Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/64/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: 1. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Y. XXX,XXX XX F., 2. S. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Y. XXX, XXX XX F., 3. Y.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L. XXXX/XX, F., v zastúpení: Právne centrum s.r.o., IČO: 36 698 873, so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo PRIEVOZ, IČO: 00 117 731, so sídlom Domové role 71, P.O.BOX 10, 820 03 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.08.2019 domáhal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou „...zdržať sa neoprávnených zásahov k pozemkom parc. registra „C“ č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3262m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2562 m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2683 m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1951 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č. Ružinov a katastrálne územie Ružinov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, spočívajúcich najmä v hospodárení na uvedených pozemkoch, v agrotechnických úkonoch a vstupovania na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“ a súčasne vo veci samej žiada o vypratanie predmetných nehnuteľností.

2. Navrhovatelia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že ide o najvhodnejší zabezpečovací prostriedok, pretože stav veci vyžaduje urgentný zásah súdu, ktorý by mal nariadiť provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Navrhovatelia súčasne uviedli, že neodkladné opatrenie môže byť vydané, nakoľko jeho obsah nie je totožný s rozhodnutím vo veci samej, čiže súd jeho vydaním nebude „predbiehať“ rozhodnutie vo veci samej. Urgentnosť veci navrhovatelia odôvodnili tým, že odporca hospodári na uvedených pozemkoch a vydanie neodkladného opatrenia je dôvodné s ohľadom na potrebou vykonania poľnohospodárskych úkonov na predmetných pozemkoch obmedzených agrotechnickými termínmi. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľov spočíva v tom, že pokračovaním v poľnohospodárskej činnosti odporcu na predmetných pozemkoch je ohrozený výkon vlastníckeho práva navrhovateľov, v dôsledku čoho navrhovateľom vzniká neprimeraná škoda. Navrhovatelia majú súčasne za to, že v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „“), a z obsahom ich návrhu vyplývajú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obava, že výsledok súdneho rozhodnutia môže byť bez neodkladného zásahu súdu zmarená alebo značne sťažená.

3. Podľa (ďalej len „“), „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.

4. Podľa , „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.

5. Podľa , „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.

6. Podľa , „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.

7. Podľa , „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.

8. Podľa , „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.

9. Podľa , „Ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.

10. Podľa veta prvá , „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.

11. Podľa , „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.

12. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľom reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín, teda procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) má v tomto smere len žalobca. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Takýto postup predpokladá platná právna úprava ( ), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

13. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje

nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

14. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože nie sú splnené podmienky pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak neexistuje ani obava, že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné. V danom prípade sa navrhovatelia domáhajú, aby súd uložil odporcovi povinnosť, aby sa odporca zdržal neoprávnených zásahov k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľov (najmä, aby odporca nehospodáril na uvedených pozemkoch, nevykonával žiadne agrotechnické úkony, nevstupoval na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidla, ani poľnohospodárskymi strojmi) a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Navrhovatelia odôvodnili svoj návrh dvoma kľúčovými argumentmi, ktoré sú súčasne aj zákonnými podmienkami pre vydanie neodkladného opatrenia, a to bezprostredne hroziacou ujmou a tým, že výsledok súdneho konania môže byť zmarený alebo značne sťažený.

15. K prvému argumentu súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovatelia vo svojom návrhu žiadnym spôsobom nešpecifikoval aká ujma im hrozí, akým spôsobom má vzniknúť a prípadne v akej výške má vzniknúť. Rovnako v návrhu neuviedli akým spôsobom zamýšľali využívať daný pozemok (napríklad či ho chceli prenajať inému subjektu, či ho chcú obhospodarovať samostatne, alebo ho chcú využívať iným spôsobom). Akýkoľvek spôsob užívania pozemkov navrhovateľmi je legitímny a z titulu ich vlastníckeho práva musí byť (v medziach zákona) rešpektovaný, avšak bez bližšej špecifikácie následného spôsobu užívania pozemku súd nemá za osvedčené, že by vlastníkom mohla vzniknúť ujma. Samotné konštatovanie navrhovateľov, že im vznikne škoda nie je dostatočným na to, aby mal súd za preukázanú hroziacu ujmu takej intenzity, ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia (súd sa bude otázkou vzniku škody a jej výšky zaoberať v rámci dokazovania v priebehu riadneho sporového konania). Súd však týmto žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo navrhovateľov a taktiež ani právo užívať ich vlastníctvo spôsobom, aký považujú za vhodný. Avšak spôsob, akým sa toho domáhajú, súd považuje (najmä vzhľadom na absenciu argumentácie) za neúčelný.

16. Súd rovnako nemá za osvedčený ani druhý argument navrhovateľov, a to, že výsledok súdneho konania vo veci samej by mal byť zmarený alebo značne sťažený. K uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že sa jedna o poľnohospodársku pôdu, ktorá je obrábaná. Súd sa stotožňuje aj s tvrdením navrhovateľa, že v danom prípade je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že odporca stále hospodári na uvedených pozemkoch. Táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje zmarenie alebo sťaženie výkonu súdneho rozhodnutia. Ak by odporca aj naďalej na pozemkoch hospodáril a založil novú úrodu, k vyprataniu pozemku by došlo najneskôr po zbere úrody v nasledujúcom roku (v závislosti od výsledku konania vo veci samej). Z uvedeného dôvodu by sa nedalo hovoriť o zmarení (a ani o značnom sťažení) výsledku súdneho konania, ale nanajvýš by sa dalo hovoriť o určitom oneskorení, ktoré by však malo byť navrhovateľom kompenzované v rozhodnutí vo veci samej. Druhou rovinou je skutočnosť, že odporca vie o snahe navrhovateľov vyriešiť danú situáciu a rovnako sa dozvie aj o prebiehajúcom súdnom konaní. Preto si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu v spore, bude musieť vypratať predmetnú nehnuteľnosť a vysporiadať sa aj s náhradou za užívanie predmetných pozemkov. Vo svetle uvedeného je preto na úvahe odporcu ako riadneho hospodára, či sa rozhodne na pozemku ďalej hospodáriť, prípadne založiť novú úrodu, pretože za toto svoje rozhodnutie (o pokračovaní v hospodárení, resp. založení alebo nezaložení novej úrody) bude musieť neskôr zodpovedať (buď v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle slova a to v závislosti od výsledku konania vo veci samej). Na základe uvedeného je súd toho názoru, že nie je splnená ani podmienka, že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj z povahy samotnej veci vyplýva, že žalobcovi nehrozí ujma bezprostredne (resp. žalobca súdu nepreukázal potenciálny vznik bezprostrednej ujmy v takom rozsahu, aby bolo dôvodné vydanie neodkladného opatrenia). Súd v žiadnom prípade nechce zľahčovať situáciu a ani nespochybňuje skutočnosť že navrhovatelia subjektívne danú situáciu vnímajú urgentne, avšak podľa názoru súdu urgentnosť daného prípadu nedosiahla taký stupeň, ktorý by odôvodňoval použitie právneho inštitútu neodkladného opatrenia. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že navrhovatelia deklarovali aj svoj záujem prenajať odporcovi predmetné nehnuteľnosti, čo už samo o sebe svedčí o tom,

že navrhovatelia chcú zosúladiť skutkový stav (reálne užívanie pozemkov) s právnym stavom (právny titul na užívanie pozemkov), čoho sa domáhajú aj vo veci samej. Aj preto súd nemá za osvedčené splnenie podmienky „neodkladnosti veci“.

18. Súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že ak by došlo k vydaniu neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, odporcovi by bolo zakázané vstúpiť na predmetné pozemky, ktoré v súčasnosti obhospodaruje, čím by jednak mohlo prísť ku škodám na úrode odporcu a jednak takýto záver by de facto znamenal konečné riešenie sporu (aj napriek tomu, že navrhovatelia vo svojom návrhu tvrdia, že „...neodkladné opatrenie môže byť vydané, nakoľko jeho obsah nie je totožný s rozhodnutím vo veci samej, čiže súd jeho vydaním nebude „predbiehať“ rozhodnutie vo veci samej.“), pretože navrhovatelia by mohli s predmetnými pozemkami voľne disponovať (keďže podľa ich vyjadrenia neexistuje právny titul na užívanie pozemku odporcu) aj napriek tomu, že by sa o tieto pozemky aj naďalej viedol spor na súde.

19. Záverom súd dodáva, že súd nespochybňuje potrebu zosúladiť skutkový stav (reálne užívanie pozemkov) s právnym stavom (právny titul na užívanie pozemkov), avšak a taktiež prízvukuje, že toto rozhodnutie nemôže byť vnímané ako predbežný názor súdu na konanie vo veci samej. Súd však považuje za vhodné a účelné (vzhľadom na to, že na vydanie neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky) takéto rozhodnutie vydať v rámci sporového konania po vykonanom dokazovaní a nie v rámci konania o neodkladnom opatrení, kde súd dokazovanie nevykonáva a rozhoduje iba na základe skutočnosti tvrdených navrhovateľom.

20. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a preto súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Nakoľko sa jedná o rozhodnutie súdu vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd o trovách konania nerozhodoval, nakoľko sa s otázkou trov následne vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, resp. v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.