Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/17/2020

Potvrdené rozhodnutím 26CoCsp/101/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: Vidadu, s.r.o., IČO: 47 333 154, Račianska 2/A, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: LEGAL CARTEL s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave, so sídlom Na Hrebienku 40, Bratislava, proti žalovanému: A. N., nar. XX. M. XXXX, trvale pobytom P. Z. XXX, P., zastúpenému advokátom: JUDr. Martin Gajer, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 7, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 21. augusta 2020 č.k. 19Csp/17/2020-180 takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Vidadu, s. r. o., nar. 47 333 154, Račianska 22/A, Bratislava, zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., advokátska kancelária v Bratislave, proti žalovanému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, P. Z. XXX, P., zast.: JUDr. Martin Gajer, advokát v Bratislave, o 5.000 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 5.000 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 28.09.2019 do zaplatenia.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 15.01.2020, postúpeným na návrh žalobcu na pokračovanie v konaní tunajšiemu súdu dňa 01.04.2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku ako odmeny za prenájom štúdia, produkciu, postprodukciu autorských diel a administráciu YouTube kanálu žalovaného, ktorú žalovanému vyúčtoval faktúrou z XX.XX.XXXX č. XXBATTXX, splatnou 27.09.2019. Napriek pokusu o zmier však žalovaný svoj dlh neuhradil.

2. Žalovaný v odpore žalobcom nárok neuznal a namietol, že medzi stranami neexistuje objednávka, ani zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k prenájmu štúdia, produkcie, postprodukcie autorských diel za finančnú náhradu. Naopak, za realizáciu spolupráce by mal platiť žalobca žalovanému. Žalobca sa podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu snaží zbaviť svojich ústne dohodnutých povinností voči žalovanému.

3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s a (nie , pretože nejde o spotrebiteľský spor - pozri časť B nižšie) predbežné prejednanie sporu, na ktorom vykonal dokazovanie ( v spojení s ), vec právne posúdil a rozhodol vo veci samej, pretože to bolo možné a nariadenie odročenie predbežného prejednania sporu alebo nariadenie pojednávania nebolo účelné ( ).

A. Skutkový stav

4. Na základe skutkových tvrdení strán, ktoré sa považujú za nesporné podľa (ďalej len „“), skutočností známych súdu podľa a a dokazovania vykonaného listinným dôkazmi v spise: T. Č.. XXBATTXX (č. l. 10), výzva (č. l. 11), emaily (č. l. 72 a 73), SMS komunikácia (č. l. 74 až 117, 119 až 121, 142 až 154), screenshot (č. l. 118), výtlačky z internetu (č. l. 122 až 131), cenová ponuka (č. l. 132), emaily (č. l. 133) ustálil súd tento skutkový stav:

5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá poskytuje svojim klientom širokú škálu služieb vrátane prenájmu štúdia až po postprodukciu autorských diel a zaoberá o. i. aj poskytovaním služieb súvisiacich s produkciou filmov alebo videozáznamov, reklamných a marketingových služieb, počítačových služieb a služieb súvisiacich s počítačovým spracovaním údajov (nesporné skutočnosti a skutočnosti známe z obchodného registra, www.orsr.sk). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá prejavila záujem o služby poskytované žalobcom (nesporná skutočnosť) a ktorá je verejne známym umelcom pôsobiacim hlavne v oblasti televíznej zábavy (všeobecne známa skutočnosť).

6. Komunikácia medzi stranami sa začala 13.02.2018, keď manažér žalovaného, O. S., kontaktoval žalobcu na účely objasnenia bližších podmienok a ceny spolupráce so žalobcom. Na základe žiadosti O. S. sa dohodlo prvé úvodné stretnutie medzi žalobcom a manažérom žalovaného, ktoré sa uskutočnilo 15.02.2020 v sídle žalobcu. Na ďalšom stretnutí v presne nezistenom čase, na ktorom sa zúčastnil už aj žalovaný, sa dohadovali podmienky spolupráce (nesporné skutočnosti, emailová komunikácia, č. l. 72 a 73; SMS komunikácia, č. l. 74 až 117, 119 až 121, 142 až 154). Podľa cenníka žalobcu platného v danom čase sa štandardná cena jedného videa, v ktorej bol zahrnutý prenájom štúdia, kamera, kamera kit, kameraman, strih, video render, upload videa a tzv. accounting, pohybovala okolo 1.000 €. O týchto cenách žalobca oboznámil aj samotného žalovaného osobne ešte pred tým, ako sa nakrútilo prvé video. Žalobca mal ale v záujme podporiť žalovaného, a preto sa s ním dohodol na zľave vo výške 50 % z tzv. cenníkovej ceny, teda vo výsledku 500 € za vyhotovenie jedného videa. Žalovaný nemal žiadne výhrady k cene za služby žalobcu. (nesporné skutočnosti - pozri ďalší bod).

7. Námietka žalovaného, že neexistuje žiadna objednávka služieb žalobcu, nemá vplyv na takto zistený skutkový stav, pretože žalobca ani netvrdil, že by zmluvný vzťah medzi stranami vznikol na základe objednávky. Tento totiž vzišiel z rokovaní medzi stranami na dvoch stretnutiach. V tomto smere neobstojí výhrada žalovaného, že medzi stranami neexistovala ani zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k prenájmu štúdia, produkcie, postprodukcie autorských diel za finančnú náhradu. Žalovaný zároveň tvrdil, že za realizáciu spolupráce mal platiť práve žalobca žalovanému. Takéto tvrdenie nemožno považovať za nič iné, než za tvrdenie o inom obsahu dohody medzi stranami. Kontradiktórny charakter civilného procesného konania sa prejavuje najmä v požiadavke, aby strany aktívne využívali prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany podľa . Predovšetkým je úlohou žalobcu predniesť skutkové tvrdenia a produkovať k nim dôkazy, ktoré podpierajú žalobou uplatnený nárok, teda uplatniť prostriedky procesného útoku riadne a včas. Je potom na žalovanom, aby účinky tohto procesného útoku odvrátil uplatnením prostriedkov procesnej obrany, inak sa budú nepopreté skutkové tvrdenia žalobcu považovať za nesporné ( ). Žalovaný sa tak môže brániť najmä popretím skutkových tvrdení protistrany. Ak však žalovaný poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jeho konania alebo vnímania, procesné pravidlá vyžadujú, aby zároveň uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné ( ). V prejednávanej veci zvolil žalovaný práve postup spočívajúci v popretí tvrdení žalobcu o obsahu záväzkového vzťahu medzi stranami (popieral uzavretie zmluvy s obsahom tvrdeným žalobcom, a to aj v ústnej forme). Pokiaľ žalovaný v tomto smere tvrdí, že obsah záväzkového vzťahu medzi stranami mal zahŕňať práve povinnosť žalobcu platiť žalovanému, znamená to, že žalovaný tvrdí iný obsah dohody (a teda iný obsah záväzkového vzťahu), než plynie zo žalobcom prednesených tvrdení a listinných dôkazov. Predovšetkým sa tým tvrdí iný obsah dohody o odmene, ktorá mala byť taktiež ústna. Žalovaný však v tomto smere nepredniesol žiadne bližšie tvrdenia, napríklad vo vzťahu k tomu, ako a kedy malo dôjsť k uzavretiu dohody, ktorá mala založiť právo žalovaného na odmenu voči žalobcovi a za čo konkrétne by táto odmena prináležala, a na rozdiel od žalobcu neoznačil včas žiadne dôkazy, ktoré by mali jeho obranu akýmkoľvek spôsobom podporovať. V odpore k platobnému rozkazu, ktorý žalovaný doručil 05.03.2020, žalovaný okrem popretia existencie objednávky a zmluvy a všeobecnom tvrdení o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému (bez toho, aby vôbec uviedol výšku sumy, ktorú by mu mal žalobca dlhovať), nepredniesol žiadne ďalšie tvrdenia umožňujúce substancovať jeho údajný protinárok voči žalobcovi a neoznačil ani jediný dôkaz na jeho preukázanie. Žalovaný nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu ani po tom, čo mu bolo dňa 30.07.2020 doručené vyjadrenie žalobcu obsahujúce ďalšie skutkové tvrdenia a listinné dôkazy. Vo výsledku je takáto obrana žalovaného neúčinná, pretože žalovaného tvrdenia o obsahu dohody medzi stranami sú na vyvrátenie tvrdení žalobcu jednak príliš všeobecné a nedostatok dôkazných návrhov z jeho strany neumožňuje ich ani verifikovať. Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného na predbežnom prejednaní sporu doplnil skutkové tvrdenia žalovaného a navrhol vypočuť svedkyňu Ž., na tom nič nemení, pretože tieto prostriedky procesnej obrany nepredniesol včas. Žalovaný

bol už v predvolaní poučený o tom, že prostriedky procesnej obrany musí uplatniť včas, inak na ne súd nemusí prihliadnuť. Je to tak podľa najmä vtedy, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na otázku súdu, prečo žalovaný neuplatnil tieto prostriedky skôr, jeho právny zástupca odpovedal, že sa o nich dozvedel len asi týždeň pred termínom predbežného prejednania sporu (21.08.2020). Tento dôvod však súd považoval za účelový, pretože právny zástupca žalovaného bol na zastupovanie žalovaného splnomocnený už 02.03.2020, teda ešte pred podaním odporu, ktorý za žalovaného podal tento právny zástupca, a v ktorom prvýkrát predniesol tvrdenie o inom obsahu dohody medzi stranami. Advokát má vo všeobecnosti právo vyhľadávať dôkazy (svedkov, listiny, znalecké posudky, atď.) a zisťovať skutkové okolnosti prípadu ( Advokátskeho poriadku). Od okamihu prevzatia zastupovania bol tak právny zástupca žalovaného oprávnený požadovať od neho všetky informácie, ktoré by mohli žalobou uplatnený nárok spochybniť. Podľa názoru súdu mohol a mal tieto informácie získať dokonca už pred prvým termínom predbežného prejednania sporu (31.07.2020), ktoré bolo napokon na jeho žiadosť dokonca odročené. Dôležité tiež je aj to, že splnomocnením advokáta na zastupovanie v civilnom sporovm konaní sa strana nezbavuje povinnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany včas, pretože to zo žiadneho ustanovenia nevyplýva. Ani prípadná nedostatočná komunikácia medzi stranou a ňou povereným právnym zástupcom nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom v tomto zmysle. Ďalšou podstatnou okolnosťou pri posudzovaní obrany žalovaného je, že žalovaný si nesplnil riadne ani svoju dôkaznú povinnosť. Ani v odpore, ani po doručení vyjadrenia žalobcu pred predbežným prejednaním sporu totiž neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, hoci mu takúto povinnosť ukladá zákon ( základných princípov ). Žalovaný tak urobil prostredníctvom svojho právneho zástupcu až na predbežnom prejednaní sporu, keď navrhol vypočuť svedkyňu Ž., ktorá mala asistovať pri rozhovoroch medzi stranami. Prítomnosť tejto svedkyne však žalovaný v rozpore so svojou povinnosťou plynúcou z nezabezpečil a keďže o jej predvolanie súd vopred ani nepožiadal, výsluch svedkyne by si vyžadovalo nariadiť ďalšie predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, prípadne vykonanie ďalších úkonov súdu. Tým boli splnené podmienky na to, aby súd ani na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadol.

8. Po vyhodnotení obrany žalovaného ako neúčinnej a nespôsobilej relevantne spochybniť skutkové tvrdenia žalobcu o obsahu zmluvného vzťahu medzi stranami súd vychádzal z toho, že medzi stranami bola pred natočením prvého videa uzavretá dohoda s obsahom zodpovedajúcim žalobcom predneseným skutkovým tvrdeniam, ktoré treba považovať za nesporné.

9. Žalobca natočil, zostrihal a umiestnil na žalovaného YouTube kanál 10 videí (nesporná skutočnosť; screenshot, č. l. 118), ku ktorým bol pripojený popis obsahujúci aj text: „Ďakujem pekne celému Vidadu a jeho tímu za produkciu, postprodukciu a administráciu tohto videa. Bez nich by tieto videá nevznikli. Točené vo Vidadu štúdiu: http://greenscreen.sk/ Vidadu: http://vidadu.net“ (nesporná skutočnosť; výtlačky z internetu, č. l. 122 až 131). Pred, ako aj po nakrútení prvého videa prebiehala medzi žalobcom a manažérom žalovaného komunikácia o natáčaní a otázkach súvisiacich so zverejňovaním videí na YouTube kanáli žalovaného (emailová komunikácia, č. l. 72 a 73; SMS komunikácia, č. l. 74 až 117, 119 až 121, 142 až 154).

10. Žalobca vystavil dňa XX.XX.XXXX faktúru č. XXBATTXX, splatnú 27.09.2019, ktorou žalovanému vyúčtoval 5.000 € za „prenájom štúdia, produkciu, postprodukciu a administráciu kanálu“ (faktúra, č. l. 10). Listom z 12.12.2019 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie tejto faktúry s príslušenstvom, pretože žalovaný svoj dlh neuhradil (list, č. l. 11).

11. Súd nevykonal dokazovanie žalobcom navrhovaným výsluchom strán a svedka S., pretože v kontradiktórnom civilnom procese nie je úlohou strany navrhovať dokazovanie na preukázanie tvrdení, ktoré prednáša protistrana. Zo žalobcom prednesených tvrdení, ktoré súd vyhodnotil ako nesporné, tiež dostatočne jasno vyplývajú všetky okolnosti potrebné na posúdenie žalobou uplatneného nároku, takže ďalšie dokazovanie by nebolo ani účelné. Okrem toho výsluch strany prichádza do úvahy len subsidiárne, teda vtedy, ak tvrdené skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, nemožno preukázať inak ( ). To zjavne nebol tento prípad, pretože tieto sú jednak podopreté žalobcom predloženými listinami a jednak ide o skutočnosti objektívne zistiteľné svedeckými výpoveďami, ktoré majú ako dôkazný prostriedok prednosť pred výsluchom strany.

B. Právne posúdenie

12. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok v podobe odmeny za služby spočívajúce v prenájme štúdia, produkcii a postprodukcii videí a administrácii YouTube kanálu žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manažér žalovaného sa vo februári 2018 obrátil na žalobcu s požiadavkou objasnenia podmienok takejto spolupráce. Nadväzujúceho stretnutia sa zúčastnil aj sám žalovaný. To znamená, že žalovaný vstupoval do predzmluvných rokovaní so žalobcom jednak osobne a jednak prostredníctvom svojho manažéra. Je všeobecne známe, že umelci využívajú skúsenosti osobných manažérov na to, aby títo presadzovali záujmy umelca a zastupovali ho pri uzatváraní zmlúv. Z právneho hľadiska tak takíto manažéri konajú v mene umelca ako splnomocnení zástupcovia podľa . Takéto usporiadanie vzťahov medzi žalovaným a jeho manažérom plynie aj z vykonaného dokazovania, pretože žalobca komunikoval predovšetkým s manažérom žalovaného, ale v niektorých prípadoch aj priamo so žalovaným. To je napokon zrejmé aj z toho, že videá, ktoré žalobca natočil, propagujú samotného žalovaného, bez účasti ktorého by nemohli vzniknúť. Žalovaný sa teda správal v súlade s podmienkami spolupráce, ktoré dohadoval sčasti aj s pomocou svojho manažéra. Preto je nepodstatná námietka žalovaného prednesená v záverečnej reči, v ktorej zdôrazňoval, že komunikácia prebiehala medzi manažérom žalovaného a žalobcom. Prinajmenšom z následného správania žalovaného možno totiž vyvodiť, že bol uzrozumený s tými hľadiskami dohody zmluvných strán, za ktorými stála komunikácia medzi žalobcom a manažérom žalovaného. Tým je zhojený aj prípadný nedostatok oprávnenia manažéra žalovaného ako splnomocnenca konať v mene žalovaného, pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo a ani to žalovaný napokon netvrdil, že by žalobcovi žalovaný oznámil, že s prekročením splnomocenenia nesúhlasil ( ). V takomto správaní žalovaného je možno vidieť prinajmenšom schválenie všetkých úkonov, ktoré za neho vykonal jeho manažér.

13. Pokiaľ ide o predmet dohody, podstatnou časťou služieb bol zjavne prenájom štúdia, produkcia a postprodukcia videí, teda išlo o činnosti, ktoré mali smerovať k určitému hmotne zachytenému výsledku v podobe audiovizuálneho diela. Administrácia (správa) YouTube kanálu mohla byť jedine následná, čo znamená, že išlo o podružnú a z hľadiska predmetu zmluvy vedľajšiu činnosť. Obe strany pritom vystupovali v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. To platí aj pre žalovaného, pretože propagáciou svojej „tváre“ zjavne nesledoval ciele, ktoré by bolo možné posúdiť ako za neobchodného charakteru. Do osobitného režimu platného pre oblasť ochrany spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akéhokoľvek podnikania alebo povolania, ktorých jediným cieľom je uspokojiť vlastnú súkromnú spotrebu jednotlivca, pričom takáto ochrana nie je odôvodnená v prípade zmluvy, ktorej účelom je výkon podnikania alebo povolania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora EÚ z 20.01.2005, Gruber, C-464/01, EU:C:2005:32, bod 36). Strany teda konali ako podnikatelia (žalobca v zmysle a žalovaný v zmysle ), v dôsledku čoho sa ich vzťah spravuje v zmysle Treťou časťou . Dohodu strán, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, tak treba považovať za zmluvu o dielo, ktorá sa spravuje ustanoveniami a nasl. .

14. Pokiaľ ide o ďalší obsah záväzkového vzťahu, o ktorý žalobca uplatňovanú pohľadávku opiera, najmä o dohodu o výške odmeny a spôsobe jej platenia, vychádzajúc z výsledkov dokazovania možno tento považovať za odzrkadlený v následnom správaní strán. Zmluva o dielo podľa totiž na svoju platnosť nevyžaduje, aby bola uzatvorená písomne. Návrh na uzavretie zmluvy podľa môže adresát prijať aj inak, než len pripojením svojho podpisu na listine, ktorá tento návrh obsahuje. Neuplatní sa tu preto , ktorý predpokladá písomný návrh a jeho písomné prijatie. Naopak, pre takéto zmluvy podľa postačí, ak oferent uskutoční včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s návrhom. Tzv. iné (konkludentné) konanie je taktiež prejavom vôle a podlieha výkladovým pravidlám upraveným v . Zo správania žalovaného po prvých dvoch stretnutiach, ktoré už súd opísal vyššie, najmä z toho, že žalovaný nepoprel, že by žalobca pre neho vo svojom štúdiu natočil, nastrihal, upravil sporné videá, a umiestnil ich na žalovaného YouTube kanál, kde ich aj spravoval, ako aj z toho, že v popise k týmto videám na svojom YouTube kanáli žalovaný výslovne poďakoval žalobcovi za všetky jeho služby súvisiace s týmito videami, možno vyvodiť, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo s obsahom, aký tvrdil žalobca. Žalobca totiž nemohol takto prejavenej vôli žalovaného, ktorý so žalobcom komunikoval prostredníctvom svojho manažéra aj mesiace nasledujúce po uzavretí dohody, pokračovať vo vzťahu so žalobcom zmysluplne pripisovať iný význam ( ). Dôležitou okolnosťou je aj to, že cena požadovaná žalobcom za služby poskytnuté žalovanému (500 € za video) nepresahovala ceny podľa jeho štandardného cenníka, s ktorým bol podľa nepopretého tvrdenia žalobcu žalovaný osobne oboznámený ešte pred

vytvorením prvého videa, teda pred začatím vykonávania diela. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali inej dohode medzi stranami, celkové správanie žalovaného, ktorého súčinnosť bola nevyhnutná na vytvorenie videí a prístup k YouTube kanálu vrátane pretrvávajúcej komunikácie so žalobcom tak pred, ako aj po vytvorení prvého videa, možno považovať v zmysle za správanie potvrdzujúce súhlas práve s takým obsahom záväzkového vzťahu medzi stranami, aký opísal žalobca. Nemožno sa dôvodne domnievať, že by sa žalovaný správal týmto spôsobom (prišiel by na natáčanie po termínoch dohodnutých prostredníctvom svojho manažéra, sprístupnil by svoje YouTube konto žalobcovi a poďakoval mu za tie služby, ktoré žalobca opísal ako tvoriace základ jeho nároku) bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom ohradil voči postupu žalobcu alebo vykonal akýkoľvek iný úkon, ktorý by bolo možné považovať za prípadný nový návrh na uzavretie zmluvy s odlišnými podmienkami spolupráce.

15. Pokiaľ ide o odmenu za činnosť, o ktorú sa opiera žalovaná faktúra, vo všeobecnosti v zmysle platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Nárok na cenu diela vzniká jeho vykonaním v prípadoch, keď zo zmluvy alebo z nevyplýva niečo iné. Okamih vzniku nároku na cenu diela možno totiž dohodou strán upraviť aj odlišne, teda tak, aby nezávisel od toho, či a kedy bolo dielo vykonané (pozri v tomto zmysle rozsudok NS ČR z 30.03.2006, sp. zn. ). Zásada, že cena je splatná vykonaním diela, sa uplatňuje len vtedy, ak zmluvne nebolo dohodnuté inak. Strany zmluvy o dielo majú možnosť dohodnúť sa napríklad na postupnom splácaní ceny diela podľa toho, ako sa dokončujú jednotlivé práce, alebo podľa iných kritérií. Nárok na cenu diela môže vzniknúť aj po uplynutí nejakého obdobia alebo až po splnení iných podmienok. Prípustná je aj dohoda v tom zmysle, že nárok na jej zaplatenie vznikne už pred vykonaním diela, teda bez ohľadu na to, či zhotoviteľ splnil svoju povinnosť dielo riadne zhotoviť. O okamihu vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela sa môžu strany dohodnúť aj tak, že sa bude platiť podľa určitých míľnikov.

16. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že strany nemodifikovali , takže žalobcovi vznikol nárok na cenu vykonaním diela. Keďže žalovaný nespochybňoval, že by žalobca činnosti tvrdené v žalobe a písomnom vyjadrení nevykonal, bolo nesporné, že žalobca dielo vykonal, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi podľa cit. ustanovenia nárok na zaplatenie ceny diela, ktorú vyúčtoval žalovanému spornou faktúrou č. XXBATTXX. Žalobcom uplatňovaný nárok na cenu diela (10 × 500 € = 5.000 €) je tak opodstatnený.

17. Žalovaný faktúru neuhradil, a dostal sa tak podľa do omeškania prvým dňom po splatnosti faktúry, ktorá nastala v 27.09.2019. Od tohto dátumu má tak žalovaný podľa povinnosť zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi úrok z omeškania. Keďže úrok z omeškania nebol medzi stranami dohodnutý, žalovaný je v zmysle povinný platiť úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. v sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Žalobca si nárok na príslušenstvo pohľadávky uplatnil v súlade s vymedzeným právnym rámcom, a preto je žaloba aj v tejto časti dôvodná.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I).

19. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ( ) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( ), a preto mu tento nárok priznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.