
52.Listom žalobcu v zastúpení právneho zástupcu zo dňa 14.02.2020 (Upozornenie na možné nekalosúťažné konanie a porušovanie obchodného tajomstva) adresovaným žalovanému v 1. rade mal súd preukázané, že žalobca upozornil žalovaného v 1. rade na možné nekalosúťažné konanie a porušovanie obchodného tajomstva s poukazom na konanie p. F. (žalovaného v 2. rade) a vyzval ho na zdržanie sa nekalosúťažného konania.
53.Listom žalobcu v zastúpení právneho zástupcu zo dňa 14.02.2020 (Upozornenie na plnenie povinností po skončení pracovného pomeru) adresovaným žalovanému v 2. rade mal súd preukázané, že žalobca upozornil a vyzval žalovaného v 2. rade na plnenie si povinností po skončení pracovného pomeru v súvislosti so zachovaním mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania u žalobcu a ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva žalobcu.
54.Listom žalobcu v zastúpení právneho zástupcu zo dňa 27.02.2020 (Upozornenie na plnenie povinností z pracovného pomeru) adresovaným žalovanému v 3. rade mal súd preukázané, že žalobca upozornil a vyzval žalovaného v 3. rade na plnenie si povinností po skončení pracovného pomeru v
súvislosti so zachovaním mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania u žalobcu a ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva žalobcu.
55.Na preukázanie, že žalovaní v 2. až 7. a 9. rade sú zamestnancami spoločnosti JAREK TOPTRANS s.r.o. žalobca predložil súdu zo sociálnej siete LinkedIN zverejnenie zamestnancov JAREK TOPTRANS s.r.o., podľa ktorého A. P. (žalovaná v 9. rade), M. K. (žalovaný vo 4. rade), F. U. (žalovaný v 5. rade), F. F. (žalovaný v 2. rade), Ľ. A. (žalovaná v 6. rade), T. Š. (žalovaná v 7. rade) a K. G. (žalovaný v 3. rade) sú zamestnancami žalovaného v 1. rade. Z tohto dokladu nevyplýva, že žalovaný Ľ. V. (žalovaný v 8. rade) je zamestnancom žalovaného v 1. rade.
56.Žalobca na preukázanie, že žalovaný v 2. rade vykonáva pre žalovaného v 1. rade rovnakú činnosť ako pre žalobcu, predložil súdu vizitku žalovaného v 2. rade na sociálnej sieti a jeho ponuky prepravy pre spoločnosť JAREK TOPTRANS s.r.o. (podľa žalobcu na rovnaké trasy aké objednávala u žalobcu spoločnosť LOGWISE B.V., pre ktorú bol kontaktnou osobou u žalobcu p. F.).
57.Na preukázanie kontaktov na spoločnosti Team For Logistic a JCL Logistics Benelux predložil žalobca výpis z databázy kontaktov na tieto spoločnosti.
58.Z predložených zoznamov sprostredkovaných prepráv vyplýva, že pre spoločnosť JCL Logistics Benelux B.V. vykonávali túto činnosť u žalobcu Ľ. A. T. A. P..
59.Na preukázanie svojich tvrdení o zasielaní ponúk žalovaného v 1. rade klientom žalobcu predložil žalobca súdu zoznam podkladov, ktoré zasielal žalovaný v 1. rade klientom žalobcu, a to výpis z obchodného registra o registrácii spoločnosti JAREK TOPTRANS s.r.o., vizitku spoločnosti, informácie o spoločnosti, osvedčenie o poistení, potvrdenie DIČ, CMR poistenie, licenciu, certifikát ISO 9001-2020 ENG.
60.Z e-mailovej komunikácie zo dňa 13.02.2020 súd zistil, že žalovaný v 2. rade ako zamestnanec žalovaného v 1. rade sprostredkoval prepravu pre spoločnosť CEE Logistics a.s..
61.Objednávkou č. 22137 zo dňa 17.02.2020 bolo súdu preukázané, že K. G. (žalovaný v 3. rade) komunikoval v mene žalobcu so spoločnosťou Logwise Transport BV.
62.E-mailom zo dňa 01.04.2020 bolo súdu preukázané, že F. U. (žalovaný v 5. rade) ako zamestnanec žalovaného v 1. rade ponúkal služby v oblasti dopravy spoločnosti ARTHUR WELTER TRANSPORTS Sarl.
63.Z e-mailu p. X. F. zo spoločnosti JCL Logistics Benelux B.V. zo dňa 15.06.2020 bolo zistené, že žalovaný v 1. rade oslovil s ponukou o spoluprácu aj túto spoločnosť. X. F. bol prekvapený, že získali e-mailovú adresu priamo na neho.
64.E-mailom spoločnosti Team for Logistics zo dňa 08.06.2020 bolo súdu preukázané, že žalovaný v 1. rade ponúkal svoje služby aj tejto spoločnosti.
65.Z e-mailu spoločnosti Rotra Forwarding B.V. zo dňa 21.02.2020 bolo zistené, že žalovaný v 1. rade oslovil s ponukou o spoluprácu aj túto firmu.
66.Čo sa týka konkurenčnej doložky v zmysle ust. § 83a Zákonníka práce, je potrebné uviesť, že žalobca nemôže spravodlivo žiadať od žalovaných v 2. až 9. rade, aby do 6 mesiacov po ukončení pracovného pomeru v spoločnosti ERFOLG s.r.o. nevykonávali činnosť, ktorá má k predmetu podnikania žalobcu konkurenčný charakter, nakoľko nepreukázal (z predložených dôkazov to nevyplýva), že by poskytol žalovaným v 2. a 9. rade kompenzáciu (primeranú peňažnú náhradu) za nevykonávanie dohodnutých činností podľa ust. § 83a ods. 4 Zákonníka práce.
67.Vo veci nároku žalobcu voči žalovanému v 8. rade Ľ. V. súd mal za to, že tento nebol preukázaný. Žalobca okrem výpovede z pracovného pomeru menovaného nepredložil súdu žiadny dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Nebola predložená jeho pracovná zmluva so žalobcom, ani dôkaz o jeho zamestnaní u žalovaného v 1. rade a ani žiadny dôkaz o porušovaní povinností žalovaného v 8.
rade v súvislosti s ochranou obchodného tajomstva, na ktorého zachovanie sa mal zaviazať pri výkone pracovnej činnosti u žalobcu. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 8. rade Ľ. V. je nepreukázaný a nedôvodný.
68.Porušenia obchodného tajomstva sa môže dopustiť aj fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom.
69.Na to, aby určité skutočnosti tvorili predmet obchodného tajomstva, musia byť zároveň (kumulatívne) splnené nasledovné podmienky: a) musí ísť o skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy súvisiace s podnikom, b) tieto skutočnosti majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu či nemateriálnu hodnotu, c) v príslušných obchodných kruhoch nie sú bežne dostupné, d) podnikateľ prejavuje vôľu tieto skutočnosti utajovať, e) podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie. Pokiaľ by chýbala čo len jediná z týchto podmienok, nešlo by o obchodné tajomstvo v zmysle tohto ustanovenia.
70.Žalobca veľmi všeobecne vymedzil predmet obchodného tajomstva spoločnosti ERFOLG s.r.o. v pracovných zmluvách a ich dodatkoch. Nie je teda jednoznačné, ktoré z týchto utajovaných skutočností spĺňajú podmienky uvedené v bode 69. odôvodnenia tohto rozsudku. Nie je určité a zrejmé, ktoré skutočnosti majú skutočnú, alebo aspoň potenciálnu materiálnu či nemateriálnu hodnotu pre žalobcu a ktoré nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné a to aj s prihliadnutím na existenciu verejných databáz medzinárodných prepráv tovaru, ktoré uvádza aj žalobca.
71.Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), sú povinné dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len "nekalá súťaž"). Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou je aj porušovanie obchodného tajomstva.
72.Zo zverejnenia údajov na sociálnej sieti je zrejmé, že žalovaní v 2. až 7. a 9. rade pracujú pre žalovaného v 1. rade. Sama o sebe táto skutočnosť však nepreukazuje, že žalovaný v 1. rade získal údaje o údajných klientoch žalobcu od týchto osôb. Žalobca nepreukázal, že by firmy uvedené v predložených e-mailoch boli výlučne jeho klientmi. Z predloženej e-mailovej komunikácie bez ďalšieho nevyplýva, že by sa žalovaní mali dopustiť nekalosúťažného konania vo vzťahu k žalobcovi.
73.Pre konštatovanie nekalosúťažného konania musia byť splnené kumulatívne tri podmienky: 1) musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, 2) konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže, 3) konanie musí byť spôsobilé privodiť ujmu. Činnosť žalobcu, ako i žalovaných v 1. až 7. rade a v 9. rade je jednoznačným konaním v hospodárskej súťaži, a to z dôvodu, že všetky strany sporu vykonávajú rovnakú činnosť. Okruh klientov a prijímateľov služieb je teda totožný. Žalobca a žalovaný v 1. rade konajú pri výkone svojej činnosti so zámerom získať hospodársky prospech - zisk.
74.Nebolo však súdu preukázané, že by v e-mailoch uvedení podnikatelia (údajní klienti žalobcu) objednávali služby len u žalobcu, teda či spolupracovali výlučne so žalobcom a či k ich osloveniu žalovaným v 1. rade došlo na základe činnosti žalovaných v 2. až 7. a 9. rade. Preukázané nebolo ani to, či títo údajní klienti žalobcu prijali ponuku na spoluprácu zo strany žalovaného v 1. rade, či sa znížil rozsah spolupráce žalobcu s týmito klientmi, resp. či došlo k ukončeniu spolupráce, a či teda vznikla nejaká ujma žalobcovi.
75.Ak by aj v prvom polroku roku 2020 došlo k zníženiu objemu spolupráce žalobcu s uvedenými klientmi, bolo by potrebné preukázať, či to bolo spôsobené konaním žalovaných, alebo v dôsledku hospodárskej krízy vyvolanej pandémiou koronavírusu covid-19.
76.Žalobca sa podaným návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia domáha poskytnutia súdnej ochrany právam, ktoré mali byť nekalosúťažným konaním žalovaných v 1. až 9. rade ohrozené a porušené.
77.Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, ktoré slúži na zabezpečenie ochrany porušovaných alebo ohrozovaných práv účastníkov konania. Jeho
nariadenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že by exekúcia bude ohrozená, pričom predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
78.Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že úlohou súdu je skúmať, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje, a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t.j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby upraviť pomery procesných strán.
79.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. S poukazom na body 32. až 78. odôvodnenia tohto uznesenia mal za to, že žalobca svoj nárok dostatočne neosvedčil.
80.Nakoľko žalobca neosvedčil nevyhnutnú potrebu predbežnej úpravy pomerov medzi stranami, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
81.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
82.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
83.Nakoľko žalobca nemal v konaní úspech, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
84.O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd v zmysle ust. § 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5, § 6, § 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v platnom znení.
85.Súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je 33 EUR (položka 1c Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.