Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/46/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcov: 1./. H. W., B.. XX.XX.XXXX, X. J. I. XXXX/XX, XXX XX X., X./. Q. W., B.. XX.XX.XXXX, X. J. I.W. XXXX/XX, XXX XX X., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Lucia Hribová, advokátka, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 52 461 157 proti žalovaným: X./. Y.B. V., B.. XX.XX.XXXX, X. J. I. XXXX/XX, XXX XX X., X./. Ľ. V., B.. XX.XX.XXXX, X. J. I. XXXX/XX, XXX XX X., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Juraj Špirko, advokát, Nerudova 6, 040 01 Košice, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou doručenou dňa 20.10.2019 sa domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať parcelu vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade evidovanú ako parcela registra „C“ č. XXX/XX o výmere 593 m2 - zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území J. I.W., C. X., C. X. zapísanej na LV č. XXX, do ktorej zasahuje oplotenie žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle geometrického plánu zo dňa 21.05.2014 č. 122/2013 vyhotoveného Ing. Y. Š., v časti označenej ako parcela registra „C“ č. XXX/ XX o výmere 21 m2. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely registra „C“ č. XXX/XX o výmere 593 m2, zastavané plochy a nádvoria v katastrálnom území J.Á. I., C. X., C. X. zapísanej na LV č. XXX. Žalovaní v 1. a 2. rade užívajú a odhradili časť parcely XXX/XX tak, ako je zakreslené v geometrickom pláne číslo 122/2013 zo dňa 21.05.2014 vyhotovenom Ing. Y. Š. (oranžové označenie znázorňuje reálny stav umiestnenia plota žalovaných, ktorý zasahuje do vlastníctva žalobcov). Rozsah zásahu je daný parcelou CKN č. XXX/XX o výmere 21 m2, teda žalovaní užívajú časť parcely žalobcov bez právneho dôvodu. Žalobcovia vyzvali žalovaných na zdržanie sa zásahov do ich vlastníckeho práva listom zo dňa 25.01.2018, na základe ktorého im žalovaní odpovedali, že o posune hraníc do ich parcely vedia a že majú v úmysle hranicu - oplotenie posunúť späť, čím uznali právo žalobcov a aj potvrdili dlhodobú vedomosť o tomto probléme, ktorá vylučuje ich dobromyseľnosť, nakoľko vo všetkých okolitých susedských vzťahoch je tento stav a je dlhodobo riešený, preto majú žalobcovia za to, že od počiatku žalovaní vedia, že v žalovanom rozsahu sa nejedná o pozemok v ich vlastníctve. Žalovaní nielenže nekonali pri stavbe plota s bežnou opatrnosťou, ale práve naopak, neurobili žiaden potrebný úkon pre zistenie reálneho priebehu hraníc pozemkov, na ktorých boli oprávnení plot postaviť. Preto považujú daný stav nie za ospravedlniteľný omyl žalovaných, ale za úmyselný zásah do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia sa snažili už niekoľkokrát riešiť predmetnú situáciu výzvami žalovaných ako aj rokovaním na Mestskom úrade v Bardejove, avšak žalovaní do dnešného dňa nevypratali časť pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcov.

2. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 30.12.2019, žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu žalobcov zamietnuť. Uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že sa snažili riešiť situáciu na MsÚ v Bardejove. Boli to žalovaní, čo na ich žiadosť o odkúpenie pozemku od mesta mesto prizvalo a požiadalo zvolaných susedov k dohode vlastníckych vzťahov k pozemkom. K dohode nedošlo. Teda nešlo o vypratanie časti pozemku. Medzi žalovanými a žalobcami bola dohoda, že najprv budú riešiť susedský spor s p. V., parcela "C" č. XXX/XX, kde zasahuje do ich vlastníckych práv parcela č. XXX/X súdnou cestou. Keď to vyriešia vo svoj prospech, u žalovaných nebude problém to posunúť podľa nového geometrického zamerania. Dohodu však žalobcovia porušili. V súčasnosti sa rieši spor medzi žalovanými v postavení žalobcov o vysporiadaní vlastníckych práv voči žalovaným p. P. V. a p. P. V. medzi parcelami "C" XXX/ X a parcelou "C" XXX/XX a týka sa aj parcely č. XXX/XX žalobcov W.. Pri neustálom vypytovaní ako to prebieha žalovaný v 1. rade p. W. povedal, že musí počkať, ako rozhodne súd. Žalobcovia uviedli, že pri stavbe plota žalovaní nekonali s bežnou opatrnosťou a nevykonali žiadny úkon pre zistenie reálneho stavu. Ide o klamstvo. Žalovaní pozemok, parcelu "C" XXX/X odkúpili od p. Y. P. a jeho manželky p. H. P., kde boli vlastníkmi 15. decembra 1980, zapísané v notárskej zápisnici pod číslom Reg. G. XXX/XX - ako rozostavanú stavbu (boli len základy). Po ukončení stavby rodinného domu prišlo na rad oplotenie pozemku. Nakoľko zo západnej strany p. P.. V. parcela č. XXX/XX a P. L. parcela č. XXX/X z južnej strany mali susedia už parcely oplotené. Žalovaným chýbal jeden bod z východnej a severnej strany medzi parcelami XXX/X (ich parcelou) a XXX/XX (parcela p. W.), aby mohli oplotiť z východnej a severnej strany vlastný pozemok. Začali hľadať vytýčený geometrický bod. Prišiel sused Q. W. (vlastník parcely č. XXX/ XX) a spýtal sa žalovaného v 1. rade, čo hľadá. Povedal mu, že chce oplotiť a nevie nájsť geometrický bod a ak ho nenájde tak zavolá geodeta, nech mu zameria pozemok. On povedal (p. W.), že o tom bode vie, že ho videl a žalovaný nemusí volať geodeta. Pri hľadaní ho našiel a ukázal ho žalovanému, že je to ten geometrický vytýčený bod. Žalovaný sa žalobcu spýtal, či si je istý na 100 %, že je to ten správny bod, on povedal, že áno. Tak to žalovaného potešilo, že nemusí volať geodeta na zameranie pozemku. Spýtal sa ešte, či tak môže ohradiť z tohto bodu severnú časť parcely medzi parcelou č. XXX/ X a parcelou č. XXX/XX (vlastník parcely p. Q.I. W. H. L.. H. W.) a pripojiť sa k oploteniu severozápadnej časti parcely č. XXX/XX, žalobca povedal áno. Natiahli šnúrku - s tým súhlasil a žalovaný začal stavať oplotenie. Takže sám pán sused W. určil hranicu parcely č. XXX/XX a s jeho súhlasom následne žalovaní vybudovali plot. Chce sa žalobcov spýtať, s akou opatrnosťou konali o zistení reálneho priebehu hraníc pozemkov, keď stavali plot zo severnej a východnej strany, a po novom geometrickom zameraní museli odkúpiť od mesta parcelu č. XXX/XX, kde im mesto vyhovelo. Prečo parcela č. XXX/XX vo výkazovom výmere je zapísaná na meno žalobcov L.. Q. W. H. L.. H. W., keď to patrí mestu a užíva tú parcelu žalovaný s manželkou. Žalovaní majú za to, že oplotili pozemok so súhlasom suseda a nie je dôvod ten stav meniť (posunúť plot), nakoľko pri novom zameraní sa až v roku 2011 zistilo, že hranica je posunutá. Nikto nemohol predpokladať, že taký stav nastane pri novom geometrickom zameraní. Sú toho názoru, že viac ako 30 rokov v dobrej viere užívali sporný pozemok ako vlastný a to s vedomím žalobcov a žalobcovia im to nijako nevyčítali a preto nadobudli sporný pozemok vydržaním.

3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 22.01.2020, žalobcovia uviedli, že popierajú tvrdenia žalovaných uvádzané vo vyjadrení k žalobe. Na zdôvodnenie popretia uviedli, že medzi susedmi boli od počiatku naštrbené vzťahy ohľadne hraníc pozemkov a plotov a to kvôli snahe susedov získať z pozemkov mesta čo najviac. Žalobcom bol pridelený pozemok na základe žiadosti z roku 1980. S výstavbou však začali až po vydaní stavebného povolenia v roku 1985. Dom žalovaných už bol v tom čase dávno postavený. Pokiaľ žalobcovia nerealizovali stavbu, pozemok neužívali a osobitne žalobca v 2. rade popiera, žeby na základe komunikácie so žalovaným v 1. rade tomu ukazoval nejaké hranice, či ukazoval, kde má plot stavať, čím sa žalovaní snažia preukázať svoju dobrú vieru. Sused V. navyše v tom čase žalobcom hrozil, že stavať nebudú a o pozemky prídu a keďže ho považovali na podmienky vtedajšieho režimu za vplyvného človeka, obávali sa, že tieto hrozby budú reálne. Keďže v tom čase boli žalovaní naklonení susedom V., nebolo pre žalobcov reálne uvedené úradne riešiť. Na margo situácie uviedli, že v dôsledku obštrukcií prišli o nenávratnú pôžičku na výstavbu domu vo výške 50.000 Kčs, čo je na dnešné pomery obrovská čiastka, polovica hodnoty domu, a preto si museli na výstavbu požičať od banky. Zároveň boli na niekoľko mesiacov odstavení od elektriny, ktorú mali napojenú od susedov V.S.. Postupom času sa utvárali podmienky, aby susedia mohli dobre nažívať a občasne bolo riešenie hraníc predmetom ich rozhovorov (i písomných výziev). O tom, že hranice pozemkov nesedia predsa svedčí aj žaloba, ktorú podali žalovaní proti susedom V.. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných týkajúcich sa uvedených dohôd, že v prvom rade sa vyriešia nezrovnalosti s inými susedmi, dané nebolo záväznou dohodu, bolo to komunikované iba v rámci riešenia vzniknutej situácie, avšak vzhľadom na dlhodobosť problému a podmieňovanie riešenia vlastníckeho právo žalobcov vyriešením problému žalovaných s

inými susedmi bez dohľadného zrejmého výsledku, nemôžu žalobcovia akceptovať a čakať na budúce neisté zmierne riešenie sporu, nakoľko aj pasivita vlastníka mu môže byť na ťarchu. Ďalej uviedli, že je irelevantné, kto zvolával stretnutie na MsÚ v Bardejove, dôležitá je skutočnosť, že žalobcovia sa situáciu riešiť snažili. K predmetnej tvrdenej dobromyseľnosti žalovaných uviedli, že vzhľadom k tomu, že sami sú si vedomí posunov hraníc, o čom vedú súdne konanie voči iným susedom a uznali žalobcom, že im žalovanú časť pozemku vypratajú, ako aj priznali iniciovanie rokovaní na MsÚ Bardejov, o celej situácii vedeli, že tak ako sú pozemky reálne užívané, sú užívané v rozpore s vlastníckym právom. Ak žalovaní považujú svoj nárok voči iným susedom za oprávnený, nemôžu zároveň popierať oprávnenosť nárokov žalobcov. Z uvedeného dôvodu považujú za nevyhnutné, aby bol v rámci dokazovania pripojený súdny spis vedený Okresným súdom Bardejov, kde sú Y. V. H. I. V. žalobcami a P. V. H. P. V. žalovanými. Majú za to, že po vykonaní dôkazu oboznámením sa s týmto spisom bude preukázané popretie námietky vydržania žalovaných, čo je dôležité pre uplatnenie práva žalobcov.

4. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 12.02.2020, žalovaní uviedli, že súbežne s týmto konaním je na tunajšom súde na rovnakom skutkovom a právnom základe vedené konanie sp.zn. , kde sú manželia V.i žalobcami a manželia V. žalovaní a takisto je podľa ich informácií vedené aj konanie kde sú manželia W. žalobcami a manželia V. žalovanými. Takisto by mali byť v danom katastrálnom území už právoplatne skončené rovnaké spory napr. Y. S. T. (sp.zn. im zatiaľ nie je známa). V k.ú. J. I. došlo okolo roku 2011 k prekresleniu katastrálnych máp tak, že došlo k posunutiu hraníc jednotlivých pozemkov. To malo za následok, že došlo ku zhoršeniu susedských vzťahov z dôvodu vzájomných nárokov podľa novovzniknutého stavu. Je dôležité uviesť že cca od roku 1985 až do roku 2011 všetci susedia spolunažívali v harmónii, užívali pozemky podľa dovtedajšieho stavu a nemali ani potuchy o posunutí pozemkov a teda ani nevznášali voči sebe navzájom žiadne územné nároky. Tak je tomu aj v tomto prejednávanom prípade. Žalobcovia rešpektovali plot - hranicu medzi ich pozemkom parc.č.XXX/ XX a parcelou č.XXX/X patriacou žalovaným. Bohužiaľ okolo roku 2011, keď sa začala stavať v blízkosti sporných pozemkov cesta, strany sporu zistili, že je nesúlad medzi právnym stavom vedeným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom užívania nehnuteľností. Uvedené sa snažili riešiť dohodou všetkých susedov aj za účasti mesta, avšak nikdy nedošlo k žiadnej dohode. Aj preto sa zrejme rozhodli žalobcovia riešiť tento problém súdnou cestou. Žalovaní však majú zato, že sa žalobcovia unáhlili, keď sa rozhodli vyriešiť problém tak, že odkúpili pozemok od mesta Bardejov (ktorý reálne vydržali), tak aj v prípade podania tejto žaloby, ako aj v prípade podania žaloby na manželov V.. Na tomto mieste opätovne poukázali na skutočnosť, že v zmysle v spojení s došlo k vydržaniu uvedeného pozemku parc.č.XXX/XX žalovanými. Podľa ich názoru sú splnené podmienky na vydržanie, ide o predmet spôsobilý na vydržanie, uplynula doba potrebná na vydržanie ako aj je daná dobromyseľnosť žalovaných. Namietajú teda aktívnu legitimáciu žalobcov, ako aj pasívnu legitimáciu žalovaných, keďže títo napriek zápisu v katastri nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Túto procesnú otázku by mal súd vyhodnotiť ako predbežnú právnu otázku ešte pred tým, ako pristúpi k ďalšiemu konaniu a rozhodnutiu. Je teda pravdou, že žalovaní užívajú časť parcely v GP č.XXX/XXXX označenom ako parc. č. XXX/XX o výmere 21 m2. Majú však za to, že žalovaní sú vlastníci danej parcely z titulu vydržania. Žalovaní v dobrej viere užívali uvedený pozemok nepretržite a nerušene od roku 1983 až do roku 2011. Na preukázanie hore uvedených tvrdení navrhli, aby boli v konaní vypočutí tak žalobcovia, ako aj žalovaní. Zároveň navrhli, aby súd dal pripojiť spis vedený na tunajšom súde pod sp.zn. , nakoľko v tomto konaní už prebehlo rozsiahle dokazovanie, boli pripojené listiny a boli vypočutí svedkovia, vrátane zástupcu Mesta Bardejov a teda všetky dôkazy sa nachádzajú v tomto spise.

5. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania. Na pojednávanie nariadené na deň 21.08.2020 sa dostavili žalobcovia, právny zástupca žalobcov, žalovaný v 1. rade a právny zástupca žalovaných.

6. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, výsluchom žalovaného v 1. rade, oboznámením listinných dôkazov a to: geometrického plánu, výpisu z listu vlastníctva, výzvy na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, odpovede na výzvu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, pozvánky Mesta Bardejov na rokovanie ohľadne vzájomného usporiadania vlastníckeho práva k pozemkom, spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. a z neho najmä: rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania, geometrického plánu, zápisnice z pojednávania, rozsudku, odvolania proti rozsudku ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Z listu vlastníctva č. XXX W..Ú.. J. I., C. X. zo dňa 03.09.2019 vyplýva, že v zmysle Časti A sú na uvedenom liste vlastníctva evidované parcely registra “C“ parcelné číslo XXX/XX, výmera 593 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, parcelné číslo XXX/XX, výmera 703 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcelné číslo XXX/XX, výmera 162 m2, druh pozemku: ostatná plocha, a ďalej stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele XXX/XX. V zmysle Časti B sú ako vlastníci evidovaní Q. W., B.. XX.XX.XXXX H. H. W., G.. Š., B.. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, X., v podiele 1/1, ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva P. XXX/XX, ZAPIS DOMU ROZH. MU C. XX/XX - Z. XXXX/XX.

8. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyplýva, že ho vyhotovil Ing. Y. Š. 21.05.2014, pričom z popisnej časti geometrického plánu vyplýva, že ide zákres cit.: „... na oddelenie parciel p. č. XXX/X, XXX/XX, XX, XX, XX, XX H. XXX/XX“. Z grafického zákresu v predmetnom geometrickom pláne je zrejmé, že sporná parcela CKN č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcov po jej južnej strane susedí s parcelou CKN č. XXX/X vo vlastníctve žalovaných, pričom v dôsledku nového zákresu (červenou farbou) bola medzi nimi vytvorená nová parcela č. XXX/XX, ktorá je na jej východnej strane široká 2,03 m a na západnej strane je široká 1,88 m. Na zadnej strane geometrického plánu je tzv. „Výkaz výmer“, v ktorom je uvedený tzv. „doterajší stav“ parciel a ich „nový stav“, pričom pokiaľ ide o spornú parcelu č. XXX/X vedenú na LV č. XXX, podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala výmeru 658 m2 , avšak pod položkou „nový stav“ je uvedená s výmerou 355 m2 a to z toho dôvodu, že pôvodná parcela č. XXX/X o výmere 658 m2 bola rozdelená na viacero ďalších parciel, a to na už zmienenú parcelu č. XXX/X vo výmere 355 m2, na parcelu č. XXX/ XX o výmere 109 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 163 m2 a na parcelu č. XXX/XX o výmere 31 m2, s tým, že všetky tieto parcely sú vo vlastníctve žalovaných. Ďalej podľa záznamu v „doterajšom stave“ mala parcela č. XXX/XX výmeru 593 m2, avšak podľa „nového stavu“ bola taktiež rozdelená na parcelu č. XXX/XX o výmere 517 m2, na parcelu č. XXX/XX o výmere 55 m2 a na parcelu č. XXX/XX o výmere 21 m2, pričom všetky tieto tri parcely sú vo vlastníctve žalobcov.

9. Z výzvy na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva zo dňa 25.01.2018 vyplýva, že žalobcovia žalovaných vyzvali, aby bez zbytočného odkladu odstránili z ich parcely oplotenie, keďže žalovaní užívajú časť ich parcele č. XXX/XX tak, ako to je zakreslené na geometrickom pláne. Žalobcovia vo výzve ďalej uviedli, že žalovaní majú vedomosť o tom, že užívajú časť predmetnej parcely vo výlučnom vlastníctve žalobcov a túto vedomosť mali už aj v čase, keď v roku 2010 prebiehali rokovania s mestom Bardejov o odkúpenie pozemkov pri rodinných domoch. Uviedli, že na časti ich parcely CKN XXX/XX majú žalovaní postavený plechový plot, ktorý žalobcov obmedzuje pri výkone ich vlastníckeho práva. Taktiež uviedli, že žalovaní s odstránením oplotenia z ich parcely už niekoľkokrát vyslovili súhlas, avšak do dnešného dňa nedošlo k odstráneniu oplotenia (naposledy na rokovaní na MsÚ Bardejov dňa 15.06.2017).

10. Z odpovede zo dňa 29.01.2018 na výzvu na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva vyplýva, že žalovaní žalobcom oznámili, že vedia veľmi dobre o probléme, ktorý nastal ohľadom posunu hraníc parciel č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/XX. Uviedli, že keď v roku 2017 došlo k vytýčeniu hraníc geodetom súhlasili, že hranicu posunú podľa bodov s tým, že vyriešia problém so susedom, aby nerobil oplotenia hraníc na dvakrát. V súčasnosti prebieha súdne konanie voči susedovi P. V., ktorý zasahuje do ich vlastníckeho práva a zatiaľ počítajú s tým, že parcela č. XXX/XX patrí im. Uviedli, že ako náhle budú súdom rozhodnuté vlastnícke práva medzi žalovanými a P. V., t.j. parcely č. XXX/XX, budú hranice parcely č. XXX/XX H. XXX/XX posunuté tak, ako sa dohodli.

11. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade vykonaného na pojednávaní konanom dňa 15.06.2020 vyplýva, že predmetný pozemok žalobcovia kupovali niekedy v roku 1979 - 1980. Chceli tam postaviť rodinný dom, avšak hneď nemohli, lebo nemali stavebné povolenie. Začali stavať až potom, čo žalovaní a V. už mali svoje domy postavené a zároveň už mali urobené aj ploty. Žalobcovia začali stavať v roku 1983 -1984 a v roku 1985 bolo kolaudačné konanie. V roku 2000 žalobcovia od mesta chceli odkúpiť ďalšiu susediacu parcelu, desať rokov to stálo na mestskom úrade a následne v roku 2010 žalobcovia tú plochu odkúpili. Prišiel geodet p. O., ktorý pracoval pre mestský úrad, vymeral parcely a zistil, že susedia majú z ich pozemku 2 metre cez celú dĺžku. Povedal, aby si svoju časť od susedov žiadala späť. V roku 2010 prišla za žalovanými, pričom títo súhlasili, že tento pozemok vypratajú, keďže patrí žalobcom. Takto to sľubovali, ale nič sa nedialo. Pýtala sa, či im má poslať nejakú písomnú výzvu. Povedali, že netreba, že to vypracú sami. V roku 2014 si žalobkyňa v 1. rade zavolala geodeta, aby žalobcom vymeral ich pozemok. Keď bol u nich geodet, prišla za nimi žalovaná v 2. rade s tým, aby si dali urobiť spoločný geometrický plán, že to bude lacnejšie a aby aj oni vedeli, ako má ísť hranica ich pozemkov. Vtedy

zároveň žalovaní zistili, že V. im zasahujú 4 metre do ich pozemku a tiež ich dali do súdu. Stále žalovaní sľubovali, že pozemok vypracú bez súdneho sporu. Po výhre v súdnom spore s V. názor zmenili, tak im žalobkyňa poslala výzvu. Dali odpoveď, že to vypracú. Minulý rok začal žalovaný v 1. rade na spornú parcelu navážať hlinu. Vytkla mu, prečo to robí, že vie, že ide o parcelu žalobcov. Na to jej zakričal, aby ho dala do súdu. Už desať rokov sľubuje, že parcelu vypratá a stále nič. O tom, že plot stojí na parcele žalobcov vedeli naisto v roku 2010. Tušili to už skôr, ale nemali peniaze na geodeta, aby to poriadne premeral. Žalovaní, ako aj rodina V. sa za komunistov tvárili, že majú moc, takže to žalobcovia neriešili. Svoj pozemok kúpili v 1979 - 1980 roku a v tom čase žiadne kolíky, ktorými by boli vytýčené hranice tam neboli. Začali postupne voziť stavebný materiál na svoj pozemok s tým, že žalovaní im kamene posúvali stále vyššie s tým, že to je ich parcela. A tak to aj ostalo. Bolo zrejmé, že žalovaní chcú väčší pozemok. Pozemok pôvodne vymeral katastrálny úrad s tým, že pozemok vymerali v teréne. Keď potom prišli žalobcovia na pozemok, žiadna hranica tam vyznačená nebola. Pri osadzovaní kolíkov boli prítomní žalovaný v 2. rade a pracovník katastra, ktorý prišiel parcelu vymerať. Bolo to asi v roku 1980. Prvýkrát komunikovali žalobcovia so susedmi ohľadne vymerania hraníc v roku 2010, keď odkupovali ten ďalší pozemok od mesta. Nevedela uviesť, či v období od kúpy pozemku až do roku 2010 prebiehali nejaké konania pred štátnymi orgánmi ohľadne pozemkov. Žalobcovia aj susedov V. žiadali o presun plota - aj Y. H. P. V.. Y. V. o pár dní po zaslaní výzvy z roku 2011 pozemok vypratal. P. V. nevypratal parcelu dodnes. Podali na neho žalobu na súd. Nevie, kedy presne bol postavený plot medzi žalobcami a žalovanými, v roku 1980, alebo 1981. Keď žalobcovia kúpili svoj pozemok, tak ploty ešte nestáli. Nemali stavebné povolenie, najskôr postavili domy a ploty V. H. V. a až potom začali stavať žalobcovia svoj rodinný dom. V. H. V. postavili ploty skoro naraz, zhruba v rovnakom čase. Najskôr V. H. L. V.. Sporný plot stojí v tej istej hranici ako ho pôvodne susedia postavili, stále je tam ten istý plot. Žalobkyňa osobne kolíky, ktorými hranicu pôvodne vymeral zamestnanec katastra nevidela. Bol tam manžel, ona tam nebola. Keď prišla na druhý deň na pozemok, už tam kolíky neboli. Od roku 1980 do roku 2010 žalobcovia nenamietali nejakým spôsobom priebeh hranice vo vzťahu k žalovaným.

12. Z výsluchu žalobcu v 2. rade vykonaného na pojednávaní dňa 15.06.2020 vyplýva, že keď kúpili predmetný pozemok, boli tam s katastrálnym pracovníkom pozemok vymerať. Bola vymeraná hranica, boli osadené kolíky. Hraničné kolíky boli 4, v každom rohu parcely č. XXX/XX. Na druhý deň, keď prišli na svoju parcelu, už tam nebol ani jeden kolík. Nič si vtedy neohradzovali, teraz už majú ohradené. So susedom V. sa rozprával o hraniciach predmetnej parcely asi 3 - 5 rokov dozadu. Vtedy, keď žalobcom boli premeriavať pozemky. Takže oni vedia, že majú parcelu žalobcov. O tom, že susedia po odstránení kolíkov stavajú v svoj plot v časti pozemku, ktorý patrí žalobcom vedel podľa toho, že mal vedomosť o tom, kadiaľ vymeral hranicu katastrálny pracovník. Žalobca priviezol kamene na stavbu rodinného domu. Tieto žalovaní prehodili o 2 metre ďalej na parcelu žalobcov, oni ich prehodili späť a žalovaní znova opätovne ich prehodili tam, kam oni chceli. Potom to neriešil a prestal kamene presúvať. Kamene boli vysypané aj na hranici so žalovanými, aj na hranici s V.. Predmetné kamene presúvali obaja susedia po celej hranici aj s V., aj z druhej strany na hranici s V.. V čase, keď si žalovaní postavili plot, tam žalobca nechodil. Povedal im to asi 3 - 5 rokov odkedy si plot postavili. Už si to presne nepamätá.

13. Z výsluchu žalovaného v 1. rade vykonaného na pojednávaní dňa 15.06.2020 vyplýva, že parcelu odkúpil od pána P. v roku 1980. V tom čase už tam boli postavené základy rodinného domu. Postavil si svoj rodinný dom a kolaudácia prebehla v roku 1983. V tom čase pracoval vo VSŽ Košice, do Bardejova sa prisťahoval v roku 1985. V roku 1985 začal stavať plot a už v tom čase žalobcovia stavali svoj rodinný dom. Žalovaný potreboval čím skôr plot postaviť. Medzi parcelami č. XXX/XX, ktorá patrí V. a jeho parcelou č. XXX/X už bol postavený. Rovnako tak aj plot, ktorý ide južnou stranou medzi parcelami č. XXX/X H. Č.. XXX/X už bol v tom čase postavený. Chcel si postaviť plot na zvyšnej časti parcely, preto oslovil geodeta R. s tým, aby prišiel vymerať hraničný bod. Ten mu povedal, že potrebuje vypísať žiadosť na geodéziu, aby to oni potom mohli prísť zamerať. Následne sa sám pokúsil nájsť hraničný bod v teréne a bola jedna sobota, keď ho hľadal, prišiel za ním žalobca Q. W., ktorý sa opýtal, čo tam robí. Povedal mu, že hľadá hraničný bod, aby mohol oplotiť svoju parcelu. Žalobca v 2. rade mu povedal, že tam niekde by mal byť, našli potom v tráve zabitý železný kolík. Žalovaný v 1. rade sa snažil vytiahnuť kolík zo zeme, či to nie je nejaký obyčajný kolík, avšak žalobca mu povedal, že to nepôjde, lebo tento kolík je zabitý asi 2 metre do zeme. Žalobca v 2. rade ho uistil, že ide o hraničný bod. V tom čase sused V.L. už mal postavený svoj plot a žalovaný sa v podstate potreboval napojiť, aby bola oplotená celá časť parciel č. XXX/X H. Č.. XXX/XX. Žalobca s tým súhlasil, následne žalovaný potiahol šnúrku, ako to bude asi vyzerať a žalobca opäť súhlasil. Takto v roku 1985 teda plot postavil. V roku 2012 žalovaného žalobkyňa v 1. rade upozornila, že došlo k posunu hraníc. Až keď prišla žilinská firma a zamerala predmetné územie, zistilo

sa, že došlo k nejakému posunu. Do roku 2012 žili dobromyseľne s tým, že pozemky sú tak, ako majú byť. Keď sa tieto posuny zistili, Mesto Bardejov sa snažilo vec riešiť dohodou, pričom poukázal na to, že žalobcovia odkúpili parcely č. XXX/XX H. Č.. XXX/XX. Žalobcovia tvrdia, že tam boli kolíky na vytýčenie hranice ich parcely, prečo teda oplotili aj parcely mesta? Má za to, že tam žiadne kolíky neboli. Mohli byť maximálne na stavbu rodinného domu. Ak by tam aj hraničné kolíky boli, prečo žalobcovia žalovaného neupozornili, že došlo k posunu hranice? Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne v 1. rade ohľadne vzťahov žalovaného s V., v čase, keď tento kupoval pozemok, uviedol, že nepoznal ani V., ani žalobcov. V tom čase žil, pracoval a aj študoval v Košiciach. Nemal čas chodievať s niekým na pivo a budovať si takéto kamarátstva. Pokiaľ ide o dohodu ohľadne vypratania spornej parcely, žalobcovia po tom, čo od mesta parcely odkúpili, žiadali žalovaných, Y. V. H. H. P. V. o vypratanie parcely. Y. V. svoju parcelu vypratal. Medzi nimi bola dohoda, že ak P. V. vypratá žalobcom a žalovaným parcelu, žalovaní uvoľnia parcelu žalobcom. Keďže V. parcely nevypratali, k realizácii tejto dohody nedošlo. Riešili to aj u advokátov a následne to viedlo k podaniu žaloby na P. V., aby sa definitívne ustálilo, ako sú hranice pozemkov. Poukázal na to, že plot postavil na predmetnej parcele v roku 1985, pričom žalobkyňa ho upozornila na posunutie hranice až v roku 2012, teda má za to, že vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržal. Po kúpe pozemku od pána P. nevedel, kde sú hranice pozemku. Mal za to, že tí, ktorým boli pridelené pozemky vedia, kadiaľ hranica ide. Plot z parcely V. už bol postavený, t.j. zo západnej strany, rovnako tak z južnej strany od L.. Žalovanému ostávala už len severná hranica, kde potreboval jeden bod, aby mohol postaviť plot na hranici z východnej a aj zo severnej strany. Tento bod mu ukázal žalobca. V čase kúpy pozemky boli postavené ploty zo strany V. H. L.. Až v priebehu stavby rodinného domu boli postavené ploty žalovaného. O posune kameniva nič nevie. V tom čase študoval v Košiciach, pričom školu končil v roku 1983, vtedy prebehla aj kolaudácia domu žalovaných. Chodil len na jeden deň cez víkend. Celý čas bol v Košiciach. Vie, že boli nejaké spory medzi žalobcami a V., ale nič o týchto sporoch nevedel v tom čase. Chodil len v sobotu cez víkend a preto na takéto veci nemal čas. Dozvedel sa o nich až v roku 2012. Keď sused V. staval svoj plot, neriešil so žalovaným vymeranie. Žalovaný počítal s tým, že keď susedia dostali svoje pozemky, každý vie, kde má hranicu. Prišiel v jednu sobotu na pozemok a už tam mal vytýčené kolíky. Následne naťahoval pletivo. Pôvodne rozmery domu v ich základoch boli menšie, žalovaných si ich rozširoval o 3 metre. S pánom P.T., od ktorého pozemok kupoval zisťoval, či môže si základy rozšíriť o 3 metre a on mu povedal, že áno, že mu to tam vojde. Keď V. postavil plot, neriešil to s ním. Bol rád, že mu to tam vošlo a ostal tam ešte jeden meter od domu k plotu. Odkupovanie pozemkov popri ceste od Mesta Bardejov realizovala iba pani W.. Keď sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k posunu na základe meraní žilinského ústavu, odkúpila od mesta parcely XXX/XX H. XXX/XX a následne žiadala žalovaných a aj ďalších susedov o vypratanie častí pozemkov. Keď žalovaný od žalobkyne zistil, že sú v mestskom pozemku, podal si v roku 2012 žiadosť na mestský úrad o odkúpenie parcely č. XXX/ XX. Táto žiadosť však mu bola zamietnutá s tým, že sa majú dohodnúť so susedmi ohľadne parciel č. XXX/XX H. Č.. XXX/XX. Až následne potom im mesto odpredá tento pozemok. Predmetnú parcelu nemajú odkúpenú dodnes. Naposledy sa to riešilo na jednaní v roku 2017 a odvtedy to stojí. Parcelu č. XXX/XX ohradili a užívajú ju žalovaní. Keď žalovaný vytyčoval hranice na severnej strane, tak v zmysle severného bodu sa následne napojil na hraničný bod s južným susedom a tiež so západným. Takže parcelu č. XXX/XX užíva, pričom v tom čase išlo o parcelu č. XXX/X. Ohľadne parcely č. XXX/XX nie je vedené súdne konanie.

14.1. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.02.2020 č.k. -169 vyplýva, že žalovaní sa v procesnom postavení žalobcov domáhajú voči žalovaným P. V. H. P. V. uloženia povinnosti odstrániť časť stavby - oplotenia, nachádzajúceho sa na pozemku CKN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 658 m2, ktorý je Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“) zapísaný na LV XXX, pre obec Bardejov, katastrálne územie J. I. (ďalej len „sporný pozemok“) v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku (v žalobnom petite zrejme chybou v písaní uvedené „znalecký posudok“ správne by malo byť „geometrický plán“, pozn.). Taktiež sa domáhajú uloženia povinnosti žalovaným, aby spoločne a nerozdielne vypratali sporný pozemok (CKN č. XXX/ X) a aby uhradili žalobcom trovy konania. Predmetným rozsudkom súd žalobu zamietol, keďže mal za dostatočne osvedčené, že žalovaní vydržali vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. XXX/XX tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX z 21.05.2014 a preto bolo bezpredmetným, aby súd žalovaným v zmysle žalobného petitu uložil ich vlastníctvo vypratať. 14.2. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané okrem iného nasledujúce skutočnosti: „31. Z notárskej zápisnice sp. zn. B. XXX/XX, B. XXX/XX z 12.12.1980 vyplýva, že vo forme notárskej zápisnice bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcimi manželmi P. na jednej strane a žalobcami ako

kupujúcimi na strane druhej, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy žalobcovia za kúpnu cenu 10 600,- Kčs kúpili rozostavaný rodinný dom, ktorý manželia P. začali stavať na základe stavebného povolenia vydaného MNV, odborom výstavby v Bardejove č. XXXX/XXXX zo 07.07.1980 a to na spornej parcele cit.: „EN XXX/X o výmere 633 m2“, ku ktorej parcele mali manželia P. zriadené právo osobného užívania, ktoré právo užívania k tejto spornej parcele súčasne manželia P. taktiež touto zmluvou postúpili žalobcom za sumu 5 100,- Kčs.“ a ďalej, „34. Z rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v Bardejove č. XXXX/XX z 12.06.1980 vyplýva, že ide o rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby rodinného domu pre žiadateľa Y. P. na parcele č. XXX/X s tým, že stavba jednopodlažného rodinného domu cit: „Územne bude osadená do uličnej čiary okolistej zástavby, t.k. 10 m od východnej hranice parcely a 5 m od južnej hranice parcely. Čelná fasáda bude orientovaná smerom východným. Pozemok po celom obvode bude oplotený pletivom, vstup z uličnej strany bude opatrený oceľovou bránkou s dverami a bet. Soklíkom.“ 35. Zo stavebného povolenia č. XXXX/XX vydaného 07.07.1980 Mestským národným výborom, odborom výstavby v Bardejove vyplýva, že bolo najsamprv udelené stavebníkovi Y. P., neskôr bolo označenie stavebníka prečiarknuté a ako nový stavebník je označený žalobca (v závere rozhodnutia je uvedená poznámka, že cit: „Zmena stavebníka bola oprávnená na základe notárskej zápisnice o prevode rozostavanej stavby rodinného domu zo dňa 15.12.1980 pod reg. číslom G. XXX/XX a nového listu vlastníctva č. XXX zo dňa 6.1.1981“), ktorému sa udelilo povolenie na výstavbu rodinného domu na parcele č. XXX/X, vedenej na LV č. XXX a to s obytnou plochou vo výmere 58,50 m2, s podmienkami umiestnenia stavby v súlade s rozhodnutím o umiestnení stavby č. XXXX/XX z 12.06.1980, pričom stavebný dozor mal vykonávať T. W.Á..“ ďalej, „40. Listom č. 453/2011 z 24.10.2011 katastrálny úrad informuje žalobcov o vybavení ich žiadosti zo 04.10.2011, ktorou sa žalobcovia domáhali prešetrenia priebehu hraníc medzi 13 pozemkami CKN č. XXX/XX a CKN č. XXX/XX v katastrálnom území J. I.. Sprava katastra žalobcov informuje, že tieto pozemky nadobudli ich vlastníci na základe dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemkov v rokoch 1979 a 1980, čomu predchádzali geometrické plány č. XXX-XXXX-XX H. Č.. XXX- X-XXXX-XXX/XX, ktoré geometrické plány katastrálny úrad rešpektuje a za fyzické posunutie hraníc v teréne nezodpovedá s tým, že žalobcov informuje, že zmenu priebehu hraníc nie je oprávnená Správa katastra riešiť, uvedené je možné vyriešiť buď dohodou medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností alebo rozhodnutím súdu alebo zameraním skutočného stavu hranice v teréne príslušným geodetom.“, ďalej, „41. V liste č. XXX/XXXX zo 04.05.2012 katastrálny úrad informuje žalobcov, že na základe ich žiadosti z 13.04.2012 o prešetrenie hraníc pozemkov S. Č.. XXX/X, S. Č.. XXX/XX H. S. Č.. XXX/XX zistil, že pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území J. I., ktorý bol vyhotovený v roku 1999 Katastrálnym v Žiline, nebol zohľadnený geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely CKN č. XXX, v dôsledku čoho malo dôjsť k cit.: „... nesúladu terajšieho stavu v katastrálnej mape, kde bola vytvorená parcela CKN XXX/X a z nej CKN XXX/XX, ktorá priebehom hraníc parciel vzniknutých na základe citovaného geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX patrila do vlastníctva jednotlivých vlastníkov. Tento nesúlad terajšieho stavu oproti stavu podľa GP č. XXX-XXXX- XX, spôsobil posun hraníc pozemkov, ktorý je potrebné riešiť súdnou cestou“ (pozn. súdu: nie je zrejmé, o posun hraníc medzi ktorými pozemkami sa jedná).“:

15. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa (ďalej len „“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

19. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa , ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

21. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

22. Podľa , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ).

23. Podľa , ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou v zmysle domáhajú voči žalovaným v 1. a . rade plnenia, spočívajúceho v povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosť, t.j. konkrétne parcelu č. XXX/XX vytvorenú geodetickým zameraním a zakreslenú v geometrickom pláne č. XXX/XXXX z 21.05.2014 (ďalej len „geometrický plán č. XXX/XXXX“), a to na tom základe, že podľa žalobcov im označená novovytvorená parcela č. XXX/XX vlastnícky patrí a žalovaní im ju neoprávnene zabrali. V zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX bola totižto parcela č. XXX/XX vytvorená z parcely CKN č. XXX/XX vlastnícky patriacej žalobcom. Novovytvorenú parcelu č. XXX/XX podľa žalobcov neoprávnene užívajú žalovaní a to ako súčasť žalovaným vlastnícky patriacej susednej parcely CKN č. XXX/X.

25. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo skutkových tvrdení strán, ktoré protistrana nepoprela, bolo preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, W..Ú.Z.. J. I., C. X. evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely CKN č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 593 m2 a žalovaní v 1. a 2. rade sú v katastri nehnuteľností evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely CKN č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 658 m2. Žalobcovia v 1. a 2. rade predmetnú parcelu nadobudli v priebehu rokov 1979-1980 a žalovaní v 1. a 2. rade v roku 1980, pričom v tom čase sa jednalo o právo osobného užívania týchto parciel. Vyššie uvedené nebolo medzi stranami sporné. Zároveň nebolo medzi stranami sporné, že ohľadne novovytvorenej parcely CKN č. XXX/XX o výmere 21 m2 v zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX existuje rozpor medzi stavom právnym a stavom faktickým. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoj vlastnícky nárok k predmetnej parcele odvodzovali od vlastníctva parcely CKN č. XXX/XX, z ktorej bola novovytvorená parcela CKN č. XXX/ XX v zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX odčlenená. Žalovaní v 1. a 2. rade v konaní namietali vydržanie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele CKN č. XXX/XX, keďže ju dlhodobo užívajú ako súčasť svojej parcely CKN č. XXX/X. Z uvedeného dôvodu sa musel súd v prvom rade vysporiadať s predbežnou právnou otázkou, komu vlastnícky patrí novovytvorená parcela CKN č. XXX/XX.

26. V zmysle oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov. V zmysle ustálenej súdnej praxe a právnej teórie, vydržanie predstavuje osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na „všetky okolnosti“ dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach. Takýto okamžik nastáva napr. doručením výzvy na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva.

27. Súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade boli oprávnenými držiteľmi časti parcely žalobcov v 1. a 2. rade CKN č. XXX/XX, ktorej zodpovedá novovytvorená parcela CKN č. XXX/XX. Žalovaní v 1. a 2. rade užívali novovytvorenú parcelu CKN č. XXX/XX ako súčasť im vlastnícky patriacej parcely CKN č. XXX/X, ktorú v zmysle notárskej zápisnice (odsek 14.2. odôvodnenia) nadobudli do práva osobného užívania od manželov P. a to spolu s rozostavaným rodinným domom. Z výsluchu žalovaného v 1. rade bolo preukázané, že tento v čase nadobudnutia parcely CKN č. XXX/X nemal vedomosť o priebehu hranice tejto parcely, avšak už v tom čase bol postavený plot zo západnej strany z parcely V. (S. Č.. XXX/XX) a z južnej strany z parcely L. (S. Č.. XXX/X). Po dokončení rozostavaného rodinného domu, ktorého kolaudačné konanie prebehlo v roku 1983, žalovaný v 1. rade v roku 1985 pristúpil k stavbe plota na severnej a východnej strane parcely CKN č. XXX/X. Ohľadne určenia hraničného bodu, z ktorého následne žalovaní vychádzali pri stavbe plota medzi parcelami CKN č. XXX/XX a CKN č. XXX/X išlo o tvrdenie proti tvrdeniu, keď žalovaný v 1. rade tvrdil, že tento hraničný bod mu v teréne ukázal žalobca v 2. rade, čo tento poprel. Keďže ďalšie dôkazy ohľadne určenia hraničného bodu medzi parcelami, na základe ktorého následne došlo k výstavbe plota neboli zo strany žalovaných predložené, súd prihliadol na ďalšie objektívne skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné. Ako už bolo konštatované, susediaca parcela CKN č. XXX/XX patriaca V. už bola v čase výstavby plota medzi parcelami strán sporu oplotená, a to jednak vo vzťahu k susediacej parcele žalovaných CKN č. XXX/X ako aj vo vzťahu ku susediacej parcele žalobcov CKN č. XXX/XX. Ako vyplýva z geometrického plánu č. XXX/XXXX žalovaní sa svojím oplotením vo vzťahu k parcele žalobcov napojili na oplotenie V., takže boli v jednej línií. Zároveň z dokazovania vyplynulo, a medzi stranami nebolo sporné, že aj samotní žalobcovia mali nesprávne oplotenú svoju parcelu CKN č. XXX/XX a to tak, že zasahovali do parcely S. Č.. XXX/XX H. S. Č.. XXX/XX. Uvedenú skutočnosť následne riešili kúpou predmetných parciel od mesta Bardejov. Ďalšia takáto objektívna skutočnosť vyplýva, z listu katastrálneho úradu č. XXX/XXXX z 04.05.2012 (odsek 14.2. odôvodnenia), z ktorého vyplýva, že pri prešetrovaní hraníc pozemkov S. Č.. XXX/X, S. Č.. XXX/XX H. S. Č.. XXX/XX zistil, že pri obnove katastrálneho operátu v katastrálnom území J. I., ktorý bol vyhotovený v roku 1999 Katastrálnym v Žiline, nebol zohľadnený geometrický plán č. XXX-XXXX-XX, ktorý bol vyhotovený na rozdelenie parcely CKN č. XXX, v dôsledku čoho malo dôjsť k cit.: „... nesúladu terajšieho stavu v katastrálnej mape, kde bola vytvorená parcela CKN XXX/X a z nej CKN XXX/XX, ktorá priebehom hraníc parciel vzniknutých na základe citovaného geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX patrila do vlastníctva jednotlivých vlastníkov. Tento nesúlad terajšieho stavu oproti stavu podľa GP č. XXX-XXXX- XX, spôsobil posun hraníc pozemkov. Ďalšou objektívnou skutočnosťou svedčiacou o oprávnenej držbe žalovaných je správanie žalobcov, ktorí po tom, čo žalovaní postavili plot na vymedzenie hraníc parciel CKN č. XXX/ XX a CKN č. XXX/X takto faktický vymedzený užívací stav predmetných parciel nenamietali a až do roku 2010, t.j. najmenej 25 rokov ho v pokoji a nerušene akceptovali. S poukazom k uvedeným skutočnostiam a s poukazom na , v zmysle ktorého pri pochybnostiach či je držba oprávnená sa predpokladá, že držba je oprávnená, dospel súd k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade boli dobromyseľní, že im v zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX novovytvorená parcela CKN č. XXX/ XX vlastnícky patrí ako súčasť im patriacej parcely CKN č. XXX/X, ktorú užívali.

28. Vzhľadom na závery vykonaného dokazovania mal súd za preukázané aj naplnenie ďalších zákonných predpokladov pre vydržanie vlastníckeho práva a to dobu trvania nepretržitej a nerušenej oprávnenej držby a spôsobilý predmet vydržania. Ako už bolo vyššie konštatované (odsek 25. odôvodnenia), žalobcovia nadobudli parcelu CKN č. XXX/XX v rokoch 1979-1980 a žalovaní parcelu CKN č. XXX/X v roku 1980. K postaveniu plotu medzi parcelou CKN č. XXX/XX a parcelou CKN č.

XXX/X došlo zo strany žalovaných v roku 1985, čím sa do dnešného dňa vymedzil faktický užívací stav predmetných parciel. Tento užívací stav trval nepretržite a nerušene až do roku 2010, keď žalobcovia v súvislosti s kúpou ďalšej susediacej parcely od mesta zistili, že žalovaní užívajú časť ich parcely CKN č. XXX/XX, ktorej zodpovedá novovytvorená parcela CKN č. XXX/XX. Žalobcovia v 1. a 2. rade od roku 2010 vyzývali (opakovane) žalovaných v 1. a 2. rade na zdržanie sa zásahov do ich vlastníckeho práva a na vypratanie časti nehnuteľnosti parcely CKN č. XXX/XX, čím by došlo k zániku dobromyseľnosti a prerušeniu vydržacej doby, avšak súd má za to, že už v roku 2010 bola jednoznačne naplnená zákonná požiadavka potrebnej dĺžky trvania oprávnenej držby na vydržanie vlastníckeho práva podľa . Z uvedeného vyplýva, že 10 ročná oprávnená (nepretržitá a nerušená) vydržacia doba začala žalovaným plynúť k spornej novovytvorenej parcele CKN č. XXX/ XX najneskôr v roku 1985 a uplynula rokom 1995. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, a žalobcovia ani len netvrdili, aby počas uvedenej 10 ročnej vydržacej doby namietali faktický užívací stav, ktorý nastal postavením plota, ktorý mal vymedziť hranicu parciel S. Č.. XXX/XX H. S. XXX/X. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybné, že novovytvorená parcela CKN č. XXX/XX je spôsobilým predmetom vydržania, keďže sa na ňu nevzťahuje ustanovenia .

29. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, keďže na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade vydržali vlastnícke právo v zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX k novovytvorenej parcele CKN č. XXX/XX. Z uvedeného dôvodu žalobcom v 1. a 2. rade nesvedčí aktívna vecná legitimácia v zmysle , keďže ochrany svojho vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXX/ XX sa môže domáhať iba jej vlastník, ktorým žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. V zmysle v spojení s by žalovaným v 1. a . rade patrila náhrada trov konania v celom rozsahu, keďže žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní vecne neúspešní. Súd však postupom podľa stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl s poukazom na predmet konania a zistený skutkový stav veci v tom, že príčinu vzniku sporov ohľadne priebehu hranice pozemkov nezavinili samotné stany sporu, ale bol to dôsledok činnosti štátnych orgánov pri vyhotovení obnovy katastrálneho operátu v kat.úz. J. I., C. X., ktorého závery spochybnili vlastníkov pozemkov v ich dlhoročnom zaužívanom faktickom stave. Uvedené viedlo k vzniku sporov (aj súdnych) medzi viacerými vlastníkmi pozemkov ohľadne priebehu hranice pozemkov v kat.úz. J. I.. Súd taktiež zohľadnil skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa v procesnom postavení žalobcov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. voči manželom V. domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva k parcele CKN č. XXX/X a to na rovnakom skutkom a právnom základe ako žalobcovia v tomto konaní. V konaní sp.zn. boli manželia V. vecne neúspešní, keďže v dôsledku vydržania vlastníckeho práva manželmi V. im bola žaloba zamietnutá. Súd v uvedenom konaní manželov V. ako vecne neúspešných s poukazom na nezaviazal na náhradu trov konania manželom V. a preto má súd za to, že by bolo nespravodlivé, ak by súd žalovaným v tomto konaní priznal nárok na náhradu trov konania, keď v obdobnej veci, kde boli vecne neúspešní, títo neboli zaviazaní na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).