Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/26/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M. XXXX/X, XXX XX W., zastúpeným IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Uhrova 4, 831 01 Bratislava, IČO: 51 011 344, proti žalovanému: CITRIS, s.r.o., so sídlom Košická 52/ A, 821 08 Bratislava, IČO: 54 764 777, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na naradenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2024, sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to: Zriadenia záložného práva k osobnému automobil značky BMW X7, čierna metalíza, EČV: W VIN: K ktoré je majetkom žalovaného, v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 21.900 Eur. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že eviduje voči žalovanému pohľadávky z bezdôvodného obohatenia vo výške 21.900 Eur. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobca návrh na začatie konania v upomínacom konaní a dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Banská Bystrica vydal voči žalovanému platobný rozkaz na zaplatenie 21.900 Eur s príslušenstvom (sp.zn.: ). Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a dňa XX.XX.XXXX podal žalobca návrh na pokračovanie v konaní. Žalobca získal odôvodnenú obavu o uspokojenie svojich uplatnených majetkových práv, nakoľko žalovaný viackrát zdôrazňoval, že mu vznikli značné škody, ktoré sú predmetom vyčíslovania, preto má žalobca obavu, že žalovaný je v nepriaznivej finančnej situácii. Po analýze finančnej situácie žalovaného je zrejmé, že pasíva sú väčšie ako aktíva. Krátkodobé záväzky vo výške 117.615 Eur sú vyššie ako hodnota dlhodobého hmotného majetku 90.981 Eur, okrem toho v roku 2022 bola spoločnosť žalovaného v strate -3.985 Eur. Táto strata znižuje kapitál spoločnosti a môže naznačovať problémy s výkonnosťou alebo hospodárením. Zároveň má žalovaný vysoké nedoplatky na splatných daniach 5.227,24 Eur. Žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaný je v súčasnosti v nepriaznivej finančnej situácii a vie, že žalovaný má majetok - osobný automobil BMW X7. Žalovaný má dlhodobý majetok v hodnote 90.981 Eur, preto sa domnieva, že jediným majetkom žalovaný je osobný automobil. Priemerná cena takýchto automobilov sa pohybuje od 88.800 Eur do 104.000 Eur. Žalobca sa obáva, že žalovaný môže podniknúť kroky, aby sa zbavil majetku preto nemá inú možnosť ako sa domôcť ochrany majetkových práv nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodnosť návrhu je daná, nakoľko je obava, že žalovaný chce účelovo spoločnosť dostať do finančných problému aby oddialil uspokojenie žalobcu. Zabezpečovacie opatrenie plní funkciu zabezpečenia budúcej exekúcie pohľadávky. Podmienkou jeho nariadenia je preukázanie existencie obavy, že žalovaný sa bude účelovo zbavovať majetku. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a bezprostredné. Súd musí prihliadať aj na to, aby nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedošlo k zásahu do prác druhej

strany sporu nad nevyhnutnú mieru. Pokiaľ k nariadeniu nedôjde, dôjde k nenávratnému ohrozeniu žalobcových majetkových práv.

2. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 15.01.2024 žalobca spísal návrh na začatie konania voči žalovanému o zaplatenie 21.900 Eur s príslušenstvom, ktorý adresoval Okresnému súdu Banská Bystrica do upomínacieho konania. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia.

Dňa 06.02.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica v predmetnej veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

Dňa 05.03.2024 žalobca spísal v uvedenom konaní vedenom na Okresnom súd v Banskej Bystrici, vyjadrenie k odporu žalovaného. Z predloženého odporu žalovaného vyplýva, že žalovaný poprel existenciu akýchkoľvek pohľadávok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia.

V rámci podaného návrhu žalobca pripojil screenshoty z webovej stránky finstat.sk, poukazujúc na ekonomickú situáciu žalovaného obsahujúc ekonomické údaje z roku 2022.

Ďalej boli súčasťou podaného návrhu screenshoty webových stránok autobazárových spoločností, ktorými žalobca poukazoval na hodnotu vozidla BMW X7, ktorá sa podľa pripojených výpisov pohybuje v rozmedzí od 88.800 Eur do 104.000 Eur.

3. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa , a , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa d ods. 1 , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

4. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť práva a povinnosti medzi stranami sporu nariadením zabezpečovacieho opatrenia.

5. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v existencii pohľadávky, ktorú si voči žalovanému uplatnil v upomínacom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici, a ktorá je naďalej predmetom súdneho konania, ako aj v zhoršujúcej sa ekonomickej a finančnej situácii žalovaného.

6. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobca k podanému návrhu predložil, súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca súdu osvedčil len skutočnosť, že si voči žalovanému uplatnil v upomínacom konaní pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 21.900 Eur, ktoré však žalovaný v podanom odpore voči platobnému rozkazu poprel v celom rozsahu a teda v čase rozhodovania tunajšieho súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sú tieto pohľadávky z hľadiska ich dôvodu aj výšky naďalej sporné a sú predmetom prebiehajúceho súdneho konania, čo žalobca preukázal tým, že podal návrh na pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde po tom, čo žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor. Žalobca tak v tomto konaní ani len neosvedčil takú skutočnosť, že by voči žalovanému disponoval takou pohľadávkou, ktorá by bola v čase rozhodovania súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nesporná. Za súčasnej skutkovej situácie sa žalobcovi nepodarilo osvedčiť, že by voči žalovanému disponoval pohľadávkou, pri ktorej by vedel bezpečne preukázať jej dôvodnosť a výšku. Pritom osvedčenie uvedeného je jedným zo základných predpokladov na to, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť zriadenia sudcovského záložného práva jednak z hľadiska jeho opodstatnenosti ako aj proporcionality. Ak súdu nie je známa ani výška splatnej pohľadávky (žalovaný ju v celom rozsahu v prebiehajúcom súdnom konaní poprel), súd nemôže pre účely zriadenia záložného práva riadne posúdiť, či sledovaný zámer žalobcu je primeraný z hľadiska nevyhnutného rozsahu zásahu do majetkových práv žalovaného. Navyše pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby s existenciou dlhu boli spojené aj ďalšie skutočnosti a predpoklady, z ktorých by bolo možné jednoznačne odvodiť záver o potrebe bezodkladného zriadenia záložného práva na právach povinného (žalovaného), za účelom zabezpečenia budúceho úspechu veriteľa (žalobcu) v potenciálnej exekúcii. Musí sa teda jednať o tak zásadné a naliehavé okolnosti, za predpokladu ktorých, ak by súd okamžite nezasiahol zriadením záložného práva, mohol by žalobca ako budúci oprávnený v exekúcii, utrpieť ťažko napraviteľnú ujmu z hľadiska vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Žalobca však takéto skutočnosti vo svojom návrhu neosvedčil.

7. Na osvedčenie uvedeného nepostačuje poukazovanie na finančnú situáciu žalovaného v určitom časovom období. Žalobca poukazoval na ekonomické výsledky žalovaného v roku 2022 ako boli verejne dostupné na portáli finstat.sk. Súd poukazuje, že z tvrdených skutočností a analýzy, ktorú uviedol žalobca vyplýva, že žalovaný bol v roku 2022 novovzniknutou spoločnosťou, pričom ekonomické údaje za rok 2022 boli prvými ekonomickými údajmi, ktoré spoločnosť za dobu svojej existencie vyprodukovala. Nie je tak v súčasnosti

možné objektívne posúdiť ekonomický vývoj tejto spoločnosti, nakoľko v čase rozhodovania súdu neboli súdu predložené žiadne ďalšie listinné dôkazy či analýzy, z ktorých by bolo možné posúdiť ekonomický vývoj spoločnosti v ďalšom období, najmä v súčasnosti. Samotná existencia dlhov a nedoplatkov žalovaného ako obchodnej spoločnosti bezprostredne po jej vzniku nemôžu zakladať objektívnu obavu odôvodňujúcu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V podnikateľskom prostredí je bežným javom, že novovzniknuté spoločnosti nevykazujú okamžitý zisk. Obdobne je pre podnikateľské prostredie typické striedanie lepšej a horšej ekonomickej situácie podnikateľského subjektu. Súd poukazuje, že podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ svojou sústavnou činnosťou podstupuje riziko, ktoré so sebou výkon podnikateľskej činnosti prináša, a ktoré môže viesť ako k zisku, tak aj k strate, pričom skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti v nejakom období úspešný a nedosahuje zisk, alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácií, môžu mať v premenlivom a dynamickom prostredí podnikania len dočasný charakter a samo o sebe nemôže byť spôsobilé pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd preto ani v týchto argumentoch žalobcu nevzhliadol dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu zriadením záložného práva k motorovému vozidlu žalovaného.

8. Pokiaľ ide o samotný predmet, ku ktorému žalobca navrhoval zriadenie záložného práva, a to motorové vozidlo BMW X7, žalobca svojim návrhom osvedčil, že hodnota takéhoto vozidla sa pohybuje v rozmedzí cca 88.000 Eur až 104.000 Eur. Pohľadávka žalobcu, ktorú pritom navrhuje zabezpečiť zriadením záložného práva pritom predstavuje podľa tvrdení žalobcu celkovú výšku 21.900 Eur. Jednou zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je pritom aj dodržanie zásady proporcionality navrhovaného zabezpečenia. Musí byť teda daný pomer primeranosti medzi poskytnutím ochrany právam oprávnenej osoby a mierou zásahu do práv osoby povinnej pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru súdu táto zásada nebola zo strany žalobcu v podanom návrhu dodržaná. Pokiaľ celková pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 21.900 Eur, bolo by neprimeraným zásahom do práv žalovaného zriadiť záložné právo k veci hnuteľnej, ktorej hodnota niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku žalobcu, ktorá je navyše v súčasnosti ako vyplynulo z vykonaného dokazovania naďalej sporná, a to nielen z hľadiska jej výšky ale aj existencie ako takej.

9. Vzhľadom na uvedené, keď žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a súd nevzhliadol v ekonomickej situácii žalovaného taký stav, ktorý by neodkladným spôsobom bol objektívny vzbudzovať obavu z vymožiteľnosti žalobcovho nároku v prípadnej exekúcii a zároveň navrhované opatrenie ani nenapĺňalo požiadavku proporcionality, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a . Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto by bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.