Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/105/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., za účasti otca: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX E., zastúpený: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX E. o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í III. výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -41 zo dňa 18.12.2014, a to tak, že sa z v y š u j e výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na sumu 120,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré otec je povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa, navrhovateľka, sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -41 zo dňa 18.12.2014, a to tak, aby súd zvýšil výživné na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na sumu 300 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky, avšak tie nedokážu pokryť všetky výdavky súvisiace so základnými životnými potrebami.

2. Otec, prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného, avšak iba na sumu 60 eur mesačne.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, zástupcu otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s pripojeným spisom, dôkazmi o príjmoch rodičov, rodným listom maloletej, lustráciou v bankách, a zistil tento skutkový stav:

4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. vyplýva, že rozsudkom zo dňa 18.12.2014 súd určil za otca mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX z matky A. B., nar. XX. XX. XXXX, B. D., nar. XX. XX. XXXX, zveril mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného na maloleté dieťa v sume 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2015. V tom čase matka bola nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 200,- eur mesačne, mala iba 1 dieťa. Otec žil v tom čase už dlhodobo v Anglicku, kde bol nezamestnaný a bez príjmu. Bol ženatý. Okrem maloletej A. mal ešte 2 maloleté deti.

5. Navrhovateľka na informatívnom výsluchu a na pojednávaní uviedla, že je ochotná ponížiť návrh výživného na sumu 150 eur. Má ďalšie maloleté dieťa, H. B., ktoré je kŕmené umelou výživou, ktoré jedno balenie stojí 30 eur a A. B., ktorá táto navštevuje škôlku, kde poplatok mesačne za stravu a zariadenie je spolu 37 eur. Do škôlky musela zakúpiť hygienické potreby. Má príjem spolu v sume 600 eur, ktorý pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkoch. Nie je vydatá, žije spolu s otcom mal. H., a mal. A.. Mal. A. má 12 rokov, pribrala, je na diéte. Chce chodiť cvičiť do telocvične, preto je zakúpila nové oblečenie. Vo svojom veku už sa aj namaľovať. Z dôvodu problémov so žalúdkom, keďže zvracia od narodenia, zakupuje jej probiotiká. Dochádza do školy a mesačné cestovné ju stojí 20 eur. Pred začiatkom školského roka musela zakúpiť úbor na telesnú. Pre mal. A. má výdavok na obuv a oblečenie mesačne sumu 60 - 70 eur, na stravu 200 eur mesačne pre 2 osoby. Otec okrem určeného výživného nič neprispieva. Dcéru nevidel od narodenia. Matka navštevuje lekára z dôvodu, že má vysoký tlak, diagnózu stanovenú nemá. Jej partner by sa mal zamestnať tohto roku, v minulosti pracoval. Na domácnosť majú tieto výdavky: elektrina 65 eur, na varenie si mesačne dobíja plynovú bombu v sume 20 eur, voda 50 eur a topia si tuhým palivom. Dcéra dochádza do školy na Lúčnu. Mesačné cestovné ju stojí 20 až 25eur. Čo sa týka školy, pred začiatkom školského roka musela zakúpiť úbor na telesnú.

6. Zástupca otca na pojednávaní uviedol, že čiastočne uznáva potreby mal. A.. Otec mal. žije vo I. G. so svojou rodinou viac ako 10 rokov, kde poberá dávky vo výške 1.500 libier mesačne po odpočítaní sumy 200 eur na poistenie. Zo sumy 1500 eur suma 360 eur je pre otca, a zvyšok pre deti a manželku. Tento príspevok poberá 2 až 3 roky. Keď prišiel do J., bol slobodný, teraz je ženatý. Mal. A. posiela mesačne sumu 28,70 eur. Na domácnosť uhrádza 500 libier na elektrinu, na plyn 150 libier. Nepracuje kvôli zdravotným problémom, v minulosti pracoval. Spláca dlh sociálnej poisťovni. Čaká ho operácia. Jeho manželka nemá žiaden príjem. Nie je zamestnaná, nepoberá žiadnu dávku, pretože o dávku si požiadal jej manžel.

7. Matka uviedla, že po pojednávaní jej zástupca otca uviedol, že ak by uhrádzal na maloletú A. výživné v sume 150,- eur, manželka by mu zbalila veci. Uvedené potvrdil zástupca otca. Otec sa na pojednávanie nedostavil. Na pojednávaní ho zastupoval ustanovený zástupca. 8. Zástupca otca predložil súdu preklad o dávke otca, podľa ktorého vo vymeriavacom období 13. 11 – 12.12. 2023 je uvedené, že je slobodný a bola mu poskytnutá platba 1.501, 02,- libier. Má nárok na štandardné príspevky - suma 368,74 libier, výdavky na ubytovanie 500,- eur, a na 3 deti dostáva podporu 854,16 libier. So sumárom celkové nároky pred zrážkami 1.722,90 libier.

9. Kolízny opatrovník uviedol, že v potvrdení o poberaní dávok otcom je uvedené, že otec je slobodný, preto na výdavkoch na bývanie v sume 500 libier by sa mali podieľať obaja manželia na polovicu. Otec nepreukázal, ši od nového roka došlo k zvýšeniu dávky. Je v záujme dieťaťa zvýšiť výživné. Výšku zvýšenia výživného ponecháva na súd.

10. Podľa rodného listu sa A. B. narodila z matky - A. B., nar. XX.XX.XXXX, otcom je B. D., nar. XX.XX.XXXX.

11. Podľa lustrácie v registri obyvateľov navrhovateľka, matka mal. A., má tri deti a to mal. A. a A. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX.

12. Otec mal. A. má podľa lustrácie v registri obyvateľov okrem mal. A. tieto deti: B. D., nar. XX.XX.XXXX, K. D., nar. XX.XX.XXXX a J. D., nar. XX.XX.XXXX. Trvalý pobyt má na adrese E., E. od 18.09.1990.

13. Podľa potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny matka poberá rodinné prídavky na 3 deti spolu vo výške 180 eur a rodičovský príspevok od augusta 2023 v sume 473,30 eur.

14. V sociálnej poisťovni otec mal. A. nemá žiaden záznam. Naposledy otec maloletej bol evidovaný na úrade práce v roku 2020. Bol vyradený z dôvodu, že začal vykonávať samostatne zárobkovú činnosť dňa 18.11.2020.

15. Matka mal. A. podala daňové priznanie za rok 2022, kde mala príjmy zo živnosti spolu vo výške 9.735 eur a výdavky vo výške 5.841 eur, základ dane činil 3.894 eur.

16. Podľa lustrácie v bankách otec maloletej nemá evidované žiadne účty v bankách.

17. Matka predložila súdu dôkaz video z neznámeho dátumu, ktoré stiahla z facebookového profilu otca mal. A.. Súd s kolíznym opatrovníkom konštatoval, že otec na tomto videu pracuje. Zástupca otca k videu uviedol, že on sa k tomu nevie vyjadriť.

18. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

21. V zmysle ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného o životnom minime v platnom znení.

24. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť ( ).

25. V zmysle , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

27. Podľa , u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 27. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. V zmysle , , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. V zmysle ustanovenia (ďalej len „“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

30. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.

31. Vo veci zvýšenia výživného nedošlo k dohode, preto súd rozhodol o zvýšení výživného. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Z ust. vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť

výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa ().

32. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že sú splnené zákonom stanovené podmienky, aby došlo k zmene výšky výživného a to k jeho zvýšeniu. Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu na zvýšenie výživného súd musí porovnať príjmy a výdavky na strane rodičov, ako aj potreby maloletého dieťa v čase, kedy bolo naposledy stanovené výživné ku dňu, ku ktorému dochádza k zmene výživného. Zároveň podľa platí zásada, že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a u rodiča sa do úvahy berie nie skutočný príjem, ale ten, ktorý by rodič mohol dosahovať

33. Súd mal zato, že došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Výživné naposledy bolo určené v roku 2014 v decembri. Od vtedy uplynulo 9 rokov. Dieťa povyrástlo, navštevuje druhý stupeň základnej školy, má vyššie nároky na svoje potreby, jednak strava, ošatenie, hygiena, cestovné, výdavky v súvislosti s vekom / voľnočasové a športové aktivity/ a pod. a taktiež došlo k nárastu cien týchto výdavkoch. Bývanie a všetku starostlivosť dcére poskytuje iba matka, otec dcéru nevidel. Zmena došla aj na strane otca, aj na strane matky nakoľko obom pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka tohto času poberá iba rodičovský príspevok, nakoľko sa stará o dieťa do 3 rokov, a preto sa zamestnať nemôže a ďalšie dieťa navštevuje materskú školu. Otec spolu aj s mal. A. má 4 vyživovacie povinnosti, je nezamestnaný, má mať zdravotné komplikácie, ktoré nijako nepreukázal. Je ženatý aj ak jeho manželka je nezamestnaná. Je na slobodnom rozhodnutí každého, či sa zamestná alebo nie pretože nikto nemôže byť do práce nútený. Podľa platí, že súd nemôže brať do úvahy to, aký naozaj príjem má otec dieťaťa, ale aký príjem by reálne mohol dosahovať a teda aj životnú úroveň. Je všeobecne známe, v každom štáte dávka nikdy nedosahuje takú výšku, aký by mal rodič príjem, ak by bol zamestnaný. Otec I. J. žije viac ako 10 rokov v minulosti pracoval. Údajne teraz má mať zdravotné problémy, ale tieto nepreukázal. Aj by aj tak bolo, zdravotná indispozícia nie je taká prekážka, na ktorú by súd prihliadal, že otec nemôže platiť výživné. Ide o prechodný stav a tento prechodný stav je kompenzovaný dávkou v nezamestnanosti, resp. iným plnením. Otec už viac ako 2 roky poberá dávku, nepracuje. Ak by pracoval, mal by vyšší príjem. Otec má 4 maloleté deti, a jeho povinnosťou plniť si vyživovaciu povinnosť. Má príjem z dávky už minimálne dva roky. Ak sa I. J. nevie zamestnať, nepreukázal dôvod, prečo si prácu nehľadá aj na Slovensku. Taktiež ani jeho manželka nepracuje. Presne nebolo preukázané, kde v minulosti pracoval. V takomto prípade preto súd musel brať do úvahy výšku potenciálneho príjmu a nie vyplácanej dávky. Súd určil jeho príjem ako priemernú výšku mesačnej mzdy. Súd však dáva do pozornosti, že priemerná výška mzdy sa týka celej Slovenskej republiky, avšak priemerná výška mzdy je rôzna v jednotlivých častiach Slovenska. Ak by bol otec maloletej na Slovensku, zamestnal by sa, pričom nepreukázal, žeby na Slovensku sa nemohol zamestnať. V minulosti pracoval aj v Anglicku, čo znamená, že pracovné návyky má, pracovať vie. Ak by sa otec zamestnal na Slovensku, mal by vyplácaný aj daňový bonus na 3 deti. Pri výške priemernej mesačnej mzdy na Slovensku v hrubom 1403 spolu s daňovým bonusom na 2 deti by mohol dosahovať príjem 1486,65 eur (L.). Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce pomery na strane rodičov a to v spojení s tým, aby životnú úroveň rodičov dosahovalo dieťa. ( ). Podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, ak má rodič vyživovaciu povinnosť k 4 maloletým deťom, pre mal. A., žiačku druhého stupňa základnej školy rodič má sa na výžive podieľať 11-timi % z príjmu, ktorý by mohol dosahovať. Matka požadovala sumu 150 eur. 11 % z možného príjmu otca je to suma 163, 53 eur. Súd však nestanovil výživné 11 % z danej sumy, pretože ide o priemernú čistú mzdu na celom Slovensku, pričom je známe, že príjme na východnom Slovensku je nižší než je priemer celého Slovenska. Preto súd zvýšil výživné na sumu 120 eur, pretože tabuľkové výživné je možní korigovať podľa konkrétnych okolností. . Súd otcovi maloletej nemôže uznať, že nepracuje v J., pretože v J. dlhodobo nepracuje, spolieha sa len na dávky, v žiadosti o dávku zamlčal, že je ženatý, čo by malo vplyv aj na výšku dávky. Neuviedol dôvod, prečo nepríde na Slovensko, prečo tu si nahľadá prácu, aj v J. nepracuje 2 až 3 roky. Otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o dieťa. Súd stanovil výšku výživného len na sumu 120 eur z týchto dôvodov. Súd bral ešte do úvahy, že dieťa poberá rodinný prídavok 60 eur. Matka síce poberá ten rodičovský príspevok, ale matka sa tiež nejakým spôsobom podieľa na výške výživného.

34. Preto súd stanovil výšku výživného 120 eur a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Výška výživného je stanovená až právoplatnosťou rozsudku vzhľadom na návrh matky.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení a nasl. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení a nasl. .