Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 43 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (48)Rozsudok_16Co-162-2019.pdf
PDF · 126.66 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/162/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Q. W., nar. XX.X.XXXX, F. 2, W., o zaplatenie XXX,XX eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku E. súdu W. IV č.k. XXCsp/X/XXXX-XXX, zo dňa X.X.XXXX, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX eur od X.X.XXXX do zaplatenia, vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX eura od XX.X.XXXX do zaplatenia, vo výške X % ročne zo sumy XX,XX eura od XX.X.XXXX do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol; žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu XX.X.XXXX domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhrady trov konania z titulu neuhradenia ceny za služby, ktoré poskytol žalovanému právny predchodca žalobcu, spoločnosť X. S., a.s. F. predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby na základe Zmluvy o pripojení zo dňa X.X.XXXX. Žalovaný sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu riadne a včas elektronické komunikačné služby žalovanému poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX eur s dátumom splatnosti X.X.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eura s dátumom splatnosti XX.X.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eura s dátumom splatnosti XX.X.XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu XXX,XX eura s dátumom splatnosti XX.X.XXXX. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX postúpil pohľadávku žalobcovi. Žalovaný za poskytnuté služby do dňa podania žaloby nezaplatil.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu uzavretím Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a Dodatku vznikol záväzkovo-právny vzťah. Žalobca poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených v predmetnej Zmluve. Žalovaný sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Z listinných dôkazov mu vyplynulo, že žalobca riadne a včas elektronické komunikačné služby žalovanému poskytol a sprístupnil
a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní Zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX spolu na sumu XXX,XX eura. D. zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy vo výške XXX,XX eura. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Súd prvej inštancie preto žalobe v zmysle § 3 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu XXX,XX eura. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. s tým, že k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky X,XX % (od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX) a X,XX % (od XX.X.XXXX) + X percentuálnych bodov.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca v žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu aj zmluvnú pokutu XXX,XX eura, ktorú žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovanému bol predaný mobilný telefón D. XXX W. za akciovú cenu X eur, pričom predajná cena telefónu je XXX eur. Výška zmluvnej pokuty bola v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uvedená sumou XXX eur. Ozrejmil, že žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovaného odvodzoval z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorého sa podnik a účastník dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.
4. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný. Poukázal na samotné znenie článku Dodatku upravujúceho možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty, v zmysle ktorého zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku.
5. Pokiaľ ide o samotný vznik škody poukázal na § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) a čo sa považuje za škodu a ušlý zisk, pričom v prejednávanej veci nemal preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda alebo ušlý zisk.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca vyúčtovanú zmluvnú pokutu odôvodňuje poskytnutými benefitmi žalovaného na základe Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, okrem iného aj zľavou z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou telefónu. Podľa názoru súdu prvej inštancie však za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako trhovú cenu. Žalobca ponúkol žalovanému predaj predmetného mobilného telefónu za cenu akciovú a žalovaný túto ponuku prijal. V tomto prípade teda rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou zariadení nie je následkom tvrdeného ale nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi stranami. Tento konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že nedošlo k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu, pretože predmetný mobilný telefón odpredal žalovanému za dojednanú kúpnu cenu.
7. Zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v súlade s bodom 3 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zároveň považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom vychádzal z toho, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, preto sa na konanie vzťahuje osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. Dôvodil, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Ozrejmil, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
8. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky vychádzal súd prvej inštancie z posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, či táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nespochybňoval význam zmluvnej pokuty a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, teda že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, bol názoru, že musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené.
9. Z obsahu spisu mal za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku zmluvy, mal za to, že nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku; minimálne ich nemôže vylúčiť.
10. V danom prípade preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch, žalobca iba mení výšku zmluvnej pokuty s ohľadom na výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu resp. telekomunikačného zariadenia, prípadne výšku zľavy zo služieb, ktoré žalovanému poskytol. Ustanovenie o zmluvnej pokute v tomto dodatku považoval súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil zmluvnú pokutu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou mobilných telefónov a telekomunikačných zariadení poskytnutých žalovaným a ich akciovou cenou, prípadne spočívajúcu v sume ďalších zliav zo služieb poskytnutých žalovanému, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, pričom výška zmluvnej pokuty má byť zo strany žalobcu znižovaná v závislosti od toho, koľko dní uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti; z uvedeného ustanovenia však nie je zrejmý presný spôsob výpočtu žalobcu pri pomernom znižovaní zmluvnej pokuty. Toto ustanovenie podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v čase uzatvorenia dodatku spotrebiteľovi nie je zrejmé, o koľko presne sa zníži nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v prípade nedodržania povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom záväzku po dobu dohodnutú v dodatku.
11. Naviac, pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty, túto považoval súd prvej inštancie za neprimerane vysokú s ohľadom na nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo; preto žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX eura v zmysle § 53 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu XXX,XX eura spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu XXX,XX eura s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí XX,XX % (XXX,XX eura z XXX,XX eura). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí XX,XX % (XXX,XX eura z XXX,XX eura). Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalovaného v pomere X,XX %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal; opačný postup, t.j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 251 C.s.p., kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.
12. Proti zamietajúcej časti napadnutého rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v časti o zaplatenie 213,34 eura vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že z dôvodu, že nebolo vo veci nariadené pojednávanie, žalobca nemal reálnu možnosť vyjadriť sa k otázke, ktorú súd vyhodnotil ako spornú. Súd prvej inštancie považoval uplatnenie zmluvnej pokuty za sporné, preto mal v zmysle ustanovení C.s.p. nariadiť vo veci pojednávanie, čo však neurobil, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôraznil, že žalovaný sa vo veci žiadnym spôsobom nevyjadril a teda bol v konaní ako strana sporu pasívnym. Prihliadnuc na ustanovenia a podstatu C.s.p. procesná pasivita jednej zo strán sporu môže predstavovať rýchlu stratu sporu pre tú-ktorú stranu. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany a nakoľko žalovaný predmetné dojednanie o zmluvnej pokute nijakým spôsobom nerozporoval, žalobca má za to, že je nutné túto skutočnosť považovať za nespornú. V prípade, ak súd prvej inštancie vyhodnotil otázku ohľadom zmluvnej pokuty ako spornú, mal obligatórnu povinnosť v zmysle § 297 C.s.p. (a contrario) nariadiť vo veci pojednávanie.
13. Vo vzťahu k inštitútu zmluvnej pokuty poukázal na § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého si môžu strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník, ktorý poruší zabezpečenú povinnosť, povinný zaplatiť aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa zákona nie je významné ani to, či ide o porušenie povinnosti splniť záväzok riadne a včas alebo ide iba o čiastkové nesplnenie nejakej povinnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnenia, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná.
14. Objasnil, že právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode X Dodatku., a ktorý okrem iného podľa písm. c) tohto odseku je: nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do XX dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od Zmluvy. Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b) Dodatku. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval a ani nepreukázal. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil.
15. Brojil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nereflektuje požiadavku § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Naopak, súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovanú výšku zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod.
16. Zdôraznil, že zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú (zabezpečovaciu) funkciu, čo znamená že čelí porušeniu povinnosti. Ďalej plní reparačnú (uhradzovaciu) funkciu a taktiež predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody (veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla, ani to, že vznikla v určitej výške). Mal za to, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný
mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty pre prípad porušenia. Obsah dodatku bol dodávateľom (žalobcom) vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalovaný na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Samotná dohoda o zmluvnej pokute neobsahuje prekvapivé alebo zavádzajúce ustanovenia alebo formulácie. Výkladom individuálneho dojednania zmluvných podmienok v zmysle súdu prvej inštancie by potom nebolo možné individuálne dojednať akúkoľvek zmluvu so spotrebiteľom.
17. Dôvodil, že v danom prípade je výška zmluvnej pokuty zároveň aj paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v Dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností je žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. V konečnom dôsledku je predsa logické, že čo môže byť pre dodávateľa telekomunikačných služieb podstatnejšie ako riadne platiaci zákazník.
18. Upriamil pozornosť na to, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške XXX,XX eura, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k X. karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil (spôsob výpočtu: XXX,XX = XXX - (XX/XXX) * XXX. Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v Dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené). Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. X Dodatku, ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v texte žaloby). Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. X Dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty závisí od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto okolnosti majú vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu.
19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil XX.X.XXXX (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
22. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
23. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
24. K námietke žalobcu, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, pretože ak súd prvej inštancie vyhodnotil otázku ohľadom zmluvnej pokuty ako spornú, mal obligatórnu povinnosť v zmysle § 297 C.s.p. (a contrario) nariadiť vo veci pojednávanie, odvolací súd uvádza, že relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. zakladá prípustnosť a dôvodnosť odvolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak nie samotné rozhodnutie súdu vo veci a ani jeho odôvodnenie, funkciou ktorého je vysvetliť podstatné dôvody, so zreteľom na ktoré súd vo veci rozhodol.
25. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. G. XX/XX) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn..).
26. Odvolací súd nezistil žalobcom vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejedanie sporu nenariadil pojednávanie. Odvolací súd pripomína, že možnosť súdu prvej inštancie postupovať podľa § 297 písm. b) C.s.p. je spojená s existenciou troch spoločných znakov, a to a) ide o jednoduché právne posúdenie veci, b) nespornosť skutkových tvrdení strán, c) výška zákonného cenzu. Vec sama kritérium bagateľného cenzu spĺňala, rovnako spĺňala kritérium jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže nárok uplatňovaný žalobcom mal označený hmotnoprávny základ - spotrebiteľský spor vyplývajúci zo Zmluvy o pripojení; rovnako bolo splnené aj kritérium nespornosti skutkových tvrdení strán. Súd prvej inštancie vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania neodňal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k otázke, ktorú podľa žalobcu vyhodnotil za spornú; súd prvej inštancie vychádzal z nesporného skutkového základu, na ktorý vo svojom rozhodnutí vo veci samej vyjadril svoj právny názor. Nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je samostatným odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.
27. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací uvádza, že zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva, že právny predchodca žalobcu X. S., a.s. uzatvoril so žalovaným X.X.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s T. k N. o poskytovaní verejných služieb zo dňa X.X.XXXX, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu
zaviazal poskytnúť žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas.
28. V posudzovanej veci je tiež nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci z občianskoprávneho vzťahu; medzi stranami sporu bola totiž uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné dojednania majúce charakter podmienok potenciálne spôsobilých vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Niet pochybností ani o tom, že spotrebiteľ je v kontraktačnom procese slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, resp. vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu o podmienkach zmluvy, ktorá bola naformulovaná dodávateľom vopred; súčasťou Zmluvy sú zmluvné dojednania majúce charakter obchodných podmienok žalobcu, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko sú vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
29. Podľa Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb a všeobecných podmienok žalobcu bola medzi X. S., a.s. a žalovaným dohodnutá zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) vo výške XXX eur. a to pre prípad porušenia záväzku viazanosti. Podľa bodu X. Dodatku porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla do iného podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácii a nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do XX dní po splatnosti. Na základe Dodatku k Zmluve (tabuľka C.) bol žalovanému poskytovaný program služieb označený ako M. L A. a poskytnutý mobilný telefón D. XXX W.; žalovaný sa zaviazal k viazanosti na obdobie XX mesiacov. Podľa bodu X Dodatku základom pre výpočet zmluvnej pokuty je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku; vzorec na výpočet zmluvnej pokuty je: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti x základ pre výpočet).
30. V súlade s odvolacou argumentáciou žalobcu odvolací súd pripomína, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu svojho záväzku; zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), pretože ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.
31. Neobstojí preto záver súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len preto, že nedošlo k protiprávnemu zmenšeniu jeho majetku. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym posúdením nároku zo zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa; ako totiž vyplynulo z vykonaného dokazovania, výška zmluvnej pokuty v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb bola upravená v závislosti od počtu dní uplynutých z doby viazanosti pri zohľadnení celkového počtu dní doby viazanosti, pričom bola viazaná výlučne na porušenie konkrétnych zmluvných povinností majúcich bezprostredný vplyv na trvanie zmluvného vzťahu (tzv. porušenie záväzku viazanosti).
32. Zmluvná pokuta tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa X.X.XXXX nie je neprimeranou sankciou, pre ktorú žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže požívať právnu ochranu z hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Pre posúdenie nekalosti zmluvnej podmienky, a teda aj zmluvnej pokuty, sú významné povaha tovaru alebo služieb, obsah zmluvy, ako aj okolnosti súvisiace s jej uzatvorením.
33. Podľa názoru odvolacieho súdu, dodávateľ má plné právo v spotrebiteľskej zmluve dojednať i zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. V prejednávanej veci je výška
dojednanej zmluvnej pokuty XXX eur vyvážená vo vzťahu k výške benefitu (zvýhodnenia) spotrebiteľa v podobe poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, a preto nepredstavuje neprimerané zvýhodnenie dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Žalovaný si pri uzatváraní zmluvy mohol vybrať z viacerých ponúkaných alternatív, vrátane výberu mobilných operátorov, a teda si mohol vybrať také zmluvné podmienky, ktoré mu vyhovovali, vrátane zabezpečenia záväzkov dojednaním zmluvnej pokuty. Zmluva a jej dodatok boli vyhotovené čitateľne s primerane veľkým písmom textu, po prečítaní ktorého pred podpisom muselo byť žalovanému zrejmé, že v prípade neplatenia ceny služieb si žalobca bude môcť voči nemu uplatniť aj dohodnutú zmluvnú pokutu. Je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy a dodatku mal zo strany právneho predchodcu žalobcu ponúknuté protiplnenie v podobe X. karty, mobilného telefónu a záväzku poskytovať mu telekomunikačné služby; na strane druhej sa sám zaviazal po dobu primeraného času (XX mesiacov viazanosti), hradiť cenu využitých služieb, vrátane platenia akciovej (zľavnenej) ceny mobilného telefónu. Vedome súhlasil s takýmito zmluvnými podmienkami, vrátane jasne dojednanej zmluvnej pokuty, a musel si byť vedomý aj toho, že za telekomunikačné zariadenia (mobilný telefón) platí nižšiu cenu len z dôvodu, že bude využívať služby právneho predchodcu žalobcu po ním navrhnutú dobu viazanosti. Žalovaný plnenie od právneho predchodcu žalobcu prijal, využíval jeho služby počas určitého obdobia, avšak následne fakturované sumy neplatil a tým hrubo porušil svoje zmluvné povinnosti.
34. Hodno zdôrazniť, že spotrebiteľské právo vo všeobecnosti chráni spotrebiteľov ako slabšiu stranu právneho vzťahu, avšak jeho účelom nie je ochrana vedome nezodpovedného spotrebiteľa, ktorý si riadne a včas neplní svoje zmluvné povinnosti zo zmluvného vzťahu, ku ktorému sa dobrovoľne, s poznatkom všetkých relevantných skutočností zaviazal. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že výška zmluvnej pokuty bola dojednaná podľa výšky ujmy, ktorá dodávateľovi vznikne nedodržaním zmluvnej viazanosti spotrebiteľom predčasným ukončením zmluvného vzťahu. Dojednanie rôznej výšky zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je vyvážané, je plne v súlade s účelom, ktorému má ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti slúžiť. Po zohľadnení uvedeného odvolací súd nedospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou, pretože spotrebiteľovi v čase uzatvorenia zmluvy nie je zrejmé, o koľko presne sa zníži nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že spôsob výpočtu zmluvnej pokuty je vyjadrený vo vzorci, ktorý je jasný, určitý a zrozumiteľný a ani u priemerného spotrebiteľa nemôže vzbudzovať žiadne pochybnosti o tom, aký je nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v prípade nedodržania povinností žalovaného.
35. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalobcu v odvolaní, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške XXX,XX. eura do S. dní od právoplatnosti rozsudku; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.
36. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov X:X.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).