Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_7CoP-59-2020.pdf
PDF · 74.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: G. nar. XX.X.XXXX a D. nar. X.X.XXXX oboch bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice Staničné námestie č. 9 na návrh matky V. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ul. S. č. XX G. zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou advokátkou so sídlom na Bajzovej č. 2 040 01 Košice za účasti otca R. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na W. ul. č. XX G. zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom na Floriánskej č. 16 Košice v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 23P 356/2014-550 zo dňa 13.12.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca zaplatiť trovy štátu v sume 407,08 € a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal otca zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II z titulu náhrady trov konania štátu sumu vo výške 407,08 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania vo výške 407,08 €.
2. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom Z. D. a G., ktorej sa domáhala matka s tým, že žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné zo strany otca vo výške 150 € mesačne na každé dieťa so spätnou platnosťou od narodenia detí.
3. Za účelom posúdenia schopností oboch rodičov realizovať výkon rodičovských práv a povinností maloletým deťom bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie a odvetvia klinická psychológia detí a dospelých a ustanovil znalca PhDr. Ľ. N. uznesením č.k. 23P 356/2014-121 zo dňa 2.6.2015 s tým, že keďže bol znalecký posudok č. 37/2015 vypracovaný bez vyšetrenia otca maloletých detí, ktorý sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu, otec podaním doručeným súdu 28.12.2015 žiadal, aby súd nariadil nové znalecké dokazovanie na posúdenie predpokladov rodičov na výchovu maloletých detí.
4. Dňa 22.1.2016 súd požiadal v konaní už ustanoveného znalca PhDr. H. N. o stanovisko k dopracovaniu znaleckého posudku s tým, že znalec dňa 10.3.2016 predložil súdu doplnený znalecký posudok č. 5/2016 spolu s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie vo výške 336,56 €.
5. Celkovo bolo znalcovi priznaná právoplatnými uzneseniami súdu prvej inštancie odmena 814,16 €, ktorá bola aj vyplatená predbežne z finančných prostriedkov štátu.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec čo do výroku, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie trov konania štátu v sume 407,08 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorý ho žiadal v tejto časti zmeniť a vysloviť, že štát nemá právo na náhradu trov konania v celosti. Vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie porušenie ustanovenia § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP.
7. Poukázal na to, že nie je zrejmé z odôvodnenia napadnutého uznesenia, akou úvahou sa riadil súd prvej inštancie, keď ho zaviazal na úhradu trov štátu bez toho, aby skúmal aktuálne pomery otca a matky a rozhodnutie v tomto smere žiadnym spôsobom ani neodôvodnil. Z tohto dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, keďže otec je v súčasnosti bez príjmu, evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a len s ťažkosťami uhrádza svoje základné životné potreby s tým, že o zamestnanie prišiel z dôvodu, že zamestnávateľ už v minulom kalendárnom roku nemal objednávky, teda ani tržby a príjem tak, aby uhrádzal mzdu svojim zamestnancom.
8. K podanému odvolaniu sa nevyjadrila ani matka ani kolízny opatrovník.
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm.b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie, ani zmenu napadnutého uznesenia, preto ho podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Základných princípov CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Podľa ust. § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
14. Podľa ust. § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
15. Podľa ust. § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh s tým, že podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Vychádzajú z koncepcie CMP je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v mimosporových konaniach upraviť tie inštitúty, ktoré vykazujú určité odlišnosti v porovnaní so sporovým konaním a v ktorých je aplikácia Civilného sporového poriadku vylúčená. Znamená to, že CMP obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej úpravy CSP, pričom sa jedná aj o úpravu náhrady trov v mimosporových konaniach, v ktorých platí vyšetrovacia zásada, preto CMP v ust. § 57 počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinností nahradiť ich štátu rozhoduje súd z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko CMP neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov konania štátu na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy vyplývajúcej z OSP, je potrebné v súlade s citovaným čl. 3 ods. 1 Základných princípov CMP i na náhradu trov štátu, ktoré platil v konaní, aplikovať aj ostatné ustanovenia CMP upravujúce trovy konania, ktoré sú čo do obsahu a účelu
najbližšie posudzovanej právnej veci. Štát nemá právo na náhradu trov konania, ktoré platil v prípade, ak zákon výslovne ustanovuje, že trovy dôkazov platí štát (napríklad § 251 ods. 1 CMP) alebo tak rozhodne súd na základe zistenia, že účastník alebo účastníci spĺňajú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (primerane ust. § 49 ods. 2 CMP). Vzhľadom na charakter mimosporových konaní, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, je potom potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru k účastníctva na veci a na konaní (§ 49 ods. 3 CMP), ktorý pomer v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je medzi rodičmi rovnaký, teda v pomere 1/2. Aj v prípade náhrady trov štátu môže súd použiť materiálny korektív vyplývajúci z ust. § 55 CMP, a teda posúdiť vzhľadom na okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy dokazovania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci alebo niektorý z nich.
17. Súd prvej inštancie však dôsledne pri zisťovaní pomerov otca pred rozhodovaním o jeho povinnosti nahradiť trovy štátu v nadväznosti na dikciu ust. § 49 ods. 2 CMP nepostupoval, keďže rozhodnutím, ktorým nepriznal otcovi oslobodenie od súdnych poplatkov mal zistené jeho pomery len ku dňu 12.12.2018, pričom o jeho povinnosti nahradiť trovy štátu rozhodol napadnutým uznesením dňa 13.12.2019, pričom podľa dôvodov odvolania sa majetkové, sociálne a osobné pomery otca podstatne zmenili a zjavne nezodpovedajú záveru súdu prvej inštancie uvedené v bode 11. napadnutého uznesenia o tom, že nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 písm.b/ CSP. V novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne preveriť osobné, majetkové a sociálne pomery otca, tak ako to predpokladá ust. § 254 ods. 1 a 2 CSP a opätovne posúdiť povinnosť otca znášať trovy nariadeného znaleckého dokazovania s poukazom na ust. čl. 3 ods. 1 Základných zásad CMP v spojení s ust. § 49 ods. 2 CMP a či v predmetnom prípade neprichádza do úvahy rozhodnutie o tom, že štát v celosti nemá právo na náhradu trov konania.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).