Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava 26, IČO: 31 383 408, zastúpeného advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému: YVES s.r.o., Bukurešťská 10, Košice, IČO: 43 953 981, zastúpenému spoločnosťou JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, Košice, IČO: 45 607 338, o zaplatenie 552,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -108 zo dňa 7.9.2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 552,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 552,66 eur od 1.5.2014 do zaplatenia a zároveň žiadal náhradu trov konania. Žalobou uplatnený nárok okrem iného odôvodnil skutočnosťou, že so žalovaným mal uzavretú poistnú zmluvu č. 606/162089-1 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu CITRÖEN C5, EČ: S. so začiatkom poistenia od 25.5.2010. Tvrdil, že podľa Oznámenia o poistnej udalosti z 31.3.2014 ako aj zo Správy o nehode z 20.11.2012 došlo na Staničnom námestí v Košiciach dňa 20.11.2012 k škodovej udalosti tak, že H.. P. W. viedol motorové vozidlo žalovaného, pričom pri cúvaní na parkovisku narazil do motorového vozidla typu AUDI A4, EČ: S ktorého vlastníkom bol X.. G. S. (ďalej len „poškodený“), ktorý mal v Komunálnej poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla, ktorá mu poskytla poistné plnenie vo výške 524,86 eur, a to bez uhradenia spoluúčasti. Žalobca ďalej uviedol, že Komunálna poisťovňa si v zmysle ustanovení o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnila u žalobcu nárok na preplatenie sumy vo výške 524,86 eur (titulom náhrady škody z poistenia zodpovednosti) a v nadväznosti na to žalobca uhradil Komunálnej poisťovni dňa 12.3.2014 poistné plnenie v sume 524,86 eur a poškodenému sumu vo výške 165,97 eur (krátenie poistného pre spoluúčasť), teda z poistnej udalosti zo dňa 20.11.2012 uhradil za žalovaného ako svojho poistenca (poistenie podľa zákona o PZP) sumu 692,83 eur. Keďže žalovaný neoznámil žalobcovi vznik poistnej udalosti zo dňa 20.11.2012 v zmysle ustanovení zákona o PZP, žalobca mal za to, že má voči žalovanému nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia

(regres), ktorý však iba vo výške 552,66 eur. Vzhľadom na to, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu vyplateného poistného plnenia (regres) listom zo dňa 25.3.2014, avšak bezvýsledne, žiadal žalobe vyhovieť.

3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany, vo včas podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 22.2.2017 ako aj vo vyjadreniach v priebehu konania žiadal žalobu zamietnuť, keďže nárok uplatnený žalobou považoval za nedôvodný, okrem iného aj z dôvodu, že si nie je vedomý porušenia svojich povinností. Uviedol, že k poistnej udalosti dňa 20.11.2012 došlo tak, že vodiči motorových vozidiel pri cúvaní na parkovisku vzájomne do seba narazili, keďže ani jeden sa nepresvedčil, či tento manéver môže bezpečne vykonať a priamo na mieste sa obaja vodiči dohodli, že sú spoluzodpovední za vzniknutú škodu. Zároveň sa dohodli, že poškodenie na motorových vozidlách (škodu) si budú riešiť každý individuálne. S poukazom na Správu o nehode uviedol, že z tejto nevyplýva, kto z vodičov zavinil poistnú udalosť, a teda mal za to, že ani jednému z vodičov nevznikla povinnosť nahlásiť poistnú udalosť. Poukázal na to, že poškodený (vodič motorového vozidla AUDI A4) si dal motorové vozidlo opraviť až 9 mesiacov po dopravnej udalosti, kedy tiež oznámil vznik škodovej udalosti poisťovni, kde mal uzavreté havarijné poistenie a iba vodič motorového vozidla AUDI A4 označil žalovaného za vinníka škodovej udalosti a tento záver si osvojila tak Komunálna poisťovňa a následne aj žalobca. Uvedené tvrdenie (označenie vinníka) sa však nezhoduje s dohodou účastníkov, ani so záznamom z poistnej udalosti. Poukázal na to, že žalovaný si svoju oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil na výzvu žalobcu a taktiež žalobcovi listom zo dňa 9.4.2017 oznámil, že žalobcom uplatnený postih neuznáva, keďže škoda nebola spôsobená jeho prevádzkou poisteného motorového vozidla.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu, ako aj vo vyjadrení v priebehu konania k obrane žalovaného uviedol, že z Oznámenia poškodeného o vzniku škodovej udalosti je identifikovaný poškodený a motorové vozidlo, na ktorom vznikla škoda a je v ňom vyhlásené, že škodu spôsobil žalovaný. Žalovaný doručil žalobcovi Oznámenie o poistnej udalosti až po likvidácií poistnej udalosti zo strany poisťovateľa (poškodeného), až na výzvu žalobcu v súvislosti s uplatneným regresným nárokom. Ak by žalovaný oznámil vznik poistnej udalosti skôr t.j. ešte pred výplatou poistného plnenia poškodenému, nepochybne by žalobca krátil výšku poistného plnenia. Keďže žalovaný porušil oznamovaciu povinnosť, žalobca nemal informácie o poistnom plnení a poisťovateľovi poškodeného a poškodenému vyplatil celé poistné plnenie. S odkazom na ustanovenie o cestnej premávke ako aj na ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení týkajúce sa povinnosti poistenca a následkov ich nesplnenia, poukázal žalovaný na to, že každý poistenec PZP je povinný nahlásiť do 15 dní vznik poistnej udalosti, pretože každá poistná udalosť potencionálne znamená pre poisťovateľa vznik povinnosti plniť. Zastával názor, že je irelevantné ako k poistnej udalosti došlo (jej vznik) a dohoda jej účastníkov o spôsobe jej riešenia. Keďže žalovaný porušil povinnosť uloženú Zákonom o PZP (), žalobca voči nemu uplatnil sankciu v zmysle ustanovenia Zákona o PZP, ktorá má sankčný charakter a má viesť povinného k riadnemu splneniu povinnosti, ktoré vyplývajú z poistného vzťahu, a preto žiadal z titulu náhrady poistného plnenia, len plnenia vo výške 552,66 eur, čím zohľadnil aj to, že žalovaný dodatočne oznámil vznik poistnej udalosti.

5. Konštatoval súd prvej inštancie s prihliadnutím na zhodné tvrdenia strán sporu, že nespornými sú skutočnosti, a to vznik poistnej udalosti dňa 20.11.2012; existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zo Zmluvy č. 606/162089-1; existencia zmluvného vzťahu medzi poškodeným a Komunálnou poisťovňou titulom Zmluvy o havarijnom poistení a následne plnenie z tohto zmluvného vzťahu vo výške 524,86 eur (poistné plnenie); uplatnenie regresu Komunálnou poisťovňou voči žalobcovi; žalobcom vyplatené sumy vo výške 524,86 eur Komunálnej poisťovni a vo výške 165,97 eur poškodenému dňa 12.3.2014.

6. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že spornou otázkou medzi stranami sporu bolo, či žalovaný ako poistenec žalobcu porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovení o PZP a či je povinný uhradiť žalobcovi ním požadovanú sumu, titulom regresného nároku.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalobcom - jeho likvidačného spisu k poistnej udalosti zo dňa 20.11.2012, PU č. 15072216/010 zistil, a to zo Správy o nehode (údaje vyplnené na tlačive UNIQA poisťovňa a.s.), že dňa 20.11.2012 o 15:00 hod. na Staničnom námestí v

Košiciach došlo k nehode, ktorá nebola šetrená políciou, a iné škody ako na vozidle A a vozidle B neboli spôsobené. Konštatoval, že pod vozidlom A je uvádzané motorové vozidlo AUDI A4 s EČ: S ktorého vodičom, vlastníkom a držiteľom v čase „nehody“ bol X.. G. S., ktorý k motorovému vozidlu mal uzavreté povinné zmluvné poistenie v spoločnosti UNIQA poisťovňa a.s. (pôvod vyplnené tlačiva) a havarijné poistenie v Komunálnej poisťovni. Ako poškodenie motorového vozidla boli uvedené ľavé dvere zadné, falc nad zadným ľavým kolesom a škrabance. Ako vozidlo B bolo označené vozidlo Citröen C5 s EČ: S ktorého vodičom v čase „nehody“ bol H.. W. P., pričom vozidlo B malo v danom čase povinné zmluvné poistenie v spoločnosti žalobcu (Wüstenrot poisťovňa a.s.) s číslom poistnej zmluvy 6061620891 s platnosťou zelenej karty do 24.5.2013 a nebolo havarijne poistené. Vlastníkom vozidla B bola v danom čase spoločnosť žalovaného - poistenec žalobcu (YVES s.r.o.). V poznámkach súd zistil, že je uvedené ako došlo k poškodeniu vozidiel - tak, že k poškodeniu došlo pri cúvaní z parkoviska a vchádzaní na parkovisko. Správa o nehode bola podpísaná oboma vodičmi - vodičom vozidla A a vodičom vozidla B.

8. Z Oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla súd zistil, že poistený JUDr. G. S. oznámil dňa 20.8.2013 (prijatie Oznámenia Komunálnou poisťovňou) u svojho zmluvného partnera, Komunálnej poisťovni, že dňa 20.11.2012 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo AUDI A4 a EČ: S ku ktorému mal uzavretú Zmluvu o havarijnom poistení. Z Oznámenia vyplýva, že nehoda nebola hlásená a šetrená políciou z dôvodu nízkej škody, opísal priebeh poistnej udalostí, popísal poškodené časti motorového vozidla a označil vinníka nehody. Zároveň súd zistil, že Oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla je tlačivom, ktorého text nie je možné meniť a poistený vypĺňa jednotlivé kolónky tlačiva, preto oznamovateľ vyplnil kolónku „E - Kto zavinil nehodu“ a označil vodiča motorového vozidla patriaceho žalovanému.

9. Zo Správy o obhliadke poškodeného motorového vozidla, vrátane fotodokumentácie, súd zistil, že poškodené motorové vozidlo AUDI A4 bolo obhliadnuté a bol určený rozsah poškodenia, ako aj spôsob jeho odstránenia, že oprava bola vykonaná spoločnosťou Auto Gabriel s.r.o. Košice a vyúčtovaná sumou vo výške 829,00 eur (faktúra č. 301136820 zo dňa 13.9.2013), na základe ktorej Komunálna poisťovňa vyplatila svojmu poistencovi (poškodenému) sumu vo výške 524,86 eur, titulom poistného plnenia z havarijného poistenia. Z Oznámenia o poistnom plnení adresovaného poškodenému súd zistil, že šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bola poškodenému určená výška plnenia v sume 524,86 eur bolo ukončené 8.1.2014. Z výpočtu výšky plnenia vyplýva, že poškodenému na základe faktúry bolo uhradé celé uplatnené poistné plnenie po odrátaní DPH a spoluúčasti, a to v celkovej výške 524,86 eur.

10. Súd ďalej zistil, a to z listu Komunálnej poisťovne zo dňa 14.1.2014, adresovaného žalobcovi, že Komunálna poisťovňa s poukazom na ustanovenie (prechod práva na náhradu škody) požiadala žalobcu o vysporiadanie regresného nároku vo výške vyplateného poistného plnenia 524,86 eur (refundácia) a zároveň aj o preplatenie spoluúčasti ich klientovi, čiže poškodenému vo výške 165,97 eur.

11. Z Oznámenia o poistnom plnení, teda z listu žalobcu adresovaného Komunálnej poisťovni zo dňa 12.3.2014 súd zistil, že žalobca Komunálnej poisťovni a poškodenému uhradil z poistnej udalosti zo dňa 20.11.2012 skutočnú škodu vo výške 690,83 eur, čo vyplýva aj z výpisu účtu žalobcu zo dňa 12.3.2014, kedy žalobca na účet poškodeného poukázal sumu 165,97 eur a na účet Komunálnej poisťovne sumu vo výške 524,86 eur.

12. Z likvidačnej správy k poistnej udalosti č. 15072216/01 k poistnej zmluve č. 606/162089, vypracovanej ku dňu 12.3.2014 súd zistil, že žalobca určil zodpovednosť poisteného podľa ustanovenia s mierou účasti poisteného na spôsobení vzniknutej škody podľa v rozsahu 100% s postihom, pretože nedoložil oznámenie.

13. Z listu zo dňa 26.2.2014, označenom ako „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Urgencia“, ktorý je súčasťou likvidačného spisu, vyzval žalobca žalovaného, aby poskytol súčinnosť k poistnej udalosti, ktorú eviduje pod číslom 15072216/010-3, ktorá nastala dňa 20.11.2012 a poškodeným je X.. G. S.. Aj keď tento list je nazvaný „Urgencia“ a v texte je použité slovo „opätovne“, z obsahu listu je zrejmé, že žalobca týmto listom oboznámil žalovaného s tým, že poškodený u žalobcu uplatnil nárok na

náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ich poistenca - žalovaného z toho dôvodu, že poisteným motorovým vozidlom bola spôsobená dopravná nehoda, následkom ktorej bola poškodenému spôsobená škoda. Z obsahu listu ďalej vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému tlačivo „Oznámenie o poistnej udalosti“, požiadal ho o jeho vyplnenie v ním stanovenej lehote 15 dní od doručenia listu, s doložením potrebných dokladov a zároveň upozornil žalovaného na jeho zákonné a zmluvné povinnosti, na to, že ak si nesplní svoje zákonné zmluvné povinností, má poisťovňa (žalobca) proti nemu nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré vyplatí z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a tiež na to, že ak do 15 dní od doručenia tohto listu písomne neoznámi poistnú udalosť, bude mať žalobca za to, že ho žalovaný splnomocnil, aby jeho nároky na náhradu škody s poškodeným prerokovala a vysporiadala s tým, že povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti žalovaným zostáva.

14. Konštatoval súd, že súčasťou likvidačného spisu, predloženého žalobcom je aj list žalobcu zo dňa 25.3.2014, adresovaný žalovanému, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca oboznámil žalovaného, že podľa ustanovení zodpovedá za škodu z poistnej udalosti zo dňa 20.11.2012 a tiež s tým, že za neho plnil a poškodenému z titulu poistnej udalosti vyplatil sumu 690,83 eur. V uvedenom liste zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný porušil povinnosti podľa o PZP (nenahlásil poistnú udalosť) a teda žalobcovi vznikol nárok na náhradu celého poistného plnenia na sumu 690,83 eur, a preto požaduje zaplatenie sumy len vo výške 552,66 eur, čo odôvodnil ústretovosťou k žalovanému ako k jeho klientovi.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že súčasťou likvidačného spisu je aj Oznámenie o poistnej udalosti - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (tlačivo žalobcu, teda spoločnosti Wüstenrot) z 31.3.2014, vyplnené žalovaným. Z obsahu tlačiva súd zistil, že k poistnej zmluve č. 6061620891 bola oznámená poistná udalosť žalovaným, ktorá nastala dňa 20.11.2012 o 15:00 hod. na Staničnom námestí Košice, že jedným z účastníkov poistnej udalosti bol aj poistník poisťovne žalobcu, a to spoločnosť YVES s.r.o. (žalovaný) s motorovým vozidlom Citröen C5, ktoré viedol vodič H.. P. W.. V podrobnom popise nehody je uvedené, že k poškodeniu došlo pri cúvaní z parkoviska a vchádzaní cúvaním na parkovisko, čo je aj zdokumentované náčrtom situačného miesta nehody, pričom ako dôvod nehody je uvedené vzájomné cúvanie, teda spoluzavinenie, že nehoda nebola šetrená dopravnou políciou, pretože išlo o nízku škodu a ako poškodený je označený JUDr. G. S. s motorovým vozidlom AUDI A4 s EČ: S a je popísaný aj rozsah poškodenia motorového vozidla.

16. Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným , predloženej žalovaným súd zistil, že žalovaný listom z 9.4.2014, ktorý adresoval žalobcovi vo veci uplatnenia postihu č. 1507.2216/011-3 k poistnej udalosti zo dňa 20.11.2012 uviedol, že list žalobcu zo dňa 25.3.2014 o uplatnení postihu, ktorý prevzal dňa 4.4.2014 považuje za neoprávnený a neodôvodnený. Zároveň zdôraznil, že žalobcovi poskytol v ním určenej lehote súčinnosť k šetreniu poistnej udalosti a zaslal aj vyplnené požadované tlačivo a doklady. Z listu žalovaného zo dňa 19.5.2014, adresovaného žalobcovi, súd zistil, že žalovaný reagoval na list žalobcu z 12.5.2014 (doručený žalovanému 16.5.2014) a opätovne poukázal na to, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Z obsahu listu rovnako vyplýva, že žalovaný si v lehote, ktorú mu poisťovňa (žalobca) stanovila, splnil svoje povinnosti, na ktoré bol vyzvaný, poskytol súčinnosť, pričom poisťovňa plnila pred ukončením lehoty, ktorú poskytla žalovanému. Uviedol tiež, že v Správe o nehode zo dňa 20.11.2012 nie je označené, kto poistnú udalosť zapríčinil, že uvedená nehoda nebola preskúmavaná vyšetrovacími orgánmi, čiže šetrená políciou a nebola vykonaná obhliadka poškodených vecí v spolupráci aj s obhliadkou druhého motorového vozidla. Poukázal na to, že podľa náčrtu situácie pri škodovej udalosti vodič vozidla B, čiže vozidlo žalovaného, začalo cúvať z parkovacieho miesta, pričom vodič vozidla A prechádzal poza vozidlo B a následne začal cúvať na vedľajšie parkovacie miesto, čo znamená, že vodič vozidla A nepočkal na vycúvanie vozidla B a v podstate nacúval do vozidla B, ktoré vychádzalo z parkovacieho miesta. Z uvedeného vyplýva, že vodič vozidla B (žalovaný) nezavinil poistnú udalosť. Z listu zároveň vyplýva, že obidvaja vodiči, vodič vozidla A a vozidla B sa dohodli, že si vodič vozidla A (poškodený) nebude uplatňovať škodu zo „zákonnej poistky vodiča B“ a tiež, že vodičovi vozidla B nevznikla žiadna škoda na motorovom vozidle. Žalovaný zároveň zdôraznil, že poškodený si náhradu škody uplatnil vo svojej „havarijnej poisťovni“, avšak až desať mesiacov po poistnej udalosti, teda dňa 20.8.2013.

17. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní, vec právne posúdil podľa ustanovenia , v spojení s ods. 9 , , , , , , v spojení s ods. 4, , , , , a o povinnom zmluvnou poistení, , a , , o cestnej premávke v znení účinnom v čase poistnej udalosti a v nadväznosti na tieto zákonné ustanovenia o cestnej premávke uviedol, že tlačivo „Správa o nehode“ uvedené v prílohe o cestnej premávke, platné v čase vzniku škodovej udalosti, obsahuje kolónky 1-15, z ktorých je zrejmé, kedy nehoda alebo škodová udalosť nastala, aké vozidlá sa jej zúčastnili (vozidlo A a vozidlo B), poškodenie motorových vozidiel, vlastné poznámky a podpisy vodičov motorových vozidiel a taktiež aj nákres. Uvedené tlačivo však nemá kolónku týkajúcu sa určenia zavinenia nehody.

18. Súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní s poukazom aj na citované zákonné ustanovenia uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal nepochybne za preukázané, že žalobca a žalovaný predložili tie listinné dôkazy, ktoré preukazujú nimi tvrdené skutkové okolnosti v žalobe a v ich písomných vyjadreniach. Súd tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a následne v ich vzájomnej spojitosti a mal za preukázané, že dňa 20.11.2012 bol žalovaný účastníkom škodovej udalosti na Staničnom námestí o 15:00 hod. v Košiciach, pričom z tejto škodovej udalosti bola vypísaná Správa o nehode. Uvedenú škodovú udalosť v zmysle citovaných zákonných ustanovení ( o cestnej premávke) súd vyhodnotil ako dopravnú udalosť, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že obaja účastníci boli vinní z predmetnej škodovej udalosti (tvrdenie žalovaného o vzájomnej dohode účastníkov škodovej udalosti o spoluzavinení nebolo žalobcom vyvrátené) a zo situačného náčrtu miesta nehody. Uvedené tvrdenie o spoluzavinení súd mal preukázané aj z konania poškodeného, ktorý nahlásil poistnú udalosť až v auguste v roku 2013 u svojho zmluvného partnera (Komunálnej poisťovne) z titulu uzavretej Zmluvy o havarijnom poistení. Zároveň súd poukázal na to, že z vypísaného tlačiva „Správa o nehode“ ako aj z tlačiva „Správa o nehode“, ktoré je prílohou o cestnej premávke, platnej a účinnej v čase vzniku škodovej udalosti vyplýva, že na tlačive sa nenachádza „kolónka“, z ktorej by súd, resp. osoba povinná plniť, vedel presne určiť, kto zavinil dopravnú nehodu, resp. škodovú udalosť. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané aj to, že žalovaný nahlásil poistnú udalosť žalobcovi dodatočne, na základe jeho výzvy o poskytnutie súčinnosti, v lehote, ktorú mu žalobca určil. Súd dôkazy predložené žalovaným zhodnotil tak, že svoju povinnosť v zmysle citovaných zákonných ustanovení ( o PZP) nesplnil v zákonom stanovenej lehote z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( o PZP). Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade považoval aj to, že účastníci dopravnej udalosti sa dohodli na tom, že obaja sú vinní z dopravnej udalosti s nízkou škodou a že každý z nich si škodu, ak mu vznikla na motorovom vozidle, bude riešiť individuálne. Ako ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl v tom, že v zmysle dohody účastníkov dopravnej udalosti došlo k odstráneniu poškodenia motorového vozidla AUDI A4 až niekoľko mesiacov po dopravnej udalosti a poškodený na tlačive uviedol ako vinníka z dopravnej udalosti žalovaného (predtlač tlačiva).

19. Zároveň súd zdôraznil, že žalobca plnil Komunálnej poisťovne bez toho, aby vykonal vlastné šetrenie dopravnej udalosti, bez oboznámenia sa so stanoviskom žalovaného, pričom žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že žalovaného vyzval na poskytnutie súčinnosti skôr, ako mu adresoval list z 26.2.2014 a taktiež nepreukázal, kedy bol žalovanému predmetný list doručený, či nesplnenie povinnosti žalovaného v ním dodatočnej lehote. S poukazom na takto vyvodené závery, súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný, a preto žalobu zamietol.

20. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s ust. a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že ich výška bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. . a , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní uviedol, že žalobou z 28.11.2016 sa domáhal zaplatenia nároku na postih pre neoznámenie vzniku poistnej udalosti v lehote 15 dní vyplývajúceho zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). S odkazom na ust. a uviedol, že prvoinštančný súd iba zjednodušene konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v odseku 44 napadnutého rozsudku, z dôvodu ktorého aj žalobu zamietol. Prezentovanú argumentáciu a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považoval za neudržateľné a tvrdil, že rozhodnutím o zamietnutí žaloby bol žalobca flagrantným spôsobom ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov. Uviedol, že zákon v citovanom ustanovení zákon o PZP nekonkretizuje, čo sa považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré môžu byť rozmanité, napríklad živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie alebo náhle ochorenie. Vždy je však podmienkou, že ide o dôvody skutkové a ich dôsledkom bolo vylúčenie možnosti oznámiť poisťovni vznik škodovej udalosti. Žiadna taká skutočnosť u žalovaného nenastala. Poukázal na to, že nárok na zaplatenie postihu pre neoznámenie vzniku poistnej udalosti vyplýva priamo z v spojení s , táto povinnosť je objektívna a žalovaný sa jej nemôže zbaviť tvrdením, že sa dohodol s ďalším účastníkom škodovej udalosti na „individuálnom“ riešení prípadnej škody. Žalovaný bol povinný informovať žalobcu o vzniku škodovej udalosti . Pokiaľ mala byť reálnym dôvodom neoznámenia škodovej udalosti nevedomosť, resp. neznalosť právnych predpisov v otázke jej oznamovania, tento argument za žiadnych okolnosti nemožno akceptovať. Pri takejto interpretácii by bolo bez ďalšieho „z neznalosti práva“ možné univerzálne odpustiť akékoľvek porušenie povinnosti poisteným a tým negovať uplatňovanie postihu poisťovňou, čo je evidentne v rozpore so samotným účelom citovaných noriem. Neexistuje preto žiadny relevantný dôvod, na základe ktorého by mal byť žalovaný zbavený povinnosti zaplatiť žalobcovi postih. Zdôraznil, že dôkazné bremeno ohľadom existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa zaťažuje výlučne žalovaného. Aj napriek prezentovaným skutočnostiam prvoinštančný súd žalovaného bez ďalšieho zbavil povinnosti zaplatiť postih z dôvodov, ktoré nemajú zákonný dosah. Uviedol tiež, že neobstojí ani konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca plnil Komunálnej poisťovne bez toho, aby vykonal vlastné šetrenie dopravnej udalosti, bez oboznámenia sa so stanoviskom žalovaného a že žalobca nepreukázal skutočnosť, že žalovaného vyzval na poskytnutie súčinnosti skôr ako mu adresoval list z 26.2.2014 a nepreukázal tiež, kedy bol žalovanému predmetný list doručený, čiže nesplnenie povinnosti žalovaného v ním dodatočnej lehote. V nadväznosti na to uviedol, že práve skutočnosť, že žalovaný neoznámil vznik poistnej udalosti žalobcovi v súlade so zákonom (bez ohľadu na akúkoľvek dodatočnú výzvu žalobcu) spôsobila, že žalobca vyplatil poistné plnenie „zdanlivému“ poškodenému. Žalobca sa neoboznámil so stanoviskom žalovaného práve v dôsledku jeho nečinnosti. Tvrdil, že oznamovacia povinnosť poisteného má pre činnosť poisťovne nezastupiteľný význam, keďže náhradu škody poškodenému môže poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu. Pričom iba včasné oznámenie a šetrenie poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Tým, že žalobca (poisťovňa) v čase uplatnenia náhrady škody o poistnej udalosti nevie, nemôže kvalifikovane reflektovať na tento návrh, nakoľko nie je možné posúdiť jeho dôvodnosť (či došlo k škodovej udalosti, či škodu spôsobil poistený atď.). Zdôraznil, že žalobca bol povinný vyplatiť poistné plnenie v lehote 15 dní od jeho uplatnenia, v opačnom prípade by došlo k navýšeniu plnenia o úroky z omeškania. Ďalej uviedol, že delikvencie sa dopustil žalovaný, ktorý nedodržal povinnosť uloženú mu zákonom. Žalobca bol preto oprávnený domáhať sa zaplatenia postihu a to až vo výške 690,83 eur. Navyše žalobca si svoj nárok uplatnil iba vo výške 552,66 eur s prísl., t.j. evidentne v prospech žalovaného, a teda žalobca postupoval lege artis. Domnieval sa preto, že závery prvoinštančného súdu nemajú žiadne opodstatnenie, že postup súdu prvej inštancie pri laxnom a nekritickom posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to bez akéhokoľvek zohľadnenia skutkových a právnych okolnosti daného prípadu považoval za arbitrárne.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Zastával názor, že skutkový stav bol na základe vykonaných dôkazov ustálený správne a vec bola aj správne právne posúdená. Odôvodnenie rozsudku považoval za úplné a vyčerpávajúce, v dôsledku čoho je rozsudok zároveň aj zrozumiteľný a preskúmateľný. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu uvádzanou v odvolaní a opätovne poukázal na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože účastníci dopravnej udalosti sa na mieste dohodli, že

si škodu, ktorá im vznikla, budú riešiť individuálne. Poukázal na to, že poškodený JUDr. S. bol vôbec prvou osobou, ktorá s časovým odstupom niekoľkých mesiacov označil za vinníka nehody práve Ing. W. zo spoločnosti YWES s.r.o.. Žalobca však toto tvrdenie bez akéhokoľvek vlastného šetrenia poistnej udalosti akceptoval, bez toho, aby zistil minimálne aspoň to, kto poistnú udalosť zavinil. Sám žalobca v odvolaní označuje JUDr. S. ako „zdanlivého“ poškodeného, ktorému vyplatil poistné plnenie bez náležitého prešetrenia priebehu škodovej udalosti. Ak ho považoval za poškodeného, mohol si doplňujúce údaje k šetreniu vyžiadať aj od poškodeného, keďže tento v oznámení zo dňa 20.8.2013 uvádzal úplne iný priebeh nehody, ako je priebeh nehody popísaný v správe o nehode zo dňa 20.11.2012. JUDr. S. vo svojom oznámení popisuje, že ku škode došlo „pri cúvaní z parkoviska a vchádzaní poškodeného na parkovisko“, pričom poškodený už na parkovisku dávno bol a taktiež cúval, keď sa vozidla stretli. Je preto zrejmé, že žalobca si nedal ani minimálnu námahu predtým, ako vyplatil poistné plnenie, aby odstránil rozpory vyplývajúce zo správy o nehode z 20.11.2012 a z oznámenia poškodeného zo dňa 20.8.2013, kde je priebeh nehody popísaný rozdielne. Poukázal zároveň na to, že aj v dodatočne podanom Oznámení o poistnej udalosti dňa 31.3.2014 žalovaný na príslušnom tlačive v kolónkach č. 5 a 6 uviedol, že išlo o vzájomné cúvanie. Považoval preto za nesporné, že zo samotnej správy o nehode nevyplýva, kto nehodu zavinil. Zároveň upriamil pozornosť na to, že na tomto tlačive nie je popísaný ani priebeh nehody. Zdôraznil, že žalobca by pri podrobnom šetrení nehody zistil, že v tejto správe je uvedené, že obidve vozidla cúvali. Je preto len jeho neopatrnosť, že poistné plnenie vyplatil „zdanlivému“ poškodenému. Zároveň zotrval na doterajšej skutkovej a právnej argumentácii, ktorú v konaní predniesol pred súdom prvej inštancie.

23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného podanému k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené 7.1.2019 písomne nevyjadril.

24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

25. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ( ) je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytuje logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.

27. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácií na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

28. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých

založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o neodôvodnenosti nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému.

29. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Navyše v podanom odvolaní žalobca poukazuje na skutočnosti vo veci samej, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal. Preto len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu, odvolací súd uvádza:

30. Predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 552,66 eur s prísl.. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania, keď v súlade s príslušnou právnou úpravou, zmluvnými dojednaniami strán sporu a predloženými dôkazmi posúdil nárok žalobcu ako nedôvodný. S týmto záverom súdu prvej inštancie, teda o nedôvodnosti uplatneného nároku sa odvolací súd plne stotožňuje.

31. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že rozhodnutím o zamietnutí žaloby (nároku na postih pre neoznámenie vzniku poistnej udalosti v lehote 15 dní vyplývajúceho zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, a preto bol žalovaný v zmysle ustanovenia povinný informovať žalobcu o vzniku škodovej udalosti, odvolací súd zastáva názor, uvedené tvrdenie, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, nezodpovedá obsahu spisu.

32. Podľa ustanovenia o PZP, poistený je povinný písomne oznámiť poistiteľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území SR.

33. Podľa ustanovenia o PZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodu vhodným osobitného zreteľa porušil povinnosť podľa - 4.

34. Ustanovenie v spojení s o PZP priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak neoznámil vznik škodovej udalosti v zákonom určenej lehote.

35. Z citovaných ustanovení vyplýva, že predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle v spojení s o PZP je: 1/ poškodenému bolo za poistníka/poisteného vyplatené poistné plnenie z dôvodu škodu spôsobenej prevádzkou jeho motorového vozidla a 2/ škodová udalosť nebola poisteným nahlásená poisťovateľovi v zákonnej lehote.

36. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca nepreukázal oprávnenosť a dôvodnosť uplatneného nároku. Nepreukázal totiž splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku regresného nároku na náhradu škody voči žalovanému z povinného zmluvného poistenia vinníka škodovej udalosti, teda, že bol vinníkom škodovej udalosti žalovaný.

37. Žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že neobstojí ani konštatovanie súdu prvej inštancie, že plnil Komunálnej poisťovni a.s. bez toho, aby vykonal vlastné šetrenie dopravnej udalosti a bez oboznámenia sa so stanoviskom žalovaného. Opakovane zdôraznil, že práve skutočnosť, že žalovaný neoznámil vznik poistnej udalosti žalobcovi, bez ohľadu na akúkoľvek dodatočnú výzvu žalobcu, spôsobil, že žalobca vyplatil poistné plnenie (zdanlivému) poškodenému. Odvolací súd považuje tieto vyvodené závery súdu

prvej inštancie za vecne správne a plne sa s nimi stotožňuje. Tvrdenia žalobcu v tomto smere sú bez právnej relevancie, keďže náhradu škody poškodenému môže poisťovňa priznať iba na základe dôvodného návrhu a len vykonanie náležitého šetrenia poistnej udalosti môže byť relevantným základom pre posúdenie jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

38. V danom prípade však žalobca bez akéhokoľvek šetrenia škodovej udalosti uznal žalovaného za škodcu (vinníka dopravnej nehody) napriek tomu, že takéto závery nemožno vyvodiť ani zo Záznamu dopravnej nehody zo dňa 20.11.2012, ktorý bol podpísaný účastníkmi dopravnej nehody. Obdobne ani žalobcom uvádzaný priebeh dopravnej nehody v žalobe, že škodu spôsobil žalovaný, nekorešponduje so záznamom o dopravnej nehode, ako ani s dohodou účastníkov dopravnej nehody a výpoveďou žalovaného.

39. Tvrdenie odvolateľa, že žalovaný bol povinný nahlásiť škodovú udalosť, sa javí ako nelogické za situácie, keď obaja účastníci dopravnej nehody sa dohodli, že túto škodovú udalosť budú riešiť individuálne, teda vo vlastnej réžií. Z uvedeného možno vyvodiť, že ani jeden z účastníkov dopravnej nehody nemal v úmysle riešiť vzniknutú škodu na motorovom vozidle a uplatňovať si nároky z PZP v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

40. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neoznačil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nenavrhol ani vykonať žiadne dokazovanie.

41. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie.

42. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného.

43. Dôkaznými bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť vo veci rozhodnuté v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností je na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

44. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, súd prvej inštancie správne vychádzal z vykonaných dôkazov, ktoré v napadnutom rozsudku vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

45. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

47. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).