Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Tos-94-2020.pdf
PDF · 80.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/94/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci odsúdeného W. V., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. augusta 2020, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.6.2020, sp. zn. 5T/44/2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného W. V..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 362 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného W. V. na opätovné prejednanie veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/44/2013.
Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil tak, že je toho názoru, že v pôvodnom konaní neboli splnené zákonné podmienky na konanie proti ušlému a síce nebol preukázaný úmysel vyhnúť sa trestnému stíhaniu alebo to, že by sa bol skrýval. Od roku 2005 žil v Českej republike, kde riadne pracoval a bol vedený v Sociálnej poisťovni ČR. Orgány činné v trestnom konaní vôbec nezisťovali kedy a kde v ČR pracoval. Poukázal na skutočnosť, že mal a doposiaľ má trvalý pobyt na adrese T. XX, o čom orgány činné v trestnom konaní vedeli minimálne od roku 2007, pretože potvrdenie o jeho trvalom pobyte sa nachádza v trestnom spise. Aj napriek tomu boli všetky uznesenia, ako aj trestný rozkaz vydávané, resp. zasielané na adresu T. XX, resp. T. XX. Tá istá adresa trvalého pobytu bola uvedená u poškodenej v zápisnici o trestnom oznámení z 30.10.2006, napriek tomu, že ani poškodená nemala trvalý pobyt na danej adrese.
Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vyhovel jeho návrhu na opätovné prejednanie veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/44/2013.
Na základe podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 358 ods. 1 Tr. por. konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len „ušlý“).
Podľa § 362 ods. 1 Tr. por. odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.
Z obsahu predloženého spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 5T/44/2013 zo dňa 29.4.2013, právoplatným dňa 18.5.2013 bol obvinený W. V. odsúdený z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zák., pre skutok, ktorého sa dopustil od 1. novembra 2005 do 18.5.2013, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Trestné stíhanie voči obvinenému ešte v štádiu prípravného konania prebehlo v zmysle § 358 Tr. por. v konaní proti ušlému. Okresný súd Spišská Nová Ves v trestnom konaní po podaní obžaloby pod sp. zn. 5T/44/2013 na základe opatrenia zo dňa 29.4.2013 konal proti ušlému, nakoľko sa obvinený W. V. aj v tom čase nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, a ani iná adresa jeho pobytu nebola zistená.
Na základe vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu Okresným súdom Spišská Nová Ves v konaní sp. zn. 5T/44/2013 zo dňa 31.1.2014 bol odsúdený zadržaný dňa 12.11.2019 o 15.48 hod. počas kontroly v cestnej premávke ako spolujazdec vo vozidle ev. č. XLXXXXX v S. N. V. v ČR a bol odovzdaný krajskému štátnemu zástupcovi. Uznesením Krajského súdu v Ústí nad Labem zo dňa 14. 11. 2019 sp. zn. 97 Nt 135/2019 bol W. V. vzatý do predbežnej väzby, ktorá sa mu započítala odo dňa 12.11.2019. Uznesením Krajského súdu Ústí nad Labem pob. Liberec sp.zn. 31 Nt 8/2019 súd rozhodol tak, že predbežná väzba sa mení na väzbu vydávaciu. Podľa Protokolu o prevzatí osoby KR PZ Košice zo dňa 9.12.2019 vyplýva, že W. V. bol dňa 9.12.2019 o 10.00 hod. prevzatý na územie Slovenskej republiky na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu a odovzdaný na výkon trestu do ÚVV a ÚVTOS Košice.
Odsúdený písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.1.2020 podal návrh na nové prejednanie súdom v trestnej veci sp. zn. 5T/44/2013. Svoj návrh odôvodnil tým, že o trestnom konaní voči jeho osobe ako voči ušlému nevedel, nakoľko sa v Českej republike zdržiaval dlhodobo z dôvodu výkonu práce a nie aby sa vyhýbal trestnému konaniu, o ktorom nevedel. Ďalej uviedol, že o vyhlásenom pátraní a vydaní príkazu na zatknutie na jeho osobu sa dozvedel až pri jeho zatknutí dňa 12.11.2019 v Českej republike.
Správne postupoval okresný súd, keď na základe podaného návrhu odsúdeným určil vo veci verejné zasadnutie, na ktorom odsúdeného vypočul a rozhodol o tomto návrhu.
Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na svojom návrhu na opätovné prejednanie veci, nakoľko o trestnom stíhaní sa dozvedel až v Českej republike pri bežnej cestnej kontrole. Ohľadom plnenia výživného od roku 2005 vo vzťahu k deťom V., V., V. a A. uviedol, že si výživné neplnil, pričom o deťoch nevie nič a matku detí nekontaktoval žiadnym spôsobom. Odsúdený poukázal na skutočnosť, že ak by prišlo k novému prejednaniu veci, má odložených 10.000 €, ktoré by použil na uhradenie dlžného výživného. Odsúdený uviedol, že o svojich deťoch nevie nič, nekontaktoval ich telefonicky ani cez príslušný úrad. Požiadal svoju matku, aby zistila, či jeho deti žijú v T.P., ale bezvýsledne. Napriek tomu, že bol v T. 8-krát, nezisťoval osobne ani raz, kde sa jeho deti nachádzajú.
Nepochybil okresný súd, keď zamietol návrh odsúdeného W. V. na opätovné prejednanie veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/44/2013. Je potrebné uviesť, že charakteristickou črtou konania proti ušlému je to, že orgánom činným v trestnom konaní, resp. súdu nie je obvinený k dispozícii, a to z dôvodu jeho neprítomnosti na území Slovenskej republiky, alebo vzhľadom na to, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky nie je týmto orgánom známy. Ide o osobitný spôsob konania proti osobe, ktorú nemožno postaviť pred súd, pretože sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Konanie proti ušlému, ktoré do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu, preto musí byť vykonané iba na základe ústavnej zásady vyslovenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a nielen preto, aby vec bola urýchlene skončená. Je povinnosťou súdu a rovnako tak ostatných orgánov činných v trestnom konaní v priebehu celého trestného stíhania skúmať, či dôvody konania proti ušlému stále trvajú. Pokiaľ sa konalo proti ušlému a dôvody pre také konanie kedykoľvek pred skončením trestného stíhania odpadnú, opätovne sa vec prejedná v potrebnom rozsahu podľa všeobecných ustanovení Trestného poriadku. (R 21/2010). V prejednávanej veci krajský súd poukazuje na rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu vo veci Sejdovic c. Taliansko zo dňa 01.03.2006, z ktorého vyplýva, že v prípadoch, v ktorých osoba obvinená z trestného činu nebola osobne oboznámená s trestným stíhaním, nemôže byť považovaná za osobu, ktorá sa vzdala práva zúčastniť sa na pojednávaní a obhajovať sa iba na základe skutočnosti, že má status ušlého na základe domnienky založenej na nedostatočne
zistenom skutkovom stave. Navyše, nemôže byť na obvinenom, aby preukázal, že sa nesnažil vyhýbať spravodlivosti alebo, že jeho neprítomnosť bola spôsobená vis maior, ale zároveň treba vyhodnotiť, či obvinený uviedol dostatočný dôvod na ospravedlnenie svojej neprítomnosti alebo či existovalo niečo, čo by zaručilo, že jeho neprítomnosť bola spôsobená objektívnymi okolnosťami.
Zo spisového materiálu vyplýva, že okresný súd v konaní proti ušlému na základe opatrenia zo dňa 29.4.2013 rozhodol dňa 29.4.2013 trestným rozkazom sp. zn. 5T/44/2013 tak, že uznal ho vinným z prečinu podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),c) Tr. zák. pre skutok odo dňa 1.11.2005 do 18.5.2013 a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov. Na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu vydaného okresným súdom polícia OR PZ Spišská Nová Ves oznámila, že dňa 28.5.2013 bolo na menovaného vyhlásené pátranie k jeho zadržaniu. Zo správy zo dňa 28.1.2014 OR PZ Spišská Nová Ves vyplýva, že menovaný bol kontrolovaný v ČR v meste Tachov, pretože v HM Tesco v Tachove odcudzil SIM kartu a pri vyťažovaní uviedol adresu trvalého pobytu B. N. M., K. XXX/X, pričom na základe uvedeného bolo zistené, že odsúdený na uvedenej adrese nebýva a jeho trvalý pobyt je T. Č.. XX. Odsúdený uviedol pri kontrole, že v Českej republike nemá stále bydlisko, nakoľko prácu vykonáva na rôznych miestach po celej Českej republike. Na základe uvedeného okresný súd vydal dňa 31.1.2014 európsky zatýkací rozkaz.
Z obsahu spisového materiálu z prípravného konania vyplýva, že uznesením zo dňa 29.12.2006 bolo W. V. vznesené obvinenie pre prečin podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),c) Tr. zák. Odsúdený bol predtým dňa 11.10.2005 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Zamestnávateľ W. V. Q. Š. B. B. F., K., oznámil, že bol u nich zamestnancom od 26.10.2005 do 31.3.2006, kedy odišiel na vlastnú žiadosť a počas zamestnania nenahlásil vyživovaciu povinnosť. Zo správy obce T. zo dňa 31.1.2007 a zo dňa 12.2.2013 vyplýva, že W. V. v obci žil od roku 2003 asi 2 roky a už sa tam dlhodobo nezdržiava a nie je im známe miesto jeho pobytu. Zo správy OO PZ V. zo dňa 19.8.2010 vyplýva, že menovaný W. V., trvale bytom T.P. XX sa už niekoľko rokov nezdržiava v mieste trvalého bydliska, matka menovaného s ním neudržiava žiadny kontakt a nevie kde by sa mohol nachádzať. Podľa zistenia zo Sociálnej poisťovne odsúdený pracoval v Spoločnosti V. B..T..Y.. S.Ž., ktorá oznámila, že W. V. bol zamestnaný od 11.1.2007 do 15.6.2007 a neinformoval ich o vyživovacej povinnosti a o jeho osobe aktuálne nemajú žiadnu vedomosť.
Trestným rozkazom v konaní proti ušlému rozhodol aj Okresný súd Poprad sp. zn. 2T 35/2012 dňa 17.4.2012 a uznal ho vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy pre úmyselné neplnenie si vyživovacej povinnosti voči ďalším deťom v čase od 11.1.2005 a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Okrem toho, ako to vyplýva z odpisu registra trestov bol W. V. od roku 1996 do roku 2012 trikrát odsúdený pre trestný čin neplnenia si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.
Na základe vyššie uvedeného aj krajský súd je toho názoru, že odsúdený W. V. aj napriek tomu, že už trikrát predtým bol súdne postihnutý pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, po poslednom výkone trestu odňatia slobody sa nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, ani na inej adrese na území Slovenskej republiky, resp. nebola zistená jeho adresa pobytu ani na území Českej republiky, u zamestnávateľov nenahlásil svoje vyživovacie povinnosti a zdržiaval sa následne na rôznych miestach, resp. mestách na území Českej republiky dlhodobo, pričom ani jeho matka nemala vedomosť o jeho pobyte, konal v úmysle vyhnúť sa trestnému stíhaniu a to pobytom v cudzine, a to aj s prihliadnutím na to, že mal vedomosť o svojich vyživovacích povinnostiach a úmyselne ich neplnil nielen v tomto prípade, ale aj v minulosti.
Keďže krajský súd nezistil dôvod pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, sťažnosť odsúdeného považoval na nedôvodnú, preto ju postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.