Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-104-2020.pdf
PDF · 99.03 KB
Case nature
Subarea
8Co/104/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: V.. U. H., T.. XX.XX.XXXX, H.: Č. XXXX/XX, H., zastúpeného: Hagyari & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 51 473 208, proti žalovanému: V.. V. W., T.. XX.XX.XXXX, H.: G. D. XXXX/XX, H., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. júna 2020, č.k. 56C/31/2020-22, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Ž. N. Z. S. C. D. O. C. G. Č.. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX, C. D. G. G. XX H.. B., C.. B. Č.Š.. V., G. G. Č. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., S. C. F. C. Z. T., na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B. D. X I., S. C. F. C. Z. T.S., J. na W. D. Č.. XXXX, pre Y. Ú. C.Z., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., C. O. D. na C. G. Č.. XX U., Z. Ž. Z. S. C. O. G. C. G. Č.. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX C. D. G. G. XX H.. B., C.. B.. Č.. V. G. G. Č.G. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I. S. C. F. C. Z. T., na C. Č.. XXXX/ XXX B. D.Ý. XX I. S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B. D. X I., S. C. F. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX pre Y. Ú. C.Z., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., T. D. D. N. O. C.. Žalovaného poučuje, že má možnosť podať proti žalobcovi na príslušnom všeobecnom súde žalobu o uloženie povinnosti žalobcovi strpieť užívanie parkovacieho státia č. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX, C. D. G. G. XX H.. B., C.. B. Č.. V., G. G. Č.G. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/ XXX B. D. XXXX I., S. C. F. C. Z. T., na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B. D.I. X I., S. C. F. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX, pre Y. Ú.F. C., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., Ž. U., Ž. Ž. N. B. O. D. na C. G. Č.. XX H. B., Z. U. Z. C., ak H. U. Ž. Z. S. C. O. G. C. G.Á. Č.. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX C.R. D. G. G. XX H.. B., C.. B.. Č.. V. G. G. Č. XXXX, C.Ý. na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I. S. C. F. C. Z. T.S., na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I. S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B. D. X I., S. C. zaG. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX pre Y. Ú.F. C., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., B. D. D. N. O. C.. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému ako držiteľovi práva výlučne užívať parkovacie státie č. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX, C. D. G. G. XX H.. B., C.. B. Č.. V., G. G.I. Č. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I., S. C. F. C. Z. T.S., na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B. D.Ý. X I., S. C. F. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX, pre Y.W. Ú. C., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., O. C. O. D. na C. G. Č.. XX U., Z. Ž. Z. S. C.D. O. G. C. G. Č.. XX D. T. C. Č.. XX na X. C. D. D. Č.J. XX- XX C. D. G. G. XX H.. B., C.. B.. Č.. V. G. G. Č. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XXXX I. S. C. F. C. Z. T., na C. Č.. XXXX/XXX B. D. XX I. S. C. F. C. Z. T., na C. XXXX/XXX B. D. X I., S. C. F. C. Z. T., J. na W. D. Č.. XXXX pre Y. Ú. C., B.: H.-I..Č.. C., B. H. D., neobmedzoval vo výkone jeho užívacieho práva. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Poukázal na to, že žalobca svoj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru Č.. XX na X. C. D. D. Č. XX-XX C. D. G. G. XX H.. B., C.. B.. Č..V. G. G. Č. XXXX, na C. C.. Č.. XXXX/XXX, C.. Č.. XXXX/XXX Z. Č.. XXXX/XXX, D. J. na W. D. Č.. XXXX pre Y..Ú.. C., B.: H.-I..Č.. C.Z., B. H. D., D. C. X/XX, C. G. U. I. G. C. D. O.Í. K. G. Č.. XX (Ď. W. Z. ". G.U. Č.. XX"). Ž. N., M. D. C. X/XX, G. U. V.R. T. C. Z. G. N. G. N. G. C. D. O. G. K. G. Č.. XX (Ď. W. Z. ". G. Č.. XX"). C.S. G. D. Č., B. Y. Ž. T. G. C. Y. T. C. Z. teda Z. C. D. O. C. G. Č.. XX, D. C. G. Č.. XX U., Ž. Ž. T. C. O. G. I. D. na G. C. G. Č.. XX, Y. Y. I. C. C. D. R. O.D., D. Z. T. S. G. I. D.. Po C. D. C.D. na Ž. H. Ž. C.. Č. O., Ž.J. Ž. H. I. F. O. Z. C. G. Č.. XX. T.G. G. D. Z. XXXX Ž. T. S. H.R. S. Č. XX-XX Z. F. O. C. G. Č.. XX. U. C. G. D. O. U., Ž. C. F. S. D.B. O. C. Ž. Y. C. G. Č.. XX, Y. O. G. I. D. na B. Č. I. C. G., Č. H. Ž. D. T. Z. D. S. N. I. D. Z. D. O. N. I. D. na C. G. Č.. XX. Y. Ž. S.S. Y. C. F. Z. B. D. O. C. Ž. Y. C. G.Á. Č.. XX. F. Q. C. G. Č.. XX D., Ž. Ž. F. O. G. I. D. na C. S. Č., C.B. F. S. G. T. I. B. Ľ. S. Č. X. XX-XX X.. Pokiaľ by žalovaný umiestňoval svoje motorové vozidlo rovnomerne medzi oddeľovacie čiary, na strane žalobcu by nedochádzalo k vyššie uvedeným problémom. Žalobca oslovil žalovaného za účelom vyriešenia vzniknutej situácie, pričom ho požiadal aby umiestňoval svoje motorové vozidlo medzi oddeľovacie čiary tak, aby žalobca nebol obmedzený na jeho užívacom práve k parkovaciemu státiu č. XX. Žalovaný však na uvedené reagoval negatívne, so žalobcom nemá záujem komunikovať a nie je ochotný vzniknutý problém riešiť. Žalovaný žalobcovi uviedol, že tak ako svoje motorové vozidlo parkuje, tak ho parkovať aj môže a aj naďalej bude. Nakoľko sa žalobca nedokázal so žalovaným dohodnúť a žalovaný účelovo umiestňuje svoje auto tak, že mu bráni v riadnom a nerušenom užívaní jeho užívacieho práva k parkovaciemu státiu č. XX, privolal na miesto dopravných policajtov, avšak tí mu uviedli, že nakoľko ide o súkromný pozemok, nemôžu vzniknutú situáciu riešiť. Obrátil sa aj na správcu nebytového priestoru, avšak ten mu tiež uviedol, že riešenie uvedeného problému nie je v jeho kompetencii. Do riešenia problému s parkovaním sa zapojil aj predchádzajúci spoluvlastník nebytového priestoru a užívateľ parkovacieho státia Č.. XX C.. D. Č., ktorý ho smeroval slovne tak, aby žalovanému umožnil parkovanie na parkovacom státí č. XX a aby mu nerobil s týmto problémy. Uvedené vyústilo do podania trestného oznámenia žalobcom dňa 05.05.2020 na OO PZ Petržalka sever, ČVS: ORP-530/PS-B5-2020, na D. Č., ktorý sa mu dňa 05.05.2020 telefonicky vyhrážal i so slovami, že sa mu má najbližšie dni žalobca vyhnúť, lebo keď ho stretne tak ho vyfacká tak, že mu spraví hanbu, že je na neho nahnevaný a že sa má držať toho čo mu povedal. Taktiež mu v predmetnom telefonáte uviedol že jeho súčasný sused - žalovaný ho uprace a to takým spôsobom, že sa mu o takom ani nesnívalo. Snažil sa vyriešiť vzniknutú situáciu zmierlivo, avšak zo strany žalovaného je zrejmá neochota a účelová snaha o jeho vyštvanie z parkovacieho státia č. XX za účelom získania možnosti využívať ho. S ohľadom na uvedené mu neostala iná možnosť ako domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobca poukázal na § 3 ods. 1, § 126 ods. 1, § 127 Občianskeho zákonníka, na § 11 ods. 1, § 20a ods. 1 zákona č. § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 330 ods. 2 písm. d) C.s.p. a konštatoval, že každý je pri výkone svojho práva povinný dbať na to, aby bez právneho dôvodu nezasahoval do práv a oprávnených záujmov iných osôb a takýto výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Subjektívne práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene a subjekty právnych vzťahov sú pri výkone svojich subjektívnych práv a povinností povinné rešpektovať výkon práv a povinností iných subjektov a dodržiavať potrebnú mieru tolerancie vo vhodnej miere a únosnosti. Žalobca je obmedzený žalovaným vo svojom výlučnom užívacom práve k parkovaciemu státiu č. XX a to priamym a účelovým konaním žalovaného a má za to, že nie je v súlade s dobrými mravmi, aby bol ako držiteľ užívacieho práva na základe svojvôle žalovaného obmedzený, resp. vylúčený, z možnosti využívať toto právo. Z uvedených dôvodov mal za to, že na jeho strane existuje dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov, nakoľko súčasná situácia mu priamo obmedzuje možnosť výkonu jemu prislúchajúceho užívacieho práva. Nemôže totiž užívať svoje parkovacie státie, nakoľko nie je schopný po zaparkovaní zo svojho motorového vozidla vystúpiť, resp. následne nastúpiť, prípadne nie je schopný svoje motorové vozidlo na parkovacie státie zaparkovať a musí hľadať alternatívne parkovanie, čo však v rámci garáže v mieste jeho bydliska nie je možné nakoľko každé parkovacie státie prislúcha ku konkrétnemu bytu, a teda všetky parkovacie miesta majú svojich užívateľov. Vznikajú mu tak problémy, ktoré musí riešiť na pravidelnej báze a ktoré mu strpčujú život. Preto je potrebné v tomto prípade nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému umiestňovať veci na parkovacie státie č. XX tak, aby ho neobmedzoval v užívaní susediaceho parkovacieho státia č. XX, čím bude mu žalobcovi poskytnutá právna ochrana. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 5.5.2020, čiastočné výpisy z listu vlastníctva č. XXXX a fotodokumentáciu so zaparkovaným autom žalovaného. Na základe tvrdení žalobcu a ním predložených listín dospel súd prvej inštancie, vychádzajúc z ust. § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1,2 C.s.p., k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Z predložených dôkazov zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru č. XX na X. C. D. D. Č.R. XX-XX C. D. G. G. XX H.. B., C.. B.. Č..V. G. G. Č. XXXX, C. na C. Č.. XXXX/XXX, C. Č.. XXXX/XXX Z. C. Č.. XXXX/XXX, J. na W. Č.. XXXX pre Y..Ú.. C., D. C. X/XX, C. G. U. I. G. C. D. O.D. K. G. Č.. XX G. B. XXX Z. Ž. N. D. C. X/XX C. G. U. T. C. Č.. XX, C.B. G. N. G. N. G. C. Ž. D.T. O. K. G. Č.. XX G. B.J. XXX. Podľa C. Q. I. D. N., J.: H.-XXX-R., C. na C. G., Y. N. B. Č. XXX teda C. G. Č.. XX. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa však žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť, aby užíval výlučne parkovacie státie č. XX, hoci z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že motorové vozidlo N. EČV: H.-XXX-R., ktoré by podľa tvrdenia žalobcu malo patriť žalovanému, parkuje na parkovacom státí, ktoré je označené číslom XXX teda C. G.U. Č.. XX, ktoré je oprávnený využívať žalobca. Žalobca pritom v návrhu uviedol, že predložená fotodokumentácia preukazuje, že žalovaný umiestňuje svoje motorové vozidlo N. J.. H.-XXX-R. na C. G.U. Č.. XX a spôsobom parkovania obmedzuje žalobcu na jeho parkovacom státí č. XX. Na základe uvedeného dospel záveru, že žalobcom pripojené listiny nepreukazujú ním tvrdené skutočnosti, a preto jeho návrhu nebolo možné vyhovieť. O náhrade trov konania nerozhodoval, nakoľko v tomto štádiu konania by rozhodovanie o náhrade trov konania bolo nehospodárne, keďže rozhodnutie by sa muselo doručovať aj žalovanému, ktorý sa o konaní zatiaľ ani nedozvedel. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. V prvom rade poukázal na to, že zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko nie je správny. Na ním predloženej fotodokumentácii má žalovaný umiestnené svoje motorové vozidlo N. J.D. H.-XXX-R. na C. G. G. B. XXX a on má umiestnené svoje vozidlo na susediacom parkovacom státí označenom ako XXX. Na W. Č.. XXXX N. Y. C. G.U. C. C. Č. - C. G. Č.. XX na W. Č.. XXXX J. C. Č.G. XXX Z. C. G. Č.. XX na W. Č.. XXXX J. C. Č. XXX. F. D. F. W. Č.. XXXX na G.. XXX kde začína evidencia všetkých parkovacích státí s ich označeniami, však vyplýva, že evidencia začína poradovým č. 2. Z uvedeného dôvodu na LV č. XXXX bolo parkovaciemu státiu č. XX C. C. Č. XXX a parkovaciemu státiu č. XX H. C. C. Č. XXX. Pokiaľ by evidencia poradových čísel parkovacích státí na LV č. XXXX začala riadne poradovým číslom 1 a nie číslom 2, nedošlo by k rozdielu medzi označeniami na LV č. XXXX a reálnym označeniam parkovacích státí, ako to vyplýva z ním predloženej fotodokumentácie. Na podporu uvedených skutočností k odvolaniu pripojil aj vyjadrenie správcu nebytového priestoru v ktorom sa garážové státia nachádzajú, spoločnosti SAWBAC Slovensko, a. s. a Úplný výpis z LV č. XXXX. Poukázal na to, že pri formulácii petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a opisu skutkového stavu sa riadil číselným označením parkovacích státí uvedených na LV č. XXXX pre kat. územie C., B.: H.-I..Č.. C., okres Bratislava D. tak, aby bolo rozhodnutie vydané v súlade s existujúcim právnym stavom a bola zachovaná prípadná možná vymožiteľnosť ním uplatneného nároku. Skutkový stav zistený súdom je teda nesprávny, pričom uvedené viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Má za to, že na jeho strane existuje nárok na poskytnutie predbežnej ochrany jeho práv vo vzťahu k žalovanému, pričom nutnosť úpravy pomerov bola súdu dostatočne preukázaná, nakoľko žalovaný mu bráni v riadnom užívaní jeho parkovacieho státia č. XX účelovým umiestňovaním svojho motorového vozidla na parkovacom státí č. XX na deliacu čiaru medzi týmito parkovacími státiami a vyjadril sa, že svoj spôsob parkovania nemieni zmeniť, hoci dochádza k značnému zásahu do jeho užívacích práv k parkovaciemu státiu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal podanému odvolaniu vyhovieť a priznať tiež náhradu trov konania. 3. Žalovaný, ktorému boli návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie riadne doručené, možnosť vyjadriť sa k nim nevyužil. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a podanému návrhu vyhovieť. 5. Z ustanovení § 324 ods. 1 a nasledujúcich C.s.p., ktoré správne v danej veci aplikoval aj súd prvej inštancie, vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, hoci splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. postačuje, ak je okrem právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčená naliehavá potreba úpravy vzťahu medzi stranami. 6. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že žalobca osvedčil také skutočnosti, ktoré v danej veci nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňujú. Je nepochybné, že žalobca je oprávnený užívať parkovacie miesto č. XX a žalovaný je oprávnený užívať č. XX, pričom nie je sporné, že účel a rozsah užívacieho oprávnenia je každého z nich totožný. V konaní bolo pritom predloženou fotodokumentáciou a ďalšími listinami osvedčené, že žalovaný pri užívaní parkovacieho státia č. XX koná tak, že umiestňovaním (parkovaním) svojho motorového vozidla na hranicu vodorovného dopravného značenia oddeľujúceho parkovacie státia sporových strán, obmedzuje žalobcu vo výkone užívacieho práva k jeho parkovaciemu státiu č. XX. V tomto smere žalobca opodstatnene v odvolaní namieta správnosť konštatovania súdu prvej inštancie, že pripojené listiny nepreukazujú ním tvrdené skutočnosti. Z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie, totiž skutočne vyplýva, že číslovanie parkovacích státí na mieste samom v dôsledku mätúceho začiatku číslovania (od č. 2) vykazuje nezrovnalosti, pričom však nie je sporné, že žalobca užíva parkovacie miesto č. XX Z. Ž.Z. I. Č.. XX, a to spôsobom zachyteným na fotografiách. Niet pritom pochýb o tom (je všeobecne známou skutočnosťou), že bez dodržania nevyhnutného odstupu medzi zaparkovanými vozidlami nie je možné do vozidla nastúpiť, teda ho riadne využívať, a to ako na samotnú prevádzku vozidla, nástup a výstup cestujúcich, tak aj na manipuláciu s predmetmi umiestňovanými do vozidla. Bez uskutočnenia uvedených úkonov pritom nie je možné užívať samotné vozidlo, a tak ani parkovacie státie na účely, na ktoré slúži. Ak to pomery na mieste nevylučujú, čo v danom prípade vyplýva aj z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise, je každý v užívateľov parkovacích státí povinný v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka konať tak, aby žiadnemu z užívateľov susediacich parkovacích státí spôsobom zaparkovania svojho vozidla (príliš blízko susediaceho miesta), prípadne umiestňovaním iných vecí na predmetné parkovacie státie, nebránil v užívaní jeho parkovacieho miesta. V danej veci bolo riadne osvedčené, že žalovaný opakovane vozidlo na svoje parkovacie miesto umiestňuje tak, že žalobca je obmedzovaný v užívaní jeho parkovacieho státia, hoci na takéto obmedzenie zjavne neexistuje žiadny právny ani vecný dôvod. Pre úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že snaha žalovaného umiestniť svoje vozidlo na hranicu parkovacieho miesta je síce pochopiteľná (žalovaný má takto zabezpečenú možnosť komfortnejšieho nastupovania vodiča do vozidla vzhľadom na väčší odstup od vozidla parkujúceho z druhej strany), avšak za stavu, keď rozsah oprávnenia na užívanie parkovacieho státia každej zo strán je totožný, nemožno v žiadnom prípade uprednostniť komfort nastupovania vodiča do vozidla žalovaného pred zabezpečením nevyhnutných predpokladov pre riadny výkon samotného práva žalobcu na užívanie jeho parkovacieho státia v nevyhnutnom rozsahu. V tomto smere je pritom bez významu aj šírka vozidla každej zo strán sporu, nakoľko od každého užívateľa parkovacieho miesta možno spravodlivo požadovať, aby "svoje" parkovacie státie užíval na umiestňovanie iba takého motorového vozidla, pri ktorom v dôsledku jeho umiestnenia na vymedzené státie nebude dochádzať k zásahom do rovnakého užívacieho práva susediaceho užívateľa. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd na to, že žalobca v konaní osvedčil aj naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami, keď predloženými listinami, vrátane fotografii z daného miesta, z ktorých vyplýva neprijateľný spôsob parkovania opakovane, v spojení s obsahom podaného trestného oznámenia, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia náležite osvedčil, že žalovaný sa nežiaduceho konania dopúšťa opakovane a svoje správanie nie je ochotný dobrovoľne zmeniť. Za daného stavu potom odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť o tom, že boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 324 C.s.p. 7. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
8. V súlade s ustanovením § 337 ods. 1,2 C.s.p. zároveň odvolací súd žalovaného poučil o možnosti podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej, ktorou sa môže domáhať uloženia povinnosti žalobcovi strpieť jeho užívanie parkovacieho miesta takým spôsobom, že bude oprávnený obmedzovať v užívaní aj žalobcu. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).