Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/19/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ŽOS Trnava, a. s., so sídlom Koniarekova 19, 917 21 Trnava, IČO: 34 108 513, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou SOPKO & Partners s. r. o., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 54 237 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101316042/2023 zo dňa 19.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.07.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 20.07.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.07.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101316042/2023 zo dňa 19.05.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 103259508/2022 zo dňa 02.12.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2021.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odôvodniac to tým, že žalovaný popri napadnutom rozhodnutí ďalšími svojimi rozhodnutiami potvrdil rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty aj za zdaňovacie obdobia november 2020, marec 2021, máj 2021, jún 2021, júl 2021 a august 2021. Na základe týchto rozhodnutí bol žalobca povinný uhradiť sumu spolu vo výške XXX XXX,XX eura. Pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a neskôr alebo súčasne aj ostatných predmetných rozhodnutí žalovaného a Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, žalobcovi by hrozila finančná škoda. Vzhľadom na zvýšené ceny energií, ktoré značne ovplyvňujú udržateľnosť prevádzkovania podniku, a za účelom kontinuity prevádzkovania podniku a zabezpečenia zamestnanosti požiadal žalobca správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na to, že takéto priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 19.02.2024 konštatujúc, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej

škode, či finančnej škode, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Dôvody, ktoré uviedol žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, predstavujú len jeho všeobecné tvrdenia, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca tvrdenia o negatívnom vplyve výkonu napadnutého rozhodnutia na chod jeho podnikania nedoložil žiadnymi dôkazmi, t. j. nepreukázal svoje celkové ekonomické pomery, a teda do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvnila a ohrozila jeho podnikateľskú činnosť. Žalobca len tvrdil, ale neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí finančná škoda. Napokon, keďže z údajov informačného systému žalovaného vyplynulo, že žalobca určený rozdiel nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2021 v sume XX XXX,XX eura už zaplatil dňa 22.06.2023, žalovaný nemá dôvod pristupovať k výkonu (vymáhaniu) určeného rozdielu nadmerného odpočtu podľa napadnutého rozhodnutia. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bol preto neodôvodnený a neopodstatnený.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v .

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu

na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil hrozbou finančnej škody a poukazom na zvýšené ceny energií, ktoré značne ovplyvňujú udržateľnosť prevádzkovania podniku.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil, v čom spočíva tvrdená hrozba finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného v kontexte jeho celkovej majetkovej situácie. Všeobecné tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by došlo k okamžitému výkonu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a neskôr alebo súčasne aj ostatných predmetných rozhodnutí žalovaného a Úradu pre vybrané hospodárskej subjekty, žalobcovi by hrozila finančná škoda, nie je dôvodom preukazujúcim hrozbu vzniku vážneho nenapraviteľného následku, závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody.

15. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu nepreukázal, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca však hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody bližšie nešpecifikoval a neodôvodnil tak, aby uvedené bolo možné relevantne posúdiť, a to najmä v kontexte jeho hospodárskych, majetkových a finančných pomerov (napr. vyhodnotením účtovnej závierky a výpisov z účtov). Na preukázanie svojich tvrdení žalobca nepredložil správnemu súdu žiadne relevantné doklady.

16. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou správneho súdu nahrádzať jeho aktivitu. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku jeho žalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami.

17. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom v preskúmavanej veci sa verejný záujem týka včasného a riadneho výberu daní.

18. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Správny súd pre úplnosť dodáva, že žalovaný svoje tvrdenie o tom, že žalobca určený rozdiel nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2021 už zaplatil, nepreukázal. Správny súd však žalovaného na preukázanie tohto tvrdenia nevyzýval, keďže žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v dôsledku čoho bolo (bez ohľadu na to, či žalobca určený rozdiel nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február

2021 už zaplatil alebo ešte nezaplatil) potrebné jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).