Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného B. N., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.augusta 2020 v Pezinku, takto

rozhodol:

Obžalovaný: B. N., I.. XX.XX.XXXX O. D., K. N., G. Z. K. N., Z. XX, G.. Č.. I. I.W. W. I. J.,

uznáva sa za vinného, že

v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01.01.2010 do mesiaca december 2017 (vrátane) neprispieval riadne na výživu svojho syna P.K., nar. XX.XX.XXXX vo Winschoten, Holandské kráľovstvo, napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine, predovšetkým z ustanovenia § 62, a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. -419 zo dňa 03.11.2011, právoplatným dňa 28.01.2012 a vykonateľným dňa 12.01.2012, ktorým mu bolo určené prispievať na syna výživným v sume 150,-€ mesačne počnúc dňom 01.01.2010, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám matky, O. N., I.. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. B., M.G. XXXX/X, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, čím mu tak za uvedené obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom v sume 11.250,-€, nakoľko v jednotlivých splátkach uhradil sumu vo výške 2.500,-€ z celkovej dlžnej sumy 12.500,-€,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a to závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b/ v znení účinnom do 31.12.2019, s poukazom na písmeno b/ .

Za to sa mu ukladá

Podľa s použitím , , , trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečné odkladá. Podľa súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa , sa obžalovanému ukladá povinnosť, aby v skúšobnej dobe O. N., I.. X.XX.XXXX, G. Z. M. XXXX/X, B., podľa svojich schopností nahradil zameškané výživné vo výške 11.250,- €.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného B. N. dňa 10. decembra 2018 pod číslom Pv 300/16/1107- 30 na tunajšom súde obžalobu, pričom skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b/ Tr. zák. Obžalovaný sa mal podľa obžaloby skutku dopustiť na tom skutkovom základe, že v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01.01.2010 do mesiaca december 2017 (vrátane) neprispieval riadne na výživu svojho syna P.K., nar. XX.XX.XXXX vo Winschoten, Holandské kráľovstvo, napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine, predovšetkým z ustanovenia § 62, a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. -419 zo dňa 03.11.2011, právoplatným dňa 28.01.2012 a vykonateľným dňa 12.01.2012, ktorým mu bolo určené prispievať na syna výživným v sume 150,-€ mesačne počnúc dňom 01.01.2010, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám matky, O. N., I.. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. B., M.G. XXXX/X, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, čím mu tak za uvedené obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom v sume 11.250,-€, nakoľko v jednotlivých splátkach uhradil sumu vo výške 2.500,-€ z celkovej dlžnej sumy 12.500,-€.

Samosudca po preskúmaní obžaloby nariadil hlavné pojednávanie. Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne O. N. a prečítaním listín, posudkov a správ, ktoré tvorili obsah procesného spisu. Na tomto mieste samosudca pripomína, že trestné stíhanie proti obžalovanému B. N. sa viedlo v zmysle a nasl. ako proti ušlému, nakoľko už v prípravnom konaní bolo zistené, že obžalovaný emigroval z Holandska na Filipíny, a presné miesto jeho pobytu nebolo známe. Keďže Slovenská republika nemá s Filipínskou republikou uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o justičnej spolupráci v trestných veciach, bolo už v prípravnom konaní rozhodnuté o tom, že trestné konanie proti obžalovanému sa vykoná podľa piateho dielu, siedmej hlavy, tretej časti . Zárukou vedenia spravodlivého procesu proti obžalovanému bolo to, že mu bol už v prípravnom konaní ustanovený obhajca, ktorý mohol vykonávať v prípravnom konaní všetky práva patriace obvinenému a v konaní pred súdom všetky práva patriace obžalovanému.

Samosudca vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a zistil nasledujúce skutočnosti:

Obžalovaný B. N. (štátny občan Holandského kráľovstva) je otcom maloletého B. N., štátneho občana Slovenskej republiky narodeného dňa XX.X.XXXX z matky O. N., štátnej občianky Slovenskej republiky. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. -419, č.k. -419 zo dňa 03.11.2011, právoplatným dňa 28.01.2012 a vykonateľným dňa 12.01.2012 bol obžalovaný počnúc dňom 01.01.2010 zaviazaný prispievať na výživu svojho syna B. N. a v sume 150,- € mesačne vždy do vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky O. N.. Po vykonateľnosti tohto rozsudku si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť na syna B. N. neplnil riadne a včas od 1.1.2010 až do decembra 2017, kedy Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže oznámilo O. N., že jeho holandský partnerský orgán uzavrel dohodu s povinným (obžalovaným), v zmysle ktorej bude od decembra 2017 platiť výživné mesačne vo výške 400,- € (na syna B. F. X. Y.) Od 19. januára 2018 začalo Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže O. N. poukazovať na jej účet sumu vo výške 400,- €, zahŕňajúcu i sumu výživného na syna B. N. (150,-€). Nakoľko obžalovaný za obdobie od 1.1.2010 do decembra 2017 sám na výživné uhradil sumu vo výške 2.500,- €, vznikol obžalovanému voči matke maloletého za toto obdobie dlh na výživnom vo výške 11.250-€.

K výroku o vine:

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný B. N. trestne stíhaný sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry Pezinok číslo Pv 300/16/1107- 30. Nebolo tiež pochýb o tom, že tento skutok spáchal práve obžalovaný a jeho skutok má znaky trestného činu. Za toho stavu súd uznal obžalovaného vinným na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti (skutkovej vete) tohto rozsudku.

K právnej kvalifikácií:

Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú

účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

v znení účinnom do 31.12.2019 ustanovoval : (1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

v znení účinnom od 1.1.2020 ustanovuje : (1) Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa , závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.

Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, ktorý vyplýva zo zákona o rodine. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného (ods. 1), alebo v konaní páchateľa, ktorý sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného (ods. 2). Subjektom tohto trestného činu môže byť len osoba, ktorá je povinná vyživovať alebo zaopatrovať iného (k tomu porovnaj R 33/1960 <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=njptcojwgbpxexztgnpxi4q>). Zo subjektívnej stránky zavinenie vyjadrené vo forme „ čo aj z nedbanlivosti“ (ods. 1) pripúšťa zavinenie nielen úmyselné, ale aj z nedbanlivosti. Zo subjektívnej stránky sa v odseku 2 vyžaduje úmyselné zavinenie. (ČENTÉŠ, Jozef. § 207 [Zanedbanie povinnej výživy]. In: BURDA, Eduard, ČENTÉŠ, Jozef, KOLESÁR, Juraj, KORDÍK, Marek, LACIAK, Ondrej, MARTVOŇ, Anton, MATUŠKA, Tomáš, MENCEROVÁ, Ingrid, PROKEINOVÁ, Margita, PUCHALLA, Martin, STRÉMY, Tomáš, TOBIÁŠOVÁ, Lýdia, TOMAN, Pavol, ZÁHORA, Jozef. . 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2011)

Pri naplnení základnej skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga2v6mzqgaxhaylsmftxeylgfuzdany> musí ísť o zanedbanie povinnej výživy najmenej počas troch mesiacov v období dvoch rokov. Preto, aby išlo o páchanie tohto trestného činu po dlhší čas podľa <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqga2v6mzqgaxhaylsmftxeylgfuytgoa> písm. b) , musí tento čas za dodržania všetkých ďalších podmienok podľa dvoch predchádzajúcich vysvetliviek prevyšovať minimálne dvojnásobok základnej dvojročnej doby, teda sa prikláňame k názoru, že musí ísť o čas, ktorý od naplnenia základnej skutkovej podstaty trestného činu prevyšuje aspoň štyri roky. (BURDA, Eduard. [Závažnejší spôsob konania]. In: BURDA, Eduard, ČENTÉŠ, Jozef, KOLESÁR, Juraj, KORDÍK, Marek, MENCEROVÁ, Ingrid, MULARČÍK, Ondrej, PROKEINOVÁ, Margita, TOBIÁŠOVÁ, Lýdia, VRÁBLOVÁ, Miroslava, ZÁHORA, Jozef. . 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2011)

Vzhľadom k tomu, že medzi spáchaním trestného činu a rozhodovaním o vine obžalovaného N. došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k zmene § 207 Tr. zák. bolo v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. povinnosťou súdu trestnosť činu posudzovať a trest ukladať podľa zákona, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší.

Z vyššie citovaných ustanovení § 207 Tr.zák. v znení účinnom do 31.12.2019, i v znení účinnom od 1.1.2020 vyplýva, že trestné sadzby trestu odňatia slobody sú v oboch zneniach rovnaké, pričom od 1.1.2020 sa zmenila hypotéza právnej normy upravujúca základnú skutkovú podstatu trestného činu zanedbania povinnej výživy (§ 207 ods. 1). Súd dospel k záveru, že pre obžalovaného N. bude priaznivejšie posúdiť trestnosť jeho činu podľa § 207 Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2019, nakoľko na trestnosť činu sa podľa neho vyžadovalo neplnenie si vyživovacej povinnosti po dobu najmenej troch mesiacov, čo je o mesiac viac, ako neplnenie si vyživovacej povinnosti po dobu najmenej dvoch mesiacov, s ktorým konaním spája trestnosť činu ustanovenie § 207 Tr. zák. v znení účinnom od 1.1.2020. Vzhľadom k tomu, že trestný čin zanedbania povinnej výživy je pokračujúcim trvácim trestným činom, ktorý má podľa doktrinálneho výkladu zároveň prvky hromadného trestného činu, dospel súd k záveru, že základnú skutkovú podstatu uvedenú v ustanovení § 207 ods. 1 Tr.zák. (najmenej tri mesiace v období dvoch si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného), obžalovaný naplnil dokonaním svojho činu v marci 2010 a znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (závažnejší spôsob) obžalovaný naplnil dokončením svojho činu v decembri 2017, keďže i v zmysle citovanej právnej doktríny sa dá vytvorený protiprávny stav neplnenia si zákonnej vyživovacej povinnosti udržiavaný pod dobu viac ako 48 mesiacov (v posudzovanom prípade to bolo 6 rokov a 11 mesiacov) vyhodnotiť ako páchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b/ Tr.zák., definujúcim jeden zo spôsobov spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania.

Pokiaľ išlo o subjektívnu stránku, súd konanie obžalovaného B. N. vyhodnotil podľa § 15 písm. b/ Tr.zák. ako úmysel nepriamy, nakoľko tento vedel, že neplnením si vyživovacej povinnosti po dlhší čas môže porušiť záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Za toho stavu súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti (v právnej vete a v právnej kvalifikácií) tohto rozsudku.

K výroku o treste:

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Obžalovaný N. nebol bol v minulosti nikdy súdne trestaný.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru, že u obžalovaného B. N. najlepšie splní účel trestu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, s dostatočne dlhou skúšobnou dobou, v rámci ktorej mu bude uložená povinnosť, aby podľa svojich schopností nahradil zameškané výživné, pretože takýto trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd mal pritom na zreteli to, aký objekt je chránený v ustanovení § 207 Tr.zák., čo je účelom a cieľom trestu, ako aj to, že pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody nemožno páchateľovi trestného činu zanedbania povinnej výživy zároveň uložiť aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné. Inými slovami povedané, pre spoločnosť je vždy lepšie, ak si páchateľ zanedbanie svojej vyživovacej povinnosti len tzv. „neodsedí“ počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale keď je pri uložení iného druhu trestu donútený svoju zanedbanú vyživovaciu povinnosť riadne splniť dodatočne a taktiež je počas výkonu iného, než nepodmienečného trestu odňatia slobody, nútený riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v sume určenej mu súdnym rozhodnutím. Pokiaľ je totiž páchateľ prečinu zanedbanie povinnej výživy odsúdený na nepodmienečný trestu odňatia slobody a v príslušnom ÚVTOS je pracovne zaradený, sú z jeho odmeny každý mesiac vykonávané zrážky na plnenie výživného, ktoré sú poukazované oprávnenej osobe, avšak ich výška v drvivej väčšine prípadov nedosahuje výšku mesačného výživného určeného súdom, v dôsledku čoho tak má výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody negatívny vplyv na rodinu páchateľa.

Súd tak pri rozhodovaní o druhu trestu zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný N. nebol v minulosti súdne trestaný a preto na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia určená mu týmto rozsudkom vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a bude ho taktiež nútiť k tomu, aby si riadne plnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti. S ohľadom na tieto okolnosti prípadu súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci najlepšie naplní účel trestu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, s dostatočne dlhou skúšobnou dobou, nakoľko takýmto trestom dôjde k vyváženiu vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Súd u obžalovaného B. N. podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Následne za stavu, keď trestná sadzba ustanovená v § 207 ods. 3 Tr. zák. je 1 rok až 5 rokov, súd túto v zmysle § 38 ods. 3 Tr.zák. modifikoval na trestnú sadzbu v rozpätí 1 rok až 32 mesiacov a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určeného rozpätia v trvaní 12 mesiacov, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna.

Súd už vyššie vysvetlil okolnosti prípadu, pre ktoré dospel k záveru, že u obžalovaného B. N. je potrebné zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť. Následne sa zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určiť , pričom vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v § 50 ods. 1 Tr.zák. na 1 rok až 5 rokov, bude potrebné obžalovanému skúšobnú určiť v polovici takto daného rozpätia v trvaní 3 roky, nakoľko mal za to, že takáto skúšobná doba bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne preventívna. V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd obžalovanému podľa § 50 ods. 2 Tr.zák. uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil O. N. zameškané výživné, nakoľko mal za to, že takto

uložená povinnosť najlepšie prispeje k ochrane objektu trestného činu chráneného v ustanovení § 207 Tr.zák., ktorým je záujem spoločnosti na riadnom plnení si zákonom uloženej vyživovacej povinnosti.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.