Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-116-2019.pdf
PDF · 140.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/116/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: J. D., T. XX.XX.XXXX, U. H. U. XXX, XXX XX štátna občianka Slovenskej republiky o zaplatenie sumy 1.742,82 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.742,82 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.742,82 Eur od 04.03.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie sčasti sumy 1.755,75 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.755,75 Eur od 04.03.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.
III. Súd konanie sčasti zaplatenia sumy 200 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 200 Eur od 04.03.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.
IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.10.2019 doručil právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VUB, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov Okresnému súdu Lučenec (ďalej súd prvej inštancie) žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.635,37 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 3.635,37 Eur od 04.03.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania, z dôvodu, že so žalovanou uzatvoril jeho právny predchodca Consumer Finance Holding. a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. v zmysle projektu rozdelenia zlúčenín, spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, že so žalovanou uzatvoril dňa 21.10.2015 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd.autorizačný kód) (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 5.000,00 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 148,38 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.902,08 Eur. Do podania žaloby zaplatila sumu 3.057,18 Eur.
3. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas v súlade so Zmluvou. Právny predchodcu žalobcu ju listom zo dňa 29.12.2016 - Predžalobná upomienka vyzval na úhradu dlžných splátok a súčasne žalovanej poskytol lehotu na ich zaplatenie viac než 30 dní. Žalovanú súčasne upozornil, že ak nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky nezaplatila, žalobca využil oprávnenie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) a úver dňa 19.02.2017 zosplatnil o čom žalovanú informoval listom zo dňa 26.02.2017- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalobca spolu so zaplatením dlžnej sumy uplatnil zákonný úrok z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravoval článok 12.2 zmluvných podmienok. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 483,45 Eur si žalobca v konaní neuplatnil. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná uhradiť sumu 6.555,75 Eur, ktorú tvoril súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu označené v prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“. Uvedenú sumu tvorí: súčet predpísaných splátok do zaplatenia dlhu(„suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok, Výška splátky, Suma splátok (počet*výška), Suma po zosplatnení Spolu Istina(Eur) 15 148,38 2225,7 4330,05 = 6555,75. Ku dňu podania žaloby žalovaná zaplatila sumu 3.057,18 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu boli aj náklady, ktoré mu vznikli s vymáhaním pohľadávky a uplatnil ich vo výške 136,8 Eur (označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“). S poukazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy tvorí: Istina + Náklady na vymáhanie - Prijaté úhrady = Žalovaná suma 6 555,75 Eur + 136,80 Eur - 3 057,18 Eur = 3 635,37 Eur. Po výzve súdu prvej inštancie, aby právny predchodca žalobcu špecifikoval a preukázal vznik nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 136,80 Eur, právny predchodca žalobcu vzal žalobu podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.11.2019 (čl.39 - 40 spisu) späť sčasti sumy 136,80 Eur.
4. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 8Csp/116/2019-47 dňa 11.11.2019, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, vzniesla námietku premlčania práva a súčasne tvrdila, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný, pretože uzavretá zmluva je vadná a mala za to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. V odpore tvrdila, že právny predchodca žalobcu použil nekalé obchodné praktiky, neinformoval ju o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou zmluvnou stranou. Zmluva podľa žalovanej obsahu neprijateľné podmienky: a) predmet zmluvy nebol dojednaný určite a zrozumiteľne, b) splácanie úveru nebolo dojednané určite a zrozumiteľne, pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a iné poplatky, c) zmluvná odmena nebola dojednaná určite a zrozumiteľne a bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, d) zabezpečenie v zmluve bolo dojednané v rozpore so zákonom a dobrými mravmi - Dohodou o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskou doložkou, či zmluvou, bianko zmenkou..., e) sankcie neboli dojednané určite a zrozumiteľne, boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi - zmluvná pokuta 10% z výšky úveru, f) realizácia zabezpečenia: veriteľ svojvoľne a jednostranne uplatnil realizáciu zabezpečenia v neprospech slabšej zmluvnej strany, čo je dôvodom pre súdnu kontrolu zmluvy a určenie, či tu právo a právny vzťah je alebo nie je, či je zmluva platná alebo nie, či je úver platný alebo nie je. V odpore poukázala aj na uznesenie Súdneho dvora C-76/10 v súvislosti s tým, že nejasné formuláre v časti zmluvy odplata odôvodňujú súdnu kontrolu zmluvy a v časti ceny úveru, ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka a tvrdila, že je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu (Krajský súd Prešov sp. zn. 19Co/44/2014). Žalovaná poukázala aj na to, že uzavretú zmluvu je potrebné posudzovať jednoznačne ako spotrebiteľskú, poukázala na čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a k tomu súvisiacu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žiadala, aby súd platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu, ako nedôvodný, zmätočný a žalobu žalobcu zamietol.
5. Súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz uznesením č.k. 8Csp/116/2019- 71 zo dňa 04.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2019 a vyzval právneho predchodcu žalobcu, aby sa vyjadril k odporu žalovanej.
6. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení k odporu žalovanej trval na žalobe tvrdiac, že žalovaná bola riadne oboznámená so základnými parametrami zmluvy, musela vedieť výšku a pri akom počte mesačných splátok je povinná poskytnutú pôžičku splácať. Zmluva uzavretá medzi stranami aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkázal na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písmeno k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) odkázal súd prvej inštancie aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) citovaného vyššie, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa. Súčasne citoval uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.04.2018 sp. zn. 3Cdo/56/2018, zo dňa 23.04.2018 sp. zn. 4Cdo/211/2017, kde súd poskytol dostatočné odôvodnenie uvedenej náležitosti spotrebiteľského úveru aj s poukazom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES.
7. Nad rámec uvedených skutočností bol žalobca toho názoru, že z hľadiska teórie práva a právnej sily jednotlivých predpisov je potrebné dodržiavať právne akty Európskej únie, teda, že vnútroštátne zákony sa musia vykladať vo svetle práva Európskej únie. Pokiaľ nie je možné priznať smernici priamy účinok nastupuje do popredia nepriamy účinok právnych aktov Európskej únie. Nepriamy účinok smerníc je vyjadrením potreby tzv. eurokonformného výkladu, teda, že zákonodarca členského štátu musí prijímať predpisy, ktoré nie sú v rozpore s právom, ktoré z hľadiska postavenia disponuje vyššou právnou silou. Pokiaľ teda došlo k nesprávnemu výkladu znenia smernice, kde slovenský zákonodarca išiel nad rámec ustanovenia smernice, uvedené konanie by malo mať rovnaké právne účinky ako v prípadoch, keď je smernica aplikovaná nesprávne, resp. nie je transponovaná v predpísanej transpozičnej lehote. V takom prípade sa môžu tak právnické ako aj fyzické osoby dovolávať práv a povinností vyplývajúcich priamo z aktu Európskej únie. Pokiaľ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES jasne deklaruje, že rozpis splátok členený na istinu, úroky a poplatky nie je potrebný, zákonodarca musí tento právny výklad dodržiavať. Nie je možné tak konať a rozhodovať v rozpore so znením právnych aktov Európskej únie, ku ktorým vyššie uvedená smernica nepochybne patrí.
8. Vo vzťahu k existencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno f) zákona o spotrebiteľských úveroch právny predchodca žalobcu poukázal na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza: „Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že termín konečnej splatnosti je priamo uvedený v uzatvorenej zmluve v spojení so zmluvnými podmienkami, s ktorými sa žalovaná oboznámila. Splátky sú splatné v zmysle čl.6 bod 6.2 Zmluvných podmienok do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v zmysle čl. 6 bod 6.2 Zmluvných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Uzatvorená zmluva v spojení so zmluvnými podmienkami tak preukazuje, že termín konečnej splatnosti so splácaním po dobu 6 mesiacov pripadá na dátum 20.10.2020.
9. Vo vzťahu k dobe trvania spotrebiteľského úveru právny predchodca žalobcu tvrdil, že v prípade riadneho splácania poskytnutého úveru je doba trvania zmluvy 60 mesiacov pripadajúcich na riadne predpísané zmluvné splátky. Žalovaná bola oboznámená s uvedenými skutočnosťami, mala vedomosť o dobe trvania úveru ako aj o termíne konečnej splatnosti. Súčasne poukázal na ustanovenie § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak „ koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína“. Pokiaľ termín konečnej splatnosti, v ktorom má absentovať deň v mesiaci
premietneme do daného ustanovenia, žalovaná musela vedieť, že splátka je splatná vždy len ku 20.dňu v mesiaci, tento údaj nemohol byť zameniteľný so žiadnym iným dňom v mesiaci.
10. Žalovaná v duplike doručenej súdu prvej inštancie dňa 19.02.2020 trvala na tom, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN 26,98%, keď v skutočnosti mala byť uvedená vo výške 28,77% a celkové náklady 8.652,00 Eur tiež neboli uvedené správne, lebo v skutočnosti boli 8.902,80 Eur. Kvôli nesprávne uvedenej RPMN s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písmeno k) zákona o spotrebiteľských úveroch považovala úver za bezúročný a bez poplatkov. Vznesenú námietku premlčania práva odôvodnila podľa § 103 Občianskeho zákonníka tak, že trojročná premlčacia doba začala plynúť od 20.07.2016 a uplynula 20.07.2019 preto lebo žalovaná si neplnila svoje povinnosti, nesplácala úver riadne a včas a bola vyzvaná na uhradenie nedoplatku listom zo dňa 29.12.2016, nedoplatok na splátkach bol 430,14 Eur a bola v omeškaní so splátkami 20.07.2016, 20.11.2016 a 20.12.2016. Výzvu zo dňa 29.12.2016 možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9, ktorou bola upozorňovaná, že je v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci júl 2016, november 2016 a december 2016. Keďže právny predchodca žalobcu pristúpil k predčasnej splatnosti úveru 26.02.2017, pre omeškanie žalovanej so splátkou splatnou dňa 20.07.2016, premlčacia doba začala plynúť dňa 20.07.2016 a uplynula 20.07.2019. Žaloba bola doručená súdu až po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
11. Právny predchodca žalobcu ku žalovanej vznesenej námietke premlčania práva tvrdil, že je nedôvodná, že nedošlo k premlčaniu jeho práva, toto bolo uplatnené v rámci plynutia zákonnej 3- ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádzal zo skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Uvedenému svedčí aj právny názor JUDr. P. Sedlačka PhD., podľa ktorého „V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala straty výhody splátok.“ Právny predchodca žalobcu súčasne citoval zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a 565 Občianskeho zákonníka, poukázal na niektoré rozhodnutia súdov konkrétne uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/447/2016 zo dňa 14.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13. uvádza, že ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, od ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením, podobne poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017. Nad rámec považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka ako všeobecného ustanovenia o plynutí premlčacej doby, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka je nutné poznamenať, že ak sa žalovaná dostala do omeškania prvýkrát splátkou zročnou dňa 20.10.2016, nemohol by pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom 20.01.2017, kedy uplynuli tri mesiace od omeškania splátky. Od tohto momentu je tak možné počítať plynutie 3-ročnej premlčacej doby, ktorá by plynula až dňom 20.01.2020. Vychádzajúc z textu predžalobnej upomienky, žalobca poukázal na to, že v nej sa nikde neuvádza, že dlh bude zaplatený vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.10.2016. V predžalobnej upomienke sa uvádzalo, že v prípade neuhradenia uvedenej splátky bude veriteľ len oprávnený úver zosplatniť. Právny predchodca žalobcu bol toho názoru, že celková suma pôžičky bola v zmluve uvedená správne, keďže poistenia nie je obligatórnou súčasťou úveru, ale je fakultatívnym nákladom, ktorý je uplatňovaný na základe požiadaviek žalovanej. Výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver, poistenie nie je úverom. Uvedená skutočnosť je na zmluve vyjadrená slovami, že poistenie nie je povinné. Celková suma pôžičky je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy ako vyplýva z kalkulačky na výpočet RPMN, poistenie ani nebolo dohodnuté ako možnosť dodatočného nákladu. Predpoklady na výpočet hodnoty RPMN sú súčasťou čl. 7 Zmluvných podmienok, s ktorými bola žalovaná riadne oboznámená.
12. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.04.2020 právny predchodca žalobcu žiadal, aby súd pripustil zmenu strany sporu tak, že do konania vstúpi žalobca: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35
831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 8Csp/116/2019-116 dňa 07.04.2020 pripustil zmenu strany sporu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2020.
13. Pojednávania dňa 24.08.2020 sa žalobca nezúčastnil. Predvolanie prevzal dňa 29.07.2020. Neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.08.2020, v ktorom oznámil, že z dôvodu úhrad žalovanou, ku ktorým došlo počas súdneho konania, berie žalobu späť sčasti zaplatenia sumy 200,00 Eur s prislúchajúcim úrokom späť. Súčasne s prihliadnutím na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru netrval na podanej žalobe sčasti prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 5.000,00 Eur a doteraz zaplatenou sumou na úver vo výške 3.257,18 Eur a vzal žalobu sčasti sumy 1.755,75 Eur a úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1.755,75 Eur od 04.03.2017 do zaplatenia späť. Žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.742,82 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1.742,82 Eur od 04.03.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Žalovaná predvolanie prevzala dňa 03.08.2020 a neúčasť ospravedlnila dňa 05.08.2020 z dôvodu, že pracuje mimo územia republiky a nepodarilo sa jej pricestovať.
14. Súd pojednával v neprítomnosti strán a vykonal dokazovanie na základe skutkových tvrdení žalobcu, prečítaním žaloby, zmluvy, prehľadu splátok a úhrad, predžalobnej upomienky, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vyjadrení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanou v odpore proti platobnému rozkazu a listinných dôkazov tvoriacich súdnych spis, čím zistil tento skutkový stav:
15. Aktívnu legitimáciu žalobcu v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka mal súd prvej inštancie preukázanú na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.11.2017 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a postupníkom Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, Vložka č.26 033/B. (ako postupník). Pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanej ako dlžníčke, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania bola postúpená spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi. Oznámením o postúpení pohľadávky z 26.03.2020 bolo postúpenie oznámené žalovanej.
16. Žalobca v konaní preukázal, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanou dňa 21.10.2015 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX. V Zmluve zmluvné strany dohodli, že žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku 5.000,00 Eur zaplatiť v 60 mesačných splátkach v sume 144,20 Eur (splátka s poistením 148,38 Eur) a to až do celkovej sumy pôžičky 8.652,00 Eur. RPMN bola 26,98%, odplata 26,98%, fixná ročná úroková sadzba 26,98%, najvyššia prípustná výška odplaty 27,00%, celkové náklady spotrebiteľa 3.652,00 Eur, termín konečnej splatnosti 10/2020, priemerná hodnota RPMN 18,01%, prvá splátka bola splatná 20.11.2015 a ďalšie splátky splatné vždy do 20.dňa v mesiaci. Žalovaná zaplatila s poskytnutej pôžičky sumu 3.257,18 Eur (sumu 200,00 Eur zaplatila v splátkach po 50,00 Eur v priebehu súdneho konania). Sčasti sumy 200,00 Eur vzal žalobca žalobu späť.
17. V Predžalobnej upomienke žalobca oznámil žalovanej, že má nedoplatok na splátkach v celkovej výške 430,14 Eur, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne a upozornil ju na to, že ak do 05.02.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2016, bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobnú upomienku žalovaná v odbernej lehote nevyzdvihla, na pošte bola zásielka uložená 12.01.2017, právnemu predchodcovi žalobcu vrátená 24.01.2017. Doručenie bolo uskutočnené v súlade s bodom 14.2 zmluvných podmienok, podľa ktorých: „Spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v Zmluve, na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v prípade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenie nedozvedel.“ Predžalobná upomienka bola doručovaná doporučene a v súlade s citovanými zmluvnými podmienkami súd ju považoval za doručenú dňom 24.01.2017, kedy sa zásielka vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s poznámkou poštového doručovateľa: zásielka neprevzatá v odbernej lehote (čl.21-22 spisu). Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila.
18. Dňa 26.02.2017 právny predchodca žalobcu vyhotovil Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a dňa 19.02.2017 úver zosplatnil.
19. Žalovaná nie je vedená ako dlžníčka v registri úpadcov, nespochybnila tvrdenie žalobcu, že mu zaplatila sumu 3.257,18 Eur.
20. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 21.10.2015, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 21.10.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 2 písm. a), b), d) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmluvy 21.10.2015, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
24. Podľa § 8 ods. 3 a 4 citovaného zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
25. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy 21.10.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 5, ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy 21.10.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy 21.10.2015, veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený. Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie.
28. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
31. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
32. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy 21.10.2015, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01. februára 2013 je výška úroku z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil podľa príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, keďže uzavretá zmluva je súčasne zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v správach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponukami tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva uzavretá medzi stranami je v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom uzavretá zmluva bola formulárová, obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné zmluvný vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
35. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či ich už vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý nevyužíva iba v jednom alebo dvoch prípadoch, alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
36. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva uzavretá dňa 21.10.2015, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver 5.000,00 Eur, je zmluvou spotrebiteľskou. V zmluve si zmluvné strany dohodli možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky (bod. 12.2. Zmluvných podmienok).
37. Súd dokazovaním zistil, že žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, prestala platiť splátky úveru, žalobca ju na zaplatenie upomínal Predžalobnou upomienkou dňa 29.12.2016, ktorú súd považoval za doručenú žalovanej dňom 24.01.2017, vyčíslený nedoplatok splátok vo výške 430,14 Eur nezaplatila a preto ku dňu 19.02.2017 úver predčasne zosplatnil, o čom zaslal žalovanej Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
38. Súd sa najskôr zaoberal žalovanou vznesenou námietkou premlčania práva. Z dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka k ustanoveniu § 54a vyplýva, že jej účelom je, aby sa subjektívne majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex com lege“ do polohy naturálnych záväzkov, pretože niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútená prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi).
39. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatením celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
40. Súd už vyššie v bode 36. skonštatoval, že právo veriteľa - žalobcu na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru hoci nebolo upravené priamo v texte zmluvy, bolo upravené v zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, žalovanej boli pri podpise zmluvy známe, a žalovaná tieto podmienky aj podpísala.
41. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dopĺňa ďalšie zákonné podmienky umožňujúce právo veriteľa žiadať od dlžníka - spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky. Právo na jednorazové splatenie pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Keďže ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má predstavovať výhodnejší právny režim pre spotrebiteľa oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. V danom prípade žalobca Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.12.2016 žiadal žalovanú uhradiť nedoplatok na splátkach a vyslovene ju upozornil, že ak do 05.02.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2016, bude oprávnený úver zosplatniť. O zosplatnení úveru žalobca žalovanú informoval listom zo dňa 26.02.2017. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 21.10.2015, ktorá bola splatná dňa 20.10.2016. Veriteľ ju upozornil na možnosť zosplatnenia dňa 29.12.2016, úver mohol predčasne zosplatniť dňa 19.02.2017, t.j. po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa 20.10.2016. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňom 19.02.2017, čiže včas.
42. Premlčanie podľa § 101 ods. 3 Občianskeho zákonníka (trojročnej premlčacej doby) je všeobecnou úpravou a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplatenej splátky, t.j. od 20.10.2016 a uplynula dňa 20.10.2019. Žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu dňa 03.10.2019 elektronickým podaním, čiže včas, jeho právo nie je premlčané a žalovanou vznesená námietka premlčania je nedôvodná.
43. Žalobca v konaní pred prvým pojednávaním vzal žalobu späť sčasti sumy 200,00 Eur s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 200,00 Eur od 04.03.2017 do zaplatenia (túto sumu zaplatila žalovaná v priebehu súdneho konania). Súčasne tiež vzal späť žalobu sčasti sumy 1.755,75 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1.755,75 Eur od 04.03.2017 do zaplatenia, keďže žalovanej poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. konanie sčasti zastavil.
44. Žalobca od žalovanej žiadal zaplatiť len sumu 1.742,82 Eur ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 5.000,00 Eur a žalovanou zaplatenou sumou 3.257,18 Eur. V konaní preukázal oprávnenosť tohto nároku, udržal dôkazné bremeno, súd jeho žalobe vyhovel, žalovaná nespochybnila, že úver v sume 5.000,00 Eur jej právny predchodca žalobcu poskytol Keďže žalobca uznal, že žalovanej poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, súd sa už nezaoberal tvrdeniami žalovanej o nesprávne určenej RPMN, a jej tvrdeniami v odpore proti platobnému rozkazu, lebo pre právne posúdenie sporu boli bez právneho významu. Súd súčasne priznal žalobcovi úrok z omeškania 5,00% z dlžnej sumy v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. od 04.03.2017 do zaplatenia, t.j. odo dňa ako úrok žiadal žalobca, keďže mal preukázané, že žalovaná je so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní a žalovaná počiatok omeškania nespochybnila.
45. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
46. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ V tomto spore bol žalobca v konaní úspešný v plnom rozsahu, zásadne má nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.