Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/74/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu Š. B., T. XX.X.XXXX, bývajúceho v Y.V., R. XXXX/X, proti žalovaným: 1. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, 2. Dopravný podnik mesta Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -30 zo dňa 2.3.2020 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výrokoch I., III. a V. a konanie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade zastavuje.

M e n í výrok II. uznesenia a výrok o trovách konania tak, že žalobu proti žalovanému v 2. rade zamieta.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením: I. uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 14.12.2017, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 14.12.2012, II. uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade dňa 14.12.2017, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1.rade zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade dňa 14.12.2017, III. poučil žalovaného v 1. rade na možnosť podania samostatnej žaloby na úhradu dlhu voči žalobcovi, IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške a V. žalovaným v 1. a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 33 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a vykonávania zrážok zo mzdy na základe tejto dohody, žalovaného v 2.( zamestnávateľa) rade označil z dôvodu, že tento začal vykonávať na základe dohody o zrážkach zo mzdy zrážky a za mesiac január vo výplate, ktorú obdržal žalobca vo februári 2019 mu zo mzdy zrazil sumu 429 €. Žalobca v odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybnil individuálne dojednanie dohody o zrážok zo mzdy, poukázal na to, že išlo o podmienku vopred pripravenú žalovaným v 1. rade na formulári, čo on ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Vykonávaním zrážok na základe takejto neplatnej dohody dosiahne žalovaný v 1. rade uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou

prijateľnosti v zmysle ustanovení a nasledujúcich , ako aj o spotrebiteľských úveroch. Túto dohodu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že súčasťou žalobného návrhu bola aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, tiež Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 14.12.2017 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. Rade, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi úver vo výške 31.000 €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 428,95 €. V rovnaký deň bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade podľa ust. . Žalovaný v 1. rade písomným prípisom požiadal zamestnávateľa žalobcu (žalovaného v 2. rade) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu s tým, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého záväzku, ktorý predstavoval k tomuto dátumu sumu 30.727,29 €. Na základe tejto žiadosti skutočne aj žalovaný v 2. rade začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v zákonom stanovenej výške.

4. Po právnom posúdení veci podľa ust. , ods. 1,, ,, ,, ,, súd prvej inštancie považoval návrh žalobcu za dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel. Mal za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhovaná ochrana a navrhol žalobe žalobcu aj v tej časti, pokiaľ žiadal, aby nepostupoval podľa a teda neuložil mu povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže takúto žalobu má možnosť podať žalovaný v 1. rade, lebo sa môže domáhať úhrady dlhu voči tejto strane sporu. Súd preto aj poučil žalovaného v zmysle ust. , na možnosť podania takejto žaloby.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa a neúspešných žalovaných zaviazal nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania.

6. Následne v zmysle ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, , , , a položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal neúspešných žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 33 €.

7. V zákonnej lehote žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu z dôvodov uvedených v a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky. V uznesení totiž je žalovaný v 1. rade označený ako BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE s.a. pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava, ktorý subjekt nemá právnu subjektivitu, keďže ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE s.a. so sídlom Boulevard Haussmann 1 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanej v Obchodnom registri Obchodu a spoločnosti pod č. 54209790, ktorá pobočka nedisponuje právnou subjektivitou. Z hľadiska hmotného práva nemá teda postavenie právnickej osoby ani podľa , , či Zákona o bankách. Neexistencia procesnej subjektivity žalovaného v 1. rade predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, čo má za následok zastavenie konania. Tento nedostatok nie je možné odstrániť, ani prípadnou opravou označenia sporovej strany. Poukázal aj na to, že uznesenie súdu prvej inštancie má aj formálne nedostatky, ktoré spočívajú v absencii označenia súdu, ktorý ho vydal.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, v prvom rade poukázal na to, že ako spotrebiteľ nemá takú možnosť na bránenie svojich práv ako žalovaný, ktorý je účastníkom v mnohých obdobných konaniach a vie, aké sú najčastejšie nedostatky spotrebiteľov pri bránení ich práv. Zdôraznil, že aj keby došlo k úplnému označeniu žalovaného v 1. rade nedôjde k zmene adresy pre doručovanie a ani žiadnym procesným alebo hmotnoprávnym následkom, ktoré by zabránili žalovanému v 1. rade náležite brániť svoje práva. Napriek neúplnému označeniu žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľ má právo účinne brániť svoje práva a ak by došlo k zastaveniu tohto konania z dôvodu žalovaným uvedeného formálneho nedostatku, priečilo by sa zásadám hospodárnosti a rýchlosti konania, keďže ako žalobca by mohol opätovne požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia. Následne opravil, upravil, spresnil označenie žalovaného v 1. rade tak, že ide o BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE s.a. so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v Parížskom registri obchodu a spoločnosti pod

č. 54209790, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE s.a. pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO. 47 258 71 30. Čo sa týka ďalšieho formálneho nedostatku, a to absencie označenia súdu v uznesení, ktoré uznesenie vydal, tento nedostatok s formálnou chybou tiež nedotýka žiadne procesné ani hmotnoprávne práva strán sporu a ide o chybu, ktorá sa dá odstrániť aj v rámci odvolacieho konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd doplnil uznesenie prvoinštančného súdu tak, že označí žalovaného v 1. rade správne tak, ako ho upravil a odvolanie žalovaného v 1. rade odmietne a nariadi neodkladné opatrenie, vyplynulo z obsahu, že chce toto uznesenie potvrdiť.

9. K vyjadreniu k odvolaniu podal repliku žalovaný v 1. rade, ktorý zotrvával na svojom tvrdení s tým, že nedostatok procesnej spôsobilosti žalovaného v 1. rade je neodstrániteľnou vadou, čo nie je možné napraviť ani opravou označenia sporovej strany. Poukázal pritom aj na právne výklady tejto skutočnosti. Považoval tiež za neopodstatnenú námietku žalobcu v tom zmysle, že žalovaný v 1. rade chce využiť formálne nedostatky na zmarenie inštitútu neodkladného opatrenia. Každá sporová strana má totiž právo na spravodlivý proces, na konanie za splnenia všetkých procesných podmienok v súlade s príslušnými ustanoveniami , zotrval na svojom odvolacom návrhu.

10. V duplike žalobca Š. B. len zopakoval svoje argumenty, jeho príklad ohľadne odstraňovania nedostatočne označeného účastníka konania považuje za žart, pretože z vlastného vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplýva v akých prípadoch možno považovať označenie procesnej strany za nedostatočné. V tomto spore sa koná s osobou a všetky vyjadrenia predkladá osoba, ktorá by konala aj, ak by došlo k úprave označenia žalovaného v 1. rade, nie je teda ukrátený na žiadnych svojich právach. Podľa jeho názoru nedošlo k takému zmätočnému označeniu žalovaného, že by došlo k porušovaniu jeho práv.

11. Žalovaný v 2. Rade odvolanie nepodal a ani sa nevyjadril k odvolaniu žalovaného v l. rade, či vyjadreniam žalobcu v odvolacom konaní.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu danom ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie vo vzťahu k nemu je dôvodné.

13. Odvolateľ použil odvolací dôvod, že neboli splnené v konaní procesné podmienky. definuje procesné podmienky ako podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť. Jednou z takýchto podmienok je aj procesná subjektivita sporovej strany. Ako strana sporu nemôže vystupovať ten, kto nemá procesnú subjektivitu, teda je z hľadiska hmotného práva „non subjektom“. Ak ju nemal už pri začatí konania, jediným prípustným procesným následkom je zastavenie konania. Na splnenie tejto podmienky súd (aj odvolací) prihliada v každom štádiu sporu.

14. Právnické osoby v súvislosti s procesnou subjektivitou sú definované v § a nasl. , v a ich vznik je v zásade viazaný na registračný princíp. Žalobca označil žalovaného tak, že žaloval len pobočku právnickej osoby, ktorá v čase začiatku sporu nemala a nemá právnu subjektivitu, ide o neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú nemožno odstrániť (ani takým spôsobom, ako to žalobca uviedol vo vyjadrení k odvolaniu).

15. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd podľa , zrušil výroky uznesenia, týkajúce sa žalovaného v 1. rade a v tejto časti konanie zastavil.

17. Proti výroku uznesenia, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému v 2. rade tento žalovaný odvolanie nepodal. Odvolací súd však konštatuje, že výrok II. napadnutého uznesenia hmotnoprávne súvisí s I. výrokom, pretože žalovanému v 2. rade v zmysle vyplýva povinnosť vyplácať jednotlivé zrážky zo mzdy veriteľovi po tom, čo sa mu dostane do dispozície dohoda o zrážkach zo mzdy. Preto výrok uznesenia, zaväzujúci povinnosťou len platiteľa mzdy zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu samostatne nie je možný, keďže vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy a súvisiacim zmluvám o úvere žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný.

18. Odvolací súd preto podľa zmenil II. výrok napadnutého uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa , , . Zmenený bol vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia aj výrok o trovách konania s tým, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v 2. rade vzhľadom na úspech v spore podľa by patrila náhrada troch, avšak žiadne mu preukázateľne nevznikli a žalovaný v 1. rade právnu subjektivitu nemá.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).