Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/12/2024

Uznesenie

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Janou Tvrdíkovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka – B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/X/XX, D., E., B., a otec – F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. H.. XXXX/XX, I., o návrhu navrhovateľky: J. K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX, o vyžiadanie si právomoci, takto

rozhodol:

Súd návrh na vyžiadanie si právomoci vo veci vedenej rakúskym súdom Okresný súd Hernals pod sp. zn. 29 Ps 6/22a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka dňa 23.1.2024 doručila na Okresný súd Komárno podanie označené ako Žiadosť o postúpenie veci, ktorým sa domáhala, aby Okresný súd Komárno požiadal Okresný súd Hernals v Rakúsku o prerušenie konania vo veci a aby do 6 týždňov od podania návrhu prevzal právomoc vo veci, a to vzhľadom na osobitnú väzbu maloletého voči Slovenskej republike a taktiež z dôvodu, že je to v najlepšom záujme maloletého. Svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. zo dňa 10.6.2022 došlo k zastaveniu konania vo veci starostlivosti o maloletého, a to z dôvodu, že Okresný súd Komárno nemal právomoc vo veci konať. V nadväznosti na ustanovenie čl. 15 ods. 2 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, žiadala o postúpenie veci Okresnému súdu Komárno, nakoľko je vhodnejšie umiestnený na jej prejednanie, a to z dôvodu osobitnej väzby maloletého voči Slovenskej republike. Navrhovateľka uviedla, že Slovenská republika sa odo dňa 3.6.2022 stala miestom obvyklého pobytu maloletého, následne ako sa začalo konanie vo veci na Okresnom súde Hernals v Rakúsku. Maloletý je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky a Slovenská republika je miestom obvyklého pobytu navrhovateľky ako osoby, ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti na základe rozhodnutia Okresného súdu Hernals, č. k. -28. Súčasne je prejednanie veci na Okresnom súde Komárno v najlepšom záujme maloletého, a to najmä vzhľadom na to, že maloletý má trvalo vytvorenú silnú citovú väzbu voči osobe navrhovateľky a jej manželovi, nakoľko od príchodu maloletého na Slovensko všetci spolu trvalo žijú v jednej spoločnej domácnosti a poskytujú maloletému vhodné rodinné zázemie v usporiadanej a milujúcej rodine, kde má maloletý vytvorené priaznivé podmienky pre všestranný zdravý vývin v bezpečnom prostredí. Maloletý má vytvorenú silnú citovú väzbu aj voči matke navrhovateľky, starej matke maloletého, ktorá sa ako špeciálny pedagogický zamestnanec z prostredia materskej školy stará o maloletého počas dní, kedy navrhovateľka a jej manžel pracujú. Stará matka zabezpečuje maloletému vhodné osobitné podmienky so zreteľom na správny psychický a duševný vývoj a poskytuje maloletému individuálny prístup pri starostlivosti, použitím vhodných a jemu adekvátnych metód výchovy. Maloletý má vytvorenú silnú citovú väzbu aj voči rodičom manžela navrhovateľky, ktorých považuje za svojich starých rodičov ako aj voči ostatným členom ich najbližšej rodiny, s ktorou sa pravidelne stretávajú. Maloletý navštevuje L. jasle M. v I. a pod dovŕšení 3. roku života bude v prípade dostatočnej psychickej zrelosti navštevovať

materskú školu v I.. Maloletý navštevuje dvakrát týždenne predplavecký výcvik so svojou starou matkou a jedenkrát týždenne pohybové aktivity v Centre voľného času v I.. Maloletý má všetkých svojich lekárov na Slovensku. Navrhovateľka uviedla, že je nevyhnutné, aby v pravidelných intervaloch navštevoval okrem štandardných pediatrických vyšetrení u všeobecného detského lekára aj špecialistov – klinického psychológa, neurologickú ambulanciu a alergologickú ambulanciu. Maloletý hovorí výlučne slovenským jazykom a tento považuje za svoj materinský jazyk. Na základe uvedených skutočností mala navrhovateľka za to, že dochádza k naplneniu ustanovenia čl. 15 ods. 3 písm. a), b) a c) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

2. Navrhovateľka na informatívnom výsluchu uskutočnenom na tunajšom súde dňa 8.2.2024 uviedla, že v súčasnosti stále prebieha konanie o zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti na Okresnom súde Hernals v Rakúsku, ktoré je vedené pod sp. zn. 29 Ps 6/22a. Naposledy vo veci rozhodol najvyšší súd, ktorý konanie vrátil na súd prvého stupňa. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok zo dňa 19.12.2023 ohľadom zdravotného stavu matky maloletého a jej spôsobilosti starať sa o maloletého. Termín pojednávania na Okresnom súde Hernals nie je vytýčený, konanie trvá už veľmi dlhú dobu, preto by chcela, aby vo veci rozhodoval súd na Slovensku. Rozhodnutia Okresného súdu Hernals, predvolania na pojednávanie ako aj znalecký posudok a všetky písomnosti sú jej doručované v nemeckom jazyku bez prekladu. Rozhodnutie najvyššieho súdu jej bolo doručené tak, že jej bola doručená iba každá nepárna strana. Navrhovateľka uviedla, že rakúske súdy sú toho názoru, že vo veci by mal konať súd na Slovensku, vzhľadom na zmenu obvyklého pobytu maloletého, ktorý žije od júna 2022 na Slovensku a má aj slovenské občianstvo. To isté hovorila aj kuratela vo Viedni, ktorá uzavrela vec maloletého s tým, že maloletý žije na Slovensku. S konaním má veľké výdavky na preklady a cestovanie do Viedne, pričom má pocit, že súd nekoná. Maloletý v konaní na Okresnom súde Hernals nemá ani kolízneho opatrovníka, nakoľko žije na Slovensku.

3. Podľa čl. 8 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie č. 2201/2003“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa čl. 15 bod 1 Nariadenia č. 2201/2003, vo výnimočných prípadoch, ak sa súdy členského štátu, ktoré majú právomoc vo veci samej, domnievajú, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môžu: a) prerušiť konanie vo veci alebo jej časti a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh na súd tohto iného členského štátu podľa odseku 4; alebo b) požiadali súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 5.

Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia č. 2201/2003, Odsek 1 sa vzťahuje: a) na návrh účastníka; alebo b) z vlastného podnetu súdu; alebo c) na žiadosť súdu iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu podľa odseku 3. S postúpením na základe vlastného podnetu súdu alebo na žiadosť súdu iného členského štátu musí súhlasiť aspoň jeden z účastníkov.

Podľa čl. 15 bod 3 Nariadenia č. 2201/2003, dieťa má osobitnú väzbu k členskému štátu podľa odseku 1, ak tento členský štát: a) sa stal miestom obvyklého pobytu dieťaťa potom, ako sa na súde, ktorý je uvedený v odseku 1, začalo konanie; alebo b) je miestom pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa; alebo c) je štátom, ktorého štátnu príslušnosť má dieťa; alebo d) je miestom obvyklého pobytu nositeľa rodičovských práv a povinností; alebo e) je miestom, kde sa nachádza majetok dieťaťa, a vec sa týka opatrení na ochranu dieťaťa vo vzťahu ku správe, udržiavaniu alebo nakladaniu s týmto majetkom.

Podľa čl. 15 bod 4 Nariadenia č. 2201/2003, súd členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, určí lehotu, v ktorej sa na súde tohto iného členského štátu musí začať konanie podľa odseku 1. Ak sa v tejto lehote na súdoch konanie nezačalo, súd, na ktorom už konanie začalo, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 až 14.

Podľa čl. 15 bod 5 Nariadenia č. 2201/2003, súdy tohto iného členského štátu môžu, ak je to s ohľadom na špecifické okolnosti prípadu v najlepšom záujme dieťaťa, prijať právomoc do šiestich týždňov od podania návrhu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b). V tomto prípade súd, ktorý začal konanie ako prvý, odmietne vykonávať svoju právomoc. Inak súd, ktorý začal konanie ako prvý, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 až 14.

Podľa čl. 100 bod 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111“), toto nariadenie sa vzťahuje len na konania začaté, na verejné listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované a na dohody zaregistrované 1. augusta 2022 alebo po tomto dni.

Podľa čl. 13 bod 1 Nariadenia č. 2019/1111, za výnimočných okolností a bez toho, aby bol dotknutý článok 9, ak sa súd členského štátu, ktorý nemá právomoc podľa tohto nariadenia, ale s ktorým má dieťa osobitnú väzbu podľa článku 12 ods. 4, domnieva, že je vo vhodnejšej situácii na to, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa v konkrétnom prípade, môže požiadať súd členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby sa mu postúpila právomoc.

4. Nariadenie č. 2201/2003 sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Nariadenie č. 2201/2003 sa uplatní v plnom rozsahu na konania začaté od 1. marca 2005 do 1. augusta 2022. Základnou zásadou nariadenia je, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. Pojem „obvyklý pobyt“, ktorý sa čoraz častejšie používa v medzinárodných právnych nástrojoch, nie je v nariadení definovaný. Jeho existenciu musí určiť sudca v každom jednotlivom prípade na základe skutkového stavu. Obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Treba zdôrazniť, že nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako „autonómny“ koncept európskeho práva. Ak sa dieťa presťahuje z jedného členského štátu do iného, nadobudnutie obvyklého pobytu v novom členskom štáte by malo v zásade nastať súčasne so „stratou“ obvyklého pobytu v predchádzajúcom členskom štáte. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu sudcom osobitne v každom jednotlivom prípade predpokladá, že aj keď prídavné meno „obvyklý“ naznačuje určitý časový aspekt trvania, nemožno vylúčiť, že dieťa nadobudne, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, obvyklý pobyt v členskom štáte dňom svojho príchodu na územie tohto štátu. Právomoc sa určí v čase začatia konania na súde. Článok 15 Nariadenia č. 2201/2003 obsahuje pravidlo, ktoré umožňuje, aby vo výnimočných prípadoch súd, ktorému pripadla vec, túto vec postúpil súdu iného členského štátu, ak je tento súd vo vhodnejšej situácii na prerokovanie veci. Súd môže postúpiť celú vec alebo jej špecifickú časť. Právomoc automaticky neprechádza na súd iného členského štátu, ak dieťa počas konania nadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Môžu však existovať okolnosti, v ktorých výnimočne súd, ktorému napadla vec, nie je naďalej najvhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci. Článok 15 Nariadenia č. 2201/2003 za takých okolností umožňuje, aby súd pôvodu postúpil vec súdu iného členského štátu, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Postúpenie možno vykonať za podmienok, že dieťa má „osobitnú väzbu” k inému členskému štátu, súd iného členského štátu je vhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci a oba súdy musia byť presvedčené, že postúpenie je v najlepšom záujme dieťaťa. Postúpiť možno na návrh účastníka adresovaný tomu súdu, ktorý má právomoc konať vo veci, z vlastného podnetu súdu, ak s postúpením aspoň jeden z účastníkov súhlasí, alebo na žiadosť súdu iného členského štátu, ak aspoň jeden z účastníkov s postúpením súhlasí.

5. V danom prípade je právomoc rakúskych súdov na rozhodovanie vo veci starostlivosti o maloletého daná v zmysle čl. 8 Nariadenia č. 2201/2003 ako súdov členského štátu, v ktorom mal maloletý obvyklý pobyt v čase začatia konania. Okresný súd Hernals rozhodnutím č. k. 29 Ps 6/22a – 46 zo dňa 4.10.2022, ktoré je súčasťou pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , zveril maloletého

do výlučnej starostlivosti navrhovateľky a upravil styk maloletého s matkou tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým každých 14 dní na jednu až dve hodiny v prítomnosti navrhovateľky. Uvedené rozhodnutie Okresného súdu Hernals nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko matka maloletého padala proti nemu odvolanie. Z uvedeného rozhodnutia súd zistil, že k začatiu konania na Okresnom súde Hernals došlo pred dňom 1.8.2022, preto sa na dané konanie vzťahuje Nariadenie č. 2201/2003. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva, že maloletý mal v čase začatia konania na Okresnom súde Hernals obvyklý pobyt v Rakúsku, kde žil so svojou matkou do dňa 7.3.2022, kedy jej bol odobratý pre hroziace nebezpečenstvo, nakoľko matka maloletého vykazovala nebezpečné správanie, ktoré by mohlo poškodiť jej dieťa.

6. Navrhovateľka vo svojom návrhu poukázala na skutočnosť, že maloletý, ktorý má slovenské občianstvo, býva odo dňa 3.6.2022 na Slovensku, hovorí výlučne slovenským jazykom, všetkých lekárov má na Slovensku a má aj vytvorené silné citové väzby k rodinným príslušníkom žijúcim na Slovensku. Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľky, že uvedené skutočnosti nepochybne preukazujú existenciu osobitnej väzby maloletého k Slovenskej republike v zmysle ustanovenia čl. 15 bod 3 Nariadenia č. 2201/2003, avšak existencia osobitnej väzby sama osebe nutne neznamená, že Okresný súd Komárno je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci.

7. Podľa rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 27. októbra 2016 vo veci C-428/15 (bod 55 – 59 rozhodnutia), „existencia „osobitnej väzby“ v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 relevantnej s ohľadom na okolnosti veci medzi dieťaťom a iným členským štátom však sama osebe nutne nerozhoduje o tom, či je súd tohto iného členského štátu „vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci“ v zmysle tohto ustanovenia než súd s právomocou, a pokiaľ je odpoveď na túto otázku kladná, ani to, či je postúpenie veci tomuto súdu v najlepšom záujme dieťaťa. Príslušný súd teda ešte musí v druhom rade určiť, či v inom členskom štáte, ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, existuje súd, ktorý je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci. Na tento účel musí súd s právomocou určiť, či postúpenie veci tomuto inému súdu môže priniesť v súvislosti s prijatím rozhodnutia týkajúceho sa dieťaťa skutočnú a konkrétnu pridanú hodnotu v porovnaní s možnosťou zachovania právomoci súdom s právomocou. V rámci toho môže okrem iných skutočností zohľadniť procesné pravidlá iného členského štátu, akými sú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na zhromažďovanie dôkazov nevyhnutných na prejednanie veci. Vnútroštátny súd by naopak nemal v rámci takéhoto posúdenia zohľadňovať hmotné právo tohto iného členského štátu, ktoré by prípadne uplatnil súd tohto štátu v prípade, že mu bude vec postúpená. Takéto zohľadnenie by bolo v rozpore so zásadou vzájomnej dôvery a vzájomného uznania súdnych rozhodnutí, ktoré sú základným kameňom nariadenia č. 2201/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. decembra 2009, Detiček, C-403/09 PPU, EU:C:2009:810, bod 45, a z 15. júla 2010, Purrucker, C-256/09, EU:C:2010:437, body 70 a 71). V treťom a poslednom rade požiadavka, že postúpenie musí byť v najlepšom záujme dieťaťa, znamená, že príslušný súd sa s ohľadom na konkrétne okolnosti veci uistí, či ním zamýšľané postúpenie veci súdu iného členského štátu nemôže mať nepriaznivý vplyv na situáciu dotknutého dieťaťa. Na tento účel musí príslušný súd posúdiť prípadný negatívny vplyv, ktorý môže mať takéto postúpenie na citové, rodinné a sociálne väzby dieťaťa, ktorého sa vec týka, alebo na jeho materiálnu situáciu.“

8. V zmysle článku 15 Nariadenia č. 2201/2003 by mohol rakúsky súd, ktorý má právomoc vo veci samej, postúpiť právomoc súdu iného členského štátu, ak by to bolo v najlepšom záujme maloletého a ak bol tento súd vhodnejším miestom na konanie a rozhodnutie vo veci. Z výsluchu navrhovateľky nebolo zistené, že by Okresný súd Hernals prerušil konanie vedené pod sp. zn. 29 Ps 6/22a a požiadal súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc. Naopak, z výsluchu navrhovateľky ako aj z pripojeného súdneho spisu sp. zn. je zrejmé, že Okresný súd Hernals vo veci koná a vydal rozhodnutie vo veci samej, ktoré však nenadobudlo právoplatnosť, lebo bolo napadnuté odvolaním okrem iného z dôvodu, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím o odňatí maloletého matke a jeho zverení do starostlivosti navrhovateľky nezabezpečil správu súdneho znalca o duševnom stave matky maloletého. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že vec bola v Rakúsku vrátená súdu prvej inštancie, pričom ten nariadil znalecké dokazovanie a v súčasnosti už aj disponuje vypracovaným znaleckým posudkom zo dňa 19.12.2023. Z uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Hernals v konaní vykonáva úkony smerujúce k rozhodnutiu veci. S ohľadom na citovaný rozsudok Súdneho dvora vo veci C-428/15, tunajší súd sa zaoberal otázkou, či by navrhované postúpenie veci mohlo priniesť v súvislosti s prijatím rozhodnutia týkajúceho sa maloletého skutočnú a konkrétnu pridanú hodnotu v porovnaní s možnosťou zachovania právomoci súdom s právomocou a dospel k záveru, že v danom štádiu konania by bolo postúpenie právomoci na Okresný súd Komárno neefektívne a nehospodárne. Postúpením právomoci

na tunajší súd by s veľkou pravdepodobnosťou došlo k podstatnému predĺženiu konania, nakoľko v zmysle Nariadenia č. 2019/1111 ako aj Nariadenia č. 2201/2003 súdy postupujú právomoc, nie samotný súdny spis a v danej veci by tak Okresný súd Komárno musel nanovo vykonať celé dokazovanie, čo za súčasnej situácie provizórnej úpravy vzťahov, keď je maloletý odňatý zo starostlivosti rodičov a dočasne zverený do starostlivosti navrhovateľky, nemožno považovať za súladné s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že prípadné postúpenie právomoci Okresným súdom Hernals na Okresný súd Komárno v danom štádiu konania vedeného pod sp. zn. 29 Ps 6/22a by nebolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).