Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-113-2020.pdf
PDF · 75.48 KB
Case nature
Subarea
11Co/113/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/B, Y., proti žalovanej: Z. F., nar. X.X.XXXX, bytom W. 2, Y., právne zastúpenej N.. Mariannou Lechmanovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 4.149,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 17. februára 2020, č. k. 23C/91/2006
- 405
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením priznal štátu nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že tamojší súd vo veci rozhodol rozsudkom z 13. marca 2017, č. k. 23C/91/2006
- 300 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 16. januára 2019, č. k. 11Co/405/2017
- 369, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. apríla 2019 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 4.149,24 Eur so 6% ročným úrokom z omeškania od 1.11.2005 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uznesením z 13. júna 2019, č. k. 23C/91/2006 - 399, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2019, súd prvej inštancie rozhodol o výške trov konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 207,46 Eur, zo zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 200,- Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 1.622,97 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie poukázal na § 470 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, § 251 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinný od 1. júla 2016 a uviedol, že v konaní vznikli aj trovy štátu, nakoľko bol znalcom PhDr. Igorom Grajcarom, z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), vypracovaný znalecký posudok, za ktorý bolo znalcovi priznané znalečné vyplatené vo výške 317,92 eéEur z finančných prostriedkov štátu. S poukázaním na čl. 4 ods. 1, 2 CSP štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, keďže žalovaná bola vo vzťahu k trovám štátu neúspešná. O výške náhrady trov štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Uznesenie v zákonnej lehote napadla odvolaním žalovaná s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, resp. aspoň rozsah priznaného nároku znížil o 50 %. Odvolanie podáva z dôvodu, že je tu vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie o vynesenom výroku, ktorá spočíva v tom, že súd nezohľadnil prítomnosť výnimočných okolnosti prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa, ani osobný sociálny zdravotný aspekt žalovanej. Má pocit, že spor so žalobkyňou prehrala iba preto, že má silnú rečovú vadu, nevie sa zrozumiteľne vyjadrovať ani porozumieť hovorenému alebo písomnému prejavu. Musí vždy niekoho požiadať, aby jej vec dodatočne objasnil. Svoje postoje k predmetnému
sporu nevedela vysvetliť svojmu právnikovi, ani súdu. Pravdupovediac, ani nevie, čo prehrala. Vie iba to, že musí platiť. Nemá však z čoho! Pre zlý zdravotný stav dlhodobo žije iba zo sociálnych dávok. Sama si vie zaobstarať iba základné potraviny a upratať byt. V ostatných veciach je odkázaná na pomoc iných osôb. Výrok napadnutého uznesenia nezohľadňuje okolnosti predmetného sporu, je neprimerane tvrdý a odporuje dobrým mravom.
4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska v odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
5. Podľa ust. § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
6. Podľa ust. § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
7. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 262 ods. 3 CSP ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
9. Z cit. zák. ustanovení možno vyvodiť, že zákon z hľadiska rozhodovania o trovách konania nerozlišuje medzi výdavkami, ktoré vznikli v konaní sporovým stranám (§ 251 CSP) a výdavkami, ktoré v súvislosti s dokazovaním v konaní vznikli iným osobám, najmä však svedkom, znalcom, ale aj štátu (§ 259 CSP). Všetky tieto výdavky, i napriek použitým výrazovým prostriedkom, evokujúcim na prvý pohľad potrebu terminologicky rozlišovať medzi trovami konania (strán) a trovami dokazovania (iných subjektov než strán sporu), zákon v konečnom dôsledku subsumuje pod marginálne označenie trovy konania (§ 262 ods. 1 CSP). Nemožno tiež prehliadnuť, že zákon nerozlišuje medzi trovami konania a trovami dokazovania, nielen z hľadiska vzťahu k iniciatíve dotknutých subjektov (z úradnej povinnosti) a spôsobu rozhodnutia (najprv o nároku a po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením o jeho výške), ale tiež aj pokiaľ ide o časové súvislosti rozhodovania. V oboch prípadoch súd podľa cit. ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodne o trovách v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, okrem prípadov čiastočného alebo medzitýmneho rozsudku, v ktorých si súd vymieni rozhodnúť o trovách konania samostatným rozhodnutím. Ak preto právna prax vo vzťahu k trovám konania dospela k záveru, že pokiaľ súd v medziach zákona rozhodnutie o nich formálne neoddiali, musí byť výrok o trovách konania vždy súčasťou konečného rozhodnutia, je možné tento záver podľa názoru odvolacieho súdu v plnej miere vztiahnuť tiež na rozhodnutie o náhrade trov dôkazu, príp. trov, ktoré vznikli štátu zaplatením znalečného z jeho rozpočtových prostriedkov. To inak povedané znamená, že i o trovách spojených so znaleckým dokazovaním alebo aj o náhrade prípadných nákladov vynaložených na znalecké dokazovanie štátom, nakoľko sú od konečného rozhodnutia závislé, musí súd rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (porov. Števček a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 961). Pokiaľ tak neurobí, nerozhodne o celom predmete konania. V praxi súdov je v tomto smere jednotne uplatňovaný názor, že o trovách konania je možné rozhodnúť najneskôr do právoplatnosti konečného rozhodnutia (porov. napr. rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 6/1969), a že nápravu opomenutia rozhodnutia o trovách konania možno za splnenia zákonných predpokladov urobiť výlučne dopĺňacím rozsudkom (napr. rozhodnutie uverejnené v Sborníku stanovisek, zpráv a rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR IV., str. 755).
10. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo (uznesenie z 13. júna 2019, č. k. 23C/91/2006 - 399, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2019) rozhodol len o trovách konania vo vzťahu medzi stranami. O trovách štátu vynaložených štátom v súvislosti so znaleckým dokazovaním rozhodnúť opomenul. Nakoľko tak neurobil ani do nadobudnutia právoplatnosti
tohto uznesenia dopĺňacím uznesením podľa ust. § 225 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, procesnú možnosť nápravy tohto nedostatku tým definitívne stratil. Pokiaľ súd prvej inštancie i napriek tomu pristúpil fakticky k doplneniu výroku o trovách štátu ako obsahovej súčasti konečného rozhodnutia, nemožno inak ako považovať tento jeho postup za nesprávny a posúdiť napadnuté uznesenie za nezákonné. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP napadnuté uznesenie bez ďalšieho zrušil.
11. Nakoľko toto rozhodnutie o odvolaní nemá povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 a contrario CSP odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodol.
12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.