Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/119/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., so sídlom Vlčany 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, zastúpený advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100483175/2020 zo dňa 21.02.2020 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100483175/2020 zo dňa 21.02.2020, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.05.2020 (ďalej len „správny súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100483175/2020 zo dňa 21.02.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 610029/2019 zo dňa 06.11.2019, ktorý žalobcovi vyrubil za zdaňovacie obdobie jún 2011 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,XX EUR.

2. Spolu so správnou žalobou, podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím uloženú povinnosť uhradiť na účet správcu dane vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,XX EUR žalobca doposiaľ neuhradil, pretože z dôvodov uvedených v žalobe, považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Aj keby si uloženú povinnosť žalobca splniť chcel, nemôže tak v plnom rozsahu učiniť, pretože takýmito finančnými prostriedkami nedisponuje. Keďže vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty je splatný a rozhodnutia orgánov finančnej správy v súlade s platnou právnou úpravou nadobudli právoplatnosť, predmetné rozhodnutia sú aj vykonateľné. Okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí alebo inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí hrozí žalobcovi závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v nasledovných skutočnostiach:

- v súvislosti s aktuálnou spoločensko-ekonomickou situáciou spôsobenou epidémiou ochorenia COVID-19 vyvolaného koronavírusom (SARS-CoV-2) v Slovenskej republike (ďalej aj „epidémia“) a opatreniami prijatými príslušnými orgánmi verejnej správy na zamedzenie šírenia ochorenia, žalobca predpokladá negatívny dopad na svoju obchodnú činnosť,

- znížená spotreba v období mimoriadnej situácie, pokles dopytu obchodných partnerov spôsobený opatreniami na zamedzenie šírenia ochorenia, neistota ohľadom budúceho vývoja epidémie a rapídny (niekoľkotýždňový) pokles cien ropy ovplyvňuje likviditu žalobcu. V dôsledku zložitej ekonomickej situácie žalobca nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami a nie je v súčasnosti schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, aby dokázal splniť záväzok voči správcovi dane, ktorý mu vznikol na základe rozhodnutí,

- na základe napadnutých rozhodnutí môže žalovaný viesť exekúciu na majetok žalobcu, čo by malo likvidačný dopad na majetkovú sféru žalobcu a znamenalo by krajne nepriaznivý zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu s dôsledkom predĺženia spoločnosti, ukončenia podnikateľskej činnosti, zrušenia pracovných miest zamestnancov a v konečnom dôsledku zánik žalobcu,

- nezaplatením splatnej dane určenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v plnej výške je žalobca vystavený aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. Žalobca má za nepochybné, že z uvedených dôvodov vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí zakladá existenciu závažnej ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi. V prípade výkonu rozhodnutí by ochrana práv žalobcu stratila význam, čím by bola odopretá spravodlivá ochrana subjektívnych práv žalobcu pred nepriaznivými účinkami rozhodnutia žalovaného.

3. Žalobca tiež poukázal, že proti verejnému záujmu na riadnom výbere daní stojí hrozba vyvodenia zodpovednosti voči orgánom verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami. V prípade, že žalobca bude úspešný v súdnom prieskume rozhodnutí, uplatní si nárok na náhradu škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4. Žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevznikne žiadna ujma žalovanému ani iným osobám na rozdiel od situácie, keď by malo dôjsť k okamžitému výkonu rozhodnutia žalovaného.

5. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 21.07.2020, v rámci ktorého zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že žalobca v podanej žalobe nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy prípadne ukončenie podnikateľskej činnosti a strata schopnosti plniť svoje záväzky. Vzhľadom na uvedené, žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

8. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v a .

11. Správny súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

12. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odsekoch 2. až 4. tohto uznesenia, pričom správnemu súdu nijako neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v . Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca neosvedčil, že nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu vyrubeného rozdielu dane predmetným rozhodnutím, ani nijako bližšie neodôvodnil a ani neosvedčil vznik značnej hospodárskej a finančnej škody, a z toho vyplývajúci likvidačný následok uvádzaný v správnej žalobe (znížená spotreba v období mimoriadnej situácie, pokles dopytu obchodných partnerov spôsobený opatreniami na zamedzenie šírenia ochorenia, svoje majetkové pomery a neuviedol ani skutočnosti, či mu v súvislosti s prijatými obmedzujúcimi opatreniami v dôsledku šírenia vírusu COVID-19 bola poskytnutá finančná pomoc od štátu na zmiernenie dopadu týchto opatrení, v akej forme a v akej výške bola poskytnutá, prípadne či žiadosť o takúto pomoc bola žalobcovi zamietnutá alebo, že žalobca nemá nárok na poskytnutie takejto pomoci).

13. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Vzhľadom na uvedené, súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe, rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane.

14. V prejednávanej veci je správny súd názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nijako neosvedčil dôvody pre jeho priznanie, ale len konštatoval, že v prípade nepriznania odkladného účinku mu hrozí značná hospodárska a finančná škoda, ktorá by pre neho mala likvidačný charakter. Správny súd uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktoré by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

15. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“ V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. .

16. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Preto správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).