Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-98-2020.pdf
PDF · 95.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/98/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: MHMH, s.r.o. „v reštrukturalizácii", 946 32 Šrobárová č. 52, IČO: 47 076 054, zast. ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771 proti žalovanému: Hviezdne bývanie s. r. o., Haydnova 17, 811 02 Bratislava, IČO: 44 259 441, zast. Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 906 464 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 40Cb/12/2020-269 zo dňa 5.6.2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 40Cb/12/2020-269 zo dňa 5.6.2020 p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 6.5.2020, opraveným dňa 28.5.2020 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, bytom zapísaným na LV č. XXXX vedených Okresným úradom H. L., obec: Q., katastrálne územie: Q. nachádzajúcich sa v rozostavanej stavbe bez súpisného čísla postavenej na pozemku s parc. č. XXX/XX (parcela registra „C“) o výmere 369 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie:
- k bytu č. 2 nachádzajúceho sa na 2. p., vchod: 1 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve Bytového domu vo výške 3973/62131, so spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku vo výške 3973/62131 (ďalej len ako „Byt č. 2“),
- k bytu č. 8 nachádzajúceho sa na 2. p., vchod: 3 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve Bytového domu vo výške 3838/62131, so spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku vo výške 3838/62131 (ďalej len ako „Byt č. 8“),
- k bytu č. 9 nachádzajúceho sa na 2. p., vchod: 3 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve Bytového domu vo výške 3800/62131, so spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku vo výške 3800/62131 (ďalej len ako Byt č. „9“).
2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil obavou, že exekúcia na peňažné pohľadávky žalobcu voči žalovanému bude ohrozená. Žalobca eviduje voči žalovanému k dňu 6.5.2020 peňažné pohľadávky v celkovej výške 195.480,94 eur, pozostávajúce z istiny 180.108,71 eur, úrokov z omeškania vo výške 11.231,84 eur a zmluvnej pokuty vo výške 4.140,39 eur. Predmetné pohľadávky pochádzajú zo zmluvy o dielo zo dňa 21.12.2016, Zmluvy o dielo zo dňa 21.12.2017, Zmluvy o reklame zo dňa 1.1.2014 a Zmluvy o montáži a dodaní okien od spoločnosti Pražák s.r.o. Na základe predmetných zmlúv o dielo vykonal žalobca časť stavebných prác a žalovanému vystavil viaceré faktúry, pričom časť
z nich nebola uhradená. Žalobca ďalej uviedol, že vystavované faktúry boli priebežne uhrádzané a to až do vystavenia faktúry č. 2019036 zo dňa 17.5.2019. Od uvedeného okamihu žalovaný neuhrádzal faktúry za vykonané práce, ani faktúry zo zmluvy o reklame a zo zmluvy o montáži. Následne bol žalobcovi v júli 2019 odmietnutý prístup na stavenisko a nebolo mu umožnené pokračovať v stavebných prácach. Žalovaný listami zo dňa 1.7.2019 odstúpil od zmlúv o dielo bez uvedenia dôvodu, pričom na to nemal žiaden zákonný nárok. Žalobca reagoval listom zo dňa 23.8.2019, pričom mal za to, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmlúv. Podľa názoru žalobcu majetkové pomery a právanie žalovaného naznačujú, že exekúcia na pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Žalovaný popiera pohľadávku a odmieta ich uhradiť. Žalovaný uskutočňuje výstavbu Malopodlažných bytov Hviezdne bývanie v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda zrejmé, že tieto po kolaudácii predáva tretím osobám. V období od mája 2019 predal 15 bytov a z výťažku nepoužil na úhradu splatných pohľadávok. Pomery žalovaného naznačujú že má vážne finančné problémy, nakoľko má nedoplatky voči štátnym orgánom. Voči Sociálnej poisťovni 1619,25 eur a voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. 267,60 eur. Žalobca má za to, že pre zamedzenie ohrozenia exekúcie na uspokojenia pohľadávok žalobcu je potrebné zriadiť záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalobca uviedol, že na základe faktických a právnych úkonov žalovaného je dôvodné sa domnievať, že tieto smerujú k sťaženiu až možnému úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Žalovaný sa postupným konaním zbavuje bonitného majetku predajom bytov ďalším tretím osobám, pričom z predmetného predaja sú uspokojované výlučne pohľadávky financujúcej banky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. Po predaji všetkých bytov nebude žalovaný disponovať žiadnym majetkom, ktorým by dokázal uspokojiť pohľadávky žalobcu. Žalobca má za to, že má voči žalovanému pohľadávku minimálne v celkovej výške 195.480,94 eur, čo predstavuje jednoznačne vysokú sumu, ktorej zaplatenie je nevyhnutné zabezpečiť práve prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia a ktorých neuhradenie žalovaným aj spôsobilo stav, že žalobca musel požiadať o ochranu pred veriteľmi podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie pred príslušným konkurzným súdom. Na druhej strane žalobca uviedol, že takéto zabezpečovacie opatrenie neobmedzí žalovaného žiadnym spôsobom, pokiaľ nemá úmysel s uvedenou nehnuteľnosťou (bytom) nakladať, zbaviť sa jej a z časti kúpnej ceny mu plnenej kupujúcim tieto vyňať z možnej dispozície na úhradu záväzkov voči žalobcovi, ide teda o opatrenie, ktoré je vzhľadom na svoj význam a charakter primerané, keď žalovaný tak ako doposiaľ, môže nehnuteľnosti v rámci podnikateľskej činnosti naďalej predávať a zároveň tým bude zabezpečené uspokojenie pohľadávky žalobcu, pokiaľ nebude uspokojená dobrovoľne a po prednostnom uspokojení pohľadávky financujúcej banky z časti kúpnej ceny uhradenej žalovanému kupujúcim.
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej uviedol, že z predmetných dôkazov možno konštatovať osvedčenie nároku žalobcu, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho nariadenie má zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému a žalobca navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie na spôsobilom predmetne. Súčasne však uviedol, že samotné osvedčenie existencie dlhu samo o sebe ešte dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je. Z hľadiska osvedčenia nároku na poskytnutie predmetnej predbežnej ochrany musí žalobca poskytnúť súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca tento nárok neosvedčil. Z tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov súd nezistil, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku na úkor jeho veriteľov. Predaj bytov spadá pod predmet obchodnej činnosti žalovaného. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s predneseným názorom žalobcu, že prevádzanie predmetných bytov, a to aj v čase tvrdenej existencie splatných pohľadávok voči žalobcovi, možno posúdiť ako znižovanie vymožiteľnosti pohľadávok jeho veriteľov, resp. možnosť posúdenia jeho konania ako konania smerujúceho k možnému mareniu budúcej exekúcie. Nebolo nijako preukázané a ani tvrdené, že by sa predmetných bytov zbavoval napr. pod ich trhovú hodnotu resp. že z konania žalovaného alebo z nejakých iných skutočností vyplýva obava možnej zmarenej exekúcie. Uvedenú skutočnosť neosvedčuje ani predpoklad žalobcu o platobnej neschopnosti žalovaného ani samotná prípadná existencia dlhu žalovaného, ani dlhy voči štátnym orgánom. Z predložených dôkazov konajúci súd nemohol ani vyvodiť záver, že by žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda neosvedčil existenciu skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že by výkon prípadnej budúcej judikovanej pohľadávky bol ohrozený. S poukazom na uvedené skutočnosti preto prvoinštančný súd návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu o tom, že neosvedčil potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu. Podľa súdu prvej inštancie súd nezistil, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku na úkor jeho veriteľov. Žalobca má za to, že na splnenie podmienky preukázania potreby neodkladnej úpravy pomerov postačuje dôvodná obava realizácie faktických a právnych úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Je pravda, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, ale rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Navrhovateľa nemožno v štádiu konania o návrhu generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok. Žalobca má za to, že vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil dôvodnú obavu realizácie faktických a právnych úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Žalovaný sa postupným konaním zbavuje bonitného majetku predajom bytov ďalším tretím osobám. Po predaji všetkých bytov nebude žalovaný disponovať žiadnym majetkom, ktorým by dokázal uspokojiť pohľadávky žalobcu. Aj sám súd prvej inštancie sa vyjadril, že predaj bytov (ako aj tých, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), je predmetom obchodnej činnosti žalovaného. Samotná skutočnosť, že predaj bytov je predmetom obchodnej činnosti žalovaného ešte neznamená, že výkonom jeho obchodnej činnosti nemôže hroziť dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Práve skutočnosť, že predaj bytov je predmetom obchodnej činnosti žalovaného preukazuje skutočnosť, že v blízkej budúcnosti budú predmetné byty predané. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že prevádzanie bytov možno posúdiť ako znižovanie vymožiteľnosti pohľadávok jeho veriteľov, žalobca uviedol, že samotné prevádzanie bytov nemožno samé o sebe posúdiť ako znižovanie vymožiteľnosti pohľadávok veriteľov, avšak ak prihliadneme na všetky okolnosti daného prípadu, je nutné dospieť k záveru o tom, že v uvedenom prípade dochádza k ohrozovaniu exekúcie. Žalobca sa tiež nestotožňuje s tvrdením súdu, že platobná neschopnosť žalovaného ani samotná prípadná existencia dlhu žalovaného, ani dlhy voči štátnym orgánom neosvedčujú predpoklad potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ohrozenie exekúcie. Podľa mienky žalobcu ak pri predaji bytov väčšina utŕženej sumy pripadne financujúcej banke a zvyšok bude pohltený dlhmi žalovaného, potom je zrejmé, že na úhradu pohľadávok žalobcu nebude žalovaný disponovať žiadnymi finančnými prostriedkami. S poukazom všetky uvedené skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.8.2020 uviedol, že zákonné podmienky a predpoklady na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade nie sú splnené a ich existencia nebola v návrhu osvedčená. Ďalej uviedol, že nie je sporné, že so žalobcom uzavrel Zmluvu č. 1 a Zmluvu č. 2 (ďalej spolu len „Zmluvy o dielo“). Celková cena za dielo, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť v zmysle Zmlúv o dielo, činila čiastku 3.047.370 eur. Projekt bol financovaný spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky. V priebehu roka 2019 začalo byť zjavné, že napriek priebežnej úhrade faktúr žalobcu (a to aj bez dodaných súpisov prác), stavebné práce na projekte buď neprebiehali vôbec alebo len v minimálnom rozsahu. Už na základe zbežných ohliadok stavby bolo ponad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že dohodnuté termíny nebudú splnené. V tom čase bol žalovaný zo strany žalobcu opakovane ubezpečovaný, že sa jedná len o dočasné problémy a prípadné sklzy budú „dohnané“ v ďalšom priebehu výstavby projektu. V mesiaci jún 2019 boli práce na projekte zo strany žalovaného fakticky zastavené. V dôsledku tejto skutočnosti vykonal žalovaný detailný audit projektu zameraný predovšetkým na porovnanie fakturovanej čiastky so skutočnou prestavanosťou projektu. Na základe tejto kontroly žalovaný zistil, že vystavované faktúry žalobcu nemali reálny podklad a že mu boli fakturované aj stavebné práce a materiály, ktoré v skutočnosti neboli vôbec vykonané/dodané. Žalovaný od zmlúv o dielo odstúpil na základe písomných oznámení zo dňa 1.7.2019. Podľa názoru žalovaného nebol splnený základný zákonný predpoklad na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, ktorému má byť poskytnutá ochrana. V rámci návrhu žalobca žiada zabezpečenie svojho nároku v celkovej výške 195.480,94 eur, ktorý mu údajne mal vzniknúť buď priamo z titulu Zmlúv o dielo alebo v priamej súvislosti s projektom a jeho činnosťou generálneho dodávateľa stavby. Žalovaný popiera nárok žalobcu a má za to, že tento nárok nebol v návrhu osvedčený. V ďalšom žalovaný uviedol argumenty popierajúce tvrdenia žalobcu ohľadom jeho nárokov. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný má vážne finančné problémy a že predáva byty, čím sa zbavuje svojho majetku, žalovaný uviedol, že dlh voči Sociálnej poisťovni sa týka prevažne obdobia apríl - máj 2020 a bol
spôsobený krátkodobým výpadkom v účtovníckych službách z dôvodu protipandemických opatrení prijatých v tom čase v Slovenskej republike. Bez ohľadu na túto skutočnosť, dlh, ktorý uvádzal žalobca, by vzhľadom na jeho výšku (spolu išlo o sumu 1.970 eur) rozhodne nemohol svedčiť o „vážnych finančných problémoch“ žalovaného. Ďalej uviedol, že zo žiadnych predložených dôkazov a tvrdení nevyplýva, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku na úkor jeho veriteľov. Podľa mienky žalovaného predaj a prevádzanie bytov nemôže byť vyhodnotené ako znižovanie vymožiteľnosti pohľadávok jeho veriteľov, resp. ako konanie smerujúce k možnému mareniu budúcej exekúcie. Výstavba a následný predaj nehnuteľností je súčasťou podnikania a obchodnej činnosti žalovaného, v súlade so zmluvnými záväzkami žalovaného. Byty sú predávané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a za trhovú cenu. Zisk z predaja bytov je následne pretransformovaný do majetku žalovaného a riadne použitý v súlade so zákonnými aj zmluvnými záväzkami žalovaného, vrátane úhrady záväzkov voči veriteľom. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
8. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 343 a nasl. CSP) základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú i) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ii) spôsobilý predmet záložného práva, iii) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom opatrení) sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov.
9. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v § 343 ods. 3 CSP, čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu, že žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako ani obavu ohrozenia výkonu exekúcie. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie.
11. Podľa tvrdenia žalobcu tento eviduje voči žalovanému ku dňu 6.5.2020 peňažné pohľadávky v celkovej výške 195.480,94 eur pozostávajúce z istiny vo výške 180.108,71 eur, úrokov z omeškania vo výške 11.231,84 eur a zmluvnej pokuty vo výške 4.140,39 eur. V konaní žalobca predložil dotknuté faktúry, ktoré neobsahovali súpis vykonaných prác. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu spochybnil nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, keď uviedol, že niektoré faktúry vrátil žalobcovi z dôvodu, že žalobca nepreukázal vykonanie fakturovaných prác alebo žalobca vystavil faktúry bez opory v zmluve o dielo (napr. žalobca nebol oprávnený fakturovať dodávku
energií) a niektoré faktúry neboli žalovanému doručené vôbec. S poukazom na jednotlivé zmluvné dojednania (bod 4 Platobné podmienky) uzavretých zmlúv o dielo podľa názoru súdu žalobca pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dostatočným spôsobom neosvedčil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho záver o existencii pohľadávok voči žalovanému v deklarovanom rozsahu. Je nesporné, že preukázanie existencie uvedených pohľadávok bude predmetom konania vo veci samej, je však nevyhnutné, aby žalobca pre nariadenie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia poskytol súdu takú argumentáciu, ktorá bude bez prejudikovania konečného rozhodnutia vo veci a bez realizácie dokazovania v tomto štádiu konania osvedčovať relevantným spôsobom existenciu jeho nároku. Odvolací súd uvádza, že žalobca pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil dostatočným spôsobom dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana.
12. Súčasne možno považovať závery súdu prvej inštancie ohľadom neosvedčenia obavy o ohrození exekúcie v danom prípade za správne, pričom je potrebné zdôrazniť, že iba existencia samotnej pohľadávky takúto obavu neosvedčuje. Žalobca odôvodňuje obavu z ohrozenia výkonu exekúcie skutočnosťou, že žalovaný scudzuje nehnuteľnosti, ktorých sa má zabezpečovacie opatrenie týkať. Zo samotného scudzovania nehnuteľnosti nemožno bez ďalšieho osvedčovať tvrdenie žalobcu o nemajetnosti žalovaného. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný predával nehnuteľnosti pod skutočnú trhovú hodnotu, pričom je potrebné zdôrazniť, že ak i žalovaný scudzuje svoj majetok, nevyhnutne to neznamená, že tak robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu, keďže predajom, ak sa nejedná o odporujúci právnym úkonom, sa zmenila iba forma majetku, čo neznamená, že sa ním majetok priamo znížil. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil hrozbu zmarenia exekúcie, ktorá by mala vyplývať z aktuálnej finančnej situácie žalovaného alebo z úkonov žalovaného.
13. Odvolací súd za daného stavu dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
15. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).