Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17Er-1150-2010.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Subarea
17Er/1150/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávnených: 1/ D. L., U.. XX.X.XXXX, R. H.. Š. XXX/X, Š., X/ R. L., U.. XX.X.XXXX, R. Ď. XX, proti povinnému: B.. D. L., U.. XX.XX.XXXX, R. G. XXXX/X, Š., zastúpenému advokátom: JUDr. Peter Belovič, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom Javorová 7, Šaľa, pod sp. zn. EX 492/2010, o vymoženie uloženej povinnosti zaostalého výživného a z titulu tvorby úspor za čas od 8.3.2005 do 31.10.2010 v prospech oboch oprávnených v sume 1.663,67 Eur, bežného výživného do 1.11.2010 v prospech Petry v sume 232,36 Eur mesačne a v prospech Barbory v sume 149,37 Eur, z titulu tvorby úspor od 1.11.2010 v prospech Petry v sume 66,39 Eur a v prospech Barbory v sume 49,79 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
II. Povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 57,83 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom súd poverením č.k. 17Er/1150/2010-20 zo dňa 14.01.20114 poveril súdneho exekútora JUDr. Evu Pálffyovú vykonaním exekúcie v prospech oprávnených na uspokojenie pohľadávky oprávnených, a to zaostalého výživného a z titulu tvorby úspor za čas od 8.3.2005 do 31.10.2010 v prospech oboch oprávnených v sume 1.663,67 Eur, bežného výživného do 1.11.2010 v prospech Petry v sume 232,36 Eur mesačne a v prospech Barbory v sume 149,37 Eur, z titulu tvorby úspor od 1.11.2010 v prospech Petry v sume 66,39 Eur a v prospech Barbory v sume 49,79 Eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia, rozhodnutia Okresného súdu Galanta, č.k. Sa-6C/69/2004-119 zo dňa 13.1.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23Co/72/2006-186 zo dňa 22.5.2006 a opravným uznesením č.k. 23Co/72/2006 zo dňa 1.8.2006.
2. Dňa 9.2.2011 povinný podal proti exekúcii riadne a včas námietky a zároveň návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že dlžné výživné zaplatil. Okresný súd uznesením č. k. 17Er/1150/2010-48 zo dňa 24.10.2011 námietky povinného proti exekúcii, ako aj návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Dňa 10.2.2012 doručil povinný súdu prvej inštancie odvolanie proti tomuto uzneseniu, námietku zaujatosti, návrh na zastavenie exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku z dôvodu, že zaostalé výživné v prospech oboch oprávnených bolo uhradené v plnej výške a predmetom exekúcie zostáva už iba bežné výživné, ktoré riadne platí v zmysle exekučného titulu, čo preukazuje priloženými dokladmi. Súčasne navrhol, aby súd až do doby právoplatnosti rozhodnutia o tomto návrhu na zastavenie exekúcie povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe odvolania povinného Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 21CoE/437/2012-118 zo dňa 30.11.2012 rozhodol tak, že odvolanie povinného v časti výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii pre neprípustnosť odmietol a uznesenie v časti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie pre
vylúčenie sudcu okresného súdu z prejednania a rozhodovania veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Tunajší súd Uznesením zo dňa 25.5.2020 č.k. 17Er/1150/2010 - 177 rozhodol o zastavení exekúcie a povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 4.309,14 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. f/, § 58 ods. 1, 5, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 4 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil, že povinný výživné, ktoré bolo predmetom tohto konania uhradil v plnej výške, a preto súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil tým, že povinný dal svojim včasným neplnením podnet na začatie exekúcie, a preto ho zaviazal na úhradu trov exekúcie.
4. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Trnava, ako súd druhej inštancie (odvolací súd), a to tak, že odvolanie povinného odmietol a oprávneným a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
5. Na základe ústavnej sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 17Er/1150/2010-177 z 25.5.2020 a uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/13/2020-232 z 30.4.2021, Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 553/2021 z 27.4.2022 vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/13/2020-232 z 30.4.2021 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/13/2020-232 z 30.4.2021 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie. Uložil Krajskému súdu v Trnave povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 384,08 Eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.
6. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 31CoE/17/2022 - 261 zo dňa 19.7.2022 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
7. Výzvou zo dňa 19.12.2023 súd vyzval súdneho exekútor a oprávnené v 1. a v 2. rade, aby v zmysle bodu 21. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 31CoE/17/2022-261 zo dňa 19.07.2022 súdu oznámili, či povinný v zmysle exekučného titulu pohľadávku oprávnených v plnom rozsahu uhradil, konkrétne, či zameškané výživné na tvorbu úspor, kvôli ktorému bola vedená exekúcia uhradil v plnej výška, či taktiež uhradil aj zameškané výživné obom oprávneným, či povinný uhradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Taktiež, aby oznámili, či zanikla povinnosť povinnému platiť bežné výživné (na základe akého súdneho rozhodnutia), resp. či povinnosť platiť bežné výživné trvá aj naďalej, realizuje sa zrážkami zo mzdy, a či súdna exekútorka vzhľadom na postoj povinného k plneniu uloženej povinnosti v ostatnom čase (ak povinný platí bežné výživné riadne a včas), upustila od ďalšieho vykonávania exekúcie z príjmov povinného.
8. Oprávnená v 2. rade Barbora Kohútová podaním doručeným súdu dňa 12.1.2023 oznámila, že povinný po začatí exekúcie uhradil zameškané výživné určené na tvorbu úspor jej a jej sestre Petre, nar. 29.1.1992 (oprávnenej v 1. rade). Tiež jej uhradil zameškané bežné výživné. Nie je jej známe, či povinný uhradil aj trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej uviedla, že povinnému zanikla voči oprávnenej v 2. rade vyživovacia povinnosť ešte v roku 2014, avšak stále trvá vyživovacia povinnosť voči nej oprávnenej v 1. rade, nakoľko je študentkou druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Pokiaľ jej je známe, výživné sa nerealizuje zrážkami zo mzdy, ale povinný stanovenú sumu od dovŕšenia jej plnoletosti poukazuje na jej účet. Po začatí exekúcie povinný platil výživné vždy riadne a načas. Nemá vedomosť, či súdny exekútor upustil od ďalšieho vykonávania exekúcie z príjmov povinného.
9. Súdny exekútor na výzvu súdu svojim podaním doručeným súdu dňa 16.1.2023 uviedol, že podľa udania oprávnenej, povinný uhradil v priebehu exekúcie zaostalé výživné na tvorbu úspor, bežné výživné obom oprávneným v plnom rozsahu priamo oprávnenej, napriek tomu, že sa mu vykonávali zrážky zo mzdy na základe vydaného príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Následne dňa 31.7.2023 súdu doručil vyčíslenie trov exekúcie vo výške 4.309,14 Eur a žiada súd, aby o trovách exekúcie rozhodol.
10. Oprávnená v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 23.4.2024 uviedla, že pred začatím exekúcie povinný výživné neplatil na čas a v riadnej výške,. Po začatí exekúcie povinný uhradil zameškané bežné výživné aj zameškané výživné na tvorbu úspor jej aj sestre Barbore (oprávnenej v 2. rade). Povinnosť platiť bežné výživné zanikla 31.7.2014 a povinnosť platiť bežné výživné sestre Barbore stále trvá. Nie je jej známe, či povinný uhradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Na záver uviedla, že povinný zaplatil zameškané výživné až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Exekúcia bol jediný spôsob ako dosiahnuť riadne plnenie vyživovacej povinnosti.
11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Súd má po preskúmaní obsahu súdneho spisu za to, že nie je daný dôvod, aby exekúcia prebiehala ďalej, nakoľko povinný zaplatil zaostalé výživné ako aj zameškané výživné na tvorbu úspor oprávneným. Povinnosť povinného platiť oprávnenej v 1. rade bežné výživné zanikla 31.7.2014. Bežné výživné oprávnenej v 2. rade platí pravidelnými úhradami, teda svojim správaním preukázal, že má záujem na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti oprávnenej. Záverom súd dáva do pozornosti povinnému, že v prípade ak by si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s rozhodnutím súdu, oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto uznesenia. 15. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196).
18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
20. Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
21. Podľa § 4 ods. 2 cit. Vyhlášky ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
22. Podľa § 5 ods.1 cit. Vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 Eura.
23. Podľa § 14 ods. 1 cit. Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
24. Podľa § 22 ods. 1 cit. Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
25. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 4.309,14 Eur, čo predstavuje odmenu súdneho exekútora 20% o základe 17.924,76 Eur a z náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 15 Eur.
26. Súd dňa 19.12.2022 vyzval súdneho exekútora, aby súdu v zmysle bodu 21. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 31CoE/17/2022-261 zo dňa 19.07.2022, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 17Er/1150/2010-177 zo dňa 25.05.2020 oznámil, a to konkrétne, či povinný v zmysle exekučného titulu pohľadávku oprávnených v plnom rozsahu uhradil, konkrétne, či zameškané výživné na tvorbu úspor, kvôli ktorému bola vedená exekúcia uhradil v plnej výška, či taktiež uhradil aj zameškané výživné obom oprávneným, či povinný uhradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Výzva bola súdnemu exekútorovi doručená dňa 19.12.2022, na ktorú žiadnym spôsobom nereagoval. Následne ju súd opätovne vyzval na vyjadrenie, kedy prípisom doručeným dňa 16.1.2023 uviedla, že podľa udania oprávnenej, povinný uhradil v priebehu exekúcie zaostalé výživné na tvorbu úspor, bežné výživné obom oprávneným v plnom rozsahu priamo oprávnenej, napriek tomu, že sa mu vykonávali zrážky zo mzdy na základe vydaného príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy.
27. Súd má za to, že súdny exekútor súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, aká presná suma bola v celom priebehu exekúcie ku času vydania tohto rozhodnutia o jej zastavení vymožená tak ako to má na mysli Vyhláška MS SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdny exekútor len uviedol, že podľa udania oprávnenej, povinný uhradil v plnom rozsahu výživné priamo oprávneným. Súd presnú špecifikáciu vymoženej sumy nezistil ani z pripojeného exekučného spisu.
28. Vzhľadom na to, že súdny exekútor súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, akú sumu vymohol, súd mu tak nemôže priznať požadovanú odmenu s poukazom na § 4 ods. 2 vyhlášky a preto má nárok na paušálnu odmenu v sume 33,19 Eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 15 Eur, ktoré súd posúdil ako účelne vynaložené a preukázané z exekučného spisu.
29. Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 57,83 Eur, z toho odmena vo výške 39,83 Eur a hotové výdavky vo výške 12,06 Eur (vrátane DPH).
30. Súd má za to, že oprávnené nezavinili zastavenie exekúcie a podanie návrhu na vykonanie exekúcie vychádzalo zo zanedbania si povinností povinného. Súd teda zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie vo vyššie uvedenej výške.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.