Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-7-2020.pdf
PDF · 89.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Pavol Pospecha, advokát, so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanej: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J.L. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 512,50 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.07.2019, č. k. 8Csp/8/2019-42 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III..
II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 45,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 45,50 Eur od 08.05.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
“
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou 20.06.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver v sume 1 500 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť spolu v 36 mesačných splátkach v sume po 53,25 eur mesačne, a to v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v úverovej zmluve. Na základe žiadosti žalovanej o odklad splatnosti splátok č. 16 a 17 s ňou žalobca uzavrel dodatok k úverovej zmluve, v ktorom sa dohodli na odklade splatnosti označených splátok, ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť ako „tzv. odložené splátky“ č. 37, 38, 39 a 40 vrátane odmeny za tento odklad splatnosti splátok dojednanej na sumu 106,50 eur a to v zmysle novo dojednaného splátkového kalendára tvoriaceho prílohu úverovej zmluvy. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátky č. 19 o viac ako tri mesiace, a preto žalobca (veriteľ) po jej predchádzajúcom upozornení na uplatnenie si práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, toto právo tzv. straty výhod splátok uplatnil, čo bolo žalovanej oznámené 21.04.2016. Žalobca má za to, že v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 08.05.2016, od ktorého dňa je žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, ktorá
predstavuje súčet neuhradených zosplatnených splátok v sume celkovo 512,50. Žalovaná do podania žaloby uhradila žalobcovi sumu celkom 1 404,50 Eur.
3. S poukazom na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52, § 53, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom nimi uzavretej úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Vykonaním uvedeného prieskumu dotknutej úverovej zmluvy súd vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne. Súd v prvom rade poukazuje na dojednanie úverovej zmluvy, ktoré nemožno považovať za individuálne dojednané, keďže úverová zmluva bola vopred predtlačená žalobcom bez možnosti vpisovania nových údajov žalovanou. Jedná sa o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru v sume 50 eur, o ktorú sumu bola ponížená celková suma poskytnutého úveru. Inými slovami v úverovej zmluve je uvedený údaj o výške úveru v sume 1 500 eur, avšak v zmysle bankového výpisu bolo v prospech účtu žalovanej reálne zo strany žalobcu poskytnuté plnenie iba v sume 1 450 eur. Tak už v základnej náležitosti úverovej zmluvy, a to v uvedení výšky sumy poskytnutého plnenia (sumy úveru), je úverová zmluva zavádzajúca, vyvolávajúca dojem, že dlžníkovi (žalovanej) bude poskytnutá tam uvedená suma, čo možno tiež považovať za klamanie spotrebiteľa a nekalú praktiku. V úverovej zmluve absentuje aj obligatórny zákonný údaj podľa cit. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to v súvislosti s tam uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože v nej nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN (absentuje výpočet RPMN), ktorá vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy podľa cit. 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v tomto bode návrh, resp. žiadosť na uzavretie úverovej zmluvy nekorešponduje s údajom v jeho akceptácii. Súd dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené cit. § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré skutočnosti majú v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej na základe úverovej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd poukázal na skutočnosť, že ani v samotnom „Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere“ z 20.06.2014 nie je čo i len zmienka o zmluvnej pokute, preto skonštatoval, že žalobcovi nárok voči žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže prináležať. Zmluvná pokuta nebola dojednaná písomne tak, ako to vyžaduje cit. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je platné. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1450 eur (poplatok za poskytnutie úveru 50 eur súd nezapočítal do výšky poskytnutého úveru, keďže jeho dojednanie je neplatným dojednaním a žalovaná ho v zmysle úverovej zmluvy musela zaplatiť) a žalovaná žalobcovi zaplatila 1 404,50 eur. Keďže poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 45,50. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania súd uzavrel, že žalovaná sa so splnením svojho záväzku dostala do omeškania 08.05.2016, keď neuhradila v stanovenom termíne zročný dlh (oznámenie o zosplatnení jej bolo doručené 21.04.2016 a lehota na jeho splnenie bola 15 dní, pozn.), a tak jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené (nemožnosť priznať zmluvnú pokutu splátkovo), súd priznal žalobcovi v súlade s aktuálnymi sadzbami zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy ku dňu omeškania (08.05.2016), úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 45,50 eur od 08.05.2016 do zaplatenia.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
5. Žalobca v zákonnom stanovenej lehote podal voči výrokom II. a III. rozsudku odvolanie. K náležitosti zmluvy „doba trvania zmluvy“, uviedol, že je v každej zmluve o revolvingovom úvere uvedená. Konkrétne v čl. 9, v ktorom je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Závery súdu o celkovej čiastke, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť, odporujú definícii tohto pojmu a pojmu „celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom“ tak, ako sú upravené v ustanovení § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu 17.02.2015. Súd prvej inštancie nevykonal žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že
uzavretie dohody o poskytovaní služieb bolo povinné. V dôsledku nesprávneho postupu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ako nesprávne uvedenú hodnotu RPMN a tiež celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. Namieta rozhodnutie súdu aj v časti zamietajúcej uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta podľa odvolateľa bola dohodnutá v zmluve a zodpovedá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napádanej časti zmenil, žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi v celom rozsahu.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k určeniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX za bezúročnú a bezpoplatkovú. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného, odvolací súd dodáva:
9. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
10. Podľa § 9 odsek 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, očnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
11. Podľa § 11 odsek 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
12. Na základe súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, odvolací súd totožne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah a žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z... Pri preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX odvolací súd taktiež dospel k záveru, že v predmetnej zmluve absentuje obligatórna náležitosť, a to uvedenie všetkých predpokladov pre výpočet RPMN. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady pre jej výpočet. Preto správne konštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g), zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.
13. Ako z obsahu spisu vyplýva, žalovanej bol reálne poskytnutý úver len vo výške 1450 eur (poplatok za poskytnutie úveru 50 eur súd správne nezapočítal do výšky poskytnutého úveru, lebo jeho dojednanie
je neplatným dojednaním a žalovaná ho v zmysle úverovej zmluvy musela zaplatiť), a žalovaná za úver zaplatila 1 404,50 eur. Teda rozdiel medzi sumou skutočne poskytnutého úveru (1450 eur) a sumou zaplateného úveru (1 404,50 eur) predstavuje 45,50 eur, čo je sumou, ktorú žalovaná žalobcovi dlhuje na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
14. Čo sa týka námietky odvolateľa, ktorou poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C 42/15, odvolací súd poukazuje na to, že Súdny dvor EÚ v predmetnej veci mal výhradu k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy. Amortizačná tabuľka však nie je predmetom tohto sporu, ale prejednávaná vec sa týka absencie špecifikácie splátok úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti vstupných údajov pre výpočet RPMN. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je dostatočne jasné a určité, a preto nemožno cez prizmu eurokonformného výkladu priznať spotrebiteľovi menej práv ako mu vyplýva z vnútroštátnej úpravy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákonodarca v uvedenom ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.
15. Pokiaľ žalobca namieta nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý odvodzuje zo zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne z čl. 8 bod 8.1 zmluvy, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je spotrebiteľ pri omeškaní so splnením záväzku neprimerane postihnutý viacerými sankciami, a to zmluvnou pokutou aj úrokom z omeškania. Spotrebiteľ si dojednaním takejto zmluvnej pokuty zhoršil svoje postavenie. Navyše percentuálne vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty vzbudzuje podozrenie, že takto dodávateľ obchádza zákon. Zmluvná pokuta nie je dohodnutá jasne a určito, čo je v rozpore s § 544 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ, preto správne považoval súd dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej spotrebiteľskej zmluve za neplatné.
16. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p..
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).