Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-36-2020.pdf
PDF · 80.78 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/1, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 97,33 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 97,33 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: V nadväznosti na § 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP záväzným predmetom sporu bol nárok na zaplatenie sumy 97,33 € istiny bez príslušenstva. Záväzným predmetom sporu, základom uplatneného nároku bol nárok na náhradu škody na vozidle, konkrétne nájomného za prenájom náhradného vozidla.
2. Aké tvrdenia produkoval žalobca v žalobe: Žalobca v žalobe uviedol, že došlo k škodovej udalosti. Došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. Náhradné vozidlo si zapožičal u žalobcu. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku náhrady škody za náhradné vozidlo v celom rozsahu. Poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu. Žalobca je tak aktívne legitimovaný k vymáhaniu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla. Túto skutočnosť oznámil žalovanému. Nárok na náhradu škody opiera o ustanovenie § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V reakcii na odpor žalovanej 27.6.2020 (čl. 80 spisu) uviedol: Ku škodovej udalosti došlo 14.11.2018 v Čadci. Škoda vznikla na vozidle Škoda Superb, evidenčné číslo H.. Škoda bola spôsobená poškodenému V. V. TENA OIL. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Superb, evidečnené číslo CC., ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. Poistnú udalosť žalovaný eviduje pod číslom 9528486409. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou musel poškodený užívať náhradné vozidlo KIA Sportage, evidenčné číslo L., prenajaté od žalobu na základe nájomnej zmluvy č. 154/601 zo dňa 18.3.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190154 zo dňa 25.3.2019, splatnú 8.4.2019, na sumu 556,80 € (464 € bez DPH). Žalovaný zaplatil z vyfakturovanej sumy len 366,67 €, teda 79 % (zaplatil 55 € za deň, nezaplatil rozdiel 14,60 € denne). Náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla považuje žalobca za skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodenému, a to v rozsahu nutne účelne vynaložených nákladov v súlade s rozhodnutím NS SR R7/1992. Medzi škodou a dopravnou nehodou porušením povinnosti je príčinná súvislosť. Keby nebolo došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nebolo by došlo k nehode a poškodený by si nemusel zapožičať náhradné vozidlo. Z ničoho nevyplýva zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného hľadať najlacnejšiu požičovňu, resp. preukázateľne robiť výber medzi požičovňami. V tomto smere žalobca poukázal na cenník žalobcu pre rok 2019, podľa ktorého bola určená cena denného nájomného. Ak žalovaný namieta, mal produkovať tvrdenia a dôkazy. Žalobca je aktívne legitimovaný, na základe platného postúpenia pohľadávky. Žalovaný na základe zmluvy o postúpenej pohľadávke zaplatil časť faktúry za nájom náhradného vozidla. Zároveň postúpil pohľadávku. Tým došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Je preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody poškodený nemohol reálne užívať vozidlo od dopravnej nehody až do opravy vozidla.
3. Dôkazy, ktoré predložil žalobca k žalobe a skutkový stav preukázaný týmito dôkazmi: Čl. 10 - záznam o dopravnej nehode. Čl. 10 rub - zákazkový list. Čl. 11 - zmluva o prenájme vozidla, denné nájomné 69,60 €, vrátane DPH, na ktorej je napísané, že náhradné vozidlo je využívané na zabezpečenie chodu spoločnosti, návštevu klientov v rámci SR. Čl. 12 - faktúra za 8 dní 556,80 €. Čl. 12 rub - oznámenie o postúpení pohľadávky. Čl. 13 - zmluva o postúpení pohľadávky. Čl. 13 rub - oznámenie o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že z nájomného na prenájom náhradného vozidla zaplatila žalovaná sumu 366,67 €. Čl. 82 spisu - cenník prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2019, z ktorého vyplýva, že denná cena prenájmu platila nielen pre poškodeného, v tomto prípade ale pre všetkých partnerov.
4. Aké tvrdenia produkovala žalovaná: V odpore (čl. 69 spisu) uviedla, že v žalobe nie sú splnené podmienky podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, nie sú uvedené rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, pričom súd nemá právo, ani povinnosť, sám zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia z pripojených dôkazov. Skutočnosť, že v zmluve o prenájme je uvedený aj koniec prenájmu, zakladá pochybnosť o pravdivosti nájomnej zmluvy, keďže pri jej uzavretí nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo opravené a dokedy bude nájomný vzťah trvať. Taktiež ide o zmluvu do budúcna, pretože zmluva nemohla byť uzavretá 18.3.2019, ale najskôr 25.3.2019, čo zakladá tiež pochybnosť o platnosti nájomného vzťahu. Žalobca v spore nie je aktívne legitimovaný (NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2004 Z. z.), a to v nadväznosti na zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poškodený bol dlžníkom žalobcu. Pohľadávku žalobcovi nikdy nezaplatil, teda žalobcovi nikdy pohľadávka nevznikla. Išlo teda o postúpenie záväzku poškodeného a nie pohľadávky, čo zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalobca nezdôvodnil účelnosť vynaložených nákladov podľa § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Rozsah poistenia zodpovednosti za škodu upravuje § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení - uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov, ušlý zisk. Nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal, že bol nútený užívať náhradné vozidlo. Žalovaný priznal náhradu za denný nájom vozidla len do výšky 55 € s DPH. Žalovanej bolo doručené uznesenie - výzva na doručenie dupliky podľa § 167 ods. 4 CSP. Výzvu prevzal právny zástupca žalovanej 13.7.2020. Lehota uplynula márne, bez vyjadrenia dňa 29.7.2020, pričom súd konštatuje, že v stanovenej koncentračnej lehote 15 dní mala právo a povinnosť žalovaná produkovať tvrdenia a dôkazy k replike žalobcu s tým, že v bode 13. výroku je uvedené, že na neskôr označené, navrhnuté dôkazy súd nebude prihliadať. Súd dospel k záveru, že koncentračná lehota uplynula márne a žalovaná v stanovenej koncentračnej lehote nespochybnila tvrdenia žalobcu uvedené v replike. Súd túto skutočnosť vyhodnotil ako nespornosť tvrdení podľa § 186 ods. 2 CSP, ktorú nemožno dodatočne meniť.
5. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Vzhľadom k odôvodneniu rozsudku, bod 4. žalovaná sa v koncentračnej lehote podľa § 167 ods. 4 CSP nevyjadrila, nespochybnila tvrdenia a dôkazy žalobcu uvedené v replike (analogicky vyjadrenie k odporu zo dňa 27.6.2020 - čl. 80 spisu). V tomto podaní žalobca podrobne rozpísal rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, preto už bola právne irelevantná námietka žalovanej, že žaloba podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP neobsahuje rozhodujúce skutkové tvrdenia, ani to, že súd nemôže z vlastnej iniciatívy namiesto žalobcu sám zostavovať tvrdenia žalobcu z pripojených dôkazov. Na ostatné námietky žalovanej v odpore (aktívna legitimácia, účelnosť vynaložených nákladov, nevyhnutnosť užívať náhradné vozidlo, platnosť a doba nájomného vzťahu) žalobca reagoval v replike zo dňa 27.6.2020 (čl. 80 spisu). Na uvedené tvrdenia však nereagovala žalovaná v koncentračnej lehote podľa § 167 ods. 4 CSP, v rozpore s ustanovením § 149, § 150, § 151, § 153 ods. 1, 2 CSP. Túto skutočnosť súd vyhodnotil tak, že tvrdenia v replike zo dňa 27.6.2020 (čl. 80 spisu) považovala žalovaná za nesporné, podľa § 186 ods. 2 CSP, keď na ne nereagovala v koncentračnej lehote podľa § 167 ods. 4 CSP. Podľa § 186 ods. 2 CSP nesporné tvrdenia nemožno dodatočne meniť. Preto súd prioritne rozhodol na základe nesporných tvrdení strán konania podľa § 186 ods. 2 CSP o tom, že na strane žalobcu je daný nárok na zaplatenie doplatku nájomného za náhradné vozidlo vo výške 97,33 €. Preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej sumy podľa § 186 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Len nad rámec uvedeného súd uvádza, že nespornosť nároku vyplýva aj z toho, že žalovaná z náhradného nájomného 556,80 € zaplatila 366,67 € (55 € denne zaplatila, nezaplatila 14,60 € denne). Tým uznala základ a výšku totožnej pohľadávky. Tým uznala aktívnu legitimáciu žalobcu, platnosť a dobu nájomného vzťahu, nevyhnutnosť užívať náhradné vozidlo. Základ nároku je totožný a nemôže byť iný u uznanej a zaplatenej sumy 366,67 € a iný u neuznanej nezaplatenej sumy 97,33 €. Pokiaľ teda rozporovala žalovaná len výšku, rozporovala len argument účelnosti vynaloženého nájomného, ku ktorému však v rozpore s § 186 ods. 2, § 167 ods. 4, § 153 od. 1, 2 CSP neposkytla v koncentračnej lehote protitvrdenia. Súd teda vychádzal zo záveru, že aj toto tvrdenie v replike žalobcu považuje žalovaná za nesporné v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP.
6. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní úspešnou stranou konania v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Výrok oprel o § 255 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Čadca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.