Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-276-2017.pdf
PDF · 105.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/276/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: R. T. D., D..O..M.., W.: XX XXX XXX, D. D.: G. X, J., zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: G. C., L.. XX.XX.XXXX, J.: O. L. XXX/XX, K. D., o zaplatenie 1.100,04 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou dňa 14.11.2017 domáhal vydania platobného rozkazu , ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 1.100,04 € s príslušenstvom, ako aj trov konania na tom právnom základe, že medzi právnym predchodcom žalobcu D. D., S..D.., P. Č..XX, J., W.:XX XXX XXX a žalovaným bola uzavretá dňa 13.02.2008 Zmluva o poskytovaní balíka služieb, pod Č.. XXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali aj úverové podmienky. Na základe tejto úverovej zmluvy bol žalovanému vyčíslený zostatok nepovoleného debetu v sume 1.100,04€. Dňom 23.06.2017 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému postupník dňom 11.07.2017, požadujúc zaplatenie nedoplatku 1 272,26€. Dňom 10.10.2017 žiadal v rámci pokusu o zmier zaplatenie dlhu 1.110,94€, naj neskôr do 17.10.2017. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu dokladoval zmluvou o postúpení pohľadávky 23.06.2017, oznámením postupníka 11.07.2017 adresované žalovanému o postúpení pohľadávky na žalobcu.
2. Žalobca na výzvu súdu, aby špecifikoval výšku uplatnenej pohľadávky, podanie doplnil podaním dňa 11.06.2018, kde rozpísal položkovite čerpanie z kreditnej karty, poplatky, úroky. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa k žalobe vyjadril. Po ospravedlnení sa na pojednávanie dňa 22.01.2019, bol poučený, že sa môže písomne vyjadriť k žalobe, keď na pojednávanie vytýčené na 16.04.2019, mal doručenie vykázané dňom 10.02.2019, neúčasť na pojednávanie neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. K žalobe sa opäť nevyjadril.
3. Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý doručenie mal riadne vykázané dňom 10.02.2019 a neúčasť na pojednávanie neospravedlnil a nepožiadal z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobu zamietol v celom rozsahu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu , ktorý nepreukázal ani po výzve súdu doručenie žalobca, hoci na to bol povinný podľa § 132 ods. 1 C.s.p., nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, či, kedy, akou formou a akým obsahom bol žalovaný vyzvaný postupcom na splnenie svojich záväzkov, keď jediný doklad o doručovaní výzvy, postupca uviedol nesprávnu adresu žalovaného, ktorá výzva bola doručovaná až po vypovedaní zmluvy. Rovnako žalobca nepreukázal doručenie výpovede dané postupcom žalovanému zo zmluvy o poskytovaní balíku služieb. V tejto súvislosti súd má za to, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu. Nepredloženie uvedených listín/výziev, upomienok a podaní, mal za následok neunesenie dôkazného bremena, nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky. Vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax, si bol vedomý požiadaviek na preukázanie aktívnej legitimácie v spore. Žalobca si pritom bol vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky, o to viac, že postupcom bola banka. Následne skutkové zistenie je jednak reprodukciou listinného dôkazu, zmluvy o postúpení pohľadávok, jednak dôsledok skutočnosti, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť na preukázanie splnenia povinnosti doručenie výpovede žalovanému v zmysle dojednania v zmluve.
4. V dôsledku odvolania sa žalobcu nadväznosti poukazujúc na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy, pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety tohto ustanovenia. V ňom sa uvádza, že toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Zmyslom tohto ustanovenia je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní, a to v čase spred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku najmä jej nezaplatený zostatok zaniká.
5. Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 22.04.2020 č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď súd konštatoval pochybenie v zmysle citovaného ustanovenia § 181 ods. 2 CSP nesplnil povinnosť a neinformoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, pričom podľa názoru odvolacieho súdu tu nie je právne významným, či sa v konkrétnej veci strana o sporných skutočnostiach aj skutočne dozvedela (pre možnosť ďalšieho postupu predpokladaného zákonom stačí už len možnosť daná, napr. aj nedostavením sa riadne predvolanej strany, resp. jej zástupcu, na pojednávanie bez ospravedlnenia neprítomnosti dôležitým dôvodom oprávňujúcim žiadať aj o odročenie pojednávania), čím rozsudok bol pre strany sporu nepredvídateľný.
6. Podľa § 391 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi Zmluvou o poskytnutí balíka služieb pre Fyzické osoby dňa 13.02.2008 pod Č.. XXXXXXXXX, Výzvu zo dňa 22.03.2017 postupcu o vzniku pohľadávky z nepovoleného debetu, Výpovede zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania účtu postupcom dňa 18.03.2015, Zmluvou o postúpení pohľadávok Č.. XXXX/XXXX/CE, oznámením postupníka o postúpení 11.07.2017, Písomnej výzvy k úhrade zo dňa 11.07.2017, Pokusu o zmier zo dňa 10.10.2017 a Všeobecných obchodných podmienok platných u postupcu, na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :
8. Právna zástupkyňa žalobcu tak ako na pojednávaní dňa 16.04.2019, ako aj na pojednávaní dňa 20.08.2020 zotrvala na svojich prednesoch, stanovisku v odvolaní , tvrdiac, že žalovaný bol povinný oznámiť každú zmenu pobytu v zmysle obchodných podmienok, bod 10,písm.c/ článku 10.5, a bodu 10.7, kde sa výslovne uvádzalo, kedy sa zásielka považuje za doručenú aj v prípade neprevzatia. Okrem originálu zásielky založenej vo fotokópii v spise na čl.126, z relácie poštového doručovateľa zo dňa 30.03.2017 vyplynulo, že adresát je neznámy, pričom žalovaný pohľadávku žalobcu nikdy nerozporoval, preto bolo potrebné vychádzať z nesporných skutočností podľa § 151 ods.1 C.s.p.
9. Dňa 04.12.2013 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí balíka služieb pre Fyzické osoby pod Č.. XXXXXXXXX medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali aj úverové podmienky. Na základe tejto úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý Bankový produkt v kombinácii J. R. G., ako povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007.
10. Dňa 06.3.2003 postupca podpísal so žalovaným zmluvu o kontokorentnom úvere, s poskytnutím úverového rámca 20.000,-Sk (666,66€), s 10,85% úrokovou sadzbou, s konečnou splatnosťou k 04.03.2004, s dojednaním úroku z omeškania 26,40%, poplatkom za poskytnutie úveru 2% a úrokom z prečerpania 26,40%.
11. Dňom 05.08.2003 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty s hotovostným limitom 15.000,Sk a bezhotovostným limitom 45.000,-Sk. Súčasťou zmlúv sa stali aj obchodné podmienky platné v rozhodnom čase u postupcu.
12. Dňom 18.03.2015 mal postupca, banka vypovedať zmluvu o poskytovaní bankových produktov, ktorým poskytla povolené prečerpanie k účtu Č.. XXXXXXXXX/XXXX a to s účinnosťou ku dňu uplynutia výpovednej doby. Súčasne banka týmto listom mala vyhlásiť mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania. Výška pohľadávky banky ku dňu vyhotovenia výpovede bola 957,65€, s požiadavkou realizovať úhradu do uplynutia výpovednej doby.
13. Opakovane banka aj po vypovedaní zmluvy vyzvala žalovaného dňa 22.03.2017 na úhradu nepovoleného prečerpania účtu vo výške 1.088,80€, ktorá vznikla k dátumu 21.03.2017, doručované žalovanému na adresu B. T. Č..XX, ktorá doporučená zásielka bola vrátená neprevzatá, keď z podania nebolo možné zistiť dôvod vrátenia. Nie ja zrejmé, prečo postupca doručoval výzvu na adresu B. T., keď v zmluve i v doručovanej výpovedi zo zmluvy uvádzal obec R. T..
14. Dňom 23.06.2017 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému postupník dňom 11.07.2017, požadujúc zaplatenie nedoplatku 1.272,26€. Dňom 07.03.2017 vo výzve označenej ako pokus o zmier, požadoval žalobca zaplatenie pohľadávky len vo výške 1.110,94€, najneskôr do 17.10.2017.
15. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o obchodnej inšpekcii - stav k 30.6.2006, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 2 písm. a/ a b/ citovaného zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 5 citovaného zákona ,ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
18. Vychádzajúc z osobitných obchodných podmienok postupcom o predaji produktov a služieb pre fyzické osoby bod A. Všeobecná časť čl. 3, ods.3.3.pod bod 3. 3, 3. banka bola oprávnená vypovedať zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktoré účinky výpovede nastali uplynutím 3. dňa odo dňa jej doručenia klientovi, a v prípade, ak banka vypovedala zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby z dôvodu hodného osobitného zreteľa , označené v zátvorke klient poruší svoje povinnosti, mali účinky výpovede nastať dňom doručenia výpovede. Postupca mal vypovedať predmetnú zmluvu dňom 18.03.2015, doručenie ktorého dokladu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.
19. Dňa 23.06.2017 uzavrel postupca Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava zmluvu o postúpení pohľadávok, podľa ktorej postupca postúpil pohľadávky špecifikované v prílohe č.1 k zmluve. Podľa čl. XIII. bod..13.1 zmluva nadobudla platnosť dňom uzavretia a účinnosť podľa bodu 13.2. tohto článku zaplatením odplaty, ktoré žalobca v konaní neosvedčil. Rovnako žalobca nepreukázal, či postupca splnil svoju oznamovaciu povinnosť, okrem tvrdenia o fikcii doručenia v zmysle všeobecných obchodných podmienok , ktoré vypracoval postupca a ktoré žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť dlžník.
20. Na základe takto zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti podľa § 191 C.s.p. vyplýva, že žalobca, hoci na to bol povinný podľa § 132 ods.1 C.s.p., nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, či, kedy, akou formou a akým obsahom bol žalovaný vyzvaný postupcom na splnenie svojich záväzkov, keď jediný doklad o doručovaní výzvy, postupca uviedol nesprávnu adresu žalovaného, ktorá výzva bola doručovaná po vypovedaní zmluvy. Rovnako žalobca nepreukázal doručenie výpovede dané postupcom žalovanému zo zmluvy o poskytovaní balíku služieb. V tejto súvislosti súd má za to, že nebolo jeho povinnosťou v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu. Žalobca nepredložil návratku o prevzatí zásielky obsahujúca výpoveď zo zmluvy. Nepredloženie uvedených listín/výziev, upomienok a podaní, mal za následok neunesenie dôkazného bremena, nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky. Vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax, si bol vedomí požiadaviek na preukázanie aktívnej legitimácie v spore. Žalobca si pritom bol vedomí, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoju aktívnu legitimáciu postupníka pohľadávky, o to viac, že postupcom bola banka. Následne skutkové zistenie je jednak reprodukciou listinného dôkazu, zmluvy o postúpení pohľadávok, jednak dôsledok skutočnosti, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť na preukázanie splnenia povinnosti doručenie výpovede žalovanému v zmysle dojednania v zmluve.
21. S poukazom na citované ustanovenie, keď zmluva je zmluvou uzavretou medzi spotrebiteľom a nebankovým subjektom už Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp.zn. W.. Ú. XXXX/ XX, poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca a sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva a to formou obmedzení autonómie vôle. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo. Pokiaľ týmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosti jeho správania, a tak nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Tým vlastne zákon poskytuje primeranú ochranu právam spotrebiteľa pri uzatváraní úverových zmlúv, aby tieto neboli neurčité a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa, ktorý je slabšou stranou zmluvného vzťahu a jeho znevýhodnené postavenie využíva subjekt, ktorý pripraví zmluvy, bez možnosti ovplyvniť obsah zmluvy, ako aj v tomto prípade.
22. Podľa § 524 Obč. zák., Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa § 526 Obč.zák., Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
25. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
26. Podľa § 45 Obč. zák., Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
27. Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil, alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa ustanovení o omyle ( § 49a).
28. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č.483/2001 Z.z. o bankách Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
29. Účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. To znamená, že od okamihu, keď mal adresát možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, začína plynúť napríklad lehota na prijatie návrhu, v nadväznosti na to môže dôjsť k zániku návrhu, a to aj v prípade, keď sa adresát vôbec neoboznámil s obsahom prejavu vôle..
30. Žalobca podal žalobu dňa 14.11.2017. Pohľadávku z tohto úveru banka postúpila na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017. Oznámenie zo strany Banky, ktorá mala oznámiť žalovanému postúpenie pohľadávky sa v spise nenachádzal. Postupník, žalobca, po postúpení pohľadávky dňa 11.07.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky a súčasne oznámil postúpenie dlhu Bankou. V zmysle čl. 3 bod.3.3, pod bod 3.3.3 Všeobecných obchodných podmienok platných u postupcu - banka, v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka, bola oprávnená vypovedať zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktoré účinky výpovede nastali uplynutím 3. dňa odo dňa jej doručenia klientovi, a v prípade, ak banka vypovedala zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby z dôvodu hodného osobitného zreteľa k, označené v zátvorke klient poruší svoje povinnosti, mali účinky výpovede nastali dňom doručenia výpovede jej trovy. Banka, ako postupca., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku postúpila na žalobcu bez tohto, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere . Uvedená skutočnosť je zrejmá z toho, že žiaden doklad osvedčujúci vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany postupcu nebol predložený. Pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol riadne výpoveďou zmluvy o poskytnutí produktov služieb pre fyzické osoby, doručenia výpovede klientov, žalovanému, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver bol splatný.
31. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483 /2001Z.z. o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedala nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo § 92 ods. 7) doslova uvádza: „ a po odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. “ pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila zmluvou zo dňa 23.06.2017 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu na žalobcu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001Z.z., keď ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný dlh (nedošlo k výpovedi zmluvy), Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákona. Vzhľadom na to, v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní súd žalobu zamietol. Tu súd poukazuje na obdobné rozhodnutia Krajského súdu Bratislava vo veci XCo/ XXX/XXXX-XXX X. K. XX.XX.XXXX, T. D. P. XXCo/XX/XXXX-XXX, XXCo/XX/XXXX-XXX, XXCo/XXX/ XXXX-XX, XXCo/XX/XXXX.
32. Vzhľadom na takto vykované dokazovanie na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní nepreukázal žalobca splnenie podmienok v zmysle § 526 Obč. zák ./oznámenie postupcu /, hoci tak mohol postupník urobiť kedykoľvek a prípadný nedostatok tohto dôkazu mohol nahradiť preukázaním týchto skutočností aj počas prebiehajúceho konania voči dlžníkovi/ uznesenie L. D. D..X.. XMObdo X/XXXX/. V prejednávanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovi, ako tvrdenému postupníkovi sa žiadnu z týchto skutočností dokázať nepodarilo a takýto dôkaz neposkytol ani počas konania. Nedokázal tak, že by bol žalovaný upovedomený o postúpení pôvodným veriteľom, pričom pred postúpením pohľadávky nebola preukázané splnenie podmienok pre platné vypovedanie zmluvy pred jej postúpením. Tým žalobca nepreukázal svoje postavenie veriteľa uplatnenej pohľadávky, teda svoju aktívnu legitimáciu.
33. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Súd neuložil žalobcovi povinnosť zaplatiť úspešnej žalované mu trovy konania, nakoľko z obsahu spisu, ani z iných podkladov nezistil žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)