Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 25.8.2020, v trestnej veci proti obž. V. S., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaný V. S., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom U. XXXX/X, N. N.,

uznáva sa za vinného, ž e

dňa 10.2.2019 v čase o 16.50 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia, ev. č. BB XXX GC, po ceste I/65 v obci Bzenica v smere Vyhne - Bzenica tým spôsobom, že v štvorramenej priesečnej križovatke nedal prednosť po hlavnej ceste jazdiacemu osobnému motorovému vozidlu zn. Toyota Prius, ev. č. ZH XXX BX, ktorého vodič V. A. viedol vozidlo v smere Žiar nad Hronom - Žarnovica, následkom čoho osobné motorové vozidlo Toyota Prius prednou časťou narazilo do pravej bočnej časti osobného motorového vozidla Škoda Felicia, čím porušil ustanovenia , , pričom vodič V. A. utrpel zranenia - pomliaždenie čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie hrudníka a natiahnutie krčnej chrbtice, ktoré si podľa lekárskej správy vyžiadali dobu liečenia od 10.2.2019 do 22.3.2019 a spolujazdkyňa vo vozidle S. Felicia L. S. utrpela roztrhnutie hrudnej srdcovnice, krvácavý šokový stav so stratou krvi mimo cievne riečisko, sériovú zlomeninu rebier prevažne vpravo, poranenie pľúc a pečene, krvácanie dutiny hrudnej a brušnej, ktorým po transporte do Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici dňa 10.2.2019 o 21.10 h podľahla,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania,

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa , Tr. zák. s poukazom na ustanovenie ,

- prečin ublíženia na zdraví podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v spojení s § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa súd ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., C. X a spoločnosti AUTO SPEED 77, s.r.o., IČO : 48 181 030, so sídlom M. U. XXX.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Sociálnej poisťovni Bratislava, pobočka Žiar nad Hronom, so sídlom Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, škodu vo výške 415,50,-Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 7.10.2019 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. zo dňa 4.10.2019 na obvineného V. S., nar. XX.X.XXXX v G., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného V. S.; výsluchom svedkov M. S., H. S. a V. A.; prečítaním znaleckého posudku Ing. V. R., znalca z odboru cestnej dopravy pod č. XXXXXXXXXXXX, ako i výsluchom znalca; prečítaním znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. N. K., PhD. a MUDr. M. G. pod č. XX/XX/XXXX, podľa , so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa .

Obžalovaný V. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení vyhlásil podľa , že je nevinný. Vypovedal, že si pamätá ako išli z wellness-u, že išli do auta a z parkoviska. Potom si nepamätá nič, ako vošiel do tej križovatky. Bolo to v nedeľu, bol v pohode, bolo len zopár kilometrov. Nebol vôbec unavený. Do wellness-u do Vyhieň zvykol chodiť častejšie. Z wellnessu občas chodievali buď na obed, alebo na Podzámčie. Zvykli sa chodiť najesť. Nikde sa v ten deň neponáhľali, bolo to v nedeľu poobede, nič také sa nedialo. Cestu pozná. Ako vodič si myslí, že bol dosť opatrný. Nikdy ešte do nikoho nenabúral, že by bol vinníkom nehody. Nemal ani priestupky za prekročenie rýchlosti, ak len kvôli tomu, že zle zaparkoval. Sám nechápe ako mohol vojsť do tej cesty. Nevie si to vysvetliť. Chodievali občas na Podzámčie alebo sa najesť do Koliby, ale presne si nepamätá. Od toho miesta z parkoviska si nepamätá nič. To vypovedal aj na polícii. Myslí si, že keby išiel ten druhý vodič päťdesiatkou, vôbec by k tomu nemuselo dôjsť. To mu povedali viacerí, že on musel ísť strašne rýchlo. Na otázku na akú vzdialenosť z križovatky je rozhľad smerom na Žiar nad Hronom, odpovedal, že asi 50 - 60 metrov.

Svedok poškodený V. A. vypovedal, že po dohode s pánom S. prepravoval auto do Žarnovice. Priebeh cesty bol normálny až na to, že pán mu skrížil cestu v Bzenici. On išiel vtedy rýchlosťou tak 65, keď vchádzal do obce Bzenica. Bol si vedomý, že prekročil rýchlosť, no rýchlejšie ako 65 km/h podľa neho nešiel. Vo vozidle bol sám. On ( obvinený ) tvrdil, že odbočoval do Žiaru, to ale nevie, kde šiel, bral to rovno - priamo na Bukovinu. Bol to moment a nedalo sa nič robiť. Zbadal ho možno kútikom oka. Čo bolo ďalej si vôbec nepamätá. Na otázku či auto Škoda plynulo išlo alebo sa pohýnalo, alebo odbočovalo odpovedal, že nevie. Keby bolo odbočovalo, tak odbočí, išlo ale rovno. Akou rýchlosťou to vozidlo išlo tiež nevie. Následne si pamätá až keď ho vytiahli von z auta. Na otázku či vie povedať v akej vzdialenosti od miesta nehody evidoval vozidlo, ktoré mu nedalo prednosť odpovedal, že ho skoro vôbec nevidel. Vyšiel zo zákruty a on pred neho, bola to sekunda, moment. Ani nereagoval, nedalo sa. Na otázku, či to

vozidlo vtedy stálo alebo bolo v pohybe odpovedal, že nevie. Nevnímal ani to, či vozidlo pred vchádzaním na hlavnú cestu zastavilo na značke stoj, daj prednosť v jazde. Pri nehode utrpel zranenia - narazený hrudný kôš, hlavu a mal monokle. Bol doma, na maródke 30 dní.

Svedok H. S., syn obžalovaného vypovedal, že pri nehode prítomný nebol. Myslí si, že ten vodič - poškodený musel ísť veľmi veľkou rýchlosťou ako šialenec. V čase skutku on nežil s rodičmi v spoločnej domácnosti. Vie však, že rodičia v tom období chodievali do wellness-u do Vyhieň. Otec bol podľa neho mimoriadne zodpovedný šofér. Nejazdil rýchlo a nie je to výbušný človek. V deň nehody pred skutkom neboli s otcom v kontakte. Vedel, že v ten deň idú do Vyhieň, ale stadiaľ nevie aký mali cieľ cesty.

Svedok poškodený M. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu volal poškodený V. A., že sa stala nehoda. On hneď sadol do auta, lebo bol doma a išiel na miesto činu, že čo sa stalo. Jednalo sa vtedy o oprávnenú jazdu. On vtedy požiadal V. A., aby priniesol auto zo Žiaru do Žarnovice. Vodič nevie presne aký čas u neho pracoval. Nebola však na neho nikdy žiadna sťažnosť. Jazdil po meste v Žarnovici. Vie, že má aj druhú prácu a toto robil popri práci. Bol bezproblémový.

Podľa záverov znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX . vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná, odvetvia technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. V. R. súd zistil, že technika a spôsob jazdy vodiča vozidla Škoda Felícia bola z technického hľadiska nesprávna. Nesprávnosť spočívala v tom, že v križovatke nezastavil a nedal prednosť vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste sprava. Vodič mohol z technického hľadiska správnym spôsobom a technikou jazdy dopravnej nehode zabrániť. Technika a spôsob jazdy vodiča osobného motorového vozidla Toyota Prius bola z technického hľadiska taktiež nesprávna, nakoľko jazdil v danom úseku rýchlosťou vyššou ako je predpísaná. Z technického hľadiska mohol nehode zabrániť správnym spôsobom a technikou jazdy. V čase dopravnej nehody sa vozidlo Toyota pohybovalo rýchlosťou cca 86 km/h a vozidlo Škoda rýchlosťou cca 53 km/h. Vodič vozidla Škoda z technického hľadiska mohol zrážke s vozidlom Toyota zabrániť tým, že v križovatke by dal prednosť vozidlu Toyota jazdiacemu po hlavnej ceste. Toto bol prvok nehodového deja, ktorý viedol ku kolíznej situácii. Vodič vozidla Toyota Prius z technického hľadiska mohol zrážke zabrániť tým, že by v danom úseku jazdil predpísanou rýchlosťou a nie rýchlosťou cca 86 km/h. Z technického hľadiska by zrážke zabránil z rýchlosti 50 km/h. V takom prípade by nedošlo ku zrážke, ale vozidlá by sa veľmi tesne minuli. Vozidlo Škoda by opustilo miesto zrážky tesne predtým ako by sa do miesta zrážky dostalo vozidlo Toyota. Takéto míňanie sa vozidiel však možno označiť za nebezpečné. Vzájomný dohľad vodičov je 72 metrov. Výhľadové pomery oboch vodičov boli dobré, pričom križovatka je osvetlená pouličným osvetlením. Rozbor nehodového deja bol vykonaný pomocou simulačného výpočtového programu PC Crash 8.2, ktorý využíva trojrozmerný matematický model vozidiel pre simuláciu dopredným výpočtom. To znamená, že vstupné údaje sa menia a zadávajú tak, aby vypočítaná konečná poloha a pohyb počas nehodového deja čo najviac zodpovedali skutočnej konečnej polohe a pohybu vozidiel.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. N. K., PhD. a MUDr. M. G. pod č. XX/XX/XXXX vyplynulo, že smrť pošk. L. S. nastala v priamej časovej a príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 10.2.2019. Následkom nehody utrpela viacpočetné zranenia, ktoré svojím charakterom a závažnosťou boli zraneniami bezpodmienečne smrteľného charakteru. Príčinou smrti menovanej bol úrazovo krvácavý šokový stav so stratou krvi mimo cievne riečisko pri roztrhnutí hrudnej srdcovnice, sériových zlomeninách rebier, prevažne vpravo s poranením pľúc, pečene a zakrvácaním dutiny hrudnej a brušnej ako následok dopravnej nehody. Pri obhliadke a súdnej pitve neboli zistené žiadne charakteristické poranenia, ktoré by svedčili pre tú skutočnosť, že v čase kolízie by bola poškodená pripútaná bezpečnostným pásom.

Poškodený V. A. utrpel podľa lekárskej správy MUDr. F. Z., RS O., s.r.o. zo dňa 22.3.2019 ( č.l. 194 spisu ) nasledovné zranenia - pomliaždenie čelovej oblasti hlavy vľavo ( podkožný hematóm ), pomliaždenie hrudníka a natiahnutie krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadali dobu liečenia od 10.2.2019 do 22.3.2019 s práceneschopnosťou vystavenou od 11.2.2019 do 10.3.2019.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania. Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. spácha ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona. V oboch prípadoch sa jedná o trestné činy majúce charakter prečinu ( § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ). Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní minimálne okolo 7 dní. Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu ( cerebrálna smrť ). V zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie tiež spáchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný V. S. sa dopustil skutku tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ako aj prečinu ublíženia na zdraví podľa 158 Tr. zák., keďže inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania tzn. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák., zároveň inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Obžalovaný ako vodič motorového vozidla zn. Škoda Felicia, ev. č. BB XXX GC porušil predovšetkým povinnosť uloženú mu ako vodičovi v zmysle o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len "zákon o cestnej premávke" ), a to povinnosť podľa ust. zákona, podľa ktorého „Vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare“. Podľa záveru súdu nepochybne možno porušenie uvedenej povinnosti obžalovaným vodičom považovať za okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby t.j. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona v zmysle Tr. zák.. Podľa ustálenej judikatúry sa za porušenie dôležitej povinnosti považuje porušenie takej povinnosti, ktoré má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda kde jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku.

Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania činu. Na svoju obranu uviedol, že si vôbec nepamätá ako vošiel do križovatky, ani kam chcel s vozidlom pokračovať v jazde, teda či priamo - smerom na Bukovinu, alebo odbočiť vpravo na Žiar nad Hronom alebo vľavo na Žarnovicu, keďže z wellness-u zvykli chodievať i do koliby v obci N. či do Podzámčia. Za vinníka nehody považuje vodiča vozidla Toyota, ktorý išiel výrazne vyššou rýchlosťou ako bola povolená v obci. Vodič vozidla zn. Toyota Prius, ev. č. ZH XXX BX V. A. pred súdom vypovedal, že je pravdou, že keď vchádzal do obce Bzenica, prekročil povolenú rýchlosť jazdy, pričom podľa neho jazdil najviac 65 km/h. Ako vyšiel zo zákruty, na moment zaregistroval vozidlo, ktoré mu nedalo prednosť v jazde a išlo rovno - priamo na Bukovinu. Nedalo sa už nič robiť ani zareagovať a došlo k zrážke.

Ako vyplýva z jednotlivých dôkazov, k porušeniu predpisov o cestnej premávke došlo zo strany oboch účastníkov dopravnej nehody. Vodič V. A. porušil prepisy tým, že prekročil povolenú rýchlosť jazdy v obci. Obžalovaný vodič porušil pravidlá cestnej premávky tým, že nedal prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste. V zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o cestnej premávke „danie prednosti v jazde“ je definované ako povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Podľa záverov znalca mohol každý z vodičov z technického hľadiska zabrániť zrážke - obžalovaný tým, že by dal prednosť v jazde vozidlu Toyota jazdiacemu po hlavnej ceste a vodič V. A. tým, že by jazdil v danom úseku povolenou rýchlosťou. Podľa záveru súdu primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie obžalovaného, ktorý vošiel do križovatky z vedľajšej cesty a nedal prednosť v jazde vozidlu Toyota. Sám obžalovaný vypovedal, že si vôbec nepamätá ako vošiel do križovatky ani na ktorý smer chcel

ďalej odbočiť. Taktiež nevedel uviesť, či registroval vozidlo Toyota prichádzajúce po hlavnej ceste z jeho pohľadu sprava resp. prečo by toto vozidlo nezaregistroval a nedal mu prednosť v jazde. Zo zápisnice o ohliadke i znaleckého posudku Ing. R. pritom vyplýva, že obžalovaný nepochybne mal možnosť vidieť prichádzajúce vozidlo Toyota, a to na vzdialenosť približne 70 metrov, pričom v danom úseku, keďže sa jedná o obec, bola križovatka osvetlená verejným osvetlením a viditeľnosť nebola znížená vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok. Zo vzájomného postavenia vozidiel pri zrážke a miesta stretu možno predpokladať, že obžalovaný chcel pokračovať buď priamo na obec Bukovina alebo odbočiť vľavo v smere na Žarnovicu.

Na strane obžalovaného ide o zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/ Tr. zák.. Podľa tohto ustanovenia je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. V praxi sa nezriedka stáva, že predpisy o cestnej premávke porušia obaja účastníci dopravnej nehody. V takýchto prípadoch vychádza judikatúra súdov z tzv. princípu obmedzenej dôvery, podľa ktorého sa vodič môže spoliehať na to, že ostatní účastníci dopravy dodržia dopravné predpisy, pokiaľ z konkrétnej situácie nevyplynie opak. Od účastníka cestnej premávky teda nemožno spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi. O zavinenie z nedbanlivosti môže ísť len vtedy, pokiaľ povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného sú dané súčasne. V danom prípade obidve tieto podmienky u obžalovaného splnené boli, keďže obžalovaný ako vodič mal jednak právnym predpisom stanovenú povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste a mal aj možnosť zrážke zabrániť tým spôsobom, že by neuskutočnil odbočovací manéver resp. nevošiel na hlavnú cestu v čase, kedy objektívne prichádzalo z jeho pohľadu sprava vozidlo Toyota Prius. Vodič vozidla Toyota jazdil pred nehodou vo svojom jazdnom pruhu, avšak rýchlosťou výrazne vyššou ako bola v danom úseku povolená. Z analýzy nehodového deja znalcom vyplýva, že v čase, keď sa vozidlo Toyota Prius nachádzalo na hranici dohľadu na križovatku t.j. cca 72 metrov, vozidlo Škoda bolo vzdialené od križovatky cca 45 metrov a do času zrážky zostávalo uplynúť cca 3 sekundy. V čase, keď vodič vozidla Škoda vchádzal do križovatky a bol už cca 2 metre v protiidúcom pruhu ako jazdilo vozidlo Toyota, vodič vozidla Toyota mohol až v tomto čase spozorovať, že vozidlo Škoda pred križovatkou nezastavilo. V tom okamihu bolo vozidlo Toyota vzdialené od miesta zrážky cca 11 metrov a vozidlo Škoda cca 4 metre a do zrážky zostávalo uplynúť cca 0,5 sekundy. Uvedené zodpovedá i výpovedi pošk. vodiča V. A., že vozidlo Škoda vo svojom jazdnom pruhu zaregistroval až bezprostredne pred zrážkou, nestihol naň nijako zareagovať a nevyhnutne došlo ku zrážke. Znalec z odboru cestnej dopravy Ing. V. R. na hlavnom pojednávaní ku záverom písomného znaleckého posudku navyše doplnil, že vodič vozidla Škoda Felícia vošiel do križovatky tak, že s vozidlom nezastavil, ale pokračoval priamo cez križovatku. Celkový spôsob jazdy obžalovaného bol nesprávny, pretože sa do križovatky blížil, ako by bol na hlavnej ceste, teda rýchlosťou vyššou ako 50 km/h. Pred križovatkou nezastavil ani neznižoval rýchlosť tak, aby prípadne mohol zastaviť. Vodič vozidla Škoda nedal prednosť v jazde vozidlu Toyota resp. naň vôbec nereagoval, hoci ho mohol vidieť a mal možnosť toto vozidlo spozorovať v takej vzdialenosti, že mu muselo byť jasné, že nedokáže prejsť. Obžalovaný vodič teda mal dostatočný časový priestor, aby mohol zrážke zabrániť pri správnom spôsobe jazdy. Vodič vozidla Toyota mohol spozorovať a reagovať až vo vzdialenosti 11 metrov od miesta zrážky, čo bola taká krátka vzdialenosť, že zareagovať nestačil. Skôr nemal prečo reagovať na vozidlo prichádzajúce z vedľajšej cesty, nakoľko išiel po hlavnej ceste a predpokladal, že vodič Felície zastaví alebo odbočí doprava. Keby vodič vozidla Toyota jazdil predpísanou rýchlosťou, tak by sa pravdepodobne vozidlá boli minuli na centimetre alebo by narazil do zadnej časti Felície. Aj v takomto prípade by však vodič Felície z technického hľadiska nedal prednosť v jazde vozidlu Toyota. Vypočítané rýchlosti vozidiel pred zrážkou sú pritom v intervale plus mínus 5 až 10 percent.

Z uvedeného je zrejmé, že hoci i vodič vozidla Toyota Prius porušil závažným spôsobom predpisy o cestnej premávke, keď jazdil v obci rýchlosťou vypočítanou znalcom cca. 86 km/h, avšak prekročenie povolenej rýchlosti nebolo primárnou príčinou vzniku nehody. Pokiaľ by obžalovaný dal vozidlu Toyota prednosť v jazde ( pričom objektívne tak urobiť mal aj mohol ) a nevošiel by do jeho jazdného pruhu, k nehode by nedošlo. Znalec ďalej konštatoval, že v prípade dodržania povolenej rýchlosti jazdy 50km/ h zo strany vodiča Toyota Prius, by sa vozidlá za takejto situácie pravdepodobne veľmi tesne minuli, avšak jedná sa o hypotetický záver, keďže vypočítané rýchlosti vozidiel v čase pred zrážkou nie sú úplne exaktné a sú vo vyššie uvádzanom intervale. Predpokladom výroku o vine je zistenie, že medzi zavineným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom spočívajúcim v ujme na živote a

zdraví inej osoby existuje príčinná súvislosť, o čom súd nemal pochybnosť. Spoluzavinenie na strane poškodeného nevylučuje nedbanlivostné zavinenie obžalovaného. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje aj keď ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku ( i spoluzavinenie na strane poškodeného ), avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. Pokiaľ z hľadiska vzniku uvedeného následku má príčinný význam i konanie inej osoby ako obžalovaného, nie je to dôvodom k tomu, aby obžalovaný nebol uznaný vinným, a to ani za situácie, kedy táto iná osoba nebola odsúdená resp. voči nej ani nebolo začaté trestné stíhanie príp. by mala byť postihnutá za spáchanie priestupku. Mieru spoluzavinenia poškodeného, ktoré nepochybne v danom prípade malo významný vplyv na následok dopravnej nehody súd zohľadňoval pri ukladaní trestu.

Pokiaľ obhajoba navrhovala doplnenie dokazovania vypracovaním kontrolného resp. nového znaleckého posudku znalcom z odboru cestnej dopravy, súd tento návrh s poukazom na odmietol. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, vrátane znaleckého posudku a výpovede znalca Ing. V.a R.a na hlavnom pojednávaní, podľa záveru súdu možno zistiť skutkový stav veci bez dôvodných pochybností, umožňujúci súdu spravodlivo vo veci rozhodnúť. Navyše súd poznamenáva, že právo obstarávať a predkladať dôkazy má aj obžalovaný a pokiaľ tento mal pochybnosti o odborných záveroch znaleckého posudku Ing. V.a R.a, mal možnosť požiadať sám iného znalca z príslušného odporu o vypracovanie znaleckého posudku na vlastné náklady.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa mal súd preukázané, že obžalovaný V. S. má podľa aktuálneho odpisu registra trestov jeden záznam. Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 27.9.2017, právoplatným dňa 27.10.2017 bol uznaný vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok. Podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča bol 14-krát postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to vrátane zavinenia dopravnej nehody dňa 16.9.2017 ( rozhodnutie ORPZ ODI Banská Bystrica zo dňa 22.2.2018, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 150,-Eur a zákaz činnosti na 10 mesiacov ). U páchateľa bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. tzn. spáchanie viacerých - dvoch trestných činov. Na druhej strane neboli zistené žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák.. V danom prípade sa jedná o jednočinný súbeh trestných činov, takže súd ukladal úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona, podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejšie trestný, ktorým je prečin usmrtenia. Základná trestná sadzba podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. predstavuje 2 až 5 rokov. Po použití ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona, zohľadňujúc prevahu priťažujúcich okolností dochádza k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu tzn. na 3 roky ( výpočet z rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 8 Tr. zákona ). Po vyhodnotení osoby páchateľa, s prihliadnutím na jeho doterajší život, ako aj okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na naplnenie účelu trestu bude postačovať uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici ( zvýšenej ) trestnej sadzby vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na dlhšiu skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom. Takýto trest súd považuje za primeraný a dostatočný jednak z hľadiska prevýchovného ako aj preventívneho a represívneho pôsobenia na páchateľa. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. rozhodnúť, že uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 3 rokov, keďže k spáchaniu činu došlo pri riadení vozidla obžalovaným v cestnej premávke, a to práve v dôsledku porušenia právnych noriem upravujúcich pravidlá cestnej premávky.

Podľa súd priznal nárok na náhradu škody uplatnený poškodeným Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom, a to z titulu regresného nároku za vyplatené dávky nemocenského poškodenému V.ovi A. v zmysle o sociálnom poistení v platnom znení, v celkovej výške 415,50,-Eur ( potvrdenia o vyplatených dávkach sa nachádza na č. l. 73 spisu ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.