Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-33-2020.pdf
PDF · 124.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. K., nar. XX.XX.XXXX a K. K., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov: matky M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad M. XXX a otca Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. nad M. XXX, zastúpeného V. K., bytom W., 1. V. XX/XX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, o návrhu matky na zrušenie striedavej starostlivosti, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/67/2019-100 zo dňa 17. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III. a V. p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú K. za obdobie od 05.11.2019 do 17.02.2020 vo výške 356,67 eur je otec povinný zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok tak, že nezaplatenie jednej splátky spôsobí splatnosť celej sumy. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie vo veci návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej P. K., nar. XX.XX.XXXX zastavil /výrok I./, maloletú K. K., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok /výrok II./, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou 120 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 05.11.2019 /výrok III./, rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú K. v celkovej sume 302,85 eur za obdobie od 05.11.2019 do 17.02.2020 je otec povinný zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok tak, že nezaplatenie jednej splátky spôsobí splatnosť celej sumy /výrok IV./, stretávanie sa otca s maloletou K. neupravil /výrok V./, týmto sa zmenil rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5P/218/2010-232 zo dňa 17.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 17Cop/26/2013-253 zo dňa 10.04.2013 v časti zverenia maloletej K. a rozsudok tunajšieho súdu 8P/24/2015-140 zo dňa 13.05.2015 v časti určenia výživného na maloletú K. /výrok VI./, vo zvyšnej časti sa návrh matky zamietol /výrok VII./ a rozhodol, že žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania /výrok VIII./. 2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletých detí podala dňa 05.11.2019 návrh na zrušenie striedavej starostlivosti a zverenie oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Otcovi navrhla uložiť povinnosť prispievať na výživu oboch detí po 150 eur mesačne s účinnosťou od 06.10.2019. Na pojednávaní dňa 10.02.2020 matka vzala späť svoj návrh v časti úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletej P., súd preto konanie v tejto časti zastavil. Stretávanie otca s maloletou K. navrhla neupravovať, ale ponechať toto na ich vzájomnú dohodu, tak aby maloletá k otcovi začala opäť chodiť v čoraz dlhších intervaloch. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 5P/218/2010-232 zo dňa 17.12.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/26/2013-253 zo dňa 10.04.2013. Vyživovacia povinnosť otca bola naposledy určená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/24/2015-140 zo dňa 13.05.2015 a to tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. sumou 25 eur mesačne a maloletej K. sumou 20 eur mesačne. V súčasnej dobe je otec zamestnaný vo VACUUMSCHMELZE, s.r.o., príjem dosahuje vo výške 930 eur mesačne, iné príjmy nemá. Vzhľadom na skutočnosť, že v decembri 2019 bol otec práceneschopný, poberal náhradu pri PN vo výške 195,44 eur, jeho priemerný čistý mesačný príjem dosahuje sumu 800 eur mesačne. Medzi mesačné výdavky patrí vyživovacia povinnosti na tri deti celkovo vo výške 75 eur, hypotéka 380 eur, úver na auto spolu s poistením 129 eur, energie 120eur, náklady na PHM 100 eur, internet + TV 20 eur, výdavky na mobilné telefóny 60 eur, (40 eur otec, 20 eur maloletá P.) osobné výdavky ako strava lieky, oblečenie vo výške 100 eur. Ročné výdavky vo výške 400 eur predstavujú náklady na dane, vodu, smeti, poistenie auta a diaľničná známky. Celkový príjem rodiny je 1.480 eur. Jeho manželka je v súčasnosti na neplatenej materskej dovolenke. Privyrába si žehlením bielizne, z čoho má nepravidelný príjem do 200 eur mesačne. Otec má celkom tri vyživovacie povinnosti, okrem maloletej P. a K. aj voči maloletej M. t. č. päťročnej, ktorá je v domácnosti otca každý tretí deň. Jeho nová manželka má štyri deti, z toho tri maloleté žijú v domácnosti otca. Výdavky na stravu, oblečenie, cestovné týchto päť detí (P., M., a tri maloleté manželkine deti) predstavujú podľa otca mesačne sumu 300 eur. Matka je zamestnaná u M. K. ako predavačka, jej príjmy a sú priemerný mesačný zárobok predstavuje sumu 396,55 eur v čistom, príjmy z nemocenskej dávky mala vo výške 300 eur. Mesačne poberá na obe maloleté deti výživné v sume 25 eur a 20 eur, rodinné prídavky vo výške 48,68 eur. Mesačné výdavky spojené s bývaním sú nasledovné sú plyn 112 eur, elektrika 45 eur, RTVS 4,64 eur, Na týchto výdavkoch sa jej matka, ktorá s ňu žije v spoločnej domácnosti podieľa v pomere 1. Ďalšie mesačné výdavky predstavujú mobil pre ňu a maloletú K. 30 eur mesačne, káblová TV + internet 24 eur, poistky na matku a obe maloleté deti v súhrne 37,50 eur. Na cestovné maloletá K. mesačne minie 18,80 eur. Štvrťročne uhrádza za vodu cca 12 eur. Ako pravidelné ročné výdavky matka uviedla daň za pozemok, poplatok za odpad, stočné a poplatok za psa. Medzi nepravidelné výdavky súvisiace s maloletou K. matka uviedla birmovku vo výške 30 eur, školské výdavky - obedy 40 eur raz za pol roka, ZRPŠ 12 eur, pracovné zošity 23 eur, výlet na Myjavu 4eur. Okrem toho má maloletá štandardné výdavky na potraviny, oblečenie, drogériu a lieky. 4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa čl. 5, § 24 ods. 2, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že súd prihliadol na aktuálnu situáciu v rodine a na názor samotnej maloletej K., ktorá sa od októbra 2019 nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, otec riadne prispieva na jej výživu sumou 20 eur mesačne. Maloletá jednoznačne vyjadrila záujem, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom v tomto postoji zotrvala po celú dobu súdneho konania. Nakoľko ide o 14-ročné dieťa, je dostatočne vyspelá, aby svoj názor dokázala jasne sformulovať a odôvodniť. Za súčasnej situácie však podľa názoru súdu nie je v záujme maloletej, aby bola formálne nariadená striedavá starostlivosť, ktorá sa po dlhšiu dobu nedodržiava. V nadväznosti na rozhodnutie o zmene zverenia maloletej K. súd rozhodol o zmene vyživovacej povinnosti otca, ktorá bola počas trvania striedavej starostlivosti určená vo výške 20 eur mesačne. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloletú osobne stará. Výživné súd prvej inštancie určil v súlade s preukázanými potrebami maloletej K. ako osoby oprávnenej na poskytovanie výživného na jednej strane a v súlade s možnosťami otca ako osoby povinnej na strane druhej. Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou každého rodiča a jej plnenie má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe, z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti, nemalo by tiež slúžiť na uspokojovanie osobných potrieb rodiča zabezpečujúceho starostlivosť o dieťa, ale na druhej strane je povinnosťou rodiča vynaložiť svoje schopnosti tak, aby zabezpečil potreby svojho dieťaťa. Na základe zváženia zistených potrieb maloletej K., ktorá má pravidelné mesačné výdavky v rozsahu mobil 10 eur, poistka 14,79 eur, cestovné do školy 18,80 eur, obedy v škole priemerne 7 eura, školské výdavky v celkovej výške 54,60 eur, čo po spriemerovaní na jeden mesiac predstavuje 4,50 eur, čo v úhrne predstavuje 55,09 eur. Súd prvej inštancie otcovi určil výživné vo výške 120 eur mesačne, pričom zvyšok priznaného výživného (vo výške 64,91 eur) slúži na úhradu stravy, oblečenia, obuvi, drogérie, liekov a ostatných bežných nákladov na život zdravého 14-ročného dieťaťa, ktoré od budúceho školského roka nastúpi na strednú školu. Pri
určení výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil na jednej strane vyšší otcov príjem v porovnaní s príjmom matky, na druhej strane skutočnosť, že otec má o jednu vyživovaciu povinnosť viac a to voči maloletej M. K., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie naopak neprihliadol na námietku otca, že živí deti svojej manželky a ju samotnú, nakoľko vyživovacia povinnosť otca voči jeho maloletým deťom predchádza vyživovaciu povinnosť voči manželke, a voči deťom svojej manželky. Súd prvej inštancie určil výšku nedoplatku na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia t.j. od 05.11.2019 do 17.02.2020. Pri jeho výpočte zohľadnil skutočnosť zhodne tvrdenú oboma rodičmi, že otec si v čase od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku plnil vyživovaciu povinnosť v sume 20 eur mesačne a v mesiaci december okrem toho poskytol maloletej K. sumu 30 eur. Vzhľadom na výšku sumy nedoplatku 302,85 eur súd umožnil otcovi tento splatiť v splátkach vo výške 20 eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok nezaplatením, čo len jednej splátky. Styk otca s maloletou K. súd neupravil a tento ponechal na vzájomnú dohodu oboch, tak aby sa tento realizoval s postupným rozširovaním podľa záujmu oboch strán vychádzajúc z názoru, že pri súčasnom stupni narušenia vzájomných vzťahov by striktné určenie času nebolo v záujme maloletej. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/. 5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom III., IV. a V., podal včas odvolanie otec maloletej K.. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že v najlepšom záujme maloletej K. bude to, keď sa už nebude stretávať s otcom, nakoľko maloletá nechcela chodiť k otcovi iba kvôli jeho manželke, ale nie kvôli samotnému otcovi. Pre všestranný rozvod maloletej K. je potrebné, aby mala aj výchovný vplyv otca. Netvrdí, že maloletá musí chodiť k otcovi domov a tam prespávať, ale môže s ňou chodiť na výlety, preto neupraviť styk otca s maloletou nepovažujeme za najlepší záujem dieťaťa. V zápisnici ani v rozsudku nie je žiaden posudok psychológa ohľadom vzťahu maloletej s otcom. Bez toho nemôže sudca, ktorý nie je psychológ určiť aké stretávanie/nestretávanie bude pre maloletú najlepšie. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom na názor prokurátora, ktorý navrhol, aby výška výživného bola určená v súlade s majetkovými a príjmovými možnosťami otca, čo sa nestalo. Súd prvej inštancie sa nezaoberal listom otca maloletej zo dňa 7.1.2020, ktorý nebol prečítaný ani na pojednávaní a vôbec sa k nemu súd nevyjadril. V ňom odporca uviedol veľa podstatných skutočností a citácii judikátov. Súd prvej inštancie tvrdil, že rozhodol tak, aby rešpektoval možnosti otca a výživné má byť určené, tak aby nedošlo k existenčným problémom otca, avšak na druhej strane úplne prehliadol fakt, že otec zarába 800 eur a jeho mesačné výdavky sú vo výške 840 eur. Napriek tomu súd určil otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 120 eur. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že rodina pána K. má príjem 1480 eur, čo je v rozpore s tvrdeniami otca maloletej. Súd prvej inštancie uviedol, že dal také vysoké výživné kvôli tomu, že príjem otca je vyšší ako príjem matky. Avšak úplne opomenul fakt, že otec sa musí starať o 7 detí a matka sa stará len o 2 (teraz už iba o jedno). Okrem toho pozabudol na fakt, že matka maloletej si dokáže platiť 2.000 eur stavebné sporenie a mať na účte min 6.000 eur. Súd prvej inštancie určil, že náklady na maloletú K. sú 55,07 eur, čo predstavuje zhruba rovnakú suma, akú chcel otec maloletej aj platiť. Platenie výživného nemá slúžiť tomu, že povinný otec bude preplácať kompletne všetky výdavky na dieťa a teda matka, s ktorou býva nebude mať na dieťa žiadne výdavky. Súd prvej inštancie nastavil výšku výživného tak, že tento nesprávny postoj naplnil. Zo Zákona o rodine vyplýva, že obaja rodičia musia prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Názor súdu prvej inštancie, že otec maloletej K. nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť voči deťom svojej aktuálnej manželky je proti dobrým mravom, ktorým sa zároveň robí rozdiel medzi manželskými a nevlastnými deťmi, čo je absurdné. Otec maloletej uviedol, že v zmysle Zákona o rodine je pre určenie výšky vyživovacej povinnosti smerodajná životná úroveň každého z rodičov. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Matka maloletej z vlastnej viny nepracuje toľko, koľko by mohla, čo si kompenzuje u otca maloletej. Súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal potenciálnou schopnosťou matky maloletej zarábať viac, ktorá má tiež povinnosť vyživovať maloletú K.. Ak sa súd rozhodne ustáliť, koľko predstavujú mesačné výdavky povinného rodiča, potom by si mal obstarať napríklad doklady preukazujúce plnenia za bývanie, ošatenie, mesačné náklady na benzín a dopravu, poistky, hygienu, mobilný telefón a podobne. Súd prvej inštancie sa však výdavkami otca maloletej vôbec nezaoberal. Tvrdil len to, že výživné má prednosť pred všetkým, pričom otec maloletej namietal povinnosť platenia daní, úveru za dom, čo musí byť zohľadnené pri určení povinnosti platiť výživné. Zároveň otec maloletej má chorú manželku, o ktorú sa musí starať a kupovať jej lieky. To sú nevyhnutné náklady, ktorých sa
nemôže zbaviť. Od doručenia rozsudku prvej inštancie nastala podstatná zmena skutkových okolností, keď P. K. sa trvalo nasťahovala do domácnosti svojho otca, ktorý výhradne uhrádza aj všetky náklady na potreby P. K., čím od vydania rozsudku došlo k výraznému zvýšeniu jeho nákladov. P. býva u svojho otca, na základe čoho má právo žiadať výživné od matky na P., preto si otec uplatňuje výživné na P. vo výške 120 eur. Nakoľko sa nároky matky a otca kryjú, otec navrhol, aby sa vzájomne započítali. Vzhľadom na vyššie uvedené otec maloletej K. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 6. Matka maloletej K. na odvolanie jej otca uviedla, že námietky týkajúce sa nemožnosti platiť požadované výživné uvedené z dôvodu svojich iných záväzkov (napr. hypotéka) sú účelové, aby sa otec maloletej vyhol povinnosti platiť výživné. Matka maloletej poukazovala na skutočnosť, že otec maloletej je schopný platiť právnika, ale platenie výživného namieta. Splnomocnenie nemý predpísané náležitosti, kedy absentuje podpis právneho zástupcu. Súd prvej inštancie mal k dispozícii všetky potrebné podklady od oboch rodičov, podľa ktorých rozhodol. Otec maloletej namietal, že so svojou manželkou nedosahujú príjem vo výške 1.480 eur, pričom uvedenú skutočnosť sám uviedol vo vyjadrení zo dňa 01.12.2019 a odvolával sa na nepriaznivý zdravotný stav svojej manželky, jeho dočasnú práceneschopnosť, pričom matka maloletej taktiež pol roka nepracovala z dôvodu operácie ramena. Skutočnosť, že otec maloletej žije v spoločnej domácnosti s 3 deťmi jeho manželky nie je tiež celkom presná. Dcéra P. K. dňa 01.12.2019 podpísala čestné prehlásenie, že trvá na striedavej osobnej starostlivosti. Dňa 08.01.2020 bolo vykonané sociálne šetrenie a pohovor s P. K. a K. K., kde opätovne P. K. trvala na striedavej osobnej starostlivosti, o čom kolízny opatrovník napísal správu. Priamo pred pojednávaním dňa 17.02.2020 matka maloletej upustila od svojho návrhu v časti úpravy starostlivosti o P. K., ktorá v čestnom prehlásení a pri pohovore svoj názor nezmenila a chcela zotrvať v striedavej osobnej starostlivosti. Dňa 05.03.2020 P. K. ušla z domu, dňa 28.05.2020 nadobudla plnoletosť a tým striedavá osobná starostlivosť zaniká zo zákona. Matka maloletej priložila doklady o tom, že otec maloletej ešte pred pojednávaním robil kroky smerujúce k nezaplateniu výživného. P. K. a ani jej otec nespomínali, že by mala nastať podstatná zmena, ale otec už v mesiaci február neposlal na P. K. výživné určené vo výške 25 eur. Matke maloletej nie je známe, že by bol rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8P/24/2015-140 zo dňa 13.05.2015 zmenený. Následne za mesiac apríl prišli matke maloletej len rodinné prídavky, pričom po odchode P. K. od matky, otec nahlásil zmenu trvalého pobytu. Vyjadrenie otca, že platí všetky výdavky spojené so štúdiom P. K. sú nedôvodné, nakoľko P. odišla od matky dňa 05.03.2020 a od 13.03.2020 boli školy zatvorené pre pandémiu. Ďalšie dva spotrebné úvery otca maloletej nie sú zdokladované príslušnou zmluvou o úvere, podľa dátumu ide o nové úvery, pričom nie je zrejmé, že ide o úver otca. Keby si otec maloletej nezobral ďalší úver mal by finančné prostriedky na zaplatenie výživného. Na základe vyššie uvedeného sa matka maloletej stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhla odvolanie otca zamietnuť. 7. Kolízny opatrovník maloletej K. s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu súhlasil a navrhol, aby odvolací súdu napadnuté rozhodnutie potvrdil, nakoľko je v záujme maloletej K. a tiež v súlade s jej vyjadreným názorom. 8. Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a preto navrhol, aby odvolací súdu toto rozhodnutie potvrdil. 9. Otec vo vyjadrení uviedol, že sa nechce vyhnúť povinnosti platiť výživné, ale navrhol výšku výživného, akú je schopný platiť. Poukázal na všetky svoje vyživovacie povinnosti, a to M. K., K. K., P. K., V. K. (manželka, zákonná vyživovacia povinnosť), dve manželkine deti, ktoré žijú s ním v spoločnej domácnosti a stará sa o nich. Vyživovacie povinnosti jeho manželky sú ďalšie dve deti, na ktoré jeho manželka prispieva výživné vo výške spolu 120 eur. Matka maloletej má vyživovaciu povinnosť na K. K. a P. K.. Pokiaľ ide o zdravotný stav jeho manželky, lekár jej neodporúča pracovať na základe doloženej lekárskej správy. P. K. sa k svojmu otcovi nasťahovala dobrovoľne po nezhodách so svojou matkou. P. si zmenila trvalý pobyt u svojho otca, ktorý si na ňu vybavil rodinné prídavky aj daňový bonus, ktoré v plnej výške dáva P. na jej účet. Vo februári otec neposlal výživné na P. z dôvodu, že v tom čase bola matka v kúpeľoch a otec mal P. vo svojej starostlivosti 5 týždňov. Aj napriek skutočnosti, že P. nechodí do školy počas pandémie, je potrebné vynaložiť na ňu výdavky v súvislosti so stravou, oblečením, kozmetikou a otec jej kúpil nový notebook z dôvodu online vyučovania. Ďalej uviedol, že dva úvery má na rodinný dom a jeden na auto. Otec zdokladoval súdu svoj príjem vo výške 830 eur, pričom sumu vo výške 400 eur dostáva jeho manželka ako výživné na jej 2 deti (jeho manželka má 200 eur priznané výživné na tieto dve deti a 200 eur je dlžné výživné, ktoré nie je splácané pravidelne). Jeho manželka si vedela privyrobiť okolo 150 eur žehlením bielizne v domácnosti, čo teraz kvôli korona kríze nie je možné. 10. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote, má predpísané náležitosti, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 65 a 66 CMP prihliadnuc na prípadné vady konania podľa § 67 CMP a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že toto je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch III. a V. týkajúcich sa výživného a úpravy styku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť a v napadnutej časti vo výroku IV. týkajúcej sa nedoplatku na zročnom výživnom je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP. 11. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., VI., VII., VIII. odvolaním napadnutý nebol, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch nadobudlo právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval. 12. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia manželmi alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 13. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Pre posúdenie schopnosti, možnosti rodičov v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové, prípadne majetkové pomery, ale reálne zárobkové a majetkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery možno vychádzajúc z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb ako aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmov, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane, či už rodičov alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, tak ako to vyplýva z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
14. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že maloletá K. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/218/2010-232 zo dňa 17.12.2012, spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/26/2013-253 zo dňa 10.04.2013. Naposledy bolo o výživnom na maloletú K. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8P/24/2015-140 zo dňa 13.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.06.2015, ktorým sa znížila vyživovacia povinnosť otca na maloletú K. zo sumy 35 eur mesačne na sumu 20 eur mesačne. 15. V súčasnosti je otec maloletej K. zamestnaný a dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 930 eur. Mesačné výdavky sú výživné na maloletú K. vo výške 20 eur, hypotéka 380 eur, úver na auto 129 eur, energie 120 eur, náklady na pohonné hmoty 100 eur, internet s TV 20 eur, mobil 60 eur, strava, lieky a oblečenie 100 eur. Otec má celkom 2 vyživovacie povinnosti na maloletú K. a M. K. (P. K. dňa 28.05.2020 nadobudla plnoletosť). Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, maloletou M., dospelou dcérou P. a s 3 maloletými deťmi svojej manželky. Matka maloletej K. je zamestnaná a priemerný mesačný príjem dosahuje vo výške 396,55 eur, mesačne poberá na maloletú K. výživné vo výške 20 eur a rodinné prídavky 24,34 eur. Mesačné výdavky sú plyn 112 eur, elektrina 45 eur, RTVS 4,65 eur, mobil 30 eur, TV a internet 24 eur, poistka na maloletú 14,75 eur, cestovné do školy 18,80 eur, obedy v priemere 7 eur. Okrem toho má maloletá štandardné výdavky na potraviny, oblečenie, drogériu a lieky. 16. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine posúdil tak, že nastala taká zmena pomerov na strane maloletej K. ako aj na strane oboch rodičov, ktorá
odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú K.. Pokiaľ ide o výživu maloletej, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní zobral do úvahy jednak možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, ako i vek maloletej a s tým spojené jej opodstatnené potreby. Je zrejmé, že zmena pomerov na strane maloletej K., predovšetkým v podobe zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, vyžaduje zvýšené náklady matky na jej výživu, ktoré nemôže v celom rozsahu kryť len matka maloletej. Je zákonnou povinnosťou otca maloletej K., aby sa na krytí nákladov na výživu maloletej podieľal aj on a to navýšením výživného, ktoré je povinný na ňu platiť. Podľa odvolacieho súdu však nie je dôvodná odvolacia námietka otca, aby jeho vyživovacia povinnosť bola znížená, resp. určená v inej miere ako o tom rozhodol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, a to z doterajších 20 eur mesačne na 120 eur mesačne. Posúdením všetkých preukázaných skutočností dospel odvolací súd k záveru, že zistená zmena pomerov tak na strane maloletej ako aj na strane jej rodičov odôvodňuje zvýšenie výživného na maloletú K. na sumu 120 eur mesačne s poukazom na odôvodnené potreby a mesačné výdavky maloletej v rozsahu 55,09 eur (mobil, poistka, cestovné do školy, obedy v škole) a ostatné výdavky na stravu, oblečenie, drogériu a lieky. Takúto sumu výživného považuje odvolací súd za zodpovedajúcu pomerom na strane rodičov maloletého dieťaťa. Zohľadňuje výšku mesačných príjmov a nákladov otca a matky, ktorá má rovnako ako otec možnosť a povinnosť z príjmu uhrádzať zvýšené náklady na výživu maloletej K., ktorá má t.č. 15 rokov a nasledujúci školský rok nastúpi na strednú školu, čím sa jej zvýšia náklady spojené so školou. Taktiež určená suma výživného vo výške 120 eur mesačne zohľadňuje aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. K., ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, pričom namietaná nezohľadnená vyživovacia povinnosť voči otcovej manželke a jej deťom nebola relevantná, nakoľko vyživovacia povinnosť otca voči svojim maloletým deťom predchádza vyživovacej povinnosti voči svojej novej manželke a jej maloletým deťom. 17. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že otec dieťaťa si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu pokiaľ nie je schopné samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Malo by byť preto v jeho záujme podieľať sa na výžive svojho dieťaťa podľa jeho potrieb. Treba pritom zdôrazniť, že maloletá K. je odkázaná svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jej matka, nie je schopná sama hradiť všetky jej preukázané výdavky. Obrana otca maloletej, že nie je schopný platiť výživné v určenej výške z dôvodu platenia hypotéky, úveru na auto a ďalších vyživovacích povinnosti sa teda aj odvolaciemu súdu javila ako účelová. V tomto prípade odvolací súd má za potrebné dodať, že otec maloletej je povinný prvom rade zabezpečiť výživu svojho maloletého dieťaťa a až následne môže využiť zostávajúce prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom splátka úveru na auto vo výške 129 eur mesačne nie je výdavok, ktorý je potrebné nevyhnutne vynaložiť na odôvodnené potreby otca maloletej a preto ide o neprimerané majetkové riziko. Otec si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej K., pokiaľ nie je schopný samostatne sa živiť i na úkor vlastnej životnej úrovne. Ak by jeho finančná situácia bola taká ako tvrdí, bolo by v jeho záujme vynaložiť čo najväčšie úsilie, aby zmenil zamestnanie a zabezpečil si tak aj vyšší príjem. Preto aj odvolací súd je toho názoru, že je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa, aby si našiel lepšie platenú prácu buď vo svojom odbore, alebo v inom odbore v mieste bydliska alebo v inom regióne, ktorá mu zabezpečí dostatočný príjem na to, aby mohol platiť súdom určené výživné. 18. Pokiaľ otec maloletej namietal neupravenie styku s maloletou K., odvolací súd uvádza, že predovšetkým z výsluchu maloletej K. vyplynul jej negatívny postoj vo vzťahu k otcovi, nakoľko došlo niekoľko krát k vzájomným konfliktom a k odlišným postojom a názorom na vzájomné fungovanie rodinných vzťahov. Od októbra 2019 sa maloletá K. nachádza vo výlučnej starostlivosti matky, pričom jednoznačne vyjadrila svoj názor, aby súd rozhodol o jej zverení do osobnej starostlivosti matky. Maloletá K. je 15-ročné dievča, ktoré je dostatočne vyspelé na to, aby dokázala vyjadriť svoj názor, náležite ho odôvodniť a prejaviť svoje záujmy. Vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej K. odvolací súd musel vziať vyššie uvedený názor maloletej pri svojom rozhodovaní do úvahy. Tu musí odvolací súd zdôrazniť, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by vyslovené názory maloletej neboli jej vlastné a boli by len dôsledkom manipulácie negatívneho ovplyvňovania zo strany tretej osoby a preto psychologický posudok v uvedenom prípade nebol potrebný. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni vyspelosti dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie ich najlepšieho záujmu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 492/2015 zo dňa 22.06.2016). 19. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď určil otcovi maloletej Kamily nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 05.11.2019 do 17.02.2020 vo výške 302,85 eur. Pri zvýšení výživného otca vznikol otcovi nedoplatok na zameškanom zvýšenom výživnom v zmysle ust. § 76 ods. 1 ZR za obdobie od 05.11.2019 do 31.03.2020 v celkovej sume 456,67 eur, teda celkovo ide o splatné sumy zvýšenia
výživného 100 eur (120 eur - 20 eur) mesačne za 26 dní v novembri 2019, a to 86,67 eur (100 : 30 dní v mesiaci = 3,33 x 26 dní = 86,67 eur), za 4 mesiace od 12/2019/ do 03/2020, a to 400 eur (480 eur - 80 eur), pričom odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že v mesiaci december otec maloletej poskytol navyše 30 eur. Takto vyčíslený nedoplatok je otec povinný zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok tak, že nezaplatenie jednej splátky spôsobí splatnosť celej sumy. Výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, z čoho vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (dňa 17.02.2020) už bolo splatné výživné za celý mesiac a nie len za jeho alikvotnú časť, preto bol nedoplatok vyčíslený za obdobie od 05.11.2019 do 31.03.2020. 20. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III. a V. potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a v napadnutej časti vo výroku IV. týkajúcej sa nedoplatku na zročnom výživnom zmenil podľa § 388 CSP. 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len "CMP").
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.