Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-22-2020.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Subarea
37C/22/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobkyne Y. L., nar. X.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXX/X, V. právne zastúpená advokátskou kanceláriou VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska č.3, Košice, IČO: 52 633 284, proti žalovanej E. R., W.. XX.XX.XXXX, bytom Č. Č.. XXXX/XX, V., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 22.7.2020 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zriadil v prospech žalobkyne záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve dlžníčky (v 1/1-ne), evidovaných v katastri nehnuteľnosti pre okres Košice I, obec Košice- Kavečany na liste vlastníctva Č.. XXXX, k.ú.: V. ako parcela registra „C“ č. 188- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 865m2 a stavba - dom súpisné číslo XXX na parcele Č.. XXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k.: 23D/199/2018-191 zo dňa 9.5.2019 bolo rozhodnuté o dedičstve po ich zomrelom otcovi R. K.. Samotnému rozhodnutiu o dedičstve predchádzala dohoda bez dodržania písomnej formy všetkých dedičov pred notárkou Mgr. Martinou Sobinkovičovou, že sa ona vzdáva dedičských podielov ohľadne nehnuteľnosti vedených na liste vlastníctva č. XXX k.ú.: V. a na liste vlastníctva Č.. XXXX k.ú.: V. (uvedené nehnuteľnosti nadobudla od starých rodičov ešte v roku 2000). Po právoplatnom skončení dedičského konania dlžníčka odmietla uzavrieť darovaciu zmluvu ohľadne nehnuteľnosti evidovaných na liste vlastníctva Č.. XXXX k.ú.: V.E. a preto podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Najprv bolo trestné oznámenie odmietnuté, ale na základe rozhodnutia Krajskej prokuratúry Košice sp.zn. 4Kn 48/20/8800-5 zo dňa 15.4.2020 bolo nariadené vyšetrovateľovi policajného zboru začať trestné stíhanie vo veci pre označený zločin. Následne bola vyšetrovateľom policajného zboru predvolaná na výsluch a dňa 6.7.2020 vypovedala v pozícii svedka poškodeného, pričom si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 59.000,- eur. Dňa 7.7.2020 boli v pozícii svedkov vypočutí jej brat Š. K. a moja sestra Y. F.. Po výsluchu a výsluchoch ostatných súrodencov dňa 7.7.2020 (L. K. a Y. F.) jej dlžníčka dňa 17.7.2020 (ako aj L. K. a Y. F.) zaslala zo svojho telefónu sms správy, v ktorých náš žiada vypratať dom evidovaný na liste vlastníctva Č.. XXXX k.ú.: V. z dôvodu toho, že ho predáva cez realitnú kanceláriu. Má za to, že rozhodnutie dlžníčky predať predmetnú nehnuteľnosť nasledujúce bezprostredne po začatí trestného stíhania a po výsluchoch svedkov, jednoznačne smeruje k tomu, aby sa zbavila majetku, ktorý podľa vyššie uvedenej dohody mala previesť na jej osobu a zmarila tak prípadnú exekúciu. Z faktického správania dlžníčky je zrejmé, že namiesto toho, aby sme súrodenecké vzťahy urovnali v zmysle spomínanej dohody, tak táto aj napriek začatému trestnému stíhaniu robí všetko preto, aby našu dohodu nesplnila.
2. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods.1 CSP).
3. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344 CSP).
4. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladnej upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods.1 CSP).
5. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).
6. Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
7. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, ktorého účelom je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda potom, ako bola pohľadávka právoplatne súdnym rozhodnutím priznaná. Civilný sporový poriadok v § 344 CSP upravuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa primerane použijú aj na zabezpečovacie opatrenie, to znamená, že ten, kto navrhuje zabezpečovacie opatrenie musí hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu nároku voči žalovanému, i existenciu predpokladov, že exekúcia bude zmarená. Konanie o zabezpečovacom opatrení sa vyznačuje rovnako, ako konanie o neodkladnom opatrení tým, že pred jeho nariadením súd nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, nevyhnutné je však osvedčenie okolností odôvodňujúcich záver o potrebe jeho nariadenia. Potrebné je teda osvedčenie existencie nároku - peňažnej pohľadávky, ktorej sa má poskytnúť ochrana, ako i obava, že exekúcia môže byť ohrozená. Aj pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia je potrebné rešpektovať požiadavku proporcionality medzi zabezpečovanou peňažnou pohľadávkou a hodnotami, vo vzťahu ku ktorým sa zabezpečovacie opatrenie zriaďuje. Prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia súd zriaďuje záložného právo majúce povahu riadneho záložného práva, na základe čoho navrhovateľ získava postavenie záložného veriteľa s možnosťou pristúpiť k výkonu záložného práva v exekučnom konaní potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné predpoklady : a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty vo vlastníctve dlžníka c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
9. Podmienky zriadenia záložného práva rozhodnutím súdu, sa čo do predmetu zálohu a jeho vzniku analogicky posudzujú tiež podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, tak aby súdom vydané rozhodnutie bolo vykonateľné, spôsobilé na zápis do príslušného registra.
10. Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
11. Podľa § 151d ods. 2 OZ záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
12. Podľa § 151d ods. 3, 4 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
13. Vznik záložného práva zápisom do príslušného registra vyplýva z § 151e, § 151f ods. 1 OZ. Podľa § 151e ods. 1 až ods. 5, ktorých na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom (patenty, ochranné známky) vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona. Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
14. Podľa § 151f ods. 1 OZ na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri.
15. Súd ďalej k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 344 v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že k dátumu konania a rozhodovania súdom je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú:1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok, je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.
16. K prvej podmienke - existencii nároku žalobkyne voči žalovanej na zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorému nároku sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, súd konštatuje, že žalobkyňa súdu hodnoverne nepreukázala dôvodnosť, existenciu a (hlavne) výšku peňažného nároku voči žalovanej. Žalobkyňa požaduje od žalovanej náhradu škody, ktorý (nárok) si uplatnila v trestnom konaní bez toho, aby sa tento podporila listinnými dôkazmi (napr. znaleckými posudkami, ponukami realitných kancelárií a pod.). Navyše netrvá na nahradení škody jej spôsobenej žalovanou, ak táto na ňu prevedie predmetnú nehnuteľnosť.
17. Vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke súd uvádza, že len samotná existencia dlhu nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem existencie dlhu musia byť osvedčené aj skutočnosti opodstatňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna, teda že osoba, na majetok ktorej sa navrhuje zriadiť záložné právo, koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadnej exekúcie. V tejto časti žalobkyňa nepreložila súdu jediný dôkaz, ktorým by dostatočne osvedčila, že žalovaná v rozhodnom čase koná tak, že podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Z verejného registra ako aj z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 23D/199/2018 zo dňa 9.5.2019 súd zistil, že žalovaná vlastní resp. spoluvlastní len v k.ú. V. XX nehnuteľností vrátane predmetnej spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa teda súdu neosvedčila ani druhú kumulatívnu podmienku podľa ust. § 343 ods. 1 CSP.
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne zamietol.
19. Podľa názoru súdu si žalobkyňa mala vynutiteľnosť údajnej ústnej dohody medzi dedičmi „zabezpečiť“ napr. písomnou zmluvou o budúcej darovacej zmluve.
20. Podľa ust. § 234 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
21. Podľa ustanovenia § 225 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
22. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že nepriznal žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania, keďže jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia ( ust. 362 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (ust. 362 ods. 4 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).