Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-36-2019.pdf
PDF · 157.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-2T/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V so samosudcom JUDr. Ivetou Willantovou na hlavnom pojednávaní dňa 24.08.2020 v Bratislave takto
rozhodol:
obž. Q. K., nar.XX. XX. XXXX/XXXX v K., trvale bytom T. ul. č. 6, A.
sa uznáva vinným, že
ako vodič autobus MHD linky č. 91, ev. č: BL-992 JL, obsadený 25 cestujúcimi dňa 26.05.2017 v čase o 19.40 hod. v rozpore s ustanovením § 27 ods. 1 a § 28 písm. a) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. g) Z. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov viedol v Bratislave po ceste II. triedy po Balkánskej ulici z Jaroviec smerom do Rusoviec autobus, kde v km 113,307 prešiel jednokoľajové železničné priecestie bez závor 2. kategórie s označením JIČ SP2091, typu AŽD 71, ktoré bolo v čase prejazdu autobusu v prevádzke na červený signál, dávaný svetelným priecestným zabezpečovacím zariadením so striedavým blikaním, v tesnej blízkosti pred prichádzajúcim nákladným vlakom, Nex 47881, dopravcu Advance World Transport, a. s. so sídlom Hornopolní č. 3314/8 Ostrava, 702 62 Česká republika, číslo dopravcu 9024, rýchlosťou 32-33 km/hod., pričom pri prejazde cez železničné priecestie, bola zadná časť autobusu vo vzdialenosti cca 38 metrov od prednej časti lokomotívy, čím nedošlo k zrážke medzi vlakom idúcim rýchlosťou 70 km/hod. a autobusom MHD, nakoľko k došlo k minutiu sa vlaku s autobusom MHD smerujúcim na zastávku „Kovácsova“ iba o dve sekundy
t e d a
z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, na viacerých osobách
č í m s p á c h a l
prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona podľa § 138 písmeno h), j) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje
Podľa § 285 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1 , ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 /tridsať/ mesiacov.
odôvodnenie:
Svedok Q. K. uviedol, že je zamestnaný v DP od r. 1993, asi 2-3 krát do mesiaca jazdí linkou 91. Raz sa mu stalo, že prišiel k danému železničnému priecestiu a behom 4 max. 5 sekúnd po spustení signalizácie išiel vlak. Bolo to dávnejšie, cca 3 roky dozadu. Rozprával sa s kolegom, ktorý pravidelne jazdí roky túto linku a on mu povedal, že je to bežné, že pár sekúnd po spustení signalizácie prejde vlak. To bolo pred rokom 2017. To, že sa to deje nikdy nikomu nehlásil, pretože on bezpečne zastavil, až potom išiel vlak, zastavil, keď sa zaplo červené svetlo a asi za 4-5 sekúnd išiel vlak. Dňa 26.05.2017 po tejto trati nešiel. Ak by bola porucha na signalizačnom zariadení, tak by to asi každý vodič hlásil.
Svedok J.. T. V. je hlavný inšpektor na sekcii bezpečnosti dopravy. Náplňou jeho práce je vyšetrovanie najzložitejších nehôd, metodická, lektorská činnosť, vypracovávanie štatistík, špecializuje sa na zabezpečovaciu techniku. Ako funguje technické zariadenie, popisoval v odbornom vyjadrení zo dňa 19.12.2018 č. 29020/20/2018/O440/01. Zodpovedal na otázky o type železničného priecestia, ako funguje a ako sa eviduje jeho činnosť, či je spôsobilé na užívanie, vysvetlilo spôsob fungovania svetelnej signalizácie a jej správanie v prípade poruchy, akým spôsobom sa posudzujú rozhľadové podmienky z pohľadu vodiča motorového vozidla voči železničnej trati, akým spôsobom sa porucha eviduje a odstraňuje, aké povinnosti majú zamestnanci ŽSR ako aj rušňovodič v prípade poruchy, evidenciu porúch, popisuje prvky a funkciu kontrolnej skrinky priecestia a dopravného zamestnanca ŽS Rusovce, popisuje najbližšiu poruchu pred a po čase skutku . Z jeho vyjadrení vyplynulo, že výstraha na priecestí je spúšťaná automaticky jazdou koľajových vozidiel, v posudzovanom prípade bola výstraha na priecestí spustená po obsadení koľajového obvodu kolesami prvej nápravy hnacieho vozidla vezúceho dotknutý nákladný vlak. Indikácie jednotlivých prevádzkových stavov priecestného zabezpečovacieho zariadenia sú vyvedené v dopravnej kancelárii ŽST Rusovce, kde sú pod stálou kontrolou výpravcu. Predmetné železničné priecestie je schválené a spôsobilé na užívanie a vyhovuje ustanoveniam STN 73 6380 Železničné priecestia a priechody. Priecestné zabezpečovacie zariadenie, ktorým je priecestie zabezpečené, je taktiež schválené a spôsobilé na užívanie a vyhovuje ustanoveniam STN P 34 2651. Zariadenie je pravidelne v stanovených termínoch kontrolované a udržiavané, jednotlivé prvky sú cyklicky menené, všetky revízie na zariadení sú platné. Priecestie je tak isto pravidelne kontrolované v zmysle platných predpisových ustanovení manažéra infraštruktúry - Železníc Slovenskej republiky. Požadovanú dokumentáciu prikladáme v prílohe. V smere od ŽST Bratislava - Petržalka je výstraha spustená prechodom prvej nápravy súpravy vlaku alebo iného koľajového vozidla cez izolovaný styk umiestnený v km 113,965. Vtedy dôjde k vodivému spojeniu oboch koľajnicových pásov cez nápravy koľajových vozidiel a priecestné zabezpečovacie zariadenie vyhodnotí obsadenie tzv. približovacieho úseku. Dĺžka tohto úseku je vypočítaná s ohľadom na parametre priecestia a traťovú rýchlosť a to tak, aby najdlhšie a najpomalšie cestné vozidlo, s ktorým uvažuje príslušná norma (návesová súprava o dĺžke 22 metrov, prechádzajúca priecestím rýchlosťou 5 km/h, stihlo bezpečne opustiť priecestie predtým, ako čelo koľajového vozidla, idúceho maximálnou dovolenou (teda traťovou) rýchlosťou, príde na priecestie. Podľa evidencie v Záznamníku porúch na zabezpečovacom zariadení v dopravnej kancelárii ŽST Rusovce, rovnako ako aj v evidencii udržujúcej zložky ŽSR, ktorou je Stredisko miestnej správy a údržby OZT ZT Bratislava bolo zistené, že posledná porucha pred časom predmetnej udalosti na priecestnom zabezpečovacom zariadení zabezpečujúcom priecestie v km 113,307 bola zaevidovaná 10.01.2017 pod poradovým číslom poruchy „1“, pričom sa jednalo o výpadok napájania z verejnej siete, následkom ktorého došlo k výpadku dobíjača batérií. Ďalšia porucha na tomto zariadení bola zaznamenaná 06.08.2017 pod číslom „8“, pričom sa taktiež jednalo o výpadok napájania z verejnej siete,
po obnovení napájania bolo zariadenie uvedené do základného stavu. Poruchy evidované v Záznamníku porúch pod číslami „2“ až „7“ sa týkali iných zabezpečovacích zariadení, ktoré ma pod kontrolou výpravca ŽST Rusovce. Z uvedeného môžeme teda jednoznačne konštatovať, že dňa 26.05.2017, v čase prejazdu daného autobusu MHD cez predmetné priecestie, vykazovalo priecestné zabezpečovacie zariadenie správnu činnosť a na výstražníkoch bola spustená riadna svetelná a zvuková výstraha. Ak by k udalosti došlo tak, ako ju popísal vodič autobusu, t. j. výstraha by sa spustila až v čase prechodu vlaku priecestím, jednalo by sa v zmysle ustanovení zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a incident, ktorý by v prípade jeho ohlásenia bol riadne prešetrený, zariadenie by bolo skontrolované, prehliadnuté a premerané. Keďže sa o nej náš odbor, respektíve iné zložky ŽSR dozvedeli až so značným odstupom času, môžeme vychádzať len z podkladov, ktoré sú archivované. A z nich jednoznačne vyplýva, že počas jazdy vlaku Nex 47 881 AWT dňa 26.05.2017 cez predmetné železničné priecestie vykazovalo priecestné zabezpečovacie zariadenie riadnu činnosť, výstraha bola spustená v nastavenom čase a prebiehala predpísaným spôsobom. Akákoľvek iná alternatíva, ako je neskoré spustenie výstrahy, svietenie pozitívnej signalizácie v čase, kedy bol vlak v približovacom obvode alebo akákoľvek iná porucha by bola riadne nahlásená, zapísaná a odstránená. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že technické zariadenie sa nachádza takéto zariadenie aj za priecestím, v smere jazdy vlaku je približovací úsek a na opačnej strane je vzďalovací úsek. Kontroloval dokumentáciu v stanici, kde sa nachádzajú poruchy indikované výpravcami ako aj ranné hlásenia, ktoré chodia stále, má tak prehľad o poruchovosti tohto zariadenia. Je to aj v tom vyjadrení napísané. Nepamätá si , či dňa 02.01.2020 bola na tomto priecestí porucha, ale nevypnutie červeného signalizačného svetla nepovažuje za poruchu, je to len doplnková funkcia, tzv. anulácia, kedy sa iba skráti čas, kedy musia zastať vodiči na priecestí a zariadenie vyhodnocuje, že ten vlak je na vzďalovacom úseku. Ak je to dlho tak sa to vyhodnotí, môže ísť o vandalizmus, ale stále je to bezpečný stav zariadenia. Pri malých vlakoch sa môže stať že vojde vlak a zariadenie ho nezaregistruje , netýka sa to veľkého vlaku a normálnej prevádzky, teoreticky by sa to mohlo stať, kde chodí veľmi málo vlakov rádovo jeden za mesiac a keď sú zhrdzavené koľajnice, ale aj vtedy to okamžite odstraňujeme, v tomto prípade tu jazdia medzinárodné vlaky, takže tu určite nie. Na intenzitu v decibelov výstražného zvukového zariadenia sú určené normy, slovenská technická norma STN 34 26 51, musí byť počuteľné z 20 m, zvuková výstraha je iba doplnková výstraha, základnou pri svetelných je svetlo, skúša sa to v exteriéri, bez vozidla. Je možné, aby zvuková signalizácia pri svetelnej nefungovala, ale nebola by to porucha. Pri vizuálnej signalizácii vždy funguje len jedno svetlo, pri preklápaní môžu svietiť obe, resp. môže stať, že v stotine sekundy nesvieti ani jedno lebo sa preklápajú. Svedok sa k fotografii č. 3 a 4 vyjadril , že podľa jeho názoru svieti červené svetlo , ale nevie to s určitosťou povedať, lebo do kamery svieti slnko .Robil odborné vyjadrenie po 1,5 roku, keď nič nebolo nahlásené a mohol som vychádzať z podkladov, ktoré vtedy existovali. Táto výstraha je na tomto priecestí spustená podľa normy pre najrýchlejšie idúci vlak na 29,5 sekundy, t.j. nastavená doba pre tie parametre priecestia, je to doba za ktorú musí 22 metrové auto idúce rýchlosťou 5,5 km za hodinu opustiť nebezpečné pásmo priecestia. Podľa tých všetkých podkladov toto zariadenie fungovalo zodpovedajúco. Výpravca skontroloval kontrolnú skrinku a indikácie na nej, konštatoval pohotovostný, bezporuchový stav a rušňovodič ďalšieho vlaku potvrdil funkčnosť zariadenia. Výpravca bol dotazovaný či funguje priecestie, on to overil, overil to aj u ďalšieho rušňovodiča, skonštatoval, že zabezpečovacie zariadenie funguje. Každé zabezpečovacie zariadenie na železnici je tak konštruované, aby akákoľvek porucha viedla bezpečným smerom a aj v prípade, že tam stále svieti červené svetlo, to je bezpečný stav, toto už vidí výpravca, že sa niečo deje, má indikácie na kontrolnej skrinke a prijíma opatrenia. V prípade, že sa spustí signalizačné zariadenie, tzn. že vlak je približne 700 m pred priecestím.
Znalec z odboru cestná doprava Ing. Igor Šimko vypracoval znalecký posudok č. 15/2018 dňa 23.01.2019. Na hlavnom pojednávaní k vypracovanému znaleckému posudku uviedol, že tento bol podávaný po mimoriadne dlhom šetrení tohto skutku, keď boli okrem bežných úkonov vykonané aj dva vyšetrovacie pokusy. Základnou úlohou znalca bolo analyzovať priebeh tohto skutku a posúdiť technické možnosti obvineného vodiča na zabránenie tohto skutku. Konajúci policajt, príslušník PZ rozšíril znalecké skúmanie aj o možnosti posúdenia, či dané železničné priecestie je možné s autobusom MHD prejsť bezpečne aj za predpokladu, ak by na zabezpečovacom svetelnom zariadení priecestia nesvietil žiadny svetelný signál. Táto úloha bola úlohou na viac a mala zabezpečiť to, že ak by toto priecestie bolo určitým spôsobom nebezpečné z hľadiska technického, či nie je potrebné vykonať nejaké opatrenia, stavebné úpravy alebo iné zmeny na zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy cez toto priecestie. Na vašu otázku, ktorá sa týka prvej časti znaleckej úlohy uvádzam, že práve prvý vyšetrovací
pokus, ktorý bol uskutočnený v mieste skutku bol zameraný na skúmanie rozhľadových pomerov a možnosti rozpoznania svetelnej signalizácie pred príjazdom na samotné železničné priecestie. Bola uskutočnená séria meraní z rôznych polôh autobus pred priecestím jednak zo statickej polohy a jednak z dynamickej jazdy autobusu rýchlosťou cca30 km/h. Týmto vyšetrovacím pokusom bolo zistené, že aj zo vzdialenosti 160 m a samozrejme logicky aj z akýchkoľvek menších vzdialeností mal vodič možnosť rozpoznať stav, že na predmetnom priecestí nesvieti žiadne signálne svetlo alebo na priecestí bliká prerušovane biele svetlo alebo na priecestí svietia prerušované dve striedavo blikajúce výstražné svetlá. To znamená z technického hľadiska že možnosť rozpoznania aké signálne svetlo na priecestí svietilo, mal vodič jednoznačne možnosť rozpoznať stav svetelnej signalizácie. Pri tomto vyšetrovacom pokuse boli dodržané všetky fyzikálne podmienky pre jeho realizáciu tak, aby podmienky kedy bol vyšetrovací pokus realizovaný boli zhodné alebo takmer zhodné s podmienkami aké boli v čase skutku. Je tomu tak preto, že v čase skutku slnko zapadalo, to znamená, že bolo nízko nad obzorom a svetelné spektrum slnečného žiarenia v takomto prípade má farebné spektrum do červena, čím objektívne sa do istej miery podmienky rozpoznania práve blikajúcich červených svetiel na priecestí pre vodiča zhoršujú. Technicky tieto červené svetlá sú konštruované tak, že smerové vyžarovanie červeného signálu je realizované oproti prichádzajúcim vozidlám tak, aby ich rozpoznanie bolo čo najlepšie. K tým podmienkam, ktoré boli dodržané pre realizáciu tohto vyšetrovacieho pokusu je potrebné uviesť, že je to predovšetkým azimut, poloha slnka nad horizontom vyjadrená v stupňoch, mohutnosť svetelného toku v luxoch a samozrejme dodržania poveternostných podmienok, že musela byť jasná obloha. Preto bol tento vyšetrovací pokus realizovaný presne v takú hodinu a v takom čase, aby svetelné podmienky zodpovedali svetelným podmienkam v čase skutku. Ako je jednoznačne zrejmé z videozáznamov kamier predmetného autobusu, sa autobus v čase skutku pohyboval približne smerom na východ a slnko zapadalo na západe, čiže v čase skutku svietilo spoza zadnej časti autobusu smerom na Rusovce, čiže svietilo na signalizačné zariadenie priamo. Inými slovami povedané - slnko svietilo približne v smere jazdy autobusu cez priecestie. Slnko nesvietilo vodičovi do očí ale od chrbta. Autobus sa blížil k predmetnému priecestiu plynulou jazdou, cca rýchlosťou 60 km/hod. vodič znížil svoju rýchlosť jazdy na prejazdovú rýchlosť priecestím v rozmedzí cca 32-33 km/hod. Z uvedeného vyplýva, že aj v čase 160 m pred priecestím, ktorá bola počas vyšetrovacieho pokusu ako najväčšia vzdialenosť skúmaná z hľadiska možnosti rozpoznania stavu svetelnej signalizácie obžalovaným, muselo byť signalizačné zariadenie v stave blikajúcich prerušovaných červených svetiel už počas celej jazdy min. tých 160 m pred priecestím.
O rýchlosti a spôsobe jazdy predmetného autobusu vypovedá záznam z dátovej karty autobusu, z ktorého bolo možné vyčítať, že predmetný autobus spomalil pred železničným priecestím plynulým spomaľovaním tak, že cez priecestie prešiel rýchlosťou cca v rozmedzí 32-33 km/h. to z technického hľadiska znamená, že ak by na železničnom priecestí skutočne svietilo biele prerušované svetlo, tak ako tvrdil obžalovaný, potom by jeho technika jazdy cez dané priecestie bola správna. Problém je ale v tom, že z technického hľadiska je vylúčené, aby na priecestí sa rozsvietilo červené signálne svetlo spontánne tak, že by začalo blikať až po prejazde autobusu cez dané priecestie. Pre takéto technické tvrdenie existuje množstvo technických dôkazov, ktoré sú podrobne rozpísané v znaleckom posudku. Keďže obžalovaný tvrdí, že na priecestí v čase jeho prejazdu cez neho svietilo biele prerušované svetlo, to technicky znamená, že môžeme vylúčiť výpadok napájania elektrickým prúdom daného žel. priecestia. Priecestie má síce náhradný elektrický zdroj napájania pre prípad výpadku elektrickej verejnej siete ale ak by sme predpokladali, že všetko by zlyhalo vrátane náhradného zdroja, potom by na priecestí nemohol svietiť vôbec žiadny signál. Spúšťanie červeného výstražného signálu na priecestí je technicky zabezpečené tak, že v približovacom úseku trate to je ten, ktorý sa nachádza pred priecestím a ktorý je v danom prípade 658 m - prvá náprava vlaku galvanicky spojí svojim prechodom cez koľajnicový spoj signalizačné zariadenie tak, že už pri prejazde týmto bodom sa technicky musí červené signálne výstražné svetlo spustiť. Tento približovací úsek je konštruovaný tak, aby zodpovedal rýchlosti vlaku 80 km/hod. a aby tento úsek pri takejto rýchlosti vlak prekonal cca za 30 sekúnd. To technicky znamená, že červené signalizačné svetlo pri smere jazdy vlaku od železničnej stanice Petržalka smerom na Rusovce sa rozsvieti cca 30 sek. predtým, než vlak na priecestie vojde. V danom prípade však vieme z tachografického záznamu dotknutého nákladného vlaku, že vlak prechádzal kritickým úsekom rýchlosťou iba cca 57 km/hod. čiže podstatne nižšou rýchlosťou ako 80 km/hod. To fyzikálne znamená, že v danom prípade prišla lokomotíva tohto vlaku na priecestie v ešte dlhšom čase ako 30 sekúnd, inak povedané že tej lokomotíve to trvalo viac ako 30 sek. táto jazda. Červené výstražné signalizačné svetlá prestávajú svietiť na priecestí až keď vlak opustí tzv. vzďaľovací úsek v smere jazdy na Rusovce, ktorý má v danom prípade dĺžku 867 m. Až po
opustení vzďaľovacieho úseku sa na signalizácii zhasínajú červené a rozsvecujú sa biele signalizačné svetlá. Okrem tohto technického argumentu svedčí o technickej neprijateľnosti tvrdenia obžalovaného aj celá technická správa, ktorú podali pracovníci ŽSR. Stavebné usporiadanie znamená - počet koľajníc. Je to rozdielne pri jednokoľajovom a viackoľajovom priecestí, ale je to rozdielne aj zo stavebného usporiadania, to znamená, či tá trať má priamy úsek pred priecestím, alebo je vedená napríklad v zákrute. Čiže je to individuálne pre každé železničné priecestie. Vzhľadom na túto otázku musím povedať ešte jednu dôležitú skutočnosť, že rozhľadové pomery vodiča na prichádzajúci vlak nie sú z technického . hľadiska významné. Je tomu tak preto, že železničné priecestie môže byť napríklad aj v hustej zástavbe domov, kde tie rozhľadové pomery toho vodiča cestného dopravného prostriedku sú úplne kriticky malé. Preto je železničná norma postavená na iných atribútoch ako sú rozhľadové pomery vodiča cestného motorového vozidla. Elektrická svetelná signalizácia priecestia je zostavená zo súčiastok, ktorých spoľahlivosť je špeciálne overovaná, súčiastky sú vyberané len také, ktoré sú s vysokou spoľahlivosťou, žiarovky sú dvojvláknové pre prípad, ak by sa jedno z vlákien prepálilo a systém zabezpečenia priecestia na samotnej železničnej .stanici je niekoľko stupňový, čo je opätovne možné si prečítať z odborného vyjadrenia ŽSR. Samotné zariadenie, ktoré spúšťa červené výstražné signalizačné svetlá sa nachádza v releovom domčeku (to je stavba, ktorá stojí pri trati), kde sa nachádza celé elektronické vybavenie ale to miesto, kde sa galvanickým prepojením oceľového kolesa vlaku prepoja dve koľajnice, ktoré sú blízko seba sa v tomto prípade nachádza vo vzdialenosti približovacieho úseku, , čo je 658 m pred priecestím. Ja som predmetné miesto tohto skutku v období cca 1 a pol roka, kedy prebiehalo šetrenie, navštívil min.10x. Jedným z meraní bolo aj to, že sme meracím kolieskom „odpochodovali“ tých 658 m po trati a zamerali sme to miesto, kde sa ten kontakt nachádzal na trati, či som sa presvedčil aj o technickom stave, tak to mi neprináležalo. Ale o tom aký bol reálne technický stav som sa dozvedel zo skúmania a z odborného vyjadrenie pracovníkov ŽSR. Na danom železničnom priecestí nebola v danom čase hlásená žiadna technická porucha, čiže ani núdzový ani poruchový stav. Môžem technicky jednoznačne povedať, že nie je možné aby sa červené signalizačné svetlá na jednej strane priecestia rozsvietili a na druhej nie a taktiež môže povedať, že sa tieto svetlá nemôžu rozsvietiť mimovoľne alebo samovoľne. Na ich rozsvietenie je potrebný povel, alebo signál. Zopnutie robí prvá náprava a ďalší signál je, keď ten vlak to opustí., s dĺžkou vlaku to nesúvisí. ktorákoľvek náprave je schopná zopnúť to zariadenie. Znalec: červené výstražné svetlá sú nastavené na frekvenciu 1 herz, čiže jedno zabliknutie za sekundu +- 20 %, je to rádové nastavené na sekundy. Zábery 1-4 z sú vybraté z toho videozáznamu kamier z autobusu a z nich nie je priamo jasné s akým krokom sú z toho záznamu vyberané. Musím na tomto mieste uviesť jedno vysvetlenie. Videokamera zaznamenáva priebeh snímaného deja kontinuálne. Úplne iný problém je, ako sú jednotlivé snímky z tejto videokamery ukladané do záznamového zariadenia. V prípade autobusov MHD v BA je štandard, že sa ukladá na záznamové médium iba 5 záberov za sekundu. Z tohto práve vznikol celý problém, na ktorý obhajoba poukazuje. Obhajoba predložila a mal som to k dispozícii, videosekvencie, ktoré boli nasnímané a zaznamenaná na záznamovom médiu za úplne iných podmienok ako sa zaznamenáva záznam v autobusoch MHD. Obhajoba predložil napríklad jeden zo záznamov, kde je uložených 30 obrázkov za sekundu, dokonca jeden zo záznamov má uložených 60 záberov za sekundu. To je úplne iná frekvencia a úplne iná vypovedacia hodnota takéhoto záznamu ako je záznam z predmetného autobusu, to teraz hovorím o 4 predložených fotografiách. To technicky znamená, že uložený záznam v autobuse je so sekvenciou 0,2 sekundy a medzi tým je pauza. Ak tie uložené záznamy sú práve v okamihu, keď už signálne svetlo zhaslo, tak aj napriek tomu, že signalizácia bola funkčná, kamera autobusu zaznamenala práve ten okamih, keď žiarovka signalizácie nesvietila. Teda tým chcem povedať, že medzi tými piatimi uloženými zábermi, keďže kamera to sníma kontinuálne, ale ukladá sa to iba každé 0,2 sekundy, čo je veľmi dlhý čas, vznikajú medzi týmito uloženými zábermi pauzy, v ktorých dané svetlo mohlo alebo nemuselo svietiť. To technicky znamená, že ten dôkaz, ktorý je priamo z kamery autobusu nemá technickú vypovedaciu hodnotu o tom, v akom stave rozsvietenia sa signalizácia nachádzala v každom okamihu, ale vie posúdiť iba selektívne s krokom 0,2 sek. medzi tým čo bolo, to nevieme preukázať. Technicky je to urobené preto tak, lebo záznamové médiá v autobuse by museli mať neporovnateľne väčšiu kapacitu, ak by sme chceli nahrávať napr. 30 alebo 60 záberov za sek. To samozrejme stojí peniaze a preto vlastne Dopravný .podnik zvolil stratégiu nahrávania iba 5 záberov za sek. K bodu 2.3.2. znaleckého posudku znalec uviedol: „ak by bol vodič autobusu náležite sústredený na jazdu.....“, vysvetlil , že pre možnosti vodiča autobusu rozpoznať stav svetelnej signalizácie bol vykonaný vyšetrovací pokus v mieste skutku, na ktorom bola zúčastnená polícia, dozorujúci prokurátor, pracovníci železníc, pracovníci DP, obvinený a jeho obhajca a ja. Zo zápisnice z tohto vyšetrovacieho pokusu
vyplýva, že za daných svetelných podmienok mal vodič bezproblémovú možnosť rozoznať stav svetelnej signalizácie. Na tom sa spontánne zhodli všetci účastníci vyšetrovacieho úkonu vrátane obžalovaného a jeho advokáta. Druhým dôvodom k takémuto konštatovaniu v časti 2.3.2 ZP je odborná správa pracovníkov ŽSR, ktorí sa zaoberajú bezpečnosťou prevádzky dotknutých signalizačných zariadení na priecestiach. Keďže podľa tejto správy predmetné signalizačné zariadenie nevykazovalo žiadnu poruchovú činnosť a v súčinnosti s tým, čo som povedal v predošlom odseku som dospel k záveru, že vodič zrejme svojou nepozornosťou, alebo nesústredenosťou alebo nesprávnym rozpoznaním svietenia červených signálnych svetiel v čase, keď na ne svietilo zapadajúce slnko, prešiel cez železničné priecestie, čiže jeho technika jazdy vo vzťahu k správne fungujúcemu priecestiu bola nesprávna. Technika jazdy obžalovaného bola správna vo vzťahu k nim tvrdenému blikajúcemu bielemu svetlu. To je úplne iné, ako blikajúcemu červenému svetlu. K tvrdeniu svedkov, že nesvietilo červené svetlo znalec uviedol, že za svojej vyše 40 ročnej praxe znalca sa oboznámil či už v spisoch alebo na pojednávaniach s tisíckami výpovedí obžalovaných vodičov a hlavne svedkov. Bolo množstvo prípadov v jeho praxi, keď svedkovia tvrdili vo svojich výpovediach úplné technické nezmysly, ktoré sa dali technickými prostriedkami úplne jednoznačne a bez problémov poukázať ako technicky neprijateľné. K posudku KEÚ PZ č.l. 132-135) uviedol, že nie je možné jednoznačne preukázať, či v smere jazdy predmetného autobusu cez priecestie svietil v rozhodnom čase červený výstražný signál alebo nie. S tým sa stotožňujem a nemám s tým vôbec žiadny problém. Aj keď na druhej strane som videl farebný odfiltrovaný záber, z ktorého by sa dalo usudzovať, že jedno z červených svetiel v tomto smere jazdy práve dohasína. To, že ten záver odborného vyjadrenia KEÚ PZ je taký, aký je, ten handicap, čo som tu už niekoľkokrát spomínal, že nemáme uložených napr. 60 snímkov za sek. ale iba 5 snímkov a na tých pár snímkoch, ktoré uložené boli, nie je jednoznačne zachytený práve okamih, kedy rozsvietené červené signalizačné svetlo bolo. Preto som ani ja vo svojom ZP nepreukazoval pochybenie vodiča z technického hľadiska na základe záverov skúmania KEÚ PZ. K otázke, čo je svietenie blikajúceho svetla a čo je odlesk na lište v súvislosti so svietením slnečného žiarenia na svetlo na semafóre znalec uviedol, že odlesk, môže byť vytvorený výlučne samotným svetlom priecestia, nemôže byť vytvorený svetelným žiarením slnka na ten semafór. Závery ZP, čo sa týka samotného skutku, sú postavené predovšetkým na dvoch technických skutočnostiach. Tou prvou sú závery prvého vyšetrovacieho pokusu v mieste skutku, ktorý bol zameraný na možnosť vodiča rozpoznať za daných svetlo-technických podmienok, stav svetelnej signalizácie železničného priecestia. Týmto vyšetrovacím pokusom bolo zistené, že aj napriek istému handicapu, resp. mierne zhoršeným možnostiam rozpoznania červeného signalizačného svetla bolo aj v prípade zapadajúceho slnka možné technicky jednoznačne rozpoznať za daných podmienok, aké signálne svetlo na zabezpečovacom zariadení predmetného priecestia bolo v činnosti. Druhým dôkazom, na ktorom je postavené zistenie a tvrdenie znalca je odborné vyjadrenie pracovníkov ŽSR o tom, že signalizácia tohto priecestia bola v rozhodnom čase z pohľadu ŽSR plne funkčná. Záznam z autobusu, je pre účely, ktorý ho pre tieto účely dokazovania používame, je nedokonalý. Je to dané tým, že na záznamovom zariadení ukladaných iba 5 záberov za sekundu a nie 30 alebo 60 záberov za sekundu. Ak by sme mali k dispozícii takýto „hustejší“ záznam snímkovania, v takom prípade by bola dôkazná situácia, čo sa týka tohto záznamu úplne jednoznačná. Muselo by byť nespochybniteľne vidieť, či červené výstražné svetlá v rozhodnom čase fungovali alebo nie. Práve z tohto dôvodu závery znaleckého posudku Ing. Šimka opreté o iné technické dôkazy ako o tento záznam. Znalec Ing. Igor Šimko následne pri svojom ďalšom výsluchu na hlavnom pojednávaní k predloženej otázke (ide o spätný záznam na č.l. 155, fotografie na č.l. 252 spisu) uviedol:„ na poslednom pojednávaní mi boli obhajobou predložené 4 fotografie z kamerového systému autobusu z jeho kamery, ktorá sa nachádza na ľavom boku autobusu a ktorá sníma dianie za autobusom, teda sa díva za autobus, nie dopredu. Druhú vec čo by som chcel ukázať na výzvu dozorujúceho prokurátora je jeden záznam z kamery z interiéru autobusu z jeho prednej časti. Tretí záznam je záznam prednej kamery autobusu, ktorá snímala jeho pohyb smerom na priecestie a cez priecestie. Na poslednom pojednávaní som taktiež uviedol, že v elektronickej forme spisu, ktorý som dostal pre vypracovanie posudku od polície sa nachádzala jedna fotografia ako printscreen obrazovky, teda kópia obrazu z obrazovky. Pri použití programu VLC. Zároveň som uviedol, že neviem kto túto fotografiu založil do spisu. Preto som navštívil vyšetrovateľa pán a Zaťka, ktorý ma informoval, že túto fotografiu založil do spisu spolu so všetkými záznamami všetkých kamier autobusu pracovník dopravného podniku, ktorý má tieto kamery a ich záznamy na starosti. Taktiež som potom zistil kto túto fotografiu vyhotovil, bol to pracovník dopravného podniku, jeden z vyšetrovateľov dopravných nehôd. Následne som navštívil aj tohto pracovníka a oboznámil ma akým spôsobom bol tento záznam vyhotovený.
Ako prvý záznam otváram kameru z ľavého boku autobusu (pozn. samosudkyne procesné strany pristúpili k obrazovke notebooku znalca). Otváram tento záznam v programe VLC mediaplayer. Vidíme, že to pozerá dozadu. Kamera pozerá späť smerom na Jarovce. Záznam je prehrávaný v dobe od 1 min. 28 sek. zhruba. Znalec záznam bude krokovať s frekvenciou 5 snímkou za sekundu. Teda frekvencia 0,2 sekundy tak ako sú uložené na pamäťovom médiu autobusu. Autobus sa blíži k železničnému priecestiu, je tu vidno aj človeka čo prichádza, na tomto zábere 1 min. 30 sek. je po prvýkrát vidno prichádzajúci vlak. Nie je vidieť ešte návestie. 1:31 a 4. záber je po prvýkrát vidieť signalizačné zariadenie priecestia. Znalec priblížil kameru na detail signalizačného zariadenia.
Na ďalšom treťom zábere strany súhlasia, že svieti ľavé červené svetlo cca 1:32 sekundy. Na ďalšom zábere ľavé svetlo podľa mňa vidno nespochybniteľne, pričom vlak je na pravej strane snímku (strany súhlasia), v čase 1:32 na ďalšom snímku nie je vidno svietiť žiadne svetlo (strany súhlasia). Na príjazdovej ceste rovnobežnej zo železničným priecestím je na snímkoch vidno stojace osobné motorové vozidlo (pozn. obžalovaného toto vozidlo dávalo prednosť obžalovanému). Na ŠPZ nebolo vidieť. Na ďalšom snímku 1:32 ja vidím, že sa začína rozsvecovať pravé signalizačné svetlo (strany súhlasia). Aj na ďalšom snímku je zhodná situácia (strany súhlasia). Na ďalšom snímku 1:33 svieti ľavé červené svetlo (strany súhlasia). Na ďalšom snímku nie je vidno v činnosti žiadne svetlo. Potom už nie je dobre vidieť (strany súhlasia). Podľa môjho názoru tento záznam preukazuje, že v čase keď autobus prechádzal cez priecestie boli výstražné svetlá svetelnej signalizácie v činnosti.
Otvárame záznam z internej kamery autobusu, ktorá sníma prednú časť interiéru v blízkosti prvých dverí autobusu, na tomto videu je vidieť, kde sedí svedkyňa Bakaliarová a čo počas jazdy robí. Záber sa spúšťa od 1:00 min. Bez komentára znalca. Začíname od 1:31 min., svedkyňa nepozerá doprava, ani od 1:32 nepozerá na semafor, od 1:33 pozerá cez okno do 1:34 a 1:35, o 1:35 je predok autobusu cez koľaje a svedkyňa pozerá dole, resp. do telefónu, o 1:38 zdvihne hlavu keď autobus opustil železničné priecestie v celej dĺžke, o 1:40 prevažne všetci cestujúci sa obzerajú smerom k železničnému priecestiu kadiaľ prechádzal vlak. O 1:47 autobus stojí na zastávke. Na zázname z prednej kamery autobusu záznam 1:23 min. nie je vidno na návestie. 1:27 min. prvý krok je prvýkrát vidieť priestor toho signalizačného zariadenia. Na zábere 1:27 prvý klik po priblížení pohľadu na signalizačné zariadenie priecestia (a ubratí jasu z obrazovky, nakoľko veľmi intenzívne svieti slnko na toto signalizačné zariadenie) ja vidím, že nie je v činnosti biele svetlo, ani pravé červené svetlo priecestia, podľa mňa je vidieť, že buď začína alebo svieti ľavé červené svetlo (OP: ja vidím svietiť červené svetlo; obžalovaný: ja vidím svietiť biele svetlo). V ďalšom kroku je tento jav vidieť ešte zreteľnejšie, že je vidieť ľavé červené svetlo (obhajca: ja vidím svietiť biele a červené svetlo a poukazujem na závery KEÚ PZ; obžalovaný: podľa mňa to červené svetlo je odraz slnka; OP: ja na tejto fotografii vidím svietiť ľavé červené svetlo). Ak by to malo byť vplyvom slnka tak by sa to odrážalo v oboch červených svetlách rovnako. Na ďalšom kroku neviem povedať, že či svieti niektorý zo signálov, myslím si že nesvieti, že tento odraz je iba odrazom zo slnka. Čiže vyhodnocujem tento záznam tak isto ako KEÚ PZ fotografie 1-3, podobne ďalší záber zhodne z vyjadrením KEÚ PZ, podobne ďalší záber zhodne z vyjadrením KEÚ PZ, stále hovorím o fotografiách 1-3 z vyjadrenia KEÚ PZ. Záber 1:28 min. ja vidím na pravom červenom svetle odlesk červenej farby na tienidle tohto svetla. V ďalších záberoch nie je vidno signalizáciu. Posledné čo chcem ukázať je fotografia, ktorú do spisu založil pán B. z Dopravného podniku, pričom tento záber bol spracovaný programom VLC a založený do spisu. O tomto zábere som na vyjadril na minulom pojednávaní, že neviem či ho vyhotovil KEÚ alebo kto ho vyhotovil. W. B. mi ukázal viaceré možnosti práce s programom VLC, ktoré som ja v minulosti nepoznal. Ide o záber na str. 96, snímka č. 15. Záverom chcem uviesť, že si neosobujem právo žiadneho vyšetrovania, ale keďže som bol na ostatnom pojednávaní vyzvaný, aby som sa vyjadril k predmetným štyrom fotografiám predložených obhajobou musel som sa oboznámiť detailnejšie z analytickými možnosťami programu VLC a tiež som musel zistiť kto do spisu tento obrázok založil.“
Svedok J.. Q. K., sa vyjadroval ku otázke, či svietilo alebo nesvietilo červené signalizačné zariadenie v inkriminovanom čase a uviedol, že toto je popísané v odbornom vyjadrení, poukazuje na časť A, obrázok č. 4, kde podrobno-obrazovou analýzou dospeli k tomu, že ak signalizačné zariadenie pracuje tak, že preblikujú červené svetlá striedavo ľavé a pravé, alebo svieti súvisle biele svetlo, vyhodnotením predloženého obrazového záznamu a exportom príslušného snímku, ktoré zachytáva tento dej je
dokumentované obrázkom č. 4, na základe ktorého je možné konštatovať, že v čase prechádzania vozidla priecestím svietilo pravé červené svetlo.
Formulácia „existuje pravdepodobnosť, že v jednom momente (zachytenom na obr. č. 4) svietilo červené svetlo“ vyplýva z toho, že je to vyjadrenie vo všeobecnej klasifikácii popisu zaznamenaného deja, kedy sa uvádza buď že existuje pravdepodobnosť, že dej nastal, alebo neexistuje pravdepodobnosť že dej nastal, alebo dej nenastal. Teda v tomto prípade dej nastal. Na vrchnej lište svetla sa nachádza odlesk tohto červeného svetla a táto skutočnosť práve potvrdzuje to, že ten dej nastal, že to svetlo svietilo a odraz sa odrazil aj na lište. Skutočnosť či svetlo svieti alebo je to iba odraz externého osvetlenia je dokumentované obrázkom č. 5, kde je možné pozorovať, že obe červené svetlá, teda ľavé aj pravé vykazujú rovnakú intenzitu odrazu svetla. Z tohto vyplýva, že toto svetlo nemohlo svietiť rovnako vľavo aj vpravo. Teda inak povedané, že to nie je aktivita svetla, ale odraz svetla, keďže obe svietia naraz. Nesvietia žiarovky tých svetiel, ale svieti na ne externé svetlo. Nie je to vnútorný zdroj, lebo svietia obe rovnakou intenzitou, resp. sa tak javia. Predložený obrazový záznam má frekvenciu 5 snímok za sekundu, teda je možné pozorovať dej len s touto časovou frekvenciou. Na otázku, či je možné pri takejto frekvencii zaznamenať moment, kedy nesvieti žiadne červené svetlo uviedol, že to je už otázka na zhotoviteľa tohto signalizačného zariadenia, on sa vyjadroval k tomu čo obrazový záznam, ktorý mi bol predložený obsahuje. Nemôže sa vyjadriť k tomu či existuje nejaký krátky časový úsek kedy by nesvietilo ani jedno červené svetlo. Toto odborné vyjadrenie bolo spracované s predpokladom, že buď svieti jedno červené svetlo alebo druhé, alebo svieti biele svetlo. Mimo odboru môže iba uviesť tzv. klopné obvody, teda nemôžu nastať súčasne dva stavy, ktoré sú v protiklade, to je princíp semaforu. K záznamu, teda fotografiám č. 1,2,3 uviedol, že nie je možné určiť či signalizácia svietila alebo nesvietila, nakoľko tieto svetlá sa javia akoby svietili všetky tri, teda červené pravé, ľavé a biele, čo technicky nie je možné. Nie je možné na základe týchto snímok sa jednoznačne vyjadriť. Nevie sa teda vyjadriť či svietila niektorá z týchto signalizácií či už červená alebo biela, signalizácia sa javí akoby svietili všetky tri svetlá čo je vysvetliteľné tým, že tam dopadalo externé svetlo. Na otázku obhajcu , či má tento záznam dostatočný dynamický rozsah, aby sa dalo i so 100% istotou povedať, že na zábere č. 4 svietilo červené svetlo uviedol, že tento svetelný jav na lište, teda odlesk na lište to potvrdzuje, že takýto farebný dynamický rozsah ten obrázok mal. Vysvetľuje to aj fakt, že obrazový záznam dokumentovaný obrázkami 1,2,3, ku ktorým nie je možné zaujať jednoznačné stanovisko vznikol v čase keď sledovaný objekt a kamera mali väčšiu vzdialenosť ako pri obrázku č. 4, kde je tento snímok je možné zanalyzovať a zaujať stanovisko. Obrázok č. 4 potvrdzuje aktivitu pravého červeného svetla, táto skutočnosť vylučuje, že mohlo svietiť biele svetlo.
Vo svojej ďalšej výpovedi sa svedok Ing. Q. K. vyjadroval k fotografiám na č. l. 252 a uviedol, že vypracoval odborné vyjadrenie, kde bol predložený spis a súčasťou neho boli tieto štyri fotografie, kde sa mal vyjadriť k otázke, či v inkriminovanom čase svieti svetelná signalizácia na ŽP, ak áno, čo signalizovala. K tomuto sa vyjadroval v odbornom vyjadrení 23. 06. 2020. Súčasťou spisového materiálu bol aj dynamický obrazový záznam, ktorý hodnotil v zmysle položenej otázky a dospel k záveru, že priecestné signalizačné zariadenie bolo v prevádzke a práve signalizovalo striedanie červených svetiel, tak ako je to popísané v poslednom odseku odborného vyjadrenia „Relevantný obrazový záznam...“. Toto pozorovanie je dokumentované na ob. č. 1 a výreze z neho na ob. č. 1A prílohy č. 2 odborného vyjadrenia zo dňa 09. 02. 2018. Úlohou bolo, či nastal alebo nenastal dej, na základe vyššie uvedeného dospel už k prednesenému záveru. Predložené štyri kusy fotografie zaznamenávajú relevantný dej, teda sú exportom z dynamického obrazového záznamu, ktorý skúmal, sú to vybrané snímky. Z jeho pohľadu je dôležité skúmať dynamický záznam ako celok a nie vybrané snímky. Samotné skúmanie, ktoré predchádzalo bolo vyhotovené v elektronickej podobe, n zobrazovacom zariadení, ktoré má dostatočné obrazové rozlíšenie na vyhodnotenie zaznamenaného deja. Skúmanie z výtlačku sa deje len v prípadoch, ak to nie je možné urobiť v elektronickej podobe. Na to aby mohlo byť skúmanie vykonané, je potrebné skúmať snímok v najvyššej možnej el. kvalite a nie výtlačok, zároveň chcem podotknúť, že pri skúmaní zaznamenaného deja je potrebné brať do úvahy aj pozíciu kamery vo vzťahu k skúmanému objektu, či tá snímacia kamera mohla zachytiť ten objekt v takom stave a v takej pozícii, či dej nastal alebo nie. Jedná sa o dynamický záznam, kde pozícia kamery skúmaného objektu sa mení, a preto dej treba vyhodnocovať komplexne. Skúmanie vykonávam komplexne, aby som dej vyhodnotil komplexne a nie parciálne z jednotlivých snímkou. Zrejme nemôže skúmanie týchto fotografií vyvrátiť doterajšie závery, lebo existuje snímok, ktorý potvrdzuje červené
signalizácie. Závery odborného vyjadrenia sa nezmenia, iba parciálne môže nastať napr. z pozície kamery, že nie je možné snímok vyhodnotiť, ako upotrebiteľný, aby sa k nemu vyjadril vo vzťahu k položenej otázke. Tento záznam má frekvenciu 5 snímok za sekundu, a čo sa udialo v tom čase medzi tým, k tomu sa nemôže vyjadriť. Z CD nosiča vyhľadal relevantný súbor, ten skúmal aj fotografie, ako je tam uvedené, boli súčasťou spisu, takže boli skúmané. Keď sa to neskratuje prvým vozňom v poradí, môže to skratovať ďalší vozeň, ale prvá je mašina, to je najťažšie, takže by sa nemalo stať, že by sa to neskratovalo a ďalší je vozeň a aj keby sa to spustilo o 15 metrov neskôr, rušeň má 15 metrov a má 4 alebo 6 osí, ktoré to spúšťajú. Vždy to spúšťa hneď prvá os. Keby ho teoreticky nezachytil ten spúšťací bod tak by ho zachytil snímač, ktorý je priamo na priecestí, vtedy by sa spustilo červené signalizačné zariadenie, keby bol vlak už na priecestí. Dňa 26.05.2017 o 19:40 hod. nebol ani stav núdzový ani stav poruchový ako vyplynulo z dokumentácie, ktorá bola rok a pol po stave k dispozícii a na druhý deň po skutku by bolo všetko v hláseniach. Dokumentácia bola z času skutku.
Súd prehratím oboznámil CD (č.l. 293) záznam predložený obhajobou a po jeho prehratí svedok uviedol: Toto čo tu je nahrané nemá nič spoločné so zabezpečovacím zariadením, ide o uchytenie koľají o železničný zvršok, nemá to žiadny vplyv na funkciu ani spúšťanie výstrahy. Ten prejazd vlaku to je takisto iba železničný zvršok a nemá to nič spoločné so spúšťaním výstrahy. Jediné čo tam bolo je porušenie zákona o dráhach č.513/2019 Z.z., vstup do obvodu dráhy a ochranného pásma dráhy, ten čo tam vstúpil a to natáčal porušil tento zákon.
Odborné vyjadrenie zo dňa 09.02.2018 KEU PZ odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických popisuje skúmanie v odvetví kriminalistickej fotografie a to CD-R obsahujúce kamerový záznam z kamerového systému autobusu.
Predná kamera zachytáva svetelné priecestné zabezpečovacie zariadenie v momente priblíženia sa k priecestiu a tesne pred jeho prechodom. Obrazová frekvencia záznamu bola iba 5 snímok za sekundu. Pri exporte statických obrazových súborov zo záznamu bolo v súlade s predchádzajúcim konštatovaním zistené, že svetelné priecestné zabezpečovacie zariadenie je zachytené v primeranej veľkosti a s viditeľnými detailmi iba na piatich snímkach. Detailné výrezy z týchto snímok so zameraním sa na svetelnú signalizáciu a upravené zvýšením úrovne čiernej farby, sú dokumentované obrázkami č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5; prílohy č. 1.
Pri posudzovaní svetelnej signalizácie sa vychádzalo z predpokladu, že svetelné priecestné zabezpečovacie zariadenie bolo funkčné, na zariadení tak mohlo svietiť prerušované biele svetlo, alebo dve červené striedavo prerušované svetlá. Na zázname by preto mali byť zachytené len možnosti: a) svieti jedno z červených svetiel, alebo b) svieti biele svetlo, alebo c) nesvieti žiadne svetlo (v prípade prerušovaného bieleho svetla). Na obrázkoch č. 1, č. 2, a č. 3; Prílohy č. 1 sa javia byť svietiace všetky svetlá, čo je pri predpoklade funkčnosti zariadenia nemožné a možno to vysvetliť svetelnými podmienkami, keď na svetlá dopadalo silné slnečné svetlo. Pri týchto obrázkoch nie je možné posúdiť, ktoré zo signalizačných svetiel svietilo, resp. nesvietilo. Pri priblížení sa autobusu k zariadeniu tak, ako je to zachytené na obrázku č. 4 a č. 5; Prílohy č. 1, je zo snímok možné vylúčiť, že by v zachytenom momente svietilo biele svetlo. Na snímke dokumentovanej obrázkom č. 4 je svetlo na pravej strane zariadenia (pravá strana z nášho pohľadu) intenzívnejšie a na vrchnej tieniacej lište svetla sa nachádza odlesk tohto červeného svetla, dokumentovaný šípkou a popisom na obrázku č. 4. Možno preto skonštatovať, že pravdepodobne v tomto momente svietilo pravé červené svetlo. Na snímke dokumentovanej obrázkom č. 5 sa javia byť svietiace obe červené svetlá, tiež sa tu nachádza odlesk na oboch vrchných tieniacich lištách, slabší ako v prípade odlesku na obrázku č. 4. To, že sa javia byť svietiace obe svetlá možno tiež vysvetliť svetelnými podmienkami. Celkovo možno zo záznamu skonštatovať, že v čase, keď sa autobus nachádzal pred priecestím nie je možné dokázať, že by svietilo biele svetlo, ale existuje pravdepodobnosť, že v jednom momente (zachytenom na obrázku č. 4; Prílohy č. 1) svietilo červené svetlo. Pri zázname z ľavého boku kamery je vidieť, že v čase prechodu železničného priecestia autobusom a po ňom, svietilo na svetelnom priecestnom zabezpečovacom zariadení červené svetlo. Toto pozorovanie je dokumentované a popísané na obrázku č. 1 a výreze z neho - obrázku č. 1 a ; Príloha č. 2.
Listinné dôkazy , ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní sú: evidenčná karta vodiča č. 288;,OMČ č. l. 92 až 97; zápisnica o vyšetrovacom pokuse č. l. 99 až 123;,úradný záznam č. l. 124; vyjadrenie č. l. 126;opatrenie č. l. 128;odborné vyjadrenia č. l. 130 až 135, č. l. 306 až 307, č. l. 149 až 155, č. l. 203 až 207;tachografia č. l. 158 až 160;vyjadrenie znalca č. l. 162 až 164;hlásenie č. l. 173 až 175; zápisnica o vydaní veci č. l. 177 až 178; 4 ks fotografií č. l. 252, č. l. 272 až 275 a korešpondujú so zisteným skutkovým stavom
Po takto vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ktoré súd vyhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral , súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaný Jozef Kevický sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe kvalifikovaného ako prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods.2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/,písm. j/ Tr.zák. na skutkovom základe, ako bol ustálený vo výrokovej časti rozsudku opierajúc sa o výpovede svedkov, zistenia a závery znaleckých posudkov, odborných vyjadrení ktoré sú podporené listinnými dôkazmi a to z nasledovných dôvodov:
Obžalovaný Jozef Kevický spáchanie skutku poprel v tom smere, že v čase, keď ako vodič autobusu prechádzal železničný priecestím, nesvietila svetelná signalizácia a táto sa zapla s oneskorením. Zvukovú výstrahu nepočul. Jeho obhajobné tvrdenie mala potvrdiť svedkyňa Regina Bakaljarová, ktorá tvrdila, že nevidela svietiť červený signál, ale nevie či svietila biela signalizácia, je však presvedčená, že signalizácia v čase prejazdu nesvietila na červeno čo je minimálne zvláštne tvrdenie, pretože podľa jej tvrdenia jedno svetlo videla a druhé nie tesne pred priecestím, kedy sa mala pozrieť na signalizáciu, túto už nemohla vidieť z pozície, na ktorej sedela. Jej tvrdenie odporuje aj kamerovému záznamu z autobuse, z ktorého je zrejmé, že od 1:31 min., svedkyňa nepozerá doprava, ani od 1:32 nepozerá na semafor, od 1:33 pozerá cez okno do 1:34 a 1:35, o 1:35 je predok autobusu cez koľaje a svedkyňa pozerá dole, resp. do telefónu, o 1:38 zdvihne hlavu keď autobus opustil železničné priecestie v celej dĺžke. Odbornými vyjadreniami boli zodpovedané všetky otázky fungovania a technického stavu železničného priecestia a tieto prípadnú poruchu na základe technických skutočností poruchu vylúčili. K otázke možnej poruchy na signalizačnom zariadení svedok uviedol, že keď nesvieti ani jedno svetlo tak ide iba o prepínanie, biele má iba 40x za minútu kliknúť, a červené 60x za minútu, teda každú sekundu, +- nejaká tolerancia. V tom čase nebola hlásená žiadna porucha, žiadnym spôsobom, teda pracovníkom železníc či technickým zariadením. Rušňovodič musí vidieť na tie červené svetlá, keďže trať sa nachádza pod uhľom 50°, takže určite by to nahlásil. Funkčnosť zariadenia sleduje výpravca na kontrolnej skrinke, keď je bezporuchový stav tak tam svieti kontrolka pohotovostný stav priecestia a keď sa spustí výstraha začne blikať kontrola činnosti. Keď je porucha rozlišujeme núdzový stav a poruchový stav, obe sa prejavia tak, že začne svietiť svetlo núdzový stav alebo poruchový stav a spustí sa zvonček. Ak by sa nespustili kontrolky tak to je možné len pri tých hrdzavých koľajniciach, nie pri normálnom vlaku. Ak by zariadenie nevyhodnotilo prítomnosť vlaku v obvode tak by to ani nesignalizovalo. Keď kontroloval priecestné zabezpečovacie zariadenie tak 1,5 roka po skutku tak bolo v poriadku. Každé takéto zariadenie má kontrolný plán údržby, každý mesiac sa musí skontrolovať, o čom existuje záznam. V ten deň neboli hlásené žiadne poruchy na priecestí, v tom roku iba v januári a v auguste a obe sa týkali iba výpadku napájania verejnej siete, v takom prípade zariadenie funguje ešte 8 hodín na batériu. Takýmto poruchám sa predchádza cyklickým vymieňaním súčiastok a najčastejšou poruchou je iba vypálenie žiarovky. Nevie si predstaviť takú poruchu, aby sa toto zariadenie zaplo oneskorene pri štandardnej činnosti a nikto to pred ním a nikto po ňom toto neohlásil. V tomto stave sa toto zariadenie iba zapne alebo nezapne, nemôže sa zapnúť oneskorene, pretože sú to spojené koľajnice. Dňa 26.05.2017 o 19:40 hod. nebol ani stav núdzový ani stav poruchový. Ak by nebola spustená výstraha stále platí zákon o cestnej premávke a vodič musí ísť maximálne 30 km/h a presvedčiť sa či môže priecestím prejsť. Zvuková výstraha je iba doplnková výstraha, základnou pri svetelných je svetlo. Jeho obhajoba je vyvrátená aj výsledkami vyšetrovacieho pokusu. Týmto vyšetrovacím pokusom bolo zistené, že aj zo vzdialenosti 160 m a samozrejme logicky aj z akýchkoľvek menších vzdialeností mal vodič možnosť rozpoznať stav, že na predmetnom priecestí nesvieti žiadne signálne svetlo alebo na priecestí bliká prerušovane biele svetlo alebo na priecestí svietia prerušované dve striedavo blikajúce výstražné svetlá. Vodič jednoznačne možnosť rozpoznať stav svetelnej signalizácie. Pri tomto vyšetrovacom pokuse boli dodržané všetky fyzikálne podmienky pre jeho realizáciu tak, aby podmienky kedy bol vyšetrovací pokus realizovaný boli zhodné alebo takmer zhodné s podmienkami aké boli v čase
skutku. Tvrdeniam obžalovaného odporujú aj zistenia znalca, že z technického hľadiska je vylúčené, aby na priecestí sa rozsvietilo červené signálne svetlo spontánne tak, že by začalo blikať až po prejazde autobusu cez dané priecestie. Pre takéto technické tvrdenie existuje množstvo technických dôkazov, ktoré sú podrobne rozpísané v znaleckom posudku. Keďže obžalovaný tvrdí, že na priecestí v čase jeho prejazdu cez neho svietilo biele prerušované svetlo, to technicky znamená, že je treba vylúčiť výpadok napájania elektrickým prúdom daného železničného priecestia. Priecestie má síce náhradný elektrický zdroj napájania pre prípad výpadku elektrickej verejnej siete ale ak by sa predpokladalo, že všetko by zlyhalo vrátane náhradného zdroja, potom by na priecestí nemohol svietiť vôbec žiadny signál. Skutočnosť, že v čase priblíženia sa autobusu k železničnému priecestiu a v čase prechodu cez toto priecestie svietilo červené signalizačné výstražné svetlo je preukázaná závermi Znaleckého posudku a odbornými vyjadreniami, ktoré sa opierajú o zistenia a fungovania technického stavu a v neposlednom rade aj z fotografií vyhotovenými aj z kamerového záznamu autobusu. Na vrchnej lište svetla sa nachádza odlesk tohto červeného svetla a táto skutočnosť práve potvrdzuje to, že ten dej nastal, že to svetlo svietilo a odraz sa odrazil aj na lište. Obhajoba sa snažila tvrdiť, že tieto fotografie preukazujú, že červené výstražné svetlo v inkriminovanom čase nesvietilo, čo je vyvrátené a vysvetlené v odbornom vyjadrení, v časti A, obrázok č. 4, kde podrobno-obrazovou analýzou dospeli k tomu, že ak signalizačné zariadenie pracuje tak, že preblikujú červené svetlá striedavo ľavé a pravé, alebo svieti súvisle biele svetlo, vyhodnotením predloženého obrazového záznamu a exportom príslušného snímku, ktoré zachytáva tento dej je dokumentované obrázkom č. 4, na základe ktorého je možné konštatovať, že v čase prechádzania vozidla priecestím svietilo pravé červené svetlo. Obrázok č. 4 potvrdzuje aktivitu pravého červeného svetla, táto skutočnosť vylučuje, že mohlo svietiť biele svetlo. K fotografiám č. 1,2,3 bolo vysvetlené, že nie je možné určiť či signalizácia svietila alebo nesvietila, nakoľko tieto svetlá sa javia akoby svietili všetky tri, teda červené pravé, ľavé a biele, čo technicky nie je možné. Nie je možné na základe týchto snímok sa jednoznačne vyjadriť. Nevie sa teda vyjadriť či svietila niektorá z týchto signalizácií či už červená alebo biela, signalizácia sa javí akoby svietili všetky tri svetlá čo je vysvetliteľné tým, že tam dopadalo externé svetlo. O fotografie č. 1,2,3 obžalovaný opiera svoju obhajobu , ale uložené záznamy sú práve v okamihu, keď už signálne svetlo zhaslo, tak aj napriek tomu, že signalizácia bola funkčná, kamera autobusu zaznamenala práve ten okamih, keď žiarovka signalizácie nesvietila. Teda medzi tými piatimi uloženými zábermi, keďže kamera to sníma kontinuálne, ale ukladá sa to iba každé 0,2 sekundy, čo je veľmi dlhý čas, vznikajú medzi týmito uloženými zábermi pauzy, v ktorých dané svetlo mohlo alebo nemuselo svietiť. To technicky znamená, že ten dôkaz, ktorý je priamo z kamery autobusu nemá technickú vypovedaciu hodnotu o tom, v akom stave rozsvietenia sa signalizácia nachádzala v každom okamihu, ale vie posúdiť iba selektívne s krokom 0,2 sek. medzi tým čo bolo, to nevieme preukázať. Práve tieto momenty obhajoba používa ako dôkaz, že signalizácia nesvietila na červeno, čo je vyvrátené už vyššie popísaným znaleckým dokazovaním .
Obžalovaný Q. K. bol v roku 1985 a 1992 súdne trestaný, t.č. sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. Nebol prejednávaný pre spáchanie priestupku.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie. V súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval existenciu, závažnosť a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a nezistil žiadne priťažujúce okolnosti.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd pri zohľadnení prevahy poľahčujúcej okolnosti, osoby páchateľa okolnosti prípadu, zavinenie obžalovaného a spôsobený následok, jeho postoj k spáchanému skutku a možnosti jeho nápravy
vo všetkých súvislostiach má za to, že pre nápravu obžalovaného postačí pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý mu uložil v trvaní 12 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 mesiacov vyplynul zo skutočnosti, že sa skutku dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Podľa názoru súdu takáto výmera a druh trestu splní svoj účel, trest je zákonný a spravodlivý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.