Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/87/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: H., MBA, Slnečnicová 406/1, 044 20 Malá Ida, zastúpený: JUDr. Marcel Fandák, LL.M., advokát, Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: Howe Slovensko s.r.o., Magnezitárska 10, 040 01 Košice, IČO: 36 586 773, zastúpený: Masnyk Legal s.r.o., Ťahanovské riadky 25 , 040 01 Košice - mestská časť Sever, o zaplatenie 3.180.560,- eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. -480 zo dňa 12. júna 2020, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I, č.k. -480 zo dňa 12. júna 2020.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu zo dňa 27.5.2020 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou dňa 10.3.2016 a upravenou v podaní zo dňa 7.8.2019, domáha na žalovanom zaplatenia 100 % odmeny za výkon funkcie konateľa v sume 3.180.560 eur s príslušenstvom. Návrhom zo dňa 27.5.2020, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 4.6.2020 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd: (i) zriadil záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na podnikateľskom účte H. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v T. O. D. Y. U. W., U..W.., pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, do výšky 3.180.560,- eur, ktoré sú pohľadávkou žalovaného voči T. O. D. Y. U. W., U..W.., pobočka zahraničnej banky, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške istiny 3.180.560,- eur, ktorá vznikla titulom nároku žalobcu na odmenu za výkon funkcie konateľa; (ii) zriadil záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na akýchkoľvek účtoch patriacich žalovanému vedených v W.Á. W., U..W.., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, do výšky 3.180.560,- eur, ktoré sú pohľadávkou žalovaného voči W. W., U..W.., na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške istiny 3.180.560,- eur, ktorá vznikla titulom nároku žalobcu na odmenu za výkon funkcie konateľa.

3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že v samotnej žalobe, ako aj ďalších procesných podaniach podrobným spôsobom opísal svoj nárok a podmienky ovplyvňujúce jeho vznik aj výšku, priložil jemu dostupné dôkazy a označil viacero dôkazov, ktoré bude potrebné vyžiadať priamo od žalovaného, resp. od príslušných štátnych orgánov. Vzhľadom k aktuálnej vážnej kríze v automobilovom priemysle, ktorého je žalovaný súčasťou, ako aj vzhľadom k výške žalovanej pohľadávky, má žalobca dôvodnú obavu, že v prípade, ak by žalobca mal napokon v konaní hoci aj len čiastočný úspech, mohla by byť exekúcia tohto nároku ohrozená.

4. Žalobca ďalej uviedol, že jediným predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného je spracovanie kože a výroba kožených komponentov pre automobilový priemysel, teda v prípade žalovaného ide o úzko profilovanú spoločnosť. Žalovaný v súčasnosti zamestnáva menej ako 1.000 zamestnancov. Zhruba od polovice roku 2019 sa celý európsky automobilový priemysel začal postupne prepadať do recesie a táto skutočnosť sa odrazila na tom, že žalovaný už za rok 2018 mal o 14 % nižšie tržby ako v roku 2017 a 2016, pričom možno predpokladať, že toto číslo bude po zverejnení údajov za rok 2019 ešte výrazne nižšie. Za najdôležitejší faktor možno považovať udalosti zhruba posledných dvoch mesiacov, spojené s rozšírením koronavírusu. V nadväznosti na prerušenie výroby automobilov prakticky v celej Európe, ale aj v USA došlo k prerušeniu výroby aj u dodávateľov v automobilovom priemysle, teda aj u žalovaného, pričom už teraz je zrejmé, že táto automobilová výroba bude obnovovaná len pomaly, po malých častiach a v rámci dlhého časového obdobia.

5. Žalobca zo všeobecne dostupných informácií zistil, že žalovaný koncom marca a v priebehu apríla 2020 už zrejme 2 x ohlásil hromadné prepúšťanie, pričom plánovaným hromadným prepúšťaním je u žalovaného ohrozených až 571 pracovných miest. Navyše, žalovaný odmieta akýmkoľvek spôsobom svoju súčasnú situáciu komunikovať a doposiaľ neodpovedal na žiadne dopyty ani len zo strany médií, čo vyplýva aj z obsahu článku časopisu Korzár Košice zo dňa 29.4.2020 s názvom „V Košiciach sú už nahlásené dve hromadné prepúšťania“. Uvedené môže dôvodne poukazovať na prípadné „zajačie“ úmysly žalovaného. Žalobca vyvodzuje, že u žalovaného sa začala prejavovať zásadná finančná nedostatočnosť a prvé znaky platobnej neschopnosti, teda neschopnosti plniť si svoje záväzky. Keďže žalovaný je evidovaný ako zamestnávateľ s počtom od 501 do 999 zamestnancov, je dosť možné, že ohlásenie hromadného prepúšťania vo vzťahu ku 571 pracovným miestam by mohlo znamenať aj ukončenie celej jeho podnikateľskej činnosti, resp. jeho vstupu do konkurzu. Uplatňovaná pohľadávka žalobcu by sa teda v pomerne krátkom časovom období mohla stať nevymožiteľnou.

6. K bezprostredne hroziacej ujme pre žalobcu prispieva aj to, že žalovaný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ktorý by mal trvalejší charakter (všetky nehnuteľnosti, ktoré využíva na svoju činnosť si len prenajíma) ako aj to, že jediným spoločníkom žalovaného je zahraničná právnická osoba spadajúca mimo jurisdikciu štátov Európskej únie. Žalovaný môže teda pomerne rýchlo a jednoducho ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a odsunúť všetok svoj hmotný aj nehmotný majetok mimo dosahu pôsobnosti štátnych orgánov zainteresovaných pri nútenom výkone rozhodnutia. Keďže žalovaný nemá žiadny nehnuteľný majetok, na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu by ako najprijateľnejšie riešenie prichádzalo do úvahy zriadenie záložného práva na pohľadávky žalovaného z jeho účtov v bankách. Predmetné opatrenie je však nevyhnutné realizovať v čo najkratšom možnom čase, keďže žalovaný s týmito pohľadávkami vie nakladať v podstate neobmedzene a vo veľmi krátkom čase. Žalovaný je schopný v relatívne krátkom čase odčerpať finančné prostriedky (ak tak už náhodou v záujme ochrany akcionárov svojho jediného spoločníka neučinil) zo svojich účtov, čím sa tieto stanú trvalo nedosiahnuteľné.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca odôvodňoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predovšetkým aktuálnou situáciou v rámci automobilového priemyslu a šírenia koronavírusu, pričom mal za to, že tieto okolnosti najmä ohláseným hromadným prepúšťaním dostatočným spôsobom konkretizuje priamo na osobu žalovaného.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , a , , a a uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí žalobca dostatočne preukázať svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená a to z dôvodu, že zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabrániť, aby žalovaný previedol svoj majetok, v tomto prípade peňažné prostriedky na účtoch, na iného.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca síce predložil článok z časopisu Korzár, v ktorom je uvedené, že boli nahlásené dve hromadné prepúšťania na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa „podarilo zistiť od zdroja, ktorý si neželal byť menovaný...“ a samotný úrad práce uviedol, že konkrétne firmy nemôže menovať s odvolaním sa na zákon o službách zamestnanosti, ktorý im to neumožňuje bez súhlasu dotknutej firmy“. Žalobca odôvodnil svoju obavu o ohrozenie exekúcie celkovou nepriaznivou situáciou v automobilovom priemysle vo svete a šírením koronavírusu.

10. Súd prvej inštancie poukázal, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliada nielen na preukázanie obavy žalobcu o ohrození exekúcie, ale aj na primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu nariadením obmedzením vznikla a to z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením spôsobená ujma na základných právach žalovaného nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Súd prvej inštancie mal za to, že dôvody uvedené žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú len všeobecné a nedostatočné na to, aby zriadil záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov vedených na účtoch žalovaného. Samotná všeobecne nepriaznivá situácia v priemysle na celom svete, nielen automobilovom, podčiarknutá situáciou spôsobenou koronavírusom sama o sebe nepostačuje na to, aby súd prvej inštancie považoval za preukázanú obavu žalobcu o ohrozenie prípadnej exekúcie. Súd prvej inštancie považoval dôvody uvedené žalobcom za nedostatočne preukázané, len všeobecné a nepodložené dôkazmi. Žalobca v návrhu uviedol obavu spôsobenú prepúšťaním zamestnancov žalovaného, avšak žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal také správanie žalovaného, týkajúce sa jeho účtov, ktoré by vzbudzovalo reálnu a závažnú obavu o úspech prípadnej budúcej exekúcie.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom svoju obavu preukazoval len jedným novinovým článkom, v ktorom však nie sú hodnoverné výpovede, prípadne informácie poskytnuté príslušnými úradmi. Článok obsahuje len všeobecné tvrdenia, bez vzťahu ku konkrétnemu žalovanému, pričom nepreukazuje také nakladanie s účtami žalovaného, ktoré by znamenalo reálne ohrozenie exekúcie a preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

13. Žalobca v odvolaní zotrval na tvrdeniach uvádzaných v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, že žalovaný ohlásil už 2 x hromadné prepúšťanie, ktoré sa malo týkať väčšiny zamestnancov, čo nepochybne indikuje, že žalovaný zaznamenal veľmi výrazný pokles objednávok a bezprostredne mu hrozí platobná neschopnosť. Obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie žalobca odôvodnil aj tým, že žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ktorý by mal trvalejší charakter a jediným spoločníkom žalovaného je zahraničná právnická osoba spadajúca mimo jurisdikciu štátov Európskej únie, teda žalovaný by mohol pomerne rýchlo a jednoducho ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a odsunúť všetok svoj majetok mimo dosahu pôsobnosti štátnych orgánov zainteresovaných pri nútenom výkone rozhodnutia. Žalobca taktiež v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou značnou krízou v oblasti automobilového priemyslu dostatočne osvedčil potrebu zabezpečenia ním uplatňovanej pohľadávky, pretože v opačnom prípade by sa táto stala nevymožiteľnou. Ďalej žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené a súd prvej inštancie zjavne nepochopil podstatu inštitútu neodkladných a zabezpečovacích opatrení. V tejto súvislosti poukázal, že pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a nároky na istotu existencie žalovaných skutočností také, ako pri rozhodovaní vo veci samej. Pri dôraze na rýchlosť konania stačí, ak zabezpečované právo a nutnosť dočasnej úpravy pomerov sú aspoň pravdepodobné. Neodkladné ako aj zabezpečovacie opatrenie slúži na dočasnú úpravu pomerov v prípade, ak je potrebné túto neodkladne upraviť a nemožno vyčkať až do času právoplatného skončenia konania. V konaní o návrhu na neodkladné a zabezpečovacie opatrenie sa nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie a rozhoduje sa len na základe skutočností uvedených a dôkazov predložených stranou navrhujúcou nariadenie takéhoto opatrenia. Preto postačuje, ak sa uvedú a listinnými dôkazmi podložia skutočnosti, z ktorých by pri rozumnej úvahe predmetné ohrozenie mohlo vyplývať. Ak žalobca preukázal, že žalovaný sa dostal do tak zlej finančnej a ekonomickej situácie, že bol nútený pristúpiť k nahláseniu hromadného prepúšťania väčšiny zamestnancov a nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, u ktorého by bolo náročnejšie ho previesť a preukázal aj to, že jediným spoločníkom žalovaného je zahraničná spoločnosť z Austrálie, je nepochybné, že žalobca splnil podmienky preukázania skutočností potrebných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovi ani nie je známe, akým iným „preukaznejším“ spôsobom mohol za danej situácie „vydokladovať“ existenciu ohrozenia budúceho výkonu exekúcie.

Aj z obrázku a textu novinového článku, ktorý predložil žalobca spolu s návrhom na zabezpečovacie opatrenie je úplne zrejmé, že celý článok sa týka výlučne žalovaného, keďže bez predchádzajúceho súhlasu, nie je možné zverejňovať informácie o hromadnom prepúšťaní konkrétneho zamestnávateľa. Taktiež v zmysle bankového tajomstva, nie sú verejne prístupné informácie o stave na účtoch nielen žalovaného, ale každého klienta. Vzhľadom k tomu, že žiadny štátny orgán a ani žiadna banka alebo obdobná inštitúcia by žalobcovi žiadne informácie týkajúce sa aktuálneho hospodárskeho či finančného stavu žalovaného neposkytli, žalobca riadne vyčerpal svoje dôkazné bremeno a súdu prvej inštancie predložil všetko, čo bolo možné od neho reálne požadovať. Žalobca tak dostatočným spôsobom preukázal potrebu zabezpečenia uplatňovaného nároku.

14. Žalovaný k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že rozhodnutie súd prvej inštancie považuje za vecne správne. Poukázal, že neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca nepreukázal obavu, že by prípadná exekúcia mala byť ohrozená a skutočnosti, ktoré žalobca v návrhu uviedol nemožno považovať za také, ktoré dostatočne osvedčujú dôvodnosť a údajné trvanie jeho nároku. Ďalej uviedol, že nárok žalobcu vo veci samej nie je daný a ani preukázaný, teda nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu v rovine čo i len teoretického osvedčenia nároku, ktoré je základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie správne poukázal, na to, že žalobca svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal. Článok v miestnej, takmer bulvárnej tlači, nie je spôsobilý byť podkladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak chcel byť žalobca v konaní o zabezpečovacom opatrení úspešný, bol povinný uviesť skutočnosti a podložiť ich dôkazmi, z ktorých by skutočne vyplývalo ohrozenie prípadnej exekúcie. Z tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolaní, vzhľadom na ich všeobecnosť a nedostatočnosť, nevyplýva ohrozenie exekúcie. Žalovaný pristúpil k prepúšťaniu zamestnancov, avšak z dôvodu prispôsobenia množstva pracovnej sily aktuálnemu dopytu, teda išlo o bežný jav potreby zefektívnenia výroby. Ide o štandardný postup, zabezpečujúci dlhodobú životaschopnosť obchodných spoločností a je prejavom flexibility a adaptability na meniacu sa situáciu. Žalovaný vzhľadom na súčasný vývoj a zlepšenie ekonomickej situácie plánuje zamestnancov postupne prijímať späť. Žalovaný opätovne obsadzuje pracovné pozície, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie plynulej prevádzky podniku. Žalovaný je vo svojej podnikateľskej činnosti aj naďalej finančne zdravý a silný, preto odmieta tvrdenia žalobcu o údajnej finančnej poddimenzovanosti, či dokonca o platobnej neschopnosti. Žalobca taktiež nie je a nebol v omeškaní s úhradou žiadnych splatných záväzkov. Žalovaný a jeho materská spoločnosť sú a boli prosperujúcimi a ekonomicky stabilizovanými spoločnosťami, čo platí aj pre rok 2020. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný vie nakladať a odčerpať finančné prostriedky na bankových účtoch sú iba domnienky a fabulácie. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by na takéto konanie žalovaného čo len naznačoval a ktorý by vzbudzoval reálnu a závažnú obavu o úspech prípadnej budúcej exekúcie. Žalovaný taktiež odmietol tvrdenia žalobcu, že mu bezprostredne hrozí platobná neschopnosť, keďže ide o nepodložené a hrubo zavádzajúce a žalovaného poškodzujúce tvrdenia. Ak by súd nariadil navrhované zabezpečovacie opatrenie, tým by mohla byť spôsobená platobná neschopnosť žalovaného a úplne ochromená jeho výrobná činnosť, čo by malo za následok vážnu hospodársku škodu spočívajúcu vo výraznom dopade na zamestnanosť približne 580 zamestnancov, keďže za súčasnej ekonomickej situácie by bolo absolútne neprijateľné blokovať takmer 6,4 milióna eur. Žalobca požaduje zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených jednak na podnikateľskom účte H. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX B. T. O. D. Y. U. W., U..W.., pobočka zahraničnej banky ako aj na akomkoľvek účte žalovaného v W. W., U..W.. a to v každej z týchto bánk do výšky 3.180.560,- eur. Žalobca teda žiada zabezpečiť peňažné prostriedky spolu vo výške 6.361.120,- eur, dokonca by to mohlo byť aj viac, v závislosti od toho koľko účtov má žalovaný v W. W.K., U..W.. zriadených a to aj napriek tomu, že v konaní vo veci samej žalobca požaduje 3.180.560,- eur, čím sa zjavne prejavuje základná disproporcionalita navrhovaného rozsahu zabezpečovacieho opatrenia. Ujma žalovaného by tak zriadením záložného práva tak, ako to požaduje žalobca bola celkom neprimeraná cieľu sledovaného zabezpečovacím opatrením. Bez ohľadu na to, že žalovaný je v dobrej ekonomickej kondícii je nevyhnutné si uvedomiť, že blokácia (viazanie) viac ako šesť miliónov eur by bola ochromujúca pre väčšinu obchodných spoločností. Žalobca pritom tieto peňažné prostriedky používa a potrebuje na každodenné fungovanie spoločnosti, vrátane platenia záväzkov voči približne 580 zamestnancom, dodávateľom, platenia nájomného a všetkých druhov daní, ako aj na zabezpečenie všetkého potrebného pre dennodennú prevádzku podniku žalovaného.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa (ďalej len „“). Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by mohol ohroziť prípadný budúci výkon rozhodnutia.

17. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

19. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

21. Podľa , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

22. Podľa , banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

23. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

24. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

25. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

26. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

28. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

30. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

31. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

32. Podľa , a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

33. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie nároku a existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je zároveň nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

34. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti zaťažuje v tomto prípade navrhovateľa.

35. Žalobca síce osvedčil existenciu nároku v konaní, kde sa domáha úhrady žalovanej sumy, no odvolací súd uvádza, že prípadná existencia samotného dlhu nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

36. Ani odvolací súd nemal za preukázané, že by žalovaný takéto konanie uskutočňoval. Krízu v automobilov priemysle, kde žalovaný podniká, šírenie ochorenia COVID - 19, resp. ani samotné prepúšťanie iba časti zamestnancov, za účelom optimalizácie výroby a nie ukončenia podnikateľskej výroby žalovaného ako celku, nemožno považovať za konanie, ktorým by žalovaný účelovo znižoval svoj majetok, resp. hodnotu svojho majetku. Žalobca zároveň neuviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď neuviedol v čom vidí ohrozenie exekúcie, keď iba poukázal na to, že žalovaný nemá žiaden nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Podľa , obchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

37. Ak žalobca odôvodňoval obavu z ohrozenia budúceho výkonu tým, že jediným spoločníkom žalovaného je zahraničná právnická osoba, teda žalovaný môže pomerne rýchlo a jednoducho ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a odčerpať všetok svoj majetok do zahraničia, odvolací súd poukazuje, že žalovaný ako strana sporu je podľa slovenskou právnickou osobou, teda na ukončenie jeho podnikateľskej činnosti sú dané rovnaké podmienky ako v prípade iných slovenských právnických osôb. Stranou sporu pritom nie je zahraničná právnická osoba, ako spoločník žalovaného.

38. Odvolací súd dodáva, že obava bez ďalšieho, nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak by aj súd návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia tak ako to žiadal žalobca vyhovel, teda zriadil záložné právo, nebránilo by to podľa odvolacieho súdu žalovanému aj naďalej realizovať platby na ťarchu týchto účtov, teda prípadný výkon rozhodnutia by postihoval iba zostatky na účtoch, ktoré by nemuseli zodpovedať hodnote prípadne judikovanej pohľadávky žalobcu, čím by aj tak mohlo dôjsť k znemožneniu budúceho výkonu rozhodnutia a účel sledovaný žalobcom, t.j. zabezpečenie jeho pohľadávky v prípade, ak by sa žalovaný zbavoval svojho majetku by nebolo možné dosiahnuť práve takýmto zabezpečovacím opatrením.

39. Odvolací súd preto podľa potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu.

40. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa , ktoré sa v zmysle primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách tohto odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci samej

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).