Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Csp-71-2020.pdf
PDF · 120.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/71/2020
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: G. S., K.. XX.XX.XXXX, O. P. Z. XXXX/XX, XXX XX B. K. I., zast.: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Na rozhliadke 2, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 680 552 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava V, IČO: 35 724 803, zast. TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Triangel č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.09.2006.
Zamestnávateľ žalobcu j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov Žalobcu v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Triangel č. 0013737175 uzatvorenou medzi Žalobcom a Žalovaným dňa 05.09.2006.
Súd ukladá p o v i n n o s ť žalobcovi podať proti žalovanému v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov Žalobcu v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Triangel č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi Žalobcom a Žalovaným dňa 05.09.2006.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Triangel č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.09.2006, ako aj náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi Žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom: Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01, IČO: 35923130, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd. Sa, vložka č.: 10315/P, právnym nástupcom ktorej je: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, spoločnosť zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 341/B, ako veriteľom došlo dňa 05.09.2006 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Triangel č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa v prospech Žalobcu (ďalej len „Zmluva“). Listom zo dňa 17.08.2016 žalovaný predložil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu, Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom: Dr. C. Daxnera 87/1, 093 16 Vranov nad Topľou a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej kópie Zmluvy, ktorej celkové znenie je však absolútne nečitateľné. Ďalej uviedol, že má za to že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko zamestnávateľa žalobcu vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy na podklade nečitateľnej Zmluvy, a v konečnom dôsledku nie je zjavné, či vôbec dohoda o zrážkach zo mzdy bola / je súčasťou Zmluvy. Upriamujú pozornosť na skutočnosť, že takýto postup žalovaného má rovnaký účinok ako by tomu bolo v prípade, keby žalobca nepredložil zamestnávateľovi žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný v liste zo dňa 17.08.2016 vyčíslil dlžnú sumu k 17.08.2016 spolu vo výške 1.248,66 eur. Nakoľko zo Zmluvy predloženej zamestnávateľovi, ktorá má údajne obsahovať dohodu o zrážkach zo mzdy, z dôvodu nečitateľnosti nevyplýva, aký druh pohľadávky sa zabezpečuje, aká je jej konečná výška a v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný nepredložil žiaden iný dokument, ktorý by mal predstavovať dohodu o zrážkach zo mzdy, nemožno prihliadať na žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ žalobcu začal vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy dňa 01.09.2019. Poukázal na to, že žalovaný žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy už listom zo dňa 17.08.2016, pohľadávka veriteľa je s určitosťou premlčaná, a teda žalovaný vymáha svoju pohľadávku a prijíma platby v rozpore s ust. § 54a Občianskeho zákonníka, a to proti vôli žalobcu.
3. Spolu so žalobou žalobca súdu predložil aj tri žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 17.08.2016 VS 13737175, VS 18597036 a VS 6038741, žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky č. 6512106887, Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Triangel, kde je rukou dopísané VS 13737175, a na druhej strane VS 18597036, históriu zrážok zo mzdy na Zmluvu 18597036.
4. Žalovaný troma listami zo dňa 17.08.2016 VS 13737175 v sume 1.248,68 eur, VS 18597036 v sume 748,43 eur a VS 6038741 v sume 307,73 eur adresovanými mestu Vranov nad Topľou, so sídlom: Dr. C. Daxnera 87/1, 093 16 Vranov nad Topľou vyzval ho v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na vykonávanie zrážok zo mzdy.
5. K žalobe bola priložená kópia Zmluvy, ktorej celkové znenie je však absolútne nečitateľné.
6. Z dôvodu nečitateľnosti zmluvy, na ktorú odkazuje žalobca, súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanému návrhu a aby súdu predložil zmluvy, na základe ktorej žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok.
7. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.8.2020 uviedol, že žalovaný zastáva názor, že v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť až dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku). V čase podpisu Zmluvy nebola zákonom upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015, pričom žalovaný má za to, že Zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom. Argumentácia vo vzťahu k ustanoveniu § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. nie je namieste, pretože toto ustanovenie v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy nebolo účinné. Inak povedané ani len samotný zákon v tom čase neexistoval. Taktiež poukázal na právny názor Okresného súdu Prešov zo dňa 14.01.2016, spisová značka 9C/389/2015. Ďalej dodal, že žalobca podľa názoru žalovaného označil zmluvu ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom nie je úplne zrejmé, či má byť predmetom konania iná zmluva resp. dohoda, žalovaný však sústredí svoje vyjadrenie na právny vzťah založený Zmluvou č. 13737175, t. j. Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty TRIANGEL zo dňa 04.09.2006, na základe ktorej žalovaný zrážal predmetné zrážky zo mzdy a ktorá je predmetom tohto konania. Právny predchodca žalovaného, t.j. spoločnosť VÚB, a.s., v čase uzatvorenia Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) splnil všetky zákonné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení. Uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.09.2006 (ďalej aj „Dohoda“) má teda všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Žalobca v Zmluve, ktorú vlastnoručne podpísal, výslovne súhlasil, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi. Podľa čl. V. ods. 33 písm. f) „Ak Klient nezrealizuje úhradu Povinnej splátky, Správca ho vyzve na jej vyrovnanie. Zároveň má právo Kartu zablokovať. Ak Klient napriek výzve nezaplatí Povinnú splátku a prípadné ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, Banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledovných prostriedkov: uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy Klienta, s čím Klient podpisom Zmluvy súhlasí“. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2018, č. k. 21CoE/62/2017-56, : „Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí vrátane Slovenskej republiky štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučujú ani vnútroštátne, či úniové právne predpisy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa“. Obsah zmluvy bol dodávateľom (právnym predchodcom žalovaného) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný jav, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobca na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Opačným výkladom by bolo nutné právne uzavrieť, že všetky zmluvy, ktoré hromadne uzatvárajú štátne energetické podniky, banky, mobilný operátori atď. so spotrebiteľmi sú neplatné. Žalovaný má za to, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, obsahuje všetky náležitosti kladené zákonom o spotrebiteľských úverov platným v čase podpisu a dali možnosť výberu žalobcovi zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Žalobca svojim podpisom potvrdil, že obsahu Zmluvy, vrátane úverových podmienok, porozumel a prejavil vôľu byť nimi viazaný. Predmetné ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov neobsahuje žiadne zložité, resp. zavádzajúce právne formulácie. Žalobca mal možnosť si zmluvu, vrátane úverových podmienok, prečítať a následne vyjadriť svoj súhlas podpisom, resp. nesúhlas a zmluvu resp. výslovne Dohodu o zrážkach zo mzdy za daných okolností a podmienok nepodpísať (vyznačením nesúhlasu). Ďalej dodal, že žalobca pomerne zmätočne pripojil k žalobe písomnosti - žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy na Zmluvy č. 18597036 a č. 6512106887 (vrátane Zmluvy), ktoré však nie sú predmetom tohto konania a ktoré sú v celistvosti uhradené, teda na prípadnom určení nie je daný žiadny právny záujem a s predmetným konaním absolútne nesúvisia. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého by mala byť daná pohľadávka premlčaná, nakoľko žalobca pravdepodobne účelovo nepripojil k podanej žalobe Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 28.04.2014, na základe ktorej žalobca podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uznal pohľadávku žalovaného čo do dôvodu a výšky. Zároveň poukázal na čl. 8 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Dodal, že zmysle princípov civilného sporového konania je nutné konštatovať, že nová právna úprava civilného procesu (na rozdiel od OSP) sa riadi princípmi formálnej pravdy a kontradiktórnosti konania. Žalobca inicioval konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom k žalobe nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a ktorými preukázateľne musí disponovať, nakoľko je zmluvnou stranou záväzkového vzťahu, na základe ktorého došlo k dohode o zrážkach zo mzdy z dôvodu neplnenia si povinností. Na základe uvedeného je preukázané a nesporné, že práve žalobca disponuje vyžadovanými listinnými dôkazmi (Zmluva) a preto ich mal a mohol pripojiť k predmetnej žalobe. Požiadavka súdu uvedená vo výzve zo dňa 04.08.2020 resp. žalobcu v podanej žalobe o sanáciu a doplnenie podanej žaloby zo strany žalovaného, ktoré spôsobil v tomto konaní sám žalobca nepredložením dôkazu považuje žalovaný za principiálne rozporné s právnou úpravou (CSP), pričom ide o konvalidovanie nedostatkov žaloby žalobcu, ktorá rovnako nesmie požívať právnu ochranu. Zároveň ako žalobca vysvetlil, že predmetom tohto konania nie sú už žalobcom uhradené zmluvy č. 18597036 a č. 6512106887. Samotný žalobca, napriek dôkaznej povinnosti, nie je ochotný túto dôkaznú povinnosť splniť. Žalovaný poukazuje na to, že je základnou povinnosťou žalobcu predložiť súdu dôkazy v čitateľnej forme - pričom ak tak žalobca neurobí, vystavuje sa podľa názoru žalovaného riziku zamietnutia žaloby pre neunesenie dôkazného bremena. Prijatím opačného názoru by vlastne došlo k prijatiu premisy, že na podporenie argumentácie ohľadom neplatnosti právneho úkonu by bolo pre žalobcu výhodnejšie nepredložiť zmluvu ako dôkaz vôbec. Procesný kódex však myslí na takéto špekulatívne konanie a nedostatky žaloby (nepredloženie dôkazov, predloženie nekvalitných dôkazov) sankcionuje zamietnutím žaloby pre neunesenie dôkazného bremena, a to aj v prípadoch, ak je žalobcom spotrebiteľ. Ohľadom ust. § 189 CSP si žalovaný dovoľuje uviesť, že uvedené ustanovenie CSP z logiky základných procesných princípov nie je aplikovateľné na strany sporu (t. j. žalobcu a žalovaného). Je predsa základnou procesnou povinnosťou žalobcu, pokiaľ si na súde uplatňuje akékoľvek svoje práva a iniciuje spor, aby uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno. Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol a tak sa postupom, ktorý nemá oporu v CSP domáha, aby žalovaný konvalidoval nedostatky jeho žaloby a predložil dôkazy, ktoré má v konaní predložiť žalobca, pokiaľ chce mať úspech v spore a uniesť dôkazné bremeno. Snahu žalobcu o konvalidovanie neunesenia dôkazného bremena prenesením tejto povinnosti na žalovaného považuje žalovaný za neprípustnú, v rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania - ktoré vychádza z princípu formálnej pravdy (a nie materiálnej). Európsky súd pre ľudské práva definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z takejto dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda reflektujúc na konkrétnu žalobu žalobcu, ak žalobca Zmluve nerozumel, mohol ju odmietnuť podpísať. Podpísaním Zmluvy však žalobca prejavil súhlas s prípadným zrážaním zo mzdy, pričom uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nevylučoval ani samotný zákon. Keďže žalobca neuhradil v stanovených termínoch dohodnuté splátky, čím porušil svoje povinnosti zo zmlúv, uplatnil si žalovaný iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy. Žalovaný je toho názoru, že konajúci súd by vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa, kedy negoval hmotnoprávny inštitút upravený v § 551 Občianskeho zákonníka a vyhovel by žalobnému návrhu žalobcu. Aj pri zohľadnení istej miery ľahkovážnosti spotrebiteľa pri uzatváraní zmlúv je spotrebiteľ povinný postupovať obozretne, dôsledne sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť, v prípade nejasností si žiadať ich ozrejmenie druhou zmluvnou stranou, prípadne inou znalou osobou a po dôkladnom zvážení rozhodujúcich skutočností sa rozhodnúť či do zmluvného vzťahu vstupuje, alebo nie. Podľa názoru žalovaného je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky len z toho titulu, že ide o spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného ani len netvrdí, nieto ešte preukazuje, z akého dôvodu navrhuje, aby súd určil Dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú. Podľa názoru žalobcu predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované spotrebiteľskými normami platnými v čase uzavretia a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca opomenul aj v tejto časti uviesť skutkové tvrdenia, in concreto ktoré ustanovenie Zmluvy by malo byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Za značnú nerovnováhu pritom nemožno považovať, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Podľa Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital. Súdny dvor vyslovil, že sama možnosť presadzovania nárokov zo zmluvy aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola. Vzhľadom na to žalovaný nepovažuje za osvedčené, že by sama dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu v právach žalobcu a žalovaného a že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá by bola v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy pre neuvedenie výšky pohľadávky. Pri dohode o zrážkach zo mzdy však už podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka postačuje, ak je v nej označená pohľadávka veriteľa, ktorá sa zabezpečuje. Pohľadávka je identifikovaná dostatočne vtedy, ak je identifikovaný jej právny základ, listina, v ktorej je obsiahnutá, účastníci zmluvy a pod. Preto žiadal návrh zamietnuť a priznať si trovy konania.
8. Zároveň k vyjadreniu priložil dohodu o uznaní zo dňa 28.4.2014 k uznaniu záväzku zo zmluvy č. 13737125.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. V zmysle § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Z ust. § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. V zmysle § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP prvá veta).
16. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
17. V zmysle § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
19. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
20. V zmysle § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
21. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty ( čl. 2 ods. 1 CSP).
22. V zmysle čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
23. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
24. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedené a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.
25. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Právny predchodca žalovaného poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň namietal premlčanie poskytnutého úveru.
26. V zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčení. Predpokladom neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. veľkými obtiažami. Zároveň súd musí zvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav ( novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
27. Žalobca sa vo veci samej domáha, aby sa žalovaný zdržal výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobcu v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty Triangel č. 0013737175 uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 05.09.2006, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zo zmluvy predloženej zamestnávateľovi, ktorá má údajne obsahovať dohodu o zrážkach zo mzdy, z dôvodu nečitateľnosti nevyplýva, aký druh pohľadávky sa zabezpečuje, aká je jej konečná výška a v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný nepredložil žiaden iný dokument, ktorý by mal predstavovať dohodu o zrážkach zo mzdy, a preto nemožno prihliadať na žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zároveň namietal premlčanie nároku.
28. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
29. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.
30. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
31. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej žalobca spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy.
32. V opačnom prípade by žalobcovi (ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.
33. Prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo Zmluvy predloženej zamestnávateľovi, ktorá má údajne obsahovať dohodu o zrážkach zo mzdy, z dôvodu nečitateľnosti nevyplýva, aký druh pohľadávky sa zabezpečuje, aká je jej konečná výška a v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný napriek výzvy súdu nepredložil žiaden iný dokument, ktorý by mal predstavovať dohodu o zrážkach zo mzdy. Nie je známe, či dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy. Žalovaný predložil písomnú výzvu zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov, avšak k vykonávaniu zrážok žalovaný pristúpil na základe svojho rozhodnutia. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Žalobkyňa ako dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).
34. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu.
35. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného (žalovaný môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu.
36. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobcu ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami.
37. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ukladajúcej povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, vyhovel.
38. Súčasne súd uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej aj zamestnávateľovi žalobcu, nakoľko súd má za to, že to možno od neho spravodlivo požadovať. Povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok pritom súd neuložil konkrétnej spoločnosti, ale všeobecne zamestnávateľovi žalobcu, teda akémukoľvek subjektu, ktorý bude zamestnávateľom žalobcu do právoplatného skončenia konania vo veci samej, keďže predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, resp. právo z nej by mohlo byť v budúcnosti žalovaným uplatnené aj voči ďalším zamestnávateľom žalobcu a nariadenie neodkladného opatrenia voči konkrétnej spoločnosti, by v prípade zmeny zamestnávateľa žalobcu, stratilo svoje opodstatnenie.
39. Civilný sporový poriadok síce neobsahuje výslovné ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže žalobca v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobcu ako tretej osobe, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobcu, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v prípade nevykonávania zrážok na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá bola zamestnávateľovi žalobcu už predložená spolu so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, sa platiteľ mzdy vystavuje nebezpečenstvu požadovania náhrady škody zo strany veriteľa, ktorá vznikne veriteľovi odmietnutím vykonávania zrážok na základe predmetnej dohody.
40. Súd pritom poukazuje aj na názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v uznesení zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 21Co/78/2017: „Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi stranami sporu a treťou osobou, t. j. uloženie povinnosti inej osobe, než strane sporu, v danom prípade zamestnávateľovi žalobcu, pretože pokiaľ súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu práva zo spornej Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia veci samej, za stavu, že už žalovaný v 1. rade požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy, by bez súčasného uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobcovi zdržať sa vykonávania zrážok, bolo neodkladné opatrenie nezrealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie.“
41. Je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná, keďže neprešla súdnou kontrolou. Žalobca týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy.
42. Súd zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej.
43. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Z dôvodu plného úspechu žalovaného v konaní súd mu priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.