Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Csp-45-2020.pdf
PDF · 98.13 KB
Case nature
Subarea
6Csp/45/2020
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľky: O. R.G., narodená XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, XXX XX Č.K., právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. U k l a d á spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, dňa 28.09.2016 a povinnosť v deň vykonateľnosti tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky: Mestské lesy Rožňava, s.r.o., Rožňava - Huta č. 2243, 048 01 Rožňava, IČO 36 173 037, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy navrhovateľky vykonávaného v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 28.09.2016.
II. Navrhovateľke p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, v rozsahu 100%.
III. Súd p o u č u j e strany, že spoločnosť Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, môže podať žalobu vo veci samej, proti navrhovateľke O. R., ktorej predmetom bude určenie, že spoločnosť Poštová banka, a.s., má právo uplatňovať zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 28.09.2016, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 337 ods. 3 CSP.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 24.07.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, domáhajúc sa uloženia povinnosti spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, dňa 28.09.2016 a povinnosti v deň vykonateľnosti tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky: Mestské lesy Rožňava, s.r.o., Rožňava - Huta č. 2243, 048 01 Rožňava, IČO 36 173 037, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy navrhovateľky vykonávaného v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 28.09.2016.
Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že uzavrela ako spotrebiteľka so spoločnosťou Poštová banka, a.s., dňa 28.09.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557, na základe ktorej jej spoločnosť Poštová banka, a.s., poskytla finančné prostriedky vo výške 30.000,00 Eur. Zároveň so zmluvou uzavreli strany aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, k danej zmluve, ktorá bola samostatným dokumentom. Spoločnosť Poštová banka, a.s., na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy doručila zamestnávateľovi navrhovateľky Mestské lesy Rožňava, s.r.o., Rožňava - Huta č. 2243, 048 01 Rožňava, IČO 36 173 037 Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej zamestnávateľ navrhovateľky doposiaľ realizuje zrážky zo mzdy v prospech spoločnosti Poštová banka, a.s.. Za obdobie od 01/2020 do 06/2020 vykonal zrážky vo výške 1.389,00 Eur. Navrhovateľka uviedla, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah a namietala zásadné nedostatky Zmluvy o úvere, nakoľko žalovaná spoločnosť absolútne neskúmala schopnosť dlžníka splácať úver čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stáva spornou vo významnom rozsahu. Nakoľko bola v zmluve o úvere nastavená neprimerane vysoká splátka, výrazne sa zvýšilo riziko neplnenia si zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa s následkom v podobe zrážky zo mzdy, preto predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán a je neplatná. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy v spojení so zmluvou o úvere vytvára právny nástroj pre dodávateľa na obchádzanie ex offo súdnej kontroly oprávnenosti nároku dodávateľa. Navrhovateľka mala tiež za to, že z uvedených dôvodov konanie spoločnosti Poštová banka, a.s. nedôvodne zasahuje do jej majetkovej sféry prostredníctvom zrážok zo mzdy a existuje tak odôvodnená obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy ba sa ešte viac prehĺbila intenzita nedôvodného zásahu do jej majetkových práv.
2. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1665708557 zo dňa 28.09.2016 súd zistil, že spoločnosť Poštová banka, a.s., poskytla navrhovateľke účelový úver určený na refinancovanie vo výške 30.000,00 Eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 457,86 Eur, počet splátok 96. Zmluva obsahuje údaj o fixnej úrokovej sadzbe vo výške 7,90 % ročne, o výške RPMN 10,80 %, o priemernej RPMN vo výške 10,10 %, o odplate za poskytnutie úveru vo výške 9,34 %, o celkovej čiastke, ktorú má klient zaplatiť vo výške 43.954,42 Eur. V rovnaký deň uzavrela navrhovateľka s predmetnou spoločnosťou aj Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ako samostatný dokument. Touto listinou sa zabezpečuje pohľadávka spoločnosti Poštová banka, a.s., vzniknutá zo zmluvy o úvere č. 1665708557 zrážkami zo mzdy navrhovateľky, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, ktorú navrhovateľka poberá od svojho zamestnávateľa. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ navrhovateľky povinný vykonávať v prospech spoločnosti Poštová banka, a.s., mesačné zrážky zo mzdy navrhovateľky vždy v riadnom výplatnom termíne navrhovateľky.
3. Zo žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.01.2020 súd zistil, že spoločnosť Poštová banka, a.s., požiadala zamestnávateľa navrhovateľky Mestské lesy Rožňava, s.r.o., o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy navrhovateľky vo výške 474,02 Eur s prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia a to od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku a o ich poukazovanie spoločnosti Poštová banka, a.s.. Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky zo dňa 14.07.2020 vyplýva, že na základe Žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.01.2020 boli v prospech spoločnosti Poštová banka, a.s. vykonané zrážky zo mzdy navrhovateľky v celkovej výške 1.389,00 Eur.
4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
6. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
9. Podľa 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
10. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
12. Podľa 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
13. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
17. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.
18. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Súd v predmetnej veci konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľský. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko - spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv, ich príloh ako samotný dodávateľ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľka ako jedna zo zmluvných strán pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene. 20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
21. Spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu nemal inú možnosť, pokiaľ chcel získať úver, než pristúpiť aj na vopred formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy (hoci táto nebola priamo súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
22. Súd má za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže listinnými dôkazmi - žiadosťou spoločnosti Poštová banka, a.s., o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy doručenej zamestnávateľovi navrhovateľky a samotnou Dohodou o zrážkach zo mzdy bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu, navyše už dlhšiu dobu pred jeho podaním žiadala spoločnosť Poštová banka, a.s., od zamestnávateľa navrhovateľky vykonávanie zrážok z jej mzdy. Aby nedochádzalo k ďalšiemu vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech spoločnosti Poštová banka, a.s., na úkor navrhovateľky, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia a spoločnosti Poštová banka, a.s., uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže spoločnosti Poštová banka, a.s., ako právnickej osobe hromadne poskytujúcej úvery, nevykonávaním týchto zrážok, ohroziť jej ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť jej majetkovú sféru. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Práva spoločnosti Poštová banka, a.s., nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko jej nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto takémuto návrhu vyhovel.
23. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd spoločnosti Poštová banka, a.s., uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Uvedené však nijak nebráni navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, ak bude mať zato, že neodkladné opatrenie nie je dostatočné. Súd je názoru, že petit žaloby o neplatnosť, je petit na určenie právnej skutočnosti, ktorá však v zmysle § 137 CSP nie je prípustná, nakoľko nevyplýva z právneho predpisu. Určovacími žalobami tak možno žiadať iba určenie, či tu nejaké konkrétne právo je alebo nie je, ale nie neplatnosť zmluvy, nakoľko určenie neplatnosti zmluvy je určenie právnej skutočnosti. Pretože súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale poučil strany - spoločnosť Poštová banka, a.s., v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku úspešnej navrhovateľky na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že jej voči spoločnosti Poštová banka, a.s., priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.