Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-7-2020.pdf
PDF · 93.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti o maloletú X. F., Q.. X.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov : matky - P. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. J. Č.. XX, XXX XX J., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Evou Mészárosovou, nar. 20.08.l950, so sídlom Alžbetínske námč. 1203, Dunajská Strea, a otca: - Z. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. W., W..Č.. Ú. S., o návrhu na úpravu práv a povinností k malol. , takto
rozhodol:
I. Malol. X. F., Q.. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať majetok maloletej.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú X. mesačne sumou 60,-€ vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc od 3.2.2020.
III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 3.2.2020 do 31.08.2020 na malol. X. vo výške 410,-€ je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku v mesačných splátkach po 15,- € až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 03.02.2020 domáhala upraviť práva a povinnosti k maloletej X. F. Q.. XX.XX.XXXX, mimo manželstva s otcom dieťaťa Z. F., Q.. XX.XX.XXXX, keď od 12.01.2020 rodičia dieťaťa prerušili spolužitie, keď otec dieťaťa bol vzatý do väzby, pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. a od tej doby otec dieťaťa neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľka s maloletým dieťaťom žije v spoločnej domácnosti s príbuznými, kde prispievať na domácnosť 100,-€ mesačne, z rodičovského príspevku 220,70€ a rodinných prídavkov 24,34 €. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť stanovenú rozsudkom tunajšieho súdu dňa 03.09.2015 č. k sp. zn. XP/XX/ XXXX sumou 50,-€. Označila mesačné výdavky na telefón 10,-€, hygienické potreby 30,-€. Pravidelné výdavky na dieťa uviedla hygienické potreby a plienky 110,-€ mesačne, strava 120,-€ a ošatenie 30,-€. Matka navrhovala dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné sumou 100,-€ od 01.01.2020. Na dôkaz svojich tvrdení doložila rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie Obvodného oddelenia policajného zboru Dunajská Streda zo dňa 12.01.2020, doklad o predbežnom zaistení zbrane dňa 14.01.2020, potvrdenie o príjme, ústrižky poštových poukážok o platení výživného 50,-€.
2. Otec dieťaťa sa k návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu nevyjadril, keď v zápisnici spísanej dožiadaným K. Y. W. T. Ú. G. Ú. S. D. XX.XX.XXXX sa odmietol vyjadriť.
3. Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť matke a otca zaviazať na platenie výživného od podania návrhu, podľa jeho možností a schopností.
4. Súd na základe vykonaných dôkazov výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ustálil nasledovný skutkový stav veci:
5. Z rodného listu maloletého dieťaťa vyplýva, že X. F., N.. F., Y. Q. D. XX.XX.XXXX rodičom Z. F., Q..XX.XX.XXXX G. P. X., N.. X., Q.. XX.XX.XXXX.
6. Navrhovateľka v návrhu, ako aj na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa od jeho vzatia do väzby sa nekontaktuje. S dieťaťom od marca 2020 býva s druhom T. K. Š. u jeho matky, kde v obci požiadali o pridelenie nájomného bytu. Náklady na dieťa sa nezmenili. Výdavky na domácnosť hradia s druhom spoločne 150,-€ mesačne. Otec dieťa je naďalej vo väzbe. Je vyučený zvárač, pričom naposledy pracoval pri kolotočoch. Výšku jeho príjmu nepoznala. Uviedla, že otec dieťaťa má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na X. F. Q.. XXXX G. T., X. J. XX N., ani v prípade týchto detí si svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Bližšie skutočnosti jej neboli známe.
7. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku matkou vyplynulo, že od januára 2020 tento činí 270,-€ a rodinné prídavky 24,95 €.
8. Z predložených dokladov z evidenčnej karty vozidla D. R. D. Y. vyplynulo, že otec dieťaťa je majiteľom osobného motorového vozidla Š. A. P. : E. XXX G.. Matka dieťa motorové vozidlo nevlastní.
9. Z vykonaného šetrenia z výchovného prostredia matky , vykonané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T. Š. dňa 16.07.2020, vyplynulo, že matka s dieťaťom sa koncom marca 2020 presťahovala do obce Ž. Č.. D.. XXX X. R. W. G., kde bývajú v dome jeho rodičov, kde prispievajú na spoločné náklady na domácnosť mesačne 150,-€. Domácnosť bola hodnotená kladne, s tým, že matka s dieťaťom a partnerom majú k dispozícii jednu izbu. Matka okrem tohto dieťa má vyživovaciu povinnosť voči malol. T. X., Q.. XX.XX.XXXX, zverený rozsudkom tunajšieho súdu do osobnej starostlivosti otca a jej uložená povinnosť platiť výživné 50,-€ mesačne. Správanie sa matky pri zabezpečovaní potrieb dieťaťa úrad hodnotil kladne. Úrad konštatoval, že neboli zistené žiadne nedostatky poukazujúce na nedostatočnú starostlivosť o maloleté dieťa.
10. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods.2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
12. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že u matky sú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy J.. X. , ktorá s dieťaťom býva v spoločnej domácnosti s druhom , kde zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Kolízny opatrovník na základe vykonaného šetrenia z výchovného prostredia konštatoval pozitívne výchovné prostredie u matky. Dieťa je od narodenia v stálej starostlivosti navrhovateľky, je zvyknuté na toto výchovné prostredie . Otec nejaví náležitý záujem o dieťa a neplní vyživovaciu povinnosť .
14. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
15. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Pri určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.
20. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné, výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa, ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na druhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu musí byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere (R14/1966).
21. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. Pri maloletých deťoch zákon umožňuje určenie výživného aj spätne vo vzťahu k dňu začatia konania, a to najviac za obdobie troch rokov. Podľa nového zákona však pribudla podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa na takýto postup. V rámci komplexu
prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovaná výška výživného 100,- €, vzhľadom na potreby dieťaťa vo veku dvoch rokov, v starostlivosti matky, ktorá je na materskej dovolenke, s mesačnými nákladmi v priemere 300,-€. Vzhľadom na vek dieťaťa sú opodstatnené náklady na stravu uvádzané matkou 120,-€, hygienické potreby 110,-€, keďže dieťa má plienky a oblečenie do 30,-€. Súd však musel zohľadniť skutočnosť, existencie ďalších dvoch vyživovacích povinností otca na podstatne staršie deti . Povolaním otec je zvárač, podľa tvrdenia matky. Na stránke PROFESIA.SK, v tomto povolaní dosahujú príjem 4,- €- 10,- € na hodinu. Pokiaľ zoberieme najnižšiu hodinovú mzdu 4,- € a vynásobíme priemerom pracovných dní 20 mesačne, pri 8 hodinovej pracovnej dobe, jeho príjem by bol minimálne 800,-€. Je zrejmé, že otec okrem motorového vozidla , nevlastní majetok. Matka, ešte rok čerpá materskú dovolenku, v dôsledku čoho má obmedzený príjem 270,-€ mesačne . Pri porovnaní možností a schopností matky, ktorá je toho času poberateľkou rodičovského príspevku , pričom má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nie je schopná kryť ani bežné náklady na dieťa. Druh matky dieťaťa nemá vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktorého nie je rodičom. Má len právo sa podielať na jeho výchove per analógia ust. § 30 ods.2 Zákona o rodine, ako manžel, keď žije v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa. Pri započítaní nákladov matky na bývanie 150,-€, ktoré hradí s partnerom, na jednu osobu trojčlennej domácnosti 50,-€. Pri súhrne nákladov matky na dieťa je zrejmé, že jej náklady na dieťa presahujú jej príjem. Otec dieťa má mať skončené vzdelania ako zvárač. Naposledy mal pracovať pri kolotočoch, bez bližšej evidencie výkonu práce. Jeho príjem podľa možností a schopností, súd ohraničil sumou minimálne 800,-€. Z toho je zrejmé, že príjem otca a teda jeho možnosti a schopnosti umožňujú v prípade dieťaťa vo veku 2 rokov určiť výživné v primeranej výške 60,-€, v závislosti od odôvodnených potrieb dieťaťa, a zohľadnení ďalších dvoch vyživovacích povinností otca, potvrdené navrhovateľkou. Otec na dieťa od roku januára 2020 ničím neprispel, po tom čo bol vzatý do väzby. Suma 60,-€ je potom primeraná potrebám dieťaťa v predškolskom veku, aby v nevyhnutnej miere mohla kryť potreby dieťaťa a zabezpečila tak rovnakú životnú úroveň dieťaťa, vzhľadom na životnú úroveň rodičov.
23. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Návrh bol podaný dňa 03.02.2020, súd rozhodol dňa 20.8.2020. Dlh na zročnom výživnom na malol. X. činí 410,-€ (60,-€:30 dní v mesiaci = 2,-€ na deň, 25dní v mesiaci február x 2,-€ = 50,-€, od marca 2020 do augusta 2020 6 mesiacov po 60,-€ = 360,-€).
26. V zmysle § 232 ods. 12 Civilného sporového poriadku povolil úhradu nedoplatku na výživnom po 15,-€, spolu s bežným výživným, čo znamená, že týmto spôsobom otec bude hradiť nedoplatok na výživnom spolu v celkovej sume 75,-€ mesačne až do vyrovnania. Vyplatenie zaostalého výživného naraz by bolo vzhľadom na nepravidelný príjem otca nereálne. Splátka stanovuje minimálnu výšku, v prípade možností otec môže zaplatiť dlh na zročnom výživnom aj v kratšom období a vyššími splátkami.
27. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)