Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-276-2019.pdf
PDF · 102.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/276/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Ing. T. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, K., zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47237406, proti žalovanej RNDr. V. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom S.Ú. XX, K., zast. JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 36C/195/2012 - 513 zo dňa 5.3.2019 Okresného súdu Košice I,
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o trovách odročeného pojednávania.
Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, stranám sporu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM každému vo výške 76,50 € na účet Okresného súdu Košice I, žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odročeného pojednávania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, nakoľko nebolo možné určiť pomer úspechu medzi stranami ani to, ktorá zo strán zavinila tento spor, keďže ide o spor, ktorý je vyústením ich rozvodového konania. O trovách odročeného pojednávania rozhodol podľa § 181 ods. 4 a ods. 5 CSP, keďže žalobca svojim konaním zavinil odročenie pojednávania. Žalobca, resp. jeho advokát, súdu doručil podanie zo dňa 6.12.2018, ktoré podanie ešte ku dňu pojednávania, t. j. k 13.12.2018, sa súdu v elektronickej podobe nezobrazil (k uvedenému dátumu sa ešte spracúvavalo) a žalobca, resp. jeho advokát uvedené podanie doručil priamo na mailovú adresu zákonnej sudkyne, ktorá ho z mailovej pošty do listinnej formy vytlačila. V uvedenom podaní žalobca poukázal na to, že úvery, ktoré boli vzaté počas trvania manželstva stranami sporu a ktoré platil výlučne žalobca po zániku BSM zo svojich vlastných finančných prostriedkov, sú už splatené, poukázal aj na listinné dôkazy, s ktorými však súd ku dňu 13.12.2018 vôbec nedisponoval, preto k uvedenému nielen súd, ale aj žalovaná nevedeli zaujať stanovisko ani právnu argumentáciu. Z tohto dôvodu súd pojednávanie odročil. Pred vytýčeným termínom pojednávania dňa 13.12.2018 bolo pojednávanie predtým vytýčené na deň 11.10.2018, ktoré pojednávanie z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie v budove súdu bolo odročené práve na deň 13.12.2018. Súd prvej inštancie považoval argumentáciu advokáta žalovanej, čo do uplatnenia trov odročeného pojednávania za dôvodnú, majúc za to, že odročenie pojednávania dňa 13.12.2018 jednoznačne zavinil žalobca, ktorý si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť k svojím skutkovým tvrdeniam, aj keď mal dostatok času na unesenie dôkazného bremena prinajmenšom od 11.10.2018, ktoré pojednávanie muselo byť odročené z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie v budove súdu, kedy už na tomto pojednávaní mohol mať k dispozícii žalobca dôkazy k svojím skutkovým tvrdeniam a tieto
mohol bezodkladne po odročení pojednávania súdu doručiť včas tak, aby sa s nimi súd ako aj žalovaná mohli oboznámiť a zaujať k nim stanovisko.
3. Rozsudok vo výroku o náhrade trov odročeného pojednávania napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zavinil odročenie pojednávania z dôvodu nesplnenia si dôkaznej povinnosti. Argumentoval, že ustanovenia § 181 ods. 4 a ods. 5 CSP stanovujú podmienky, na základe ktorých môže súd uložiť strane nahradiť vzniknuté trovy konania protistrane, ktoré by inak nevznikli, pričom tieto trovy boli zavinené buď účastníkom alebo jeho zástupcom, prípadne inými ďalšími osobami, a to z dôvodu porušenia dôležitej procesnej povinnosti. Základným predpokladom na priznanie takejto náhrady je, že jeden z účastníkov konania, resp. jeho zástupca, zavinene porušil dôležitú procesnú povinnosť, čoho následkom bolo odročenie pojednávania. Trovy konania v zmysle § 181 ods. 5 CSP sú teda takými trovami, ktoré vznikli v dôsledku zavineného porušenia procesných povinností účastníkov konania, medzi ktoré patrí aj procesná povinnosť účastníka konania podať vyjadrenie k veci ku ktorému ho vyzve súd, resp. predložiť dôkazy na ktoré ho súd vyzve. V prípade ak účastník konania zavinene nerešpektuje takúto výzvu súdu, pričom v dôsledku toho porušenia dôjde k odročeniu pojednávania, trovy takéhoto odročeného pojednávania znáša účastník, ktorý takúto procesnú povinnosť porušil. Žalobca však žiadne procesné povinnosti neporušil, keďže vyjadrenie zo dňa 6.12.2018 spolu s dôkazmi, ktoré tvorili prílohu tohto podania predložil nad rámec svojej povinnosti určenej mu súdom. Súd prvej inštancie žalobcovi neuložil žiadnu povinnosť podať vyjadrenie resp. predložiť akýkoľvek dôkaz. Žalobca zaslaním predmetného vyjadrenia realizoval len svoje právo a realizoval princíp kontradiktórnosti sporového konania. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojom podaní zo dňa 6.12.2018 boli predmetom prednesu na pojednávaní dňa 13.12.2018, takže žalovaná sa k týmto prezentovaným skutočnostiam mohla vyjadriť. Zároveň predmetné podanie doručil aj právnemu zástupcovi žalovanej na jeho e-mailovú adresu pred konaním pojednávania z čoho vyplýva, že žalovaná bola preukázateľne oboznámená so žalobcom tvrdenými skutočnosťami a mohla sa k týmto na pojednávaní vyjadriť ak by na ňom bola prítomná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považoval za založené na ľubovôli súdu a nedostatočne odôvodnené, čím súd porušil jeho právo na spravodlivý proces. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozsudku, tak že žalovanej neprizná náhradu trov odročeného pojednávania prípadne, aby predmetný rozsudok v rozsahu napadnutého výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a v celom rozsahu sa stotožnila so súdom prvej inštancie, ktorým jej priznal nárok na náhradu trov odročeného pojednávania. Mala za to, že je nesporné, že pojednávanie konané dňa 13.12.2018 bolo odročené výlučne z dôvodov na strane žalobcu, ktorý si nesplnil dôkaznú povinnosť a ku skutkovým tvrdeniam uvádzaným vo vyjadrení zo dňa 6.12.2018 nepredložil dôkazy, v dôsledku čoho sa žalovaná nemohla s týmito dôkazmi oboznámiť a zaujať k nim stanovisko, čo malo za následok odročenie pojednávania. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 ani nenamietal potrebu odročenia pojednávania ani nerozporoval nárok žalovanej na náhradu separátnych trov, ktoré si na tomto pojednávaní uplatnila. Argumentácia žalobcu, že neporušil žiadnu procesnú povinnosť, nakoľko mu žiadna povinnosť nebola súdom uložená neobstojí. V zmysle § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla uplatniť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobca evidentne porušil povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. V podaní zo dňa 6.12.2018 pritom uviedol závažné skutočnosti, a to akým spôsobom uhrádzal jednotlivé splátky úveru a svojim tvrdením chcel presvedčiť súd, aby z týchto skutočností vychádzal. Výšku splátok za jednotlivé úvery však žalobca predložil až na pojednávaní dňa 13.12.2018, a to bez toho, aby mala žalovaná možnosť sa s nimi oboznámiť. Navyše žalobca výšku splátok len tvrdil, ale nepredložil o svojom tvrdení žiaden dôkaz a nebol schopný tento nedostatok v priebehu pojednávania odstrániť. Žalobca tak naplnil skutkovú podstatu ust. § 181 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie povinnosti. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej, ak by žalovaná bola prítomná na pojednávaní 13.12.2018 mohla sa vyjadriť k skutočnostiam tvrdeným žalobcom vo vyjadrení zo dňa 6.12.2018 v zmysle § 181 ods. 1 CSP neobstojí, keďže žalobca nepredložil dôkazy o úhradách úveru, na ktoré sa odvolával vo svojom podaní. Navyše žalovaná svojou neprítomnosťou neporušila žiadnu procesnú povinnosť. Žalovaná, ako strana sporu, vo veci už predtým opakovane vypovedala, jej ďalší výsluch
žalobca nenavrhoval, a keďže sa nechala v konaní zastupovať právnym zástupcom jej prítomnosť na pojednávaní nebola nevyhnutná. Ak by si žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť včas, žalovaná mohla prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaujať relevantné stanovisko k výške splátok úveru a predmetné pojednávanie sa nemuselo odročiť. Žalovaná preto žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania.
5. V replike žalobca zotrval na svojich predošlých argumentoch. Zároveň poukázal na to, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 6.12.2018 nad rámec povinnosti uloženej mu súdom uviedol skutočnosti, a síce to v akých výškach došlo z jeho strany k úhrade úverov poskytnutých stranám sporu za trvania manželstva. Až na pojednávaní dňa 13.12.2018, keď žalovaná žalobcom uvádzané skutočnosti popierala, súd vyzval žalobcu na doloženie dôkazov o splatení úverových zmlúv, a to v lehote do 20.1.2019. Túto súdom uloženú povinnosť si žalobca riadne splnil.
6. Ďalšie vyjadrenia neboli v konaní podané.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako vyplývali z obsahu podaného odvolania (§ 365 ods.1 písm. b/, d/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.
8. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).
10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Existenciu podmienok pre použitie § 181 ods. 5 CSP súd prvej inštancie správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozhodnutie aj náležite odôvodnil.
12. Podľa čl. 8 Základných princípov sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
14. Podľa § 181 ods. 3 CSP k konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.
15. Podľa § 181 ods. 4 CSP ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154 CSP.
16. Podľa § 181 ods. 5 CSP ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.
17. Konania podľa Civilného sporového poriadku sú založené na prísnom kontradiktórnom princípe. S výnimkou sporov s ochranou slabšej strany sa v týchto konaniach kladie výrazný dôraz na aktivitu procesných strán v konaní, ktoré sa musia podieľať na výsledku konania uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Zákon preto stanovuje pre sporové strany aj určité procesné povinnosti a procesné bremená. Procesná povinnosť je konkrétna, a spravidla vynútiteľná procesná povinnosť stanovená objektívnym právom a ako taká je súčasťou procesnoprávneho vzťahu medzi súdom a procesnými stranami. Procesné bremeno je naopak špecifickým následkom nedodržania relevantných povinností, jeho prípadné neunesenie však predstavuje určitú formu procesnej sankcie. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Táto povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana, tak žalobca ako aj žalovaný. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následné neunesenie dôkazného bremena môže viesť až k strate sporu. V zmysle sudcovskej koncentrácie konania sa tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany musia uplatniť včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie § 181 ods. 4 CSP je vo vzťahu k §153 ods. 1 druhá veta lex specialis. Ak súd na pojednávaní určí lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy, považujú sa prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatnené stranou v tejto lehote za predložené včas. Postup podľa § 181 ods. 4 CSP, pri ktorom súd strane poskytne dodatočnú lehotu na prednesenie skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov, je nevyhnutne spojený s odročením pojednávania. Súd o poskytnutí tejto dodatočnej lehoty rozhodne individuálne a podľa konkrétnych okolností prípadu, vždy však ide o procesný postup v prospech strany, ktorej je dodatočná lehota takto poskytnutá. To nielenže procesne znevýhodňuje protistranu a spôsobuje prieťahy v konaní, ale obmedzuje aj koncentráciu konania a neguje pravidlo o rozhodnutí súdu (spravidla) na jedinom pojednávaní. Ako určitú formu sankcie s kompenzačným prvkom zaviedol Civilný sporový poriadok pravidlo, podľa ktorého znáša v takýchto prípadoch trovy odročeného pojednávania ten, kto odročenie zavinil. Uplatňuje sa tak princíp procesnej zodpovednosti, avšak nie za výsledok, ale parciálne iba za odročenie pojednávania. Zodpovednosť postihuje tú osobu, ktorá procesne zlyhala a spôsobila tým v konečnom dôsledku odročenie pojednávania.
18. Predmetom tohto konania bolo vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Dňa 31.6.2016 bol v merite veci vydaný rozsudok 36C/195/2012-343, ktorý bol následne zrušený odvolacím súdom a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na rozpory v tvrdeniach sporových strán týkajúcich sa úveru vo výške 360.000,- Sk, jeho čerpania a následného použitia, a uložil súdu prvej inštancie tieto rozpory odstrániť. O tom, ako v ktorom spore prebiehalo konanie, môže odvolací súd získať obraz len z obsahu spisu, konkrétne so zápisníc z pojednávania. V prejednávanej veci po zrušení rozsudku nariadil súd prvej inštancie vo veci pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 26.6.2018 a ktoré žiadal právny zástupca žalobcu odročiť
z dôvodu plánovanej dovolenky. Súd preto odročil pojednávanie na deň 11.10.2018. Pre nahlásenie bomby v budove súdu bolo toto pojednávanie opätovne odročené na deň 13.12.2018. Žalobca doručil svoje vyjadrenie ohľadom sporných tvrdení a dôležitých skutkových okolností týkajúcich sa spornej sumy, súdu prvej inštancie dňa 10.12.2018. V predmetnom vyjadrení sa odvolával na dôkaz o splatení úverov, ktorý mal byť prílohou podania. Z uvedeného dôkazu však odvolací súd zistil, že úver, ktorý mal žalobca splatiť ako posledný, bol splatený 7.6.2017, to znamená, že tento dôkaz o splatení úverov mohol žalobca predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Čestné vyhlásenie žalobcovej matky o skutočnostiach súvisiacich s kúpou bytu na F. ulici č. X, v K., na ktoré sa taktiež žalobca vo svojom vyjadrení odvolával, nemohlo byť prílohou jeho vyjadrenia, nakoľko bolo žalobcovou matkou urobené a overené notárom dňa 11.12.2018. Žalobca síce doručil svoje vyjadrenie aj do e-mailovej schránky právneho zástupcu žalovanej, no toto neobsahovalo uvedené dôkazy ako prílohy, v dôsledku čoho žalovaná nemohla k uvedenému zaujať stanovisko. Žalobcov argument, že uvedené skutočnosti boli aj predmetom jeho prednesu na pojednávaní neobstojí, nakoľko ako už odvolací súd vyššie uviedol, nie je žiaduce ani včasné, ak strany sporu prednesú skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy na pojednávaní. Neobstojí ani argument žalobcu, že svojim konaním neporušil žiadnu procesnú povinnosť, nakoľko mu žiadnu povinnosť súd neuložil, pretože povinnosť tvrdenia a s tým spojená dôkazná povinnosť vyplýva pre strany sporu priamo zo zákona, a nakoľko ide o sporové konanie založené na kontradiktórnom princípe, je v záujme strany uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. V súvislosti s argumentom žalobcu, že povinnosť na predloženie relevantných dôkazov o splatení úverov mu súd prvej inštancie uložil až na pojednávaní dňa 13.12.2018 odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie takto postupoval z dôvodu, že pôvodne predložený dôkaz, ktorý bol prílohou podania zo dňa 10.12.2018, nebol dostatočne hodnoverný, nakoľko išlo o jednoduchú tabuľku s uvedením dátumov a výšky splátok, bez označenia autora tejto tabuľky, z ktorej nebolo zrejmé, že uvedené splátky platil žalobca zo svojho bankového účtu.
19. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol správny, keďže je nesporné, že žalobca svojim konaním zavinil odročenie pojednávania. Skutočnosti uvádzané v predmetnom vyjadrení mohol žalobca uplatniť už skôr, a to prinajmenšom od 11.10.2018, kedy sa malo konať pojednávanie, neskôr odročené pre mimoriadnu situáciu v budove súdu na deň 13.12.2018. Ak by predmetné podanie doručil súdu bezodkladne po tomto odročení, žalovaná by mala dostatok času zaujať stanovisko k uvedenému podaniu a tiež dôkazom, na ktoré sa žalobca odvolával. Keďže sporové konanie je ovládané kontradiktórnym princípom, každá sporová strana má právo vyjadriť sa k výsledkom procesnej aktivity protistrany. Z tohto dôvodu, by nebolo správne ak by súd prvej inštancie nedal priestor žalovanej vyjadriť sa k žalobcom predloženým dôkazom. Súd prvej inštancie preto postupoval správne ak pojednávanie odročil, no k tomuto postupu nemuselo dôjsť, ak by žalobca uplatnil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná procesne úspešnou stranou, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).