Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/98/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov a Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci odsúdeného X. K., nar. XX.XX.XXXX v V., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.06.2020, č. k. -17, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.08.2020 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného X. K. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa , (ďalej len „Tr. zák.“) zamietol žiadosť odsúdeného X. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.09.2016, sp. zn. podľa Tr. zák. v trvaní 3 roky, ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie súd I. stupňa odôvodnil vecne zistením, že vykonaním zo zákona určenej časti trestu splnil odsúdený formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, zároveň vo výkone trestu preukázal polepšenie a tak splnil aj jednu z dvoch materiálnych podmienok, avšak súčasne nespĺňa druhú materiálnu podmienku. Dôvodil, že z odpisu registra trestov odsúdeného je zrejmé, že týmto druhom trestu na odsúdeného už v minulosti bolo pôsobené, no účel trestu dosiahnutý nebol. Odsúdený vykonával prvý nepodmienečný trest odňatia slobody už za odsúdenie v roku 1992, následne vykonával ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a 7 mesiacov, z ktorých bol podmienečne prepustený dňa 21.09.2000. Následne vykonával 10 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody v II. NVS, z ktorého bol 29.11.2005 podmienečne prepustený. V roku 2008 bol opätovne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 24.04.2008. Nasledovali ďalšie odsúdenia, a to v roku 2010 na trest odňatia slobody 2 roky, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 08.11.2011. V roku 2012 bol odsúdený na 7 mesačný trest odňatia slobody v strednom stupni stráženia, ktorý vykonal dňa 05.02.2013 a v roku 2014 bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 10 mesiacov, ktorý vykonal dňa 13.03.2018. V súčasnosti odsúdený vykonáva najdlhší trest, avšak len z tejto skutočnosti nemožno prezumovať dosiahnutie účelu trestu. Odsúdený je špeciálnym recidivistom k majetkovej trestnej činnosti, na ktorého doterajší výkon trestu nemal prevýchovný účinok, a preto nemožno predpokladať dosiahnutie účelu trestu pomerným výkonom trestu odňatia slobody. Okresný súd si bol vedomý tej skutočnosti, že na správanie odsúdeného a na páchanie trestnej činnosti mala vplyv aj jeho závislosť, no zavinenie za tieto okolnosti je potrebné pričítať výlučne odsúdenému.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, v ktorej uviedol, že terajší trest je trestom najdlhším a je mu dostatočným ponaučením. Stratil otca a jeho matka tiež nie je na tom najlepšie. Snažil sa od začiatku výkonu trestu pracovať a správať sa tak, aby dostal poslednú šancu. Čo však človek robí je podľa neho zbytočné, lebo mu je stále vytýkaná minulosť. Je po operácii srdca a robil prácu s ktorou mali problém aj zdraví. Urobil všetko, aby mohol byť prepustený na slobodu. Za

spáchaný trestný čin by od nového roku dostal maximálne dva roky. Na záver sľúbil, že bude viesť riadny život a trestnej činnosti sa nedopustí.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.09.2016, sp. zn. . Formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. odsúdený už splnil vykonaním dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu preukazuje jeho polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak spĺňa jednu z dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho trestnú minulosť, a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov zaznamenaných celkom 14 (!) odsúdení a navyše bol z výkonu trestu viackrát podmienečne prepustený. Odsúdený v minulosti mal možnosť preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy bol na slobode, prejavoval opakovane sklony k páchaniu trestnej činnosti. Jeho sľub, že už nebude páchať trestnú činnosť, tak vyznieva účelovo.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky (spĺňa len jednu z nich) vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.