Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-40-2020.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Subarea
11CoP/40/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci manželky: R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. X, proti manželovi: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXX, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20. marca 2020, č.k. 40Pc/1/2020-11, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom III. vrátil navrhovateľke súdny poplatok vo výške 66 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 03.01.2020 sa manželka domáhala rozvodu manželstva z dôvodov tam uvedených. Manžel sa k návrhu písomne nevyjadril. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. Navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila. Manžel sa tiež na pojednávanie nedostavil, k podanému návrhu sa nevyjadril, o odročenie pojednávania nežiadal, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Vzhľadom na obligatórnu zákonnú povinnosť súdu zastaviť konanie pri neúčasti navrhovateľa a druhého z manželov, súd podľa § 97 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej CMP) konanie zastavil. O nároku a výške náhrady trov konania rozhodol súd v zmysle generálnej klauzuly § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď neboli zistené okolnosti na aplikáciu osobitných ustanovení v § 53 až 55 zákona; a návrh na náhradu trov konania účastníkmi ani nebol podaný. Zároveň súd podľa § 11 ods. 3 veta prvá, v spojení s § § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku navrhovateľke v plnej výške.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie manželka (navrhovateľka), ktorá uviedla, že svoju neúčasť na pojednávaní v prejednávanej veci odôvodňuje tým, že vzhľadom na vzniknutú situáciu ohľadne pandémie COVID-19, vydala Národná Rada Slovenskej republiky vyhlásenie o obmedzeniach hlavne ohľadom združovania sa osôb na verejných miestach, ktoré sa týkali aj súdov SR a hromadne sa odročovali pojednávania, ktoré neboli prioritné. Odvolateľka má za to, že aj pojednávanie v tejto veci možno považovať za vec, ktorá znesie odklad. Na základe neprehľadného vyhlásenia NR SR bola v domnienke, že aj pojednávanie v tejto veci bolo odročené. Z uvedeného dôvodu nesúhlasila so zastavením konania, navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému súdu na vytýčenie nového pojednávania a opätovné rozhodovanie o jej návrhu.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku, (ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP v spojení s § 357 písm. a/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Podľa § 97 ods. 1, 2 CMP, ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, súd konanie zastaví ( 1). Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá ( 2).
6. V predmetnej veci išlo o prípad konania o rozvod manželstva, kedy sa navrhovateľka nedostavila, hoci bola riadne predvolaná na pojednávanie a svoju účasť neospravedlnila včas a vážnymi dôvodmi. Uvedené ustanovenie Civilného mimosporového poriadku (§ 97 ods. 1 CMP), jednoznačne vymedzuje, ako musí postupovať súd, pokiaľ je navrhovateľ v konaní o rozvod manželstva nečinný. Rozvod manželstva je vážnou situáciou a zákonodarca všeobecne preferuje povinnosť pokúšať sa o odstránenie príčin rozvratu manželstva a o zachovanie vzťahu medzi manželmi. Preto je konanie o rozvod striktne návrhovým konaním a ak jeden z manželov súd o zásah do existencie manželstva nepožiada, súd vo veci nikdy sám nebude konať. Preto aj platí, že by navrhovateľ mal po podaní návrhu na začatie konania byť v konaní aktívny a starať sa o jeho priebeh. Prvý odsek citovaného ustanovenia § 97 ods. 1 CMP preto vymedzuje, že ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní vážnymi dôvodmi a včas, súd konanie zastaví. Účelom tohto ustanovenia je nemožnosť súdu rozhodovať o rozvode manželstva tam, kde nie je jednoznačná vôľa navrhovateľa na tom, aby bolo jeho návrhu vyhovené. Jeho podstatou je „potrestanie“ toho, kto sa domáhal rozvodu manželstva a nebol súčasne dostatočne aktívny, aby ho dosiahol a súčasne aj jasné vyjadrenie postoja spoločnosti, že ak nie je ani sám navrhovateľ dostatočne rozhodnutý, že sa jeho manželstvo má skončiť, nemá spoločnosť o súdnu aktivitu smerujúcu k ukončeniu manželstva najmenší záujem. Jeho podstatou nemá byť v žiadnom prípade snaha o odopretie spravodlivosti alebo práva konať pred súdom. Súd totiž zastaviť konanie môže len v prípade, ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a súčasne svoju neúčasť včas neospravedlní a to z vážnych dôvodov.
7. V danom prípade odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že boli naplnené predpoklady pre zastavenie konania, pretože navrhovateľka sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie a zároveň sa nedostavil ani druhý z manželov a nevyhlásil, že na prejednaní veci trvá (ustanovenie § 97 ods. 2 CMP).
8. Národná rada Slovenskej republiky dňa 25. marca 2020 prijala zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým zákonom okrem iného bolo zakotvené ako jedno z opatrení na súdoch to, že v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu (§ 3 ods. 1 písm. a/). Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu, predmetné ustanovenie má za cieľ minimalizovať potrebu presúvania účastníkov konania a ich právnych zástupcov na súdy, resp. koncentrácie viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Právna úprava podľa písmena a) neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale je opatrením, ktoré má vykonávanie pojednávaní obmedziť len na nevyhnutné minimum, kam možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných veciach v trestných konaniach, pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v iných konaniach, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok, pričom v konkrétnom prípade to bude vecou úvahy zákonného sudcu. Treba súhlasiť s navrhovateľkou, že predmetná vec (rozvod manželstva bez maloletých detí) nepatrí medzi právne veci, spadajúce do kategórie „nevyhnutné minimum“ tak, ako to má zákon na mysli avšak treba vziať do úvahy, že tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia, bol prijatý až niekoľko dní po termíne nariadeného pojednávania v danej veci, ktoré sa malo konať dňa 20.03.2020.
9. Pokiaľ sa navrhovateľka domnievala, že vyhlásenie Národnej rady SR o obmedzeniach týkajúcich sa združovania osôb v súvislosti s vypuknutím pandémie COVID-19 (zo dňa navrhovateľkou neuvedeného), ktoré ešte nemalo oporu v prijatom zákone, sa dotýkalo aj konaní prebiehajúcich na súdoch v SR a
zároveň vedela, že na deň 20.03.2020 je vytýčené vo veci jej návrhu na rozvod pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, bolo v jej záujme, aby si overila na príslušnom súde, či v danom prípade v súvislosti s uvedenými opatreniami došlo aj k odročeniu predmetného pojednávania, prípadne aj bez takéhoto overenia mohla svoju neprítomnosť na pojednávaní včas ospravedlniť a to práve obavami zo šírenia pandémie, čo by nepochybne bol býval pre súd dôvod na jej ospravedlnenie a aj odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepostupovala takýmto spôsobom a vytýčené pojednávanie vo veci, ktoré nebolo konajúcim súdom zrušené, odignorovala, preto postup súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil, bol správny a zákonný.
10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd posúdil odvolanie navrhovateľky ako nedôvodné a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 381 ods. 1 potvrdil a zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 326 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ dôvody podaného návrhu pretrvávajú, toto rozhodnutie nebráni navrhovateľke podať na súde nový návrh na rozvod manželstva.
11. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).