Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32Csp-97-2019.pdf
PDF · 90.33 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci sporu žalobcu: T. A. s.r.o., T.: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, proti žalovanému: Z. K.. narodený XX.XX.XX.XX, bS.čky XXX., o zaplatenie sumy 1.823,42 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie 1.086,51 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.086,51 eur od 21.09.2019 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 736,91 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 736,91 eur od 21.09.2019 do zaplatenia.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., (ďalej len „VÚB, a.s.“) sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.823,42 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 21.09.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 14.10.2015 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Na základe uvedenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX, s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu, mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,00 EUR a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,00 EUR. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky (“výpis z bankovej knihy”) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, a to ani napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.08.2019, t.j. v lehote splatnosti do dňa 20.09.2019. Žalobcovi tak vznikol nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.09.2019 do zaplatenia. Ako dôkazy pôvodný žalobca predložil Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Splátková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a Výpis zo splátkovej karty Quatro. 2. V priebehu konania pôvodný žalobca, VÚB, a.s. a žalobca, podali návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Namiesto pôvodného žalobcu, mala na základe návrhu vstúpiť do konania spoločnosť
Intrum Slovakia s.r.o. Tunajší súd uznesením č. k. 32Csp/97/2019 - 36 zo dňa 11.12.2019 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu v zmysle návrhu. 3. Žalovaný sa k žalobe ani prílohám nevyjadril, hoci mu boli dňa 16.12.2019 riadne doručené. 4. Podaním doručeným súdu dňa 02.07.2020 žalobca doplnil skutočnosti uvedené v žalobe a uviedol, že právny predchodca žalobcu v súlade s obchodnými podmienkami listom zo dňa 05.11.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlhu z dôvodu opakovaného neplatenia splátok. Žalovaná suma 1.823,42 EUR pozostáva z: istiny 736,91 EUR, poplatkov 236,27 EUR, štandardného úroku 676,39 EUR a sankčného úroku 173,85 EUR. Žalobca predložil ako dôkaz Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a predžalobnú upomienku spolu s dokladmi o doručení. Žalobca zároveň vzal žalobu v časti o zaplatenie 1.086,51 EUR (poplatky, sankčný úrok a základný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na uvedené podanie súd reflektoval postupom podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie v tejto časti výrokom I. zastavil. 5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa §369 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len “OZ”), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-129/znenie-20130610>, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-87/znenie-20140901> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty a zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania s úverovým rámcom 900,- Eur. Žalobca je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vztahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.), kdeže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupovala ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. 7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti. Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ). 8. Z výpisu zo splátkovej karty Quatro ku dňu 10.09.2019 vyplýva, že žalovaný čerpal úver postupnými platbami, pričom z poskytnutého úveru uhradil sumu vo výške 454,96 Eur. Neuhradený zostatok úveru ku dňu 10.09.2019 v zmysle výpisu představuje sumu vo výške 1.823,42 Eur. Táto suma v zmysle vyjadrenia žalobcu predstavuje nesplatenú istinu vo výške 736,91 eur, poplatky vo výške 236,27 eur, úrok vo výške 676,39 eur a sankčný úrok vo výške 173,85 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval napriek tomu, že mu žaloba s prílohami bola riadne doručená, súd považoval tvrdenia žalobcu za nesporné. Keďže po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca nedomáhal zaplatenia úrokov ani poplatkov, súd žalovaný nárok (po čiastočnom späťvzatí) v celom rozsahu priznal. 9. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 23.11.2016, čím sa stal splatným celý dlh. Nasledujúcim dňom, t. j. 24.11.2016, sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 24.11.2016, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,25%, žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne. Keďže žalobca si uplatňoval úroky z omeškania až odo dňa 21.09.2016 a v nižšej výške - 5% ročne, súd rozhodol tak, že žalobca má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 736,91 Eur od 21.09.2016 do zaplatenia.
10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP (1) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní úspešnejší, vzhľadom na skutočnosť, že čiastočné späťvzatie žalobcu považoval súd pre účely trov konania za úspech žalovaného (hrubý úspech žalobcu v konaní bol 40,41%, čomu zodpovedá úspech žalovaného 59,59%), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v celom rozsahu. Súd však žalovanému s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania vo výroku III. rozsudku nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli (nebol mu vyrubený súdny poplatok, ani nebol právne zastúpený). Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).