Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoCsp-74-2020.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Subarea
2CoCsp/74/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu Š. B., T. XX.X.XXXX, bývajúceho v Y.V., R. XXXX/X, proti žalovaným: 1. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, 2. Dopravný podnik mesta Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 25Csp/27/2020-30 zo dňa 2.3.2020 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výrokoch I., III. a V. a konanie vo vzťahu k žalovanému v 1.rade zastavuje.
M e n í výrok II. uznesenia a výrok o trovách konania tak, že žalobu proti žalovanému v 2. rade zamieta.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením: I. uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 14.12.2017, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 14.12.2012, II. uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade dňa 14.12.2017, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1.rade zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade dňa 14.12.2017, III. poučil žalovaného v 1. rade na možnosť podania samostatnej žaloby na úhradu dlhu voči žalobcovi, IV. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške a V. žalovaným v 1. a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 33 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a vykonávania zrážok zo mzdy na základe tejto dohody, žalovaného v 2.( zamestnávateľa) rade označil z dôvodu, že tento začal vykonávať na základe dohody o zrážkach zo mzdy zrážky a za mesiac január vo výplate, ktorú obdržal žalobca vo februári 2019 mu zo mzdy zrazil sumu 429 €. Žalobca v odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybnil individuálne dojednanie dohody o zrážok zo mzdy, poukázal na to, že išlo o podmienku vopred pripravenú žalovaným v 1. rade na formulári, čo on ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Vykonávaním zrážok na základe takejto neplatnej dohody dosiahne žalovaný v 1. rade uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou
prijateľnosti v zmysle ustanovení § 53 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Túto dohodu je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť.
3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že súčasťou žalobného návrhu bola aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, tiež Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 14.12.2017 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. Rade, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi úver vo výške 31.000 €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 428,95 €. V rovnaký deň bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade písomným prípisom požiadal zamestnávateľa žalobcu (žalovaného v 2. rade) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu s tým, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého záväzku, ktorý predstavoval k tomuto dátumu sumu 30.727,29 €. Na základe tejto žiadosti skutočne aj žalovaný v 2. rade začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v zákonom stanovenej výške.
4. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 324 ods. 1, 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) súd prvej inštancie považoval návrh žalobcu za dôvodný a v celom rozsahu mu vyhovel. Mal za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhovaná ochrana a navrhol žalobe žalobcu aj v tej časti, pokiaľ žiadal, aby nepostupoval podľa § 336 ods. 1 CSP a teda neuložil mu povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže takúto žalobu má možnosť podať žalovaný v 1. rade, lebo sa môže domáhať úhrady dlhu voči tejto strane sporu. Súd preto aj poučil žalovaného v zmysle ust. § 337 ods. 1,3 na možnosť podania takejto žaloby.
5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 225 ods. 1 CSP a neúspešných žalovaných zaviazal nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania.
6. Následne v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 2 ods. 1 písm. a/ ods. 2, § 4 ods. 2 písm. u/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1 a položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal neúspešných žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 33 €.
7. V zákonnej lehote žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky. V uznesení totiž je žalovaný v 1. rade označený ako BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE s.a. pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, Bratislava, ktorý subjekt nemá právnu subjektivitu, keďže ide o organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE s.a. so sídlom Boulevard Haussmann 1 75009 Paríž, Francúzsko, zapísanej v Obchodnom registri Obchodu a spoločnosti pod č. 54209790, ktorá pobočka nedisponuje právnou subjektivitou. Z hľadiska hmotného práva nemá teda postavenie právnickej osoby ani podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, či Zákona o bankách. Neexistencia procesnej subjektivity žalovaného v 1. rade predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, čo má za následok zastavenie konania. Tento nedostatok nie je možné odstrániť, ani prípadnou opravou označenia sporovej strany. Poukázal aj na to, že uznesenie súdu prvej inštancie má aj formálne nedostatky, ktoré spočívajú v absencii označenia súdu, ktorý ho vydal.
8. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, v prvom rade poukázal na to, že ako spotrebiteľ nemá takú možnosť na bránenie svojich práv ako žalovaný, ktorý je účastníkom v mnohých obdobných konaniach a vie, aké sú najčastejšie nedostatky spotrebiteľov pri bránení ich práv. Zdôraznil, že aj keby došlo k úplnému označeniu žalovaného v 1. rade nedôjde k zmene adresy pre doručovanie a ani žiadnym procesným alebo hmotnoprávnym následkom, ktoré by zabránili žalovanému v 1. rade náležite brániť svoje práva. Napriek neúplnému označeniu žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľ má právo účinne brániť svoje práva a ak by došlo k zastaveniu tohto konania z dôvodu žalovaným uvedeného formálneho nedostatku, priečilo by sa zásadám hospodárnosti a rýchlosti konania, keďže ako žalobca by mohol opätovne požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia. Následne opravil, upravil, spresnil označenie žalovaného v 1. rade tak, že ide o BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE s.a. so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v Parížskom registri obchodu a spoločnosti pod
č. 54209790, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE s.a. pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO. 47 258 71 30. Čo sa týka ďalšieho formálneho nedostatku, a to absencie označenia súdu v uznesení, ktoré uznesenie vydal, tento nedostatok s formálnou chybou tiež nedotýka žiadne procesné ani hmotnoprávne práva strán sporu a ide o chybu, ktorá sa dá odstrániť aj v rámci odvolacieho konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd doplnil uznesenie prvoinštančného súdu tak, že označí žalovaného v 1. rade správne tak, ako ho upravil a odvolanie žalovaného v 1. rade odmietne a nariadi neodkladné opatrenie, vyplynulo z obsahu, že chce toto uznesenie potvrdiť.
9. K vyjadreniu k odvolaniu podal repliku žalovaný v 1. rade, ktorý zotrvával na svojom tvrdení s tým, že nedostatok procesnej spôsobilosti žalovaného v 1. rade je neodstrániteľnou vadou, čo nie je možné napraviť ani opravou označenia sporovej strany. Poukázal pritom aj na právne výklady tejto skutočnosti. Považoval tiež za neopodstatnenú námietku žalobcu v tom zmysle, že žalovaný v 1. rade chce využiť formálne nedostatky na zmarenie inštitútu neodkladného opatrenia. Každá sporová strana má totiž právo na spravodlivý proces, na konanie za splnenia všetkých procesných podmienok v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, zotrval na svojom odvolacom návrhu.
10. V duplike žalobca Š. B. len zopakoval svoje argumenty, jeho príklad ohľadne odstraňovania nedostatočne označeného účastníka konania považuje za žart, pretože z vlastného vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyplýva v akých prípadoch možno považovať označenie procesnej strany za nedostatočné. V tomto spore sa koná s osobou a všetky vyjadrenia predkladá osoba, ktorá by konala aj, ak by došlo k úprave označenia žalovaného v 1. rade, nie je teda ukrátený na žiadnych svojich právach. Podľa jeho názoru nedošlo k takému zmätočnému označeniu žalovaného, že by došlo k porušovaniu jeho práv.
11. Žalovaný v 2. Rade odvolanie nepodal a ani sa nevyjadril k odvolaniu žalovaného v l. rade, či vyjadreniam žalobcu v odvolacom konaní.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie vo vzťahu k nemu je dôvodné.
13. Odvolateľ použil odvolací dôvod, že neboli splnené v konaní procesné podmienky. Civilný sporový poriadok definuje procesné podmienky ako podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť. Jednou z takýchto podmienok je aj procesná subjektivita sporovej strany. Ako strana sporu nemôže vystupovať ten, kto nemá procesnú subjektivitu, teda je z hľadiska hmotného práva „non subjektom“. Ak ju nemal už pri začatí konania, jediným prípustným procesným následkom je zastavenie konania. Na splnenie tejto podmienky súd (aj odvolací) prihliada v každom štádiu sporu.
14. Právnické osoby v súvislosti s procesnou subjektivitou sú definované v §§ 18 a nasl. Občianskeho zákonníka, v Obchodnom zákonníku a ich vznik je v zásade viazaný na registračný princíp. Žalobca označil žalovaného tak, že žaloval len pobočku právnickej osoby, ktorá v čase začiatku sporu nemala a nemá právnu subjektivitu, ide o neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú nemožno odstrániť (ani takým spôsobom, ako to žalobca uviedol vo vyjadrení k odvolaniu).
15. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/, § 391 ods. 1 CSP zrušil výroky uznesenia, týkajúce sa žalovaného v 1. rade a v tejto časti konanie zastavil.
17. Proti výroku uznesenia, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému v 2. rade tento žalovaný odvolanie nepodal. Odvolací súd však konštatuje, že výrok II. napadnutého uznesenia hmotnoprávne súvisí s I. výrokom, pretože žalovanému v 2. rade v zmysle § 551Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť vyplácať jednotlivé zrážky zo mzdy veriteľovi po tom, čo sa mu dostane do dispozície dohoda o zrážkach zo mzdy. Preto výrok uznesenia, zaväzujúci povinnosťou len platiteľa mzdy zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu samostatne nie je možný, keďže vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy a súvisiacim zmluvám o úvere žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný.
18. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil II. výrok napadnutého uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zamietol.
19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Zmenený bol vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia aj výrok o trovách konania s tým, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v 2. rade vzhľadom na úspech v spore podľa § 255 ods. 1 by patrila náhrada troch, avšak žiadne mu preukázateľne nevznikli a žalovaný v 1. rade právnu subjektivitu nemá.
20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).