Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-49-2020.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému W. M., pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.08.2020 v Ružomberku, takto
rozhodol:
obžalovaný
W. M., nar. XX.XX.XXXX v Z., ČR, trvale bytom mesto L., t.č. bytom X. N., M.K. XX (u W. B.),
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
ako konateľ obchodnej spoločnosti SEMA4 s. r. o., so sídlom A. Bernoláka 1419/10, Ružomberok, IČO: 47 377 640, nevyplatil svojej zamestnankyni - poškodenej B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. cesta XXXX/XA, L., zamestnanej na základe pracovnej zmluvy zo dňa 08.03.2019, na pozícii čašníčky od 11.03.2019 do 06.05.2019, mzdu za mesiac marec 2019 vo výške 321,68 eur v čase jej splatnosti, mzdu za mesiac apríl 2019 vo výške 427,11 eur v čase jej splatnosti a mzdu za mesiac máj 2019 vo výške 78,35 eur v čase jej splatnosti, teda celkovú mzdu vo výške 827,14 eur, napriek tomu, že zostatok pokladne spoločnosti SEMA4 s. r. o. k výplatnému termínu v jednotlivých mesiacoch postačoval na úhradu mzdy poškodenej B. Y. a tieto finančné prostriedky neboli nevyhnutne potrebné na zabezpečenie chodu spoločnosti, čím týmto konaním spôsobil poškodenej B. Y. škodu v celkovej výške 827,14 eur,
t e d a
ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie mal zamestnanec nárok, v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,
č í m s p á c h a l
pokračovací prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť poškodenej B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Z. cesta č. XXXX/XA, škodu vo výške 827,14 eur.
odôvodnenie:
Dňa 06.07.2020 podala Okresná prokuratúra Ružomberok na W. M. obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona.
Okresný súd Ružomberok dňa 08.07.2020 obžalobu doručil obžalovanému spolu s výzvou podľa § 240 ods. 3 a 5 Trestného poriadku. Obžalovaný prevzal obžalobu, ako aj výzvy dňa 18.07.2020.
Následne Okresný súd Ružomberok dňa 30.07.2020 nariadil termín hlavného pojednávania na deň 24.08.2020. Obžalovaný predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal dňa 11.08.2020. O vyššie uvedených skutočnostiach svedčia doručenky, ktoré sú súčasťou spisu.
W. M. sa na hlavné pojednávanie nariadené na deň 24.08.2020 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.
Podľa § 252 ods. 2 písm. a), b), c) Trestného poriadku, v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pri tom: a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.
Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.
Obžalovaný bol na hlavné pojednávanie včas a riadne predvolaný. Bol zároveň poučený aj možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti (číslo listu 140 spisu). Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, súd konal a rozhodol v neprítomnosti obžalovaného, pričom vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, prečítal zápisnicu o výpovedi poškodenej, svedkyne, prečítal znalecký posudok a prečítal tiež ostatné listinné dôkazy, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní.
Obžalovaný v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného uviedol, že jeho zamestnankyňa B. Y. bola v prevádzke kaviarne na Katolíckej univerzite v práci len 14 dní a potom bola dva mesiace doma. Pracovný pomer s menovanou dodržal len preto, že mal prisľúbené kvestorom Katolíckej univerzity, že mu bude predĺžená nájomná zmluva, čo sa však nestalo, a preto aj so zamestnankyňou rozviazal pracovný pomer. Prevádzka kaviarne na ul. Bernoláka v Ružomberku bola už v čase, keď kupoval spoločnosť s ručeným obmedzeným, stratová a tieto straty vykrýval práve z prevádzky na Katolíckej univerzite.
Obžalovaný sa nestotožnil s názorom znalkyne, že jeho spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na výplatu mzdy zamestnancovi. Podľa jeho názoru znalkyňa nezohľadnila jeho vstupné investície, v dôsledku čoho bol minimálne 20.000,- euro v mínuse a svoju spoločnosť dotoval vlastnými peniazmi. Uznal, že nedošlo k zaplateniu mzdy B. Y., ale dôvodom bol ten, že ako konateľ spoločnosti nemal peniaze a pokiaľ aj nejaké peniaze zobral z pokladne, vždy to bolo na úhradu tovaru a nie jeho potreby. Vyjadril sa k účtovnej dokumentácii spoločnosti SEMA4, s.r.o. a to tým spôsobom, že on žiadnu účtovnú dokumentáciu k dispozícii nemá a ani ju od účtovníčky (externej) nedostal a ani osobne ju nevyhľadal. Vypovedal, že písomná výzva zamestnankyne na zaplatenie mzdy mu nebola doručená,
aktuálne spoločnosť, ktorej je konateľom, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. V prípade druhej zamestnankyne došlo k vyplateniu mzdy, avšak s ňou mal uzavretú dohodu, že si bude denne brať mzdu z pokladne.
Z prečítanej výpovede poškodenej B. Y. vyplynulo, že odpracované dni v mesiacoch marec, apríl a máj 2019 jej nebola uhradená mzda v celkovej výške 827,14 euro. S obžalovaným uzavrela pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, kde miesto výkonu práce bolo dohodnuté na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde v tom čase obžalovaný prevádzkoval kaviareň Francesco. Výplatný termín bol stanovený najneskôr do 30.dňa v mesiaci, a to za mesiac pozadu. Prevádzka kaviarne na Katolíckej univerzite fungovala asi jeden mesiac, ona hneď nastúpila do práce v druhej kaviarne Francesco na ul. Bernoláka 10, kde bolo aj sídlo firmy. Tam pracovala až do 06.05.2019, kedy dala výpoveď zo zamestnania, nakoľko od začiatku zamestnania jej obžalovaný nevyplatil žiadnu mzdu.
Vypovedala, že dňa 17.05.2019 sa osobne stretla s obžalovaným, ktorému doručila písomnú výzvu na zaplatenie mzdy, ktorej prevzatie jej aj podpísal, nezaplatením mzdy odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov, väčšími dlhmi s tým, že jej výplata sú pre neho len smeti. Podľa svedkyne obžalovaný sa svojím ľahostajným prístupom sám dostal do problémov, kedy v kaviarni presedel celé dni, pil pivo a fajčil, pričom keď došli zásoby piva v kaviarni, tak mu chodili pivo kupovať do vedľajšieho obchodu.
Y. U. v prípravnom konaní vypovedala, že pre spoločnosť SEMA4,s .r.o. vykonávala externé účtovnícke služby. Potvrdila, že jej telefonovala jedna zo zamestnankýň s tým, že zo spoločnosti odchádza a žiadala o potvrdenie o príjme a zápočet o odpracovaných rokoch. Snažila sa skontaktovať s obžalovaným, avšak tento jej telefón nedvíhal, ešte predtým ju obžalovaný požiadal, aby pre neho spracovala aj DPH za tretí a štvrtý mesiac, čo aj urobila, avšak ani za to jej obžalovaný nezaplatil. Spoluprácu s obžalovaným ukončila ku koncu apríla 2019, kedy tak poškodenej Y., ako aj ostatným zamestnancom zaslala zápočtový list a požadované dokumenty. Niekedy v máji 2019 po telefonickej dohode s obžalovaným mu zanechala vo svojej kancelárii v Dolnom Kubíne účtovné doklady týkajúce sa spoločnosti, ktorú účtovnú dokumentáciu si podľa vyjadrenia obžalovaný prevzal prostredníctvom jej kolegyne. Mala snahu stretnúť sa aj s účtovníčkou, ktorá mala následne viesť účtovnú dokumentáciu pre spoločnosť obžalovaného, ale napriek prísľubu zo strany obžalovaného, že dá na ňu telefonický kontakt, sa tak nestalo. Pre účely trestného konania vydala účtovnú dokumentáciu v podobe zálohovaných elektronických súborov. V prípravnom konania bola do konania pribratá znalkyňa z odboru ekonómia a manažment Ing. Mária Kmošková. Znalkyňa v znaleckom posudku 1/2020, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní, konštatovala, že spoločnosť obžalovaného na bankovom účte nemala dostatok finančných prostriedkov na výplaty zamestnancov. Iná situácia však nastala v súvislosti so zostatkom finančných prostriedkov v hotovosti, kde podľa znalkyne zostatky hotovosti v pokladni k najneskoršiemu dňu výplatného termínu (30.04., 31.05. a 30.06.2019) postačoval na úhrady mzdy B. Y.. Výška zostatku pokladne predstavovala čiastku 9.247,62 euro v každom kalendárnom mesiaci. Podľa znalkyne všetky finančné prostriedky za hodnotené obdobie boli obžalovaným vynaložené účelne v súvislosti s podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa a zamestnávateľ nevykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia mzdových nárokov zamestnancov.
Z pracovnej zmluvy (čl. 68,69) o. i. vyplynulo, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Skutočný začiatok nástupu do práce bol stanovený na deň 11.03.2019, pričom pracovná zmluva bola podpísaná zamestnancom a zamestnávateľom dňa 08.03.2019. Bola dohodnutá mesačná mzda vo výške 520,- euro mesačne, a to brutto. Splatnosť mzdy bola dohodnutá pozadu mesačné obdobie, a to najneskôr do 30.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s tým, že mzda bude poukazovaná na účet zamestnanca vedený v banke.
Z dohody o skončení pracovného pomeru (čl. 70) vyplynulo, že dohodu podpísal obžalovaný dňa 06.05.2019, ako o tom svedčí jeho vlastnoručný podpis, ako aj odtlačok firemnej pečiatky. Výzvu na vyplatenie mzdy zo dňa 17.05.2019 toho istého dňa prevzal obžalovaný, ako o tom svedčí takisto jeho vlastnoručný podpis a odtlačok firemnej pečiatky (čl. 74).
Súčasťou vykonaného dokazovania bolo aj prečítanie potvrdenie o zamestnaní, mzdové listy zamestnankyne za obdobie zamestnania.
Na základe takto vykonaného dokazovania, postupujúc tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky pokračovacieho prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, avšak na rozdiel od podanej obžaloby jeho konanie bolo potrebné posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin, nakoľko obžalovaný nevyplatil svojej zamestnankyni mzdu niekoľko mesiacov po sebe a teda sú tu splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 122 ods. 10 Trestného zákona.
Podľa citovaného ustanovenia za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkoch útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
Hoci obžalovaný spáchanie trestného činu v zásade nepoprel, na svoju obranu uviedol, že jeho spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zákonného nároku zamestnancovi, teda mzdy v dohodnutom výplatnom termíne. Dôvodil, že do finančných problémov sa dostal v súvislosti s nepredĺžením nájomnej zmluvy pri prevádzkovaní kaviarne v objekte Katolíckej univerzity. Vypovedal, že poškodená skutočne pracovala iba prvý mesiac, ďalšie dva mesiace bola doma, no on sa snažil udržať pracovný pomer a až následne s ňou skončil jeho trvanie. Jeho tvrdenie je však diametrálne rozporné s výpoveďou poškodenej, ktorá uviedla, že po skončení prevádzky kaviarne v priestoroch Katolíckej univerzity, nastúpila do práce v ďalšej kaviarni na ulici A.Bernoláka v Ružomberku. Svedkyňa vyvrátila tvrdenie obžalovaného, že by mu nebola doručená výzva na úhradu dlžnej sumy, ako o tom svedčí podpis obžalovaného na samotnej výzve. Nepochybne bolo preukázané, že pracovný pomer poškodená u obžalovaného skončila na základe dohody a teda bolo povinnosťou obžalovaného najneskôr tento deň vykonať úhradu mzdy, a to bez ohľadu na ním uvádzané skutočnosti. Obžalovaný nepreukázal, že by zamestnankyňa skutočne nevykonávala prácu. Ďalším momentom, ktorý spochybňuje obranu obžalovaného, je výpoveď externej účtovníčky Y. U., ktorá potvrdila, že obžalovaný si účtovnú dokumentáciu, ktorú však následne nevydal orgánom činným v trestnom konaní, skutočne aj prevzal. O dôvodnosti podanej obžaloby svedčí aj znalecký posudok, v ktorom znalkyňa konštatovala, že v prípade všetkých troch mesiacov mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na vykonanie úhrady z titulu mzdy, prípadne iných nárokov spojených s pracovným pomerom.
Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o zavinenie minimálne v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Samotný obžalovaný, ako už súd uviedol vyššie, potvrdil, že jediným dôvodom nezaplatenia mzdy bol podľa jeho tvrdenia nedostatok finančných prostriedkov a vypovedanie nájomného vzťahu. No takáto skutočnosť ho nezbavuje zodpovednosti a povinnosti vyplatiť zamestnancovi dohodnutú mzdu. Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane zamestnancov a na riadnom plnení si povinností ako zamestnávateľa, keď pod pojmom mzda je potrebné rozumieť peňažné plnenie, alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd najmä na spôsobom spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný, ktorý má uvedený trvalý pobyt Mesto Ružomberok, nie je bližšie hodnotený.
V registri priestupkov má 6 záznamov, ktoré sa týkali porušenia povinnosti účastníka cestnej premávky (zákon č. 372/1990 Zb.). V registri trestov má 1 záznam. Z tohto záznamu, ako aj zo spisu tunajšieho súdu 0T/60/2018 vyplynulo, že W. M. bol trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok č.k. 0T/60/2018-56 zo dňa 23.01.2018 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, výkon ktorého mal podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 rokov. Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.12.2018. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu uplynula dňa 23.06.2020. V systéme ECRIS (Európsky informačný systém registrov trestov) vyplynulo, že obžalovaný má evidovaných 9 odsúdení súdmi v Českej republike. Obžalovaný sa dopúšťal prevažne trestných činov majetkovej povahy (krádež, sprenevera, ale aj nedovolené prisvojenie, genocídium), pričom bolo opakovane aj vo výkone trestu odňatia slobody.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestov vyjadrených v ustanovení § 34 ods. 1 a § 31 ods. 1 Trestného zákona súd konštatuje, že motívom a trestnej činnosti obžalovaného bol s najväčšou pravdepodobnosťou ľahostajný prístup k plneniu základných povinností, ktorými o. i. v prípade pracovnoprávnych vzťahov je aj vyplácanie mzdy zamestnancom. O tomto ľahostajnom prístupe svedčí aj jeho konanie v súvislosti s navrhovanou dohodou o vine a treste, ako aj jeho neúčasť na hlavnom pojednávaní. Súčasťou trestného spisu je aj úradný záznam vypracovaný povereným príslušníkom polície, ktorý sa snažil predvolať obžalovaného (v procesnom postavení obvineného) na procesné úkony, kde obžalovaný sa mal vyjadriť, že má problémy s alkoholom, a preto nastupuje protialkoholickú liečbu v súkromnom zdravotníckom zariadení.
U obžalovaného súd nezistil poľahčujúcu okolnosť, ako priťažujúcu okolnosť aj s prihliadnutím na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona hodnotil skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti spáchal viacero trestných činov.
Súd nezistil relevantne významné skutočnosti, ktoré by ho mohli viesť k záveru, že skutok, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu, nie je trestným činom, tzv. materiálny korektív (§ 10 ods. 2 Trestného zákona), ale že ide o dokonaný pokračovací prečin podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona. Pri prevahe priťažujúcich okolností súd potom obžalovanému ukladal trest v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa dolná hranica trestnej sadzby trestného činu zvyšuje o 1/3-inu. Základná trestná sadzba u prečinu podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona je v rozpätí od 0-3 rokov. Zvýšená dolná hranica o 1/3-inu sa potom pohybuje v rozpätí od 1-3 rokov. S prihliadnutím na všetky okolnosti spáchaného trestného činu, postoj samotného obžalovaného a jeho kriminálnu minulosť súd potom dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestnom odňatia slobody, a to trestom nepodmienečným, keď aj z dôvodu neúčasti obžalovaného nebolo podľa názoru súdu možné využiť niektoré alternatívne tresty a uložil mu trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 1 roka. Pretože obžalovaný doposiaľ na území Slovenskej republiky nebol vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Poškodená si škodu včas a riadne uplatnila, súd nemal pochybnosti, čo do výšky takto uplatneného nároku na náhradu škody, preto uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej B. Y.kodu vo výške 827,14 euro.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.