Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Cob-117-2019.pdf
PDF · 105.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/117/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ORCOM s.r.o., Biela 9, 949 01 Nitra, IČO: 44 370 474, zastúpený: BURDA LEGAL s.r.o., Rudnícka 8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: L.K.P., s.r.o., Komárňanská cesta 3, 940 01 Nové Zámky, IČO: 44 118 490, zastúpený: JUDr. Zuzana Lapárová, advokátka, Forgáchova bašta 7, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 826 059, o zaplatenie 22 815,60 eura s úrokmi z omeškania a zaplatenie ďalších mesačných platieb od 01.06.2016 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/69/2016 - 228 zo dňa 15. novembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/69/2016 - 228 zo dňa 15. novembra 2018 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 22 815,60 eura s príslušenstvom a ďalších mesačných súm od 01.06.2016 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej tak, že žalobu zamietol a súčasne žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 489, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2, § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 4, § 5 ods. 1, 3, § 29 ods. 9 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.06.2016 v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby a pripustením zmeny žaloby po rozšírení uplatnených nárokov (o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 16.10.2018) domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 22 815,60 eura s úrokmi z omeškania 9 % ročne od 07.06.2016 do zaplatenia a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 433,44 eura bez DPH mesačne od 01.06.2016 do 31.12.2016, sumy 486,82 eura bez DPH mesačne od 01.01.2017 do 30.06.2017, sumy 210,06 eura bez DPH mesačne od 01.07.2017 do 31.12.2017 a sumy 220,10 eura bez DPH mesačne od 01.01.2018 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 22 815,60 eura (19 013 eur + DPH 3 802,60 eura) vyčíslený vo výške odplaty - stočného podľa vyhl. č. 397/2003 Z. z., ktorá ustanovuje spôsob výpočtu tak množstva vypustených odpadových vôd aj výpočet množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie a nárok na zaplatenie mesačnej odplaty za obdobie od 01.06.2016 do právoplatnosti rozhodnutia súdu. V konaní jednoznačne vyšlo najavo, resp. súd považoval za zistené, že kanalizácia, o ktorej žalobca tvrdil, že je do nej odvádzaná zrážková voda z nehnuteľností žalovaného, nie je verejnou kanalizáciou v zmysle § 2 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Ide o vnútropodnikovú, resp. vnútroareálovú kanalizáciu na odvádzanie vôd z jednotlivých
objektov a zariadení, ktorú v zmysle zákona za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť považovať nemožno (§ 3 ods. 4 zákona). Za vnútropodnikovú ju označil aj sám žalobca vo svojom podnete zo dňa 21.02.2017, ktorý adresoval Okresnému úradu v Nitre ako orgánu verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Tento orgán uvedenú skutočnosť potvrdil v liste zo dňa 13.10.2017 adresovanom súdu, v ktorom kanalizáciu žalobcu označil za vnútroareálovú, ktorú zák. č. 442/2002 nerieši, pokiaľ za verejnú kanalizáciu nebola prehlásená. Ide o orgán, ktorý v pochybnostiach rozhoduje, či sa kanalizácia považuje za verejnú kanalizáciu podľa zákona. Súd v prejednávanom spore nezistil a žalobca to ani netvrdil, že by bol Okresný úrad z nejakého dôvodu na základe § 3 ods. 5 písm. b) zák. č. 442/2002 Z. z. určil, že žalobcom označená kanalizácia sa považuje za verejnú kanalizáciu. Žalobca, teda aj v prípade, že je vlastníkom a prevádzkovateľom ním tvrdenej kanalizácie, nie je vlastníkom a prevádzkovateľom tejto kanalizácie ako verejnej kanalizácie, a preto sa nevzťahujú na neho v súvislosti s touto kanalizáciou práva a povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie podľa zák. č. 442/2002 Z. z. a ustanovenia vyhlášky č. 397/2003 Z. z. Súd dospel k záveru, že zrážková voda z nehnuteľností žalovaného, ak aj je odvádzaná do žalobcom tvrdenej kanalizácie, nie je odvádzaná do verejnej kanalizácie. Na žalovaného sa preto nevzťahujú povinnosti podľa zák. č. 442/2002 Z. z., a preto v zmysle tohto zákona ani nemôže byť subjektom neoprávnene vypúšťajúcim odpadové vody do verejnej kanalizácie (§ 25 ods. 3 zákona). Na žalovaného sa preto nevzťahuje ani povinnosť uzavrieť zmluvu so žalobcom (§ 23 ods. 2 zákona) ani povinnosť nahradiť škodu podľa § 25 ods. 4 zákona. Toto ustanovenie zákona odkazuje pre prípad náhrady škody na ustanovenie § 420 Obč. zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že ani v prípade, že by žalovaný neoprávnene v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z. odpadové vody do verejnej kanalizácie vo vlastníctve žalobcu vypúšťal, mal by povinnosť nahradiť škodu podľa § 420 Obč. zákonníka, v ktorom prípade sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk (§442 ods. 1 Obč. zák.). Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že v takomto prípade by malo ísť o škodu vyčíslenú vo výške stočného podľa vyhl. č. 397/2003 Z. z. Súd v prejednávanom spore nezistil, resp. žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil právnu povinnosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka ani to, že by žalobcovi nejaká skutočná škoda ako vyčísliteľná majetková ujma vznikla tým, že z povrchového odtoku zrážková voda odtekala do vnútroareálovej kanalizácie vo vlastníctve žalobcu. Takúto škodu žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani nenavrhol vykonať v tomto smere dokazovanie. V takomto prípade, a to ani analogicky, nie je možné preukázanie skutočnej škody vyčísliť podľa vyhl. č. 397/2003 Z. z. Rovnako ako v prípade náhrady škody žalobca v konaní nepreukázal (ani nenavrhol vykonať dokazovanie), v akom rozsahu sa žalovaný na jeho úkor obohatil a aké obohatenie, resp. jeho peňažný ekvivalent, by mal byť povinný mu vydať. Ani v tomto prípade, a to ani analogicky, nie je možné rozsah bezdôvodného obohatenia vyčísliť podľa vyhlášky č. 397/2003 Z. z. V prejednávanom spore žalobca nepreukázal, že by mu proti žalovanému uplatnené pohľadávky (spolu vo výške 22 815,60 eura ani ďalšie od 01.06.2016 do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu) vznikli zo zákona, zo zmluvného vzťahu, z náhrady škody alebo z bezdôvodného obohatenia, resp. inej právne relevantnej skutočnosti. Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v celom rozsahu odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania, prípadne tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že sa v konaní domáhal zaplatenia odplaty za odvádzanie a čistenie zrážkových vôd z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného prostredníctvo kanalizácie a čističky odpadových vôd vo vlastníctve žalobcu, pričom pre výpočet výšky odplaty za obdobie od roku 2013 použil metodiku v zmysle Prílohy č. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody. Autorizovaný stavebný technik Ing. Malík na základe tváromiestnej ohliadky a overenia odtoku dažďovej kanalizácie zakreslil skutkový stav kanalizácie a pričlenených záujmových plôch, ktoré sú systému dažďovej kanalizácie a uličných vpustí odvádzané do Vnútropodnikovej kanalizácie, pričom konštatoval, že uvedené Pozemky v areáli a Pozemky mimo areálu sú odvodnené odvedením vody z povrchového
odtoku do jestvujúcej (vnútropodnikovej) kanalizácie bývalého areálu VTS (vo vlastníctve žalobcu) a následne kanalizačným zberačom DN 1000 do ČOV vo vlastníctve žalobcu. Toto konštatovanie je zhodné s argumentáciou žalobcu, ktorý od počiatku tvrdí, že celý areál VTS je odkanalizovaný Vnútropodnikovou kanalizáciou v jeho vlastníctve, ústiacou do ČOV taktiež v jeho vlastníctve a vyvracia tvrdenie žalovaného, že tento „neprodukuje odpadové vody a dažďová voda vsakuje do priepustných plôch alebo vteká do betónových nádrží.“ Žalobca považuje za preukázané, že žalovaný je producentom odpadových (zrážkových) vôd, keďže zrážkové vody z Nehnuteľností odtekajú do Vnútropodnikovej kanalizácie a následne sú čistené v ČOV. Za službu spočívajúcu v odvádzaní a čistení zrážkových vôd u Nehnuteľností žalovaný neposkytuje žalobcovi žiadne protiplnenie. Odôvodnenie Rozsudku nerešpektuje zásady CSP o zákonných náležitostiach odôvodnenia, keď súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku navodzuje dojem, že existuje polemika o tom, či zrážková voda z nehnuteľností žalovaného je odvádzaná do žalobcom tvrdenej kanalizácie. Napriek tomu, že skutočnosť, že Nehnuteľnosti sú odvodnené odvedením vody z povrchového odtoku do jestvujúcej (Vnútropodnikovej) kanalizácie bývalého areálu VTS (vo vlastníctve žalobcu) a následne kanalizačným zberačom DN 1000 do ČOV vo vlastníctve žalobcu, bola v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a má pre rozhodnutie vo veci zásadný právny význam, súd prvej inštancie sa s ňou v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal, naopak túto bez akejkoľvek vecnej argumentácie a opory vo vykonanom dokazovaní spochybňuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku svoj záver o nemožnosti analogického vyčíslenia bezdôvodného obohatenia/skutočnej škody, ktorý má pre rozhodnutie vo veci zásadný právny význam, žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Tento právny záver súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nemožno označiť za riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie žalobcovi nedoručil písomné Vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.04.2018 v súlade s ustanoveniami CSP, ale urobil tak až na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 16.10.2018, a to dokonca po záverečných rečiach strán sporu. Súd prvej inštancie svojim konaním žalobcovi znemožnil (i) prípravu na pojednávanie (ktoré sa uskutočnilo dňa 16.10.2018) v zmysle príslušných ustanovení CSP, (ii) efektívne uplatňovanie nárokov v konaní a (iii) porušil jeho právo na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení Rozsudku náležitým spôsobom nevysporiadal so zisteným skutkovým stavom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu neexistuje žiadny (synalagmatický) vzťah, z ktorého možno vyvodzovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, je preto nesprávnym právnym posúdením veci. V konaní bolo preukázané, že Vnútropodniková kanalizácia nie je verejnou kanalizáciou a na vzťah žalobcu a žalovaného nemožno aplikovať ustanovenia Zákona, žalobca od uvedenej argumentácie v konaní upustil a poukázal na skutočnosť, že žalovaný prijímaním poskytovanej služby bez primeranej odplaty získava majetkový prospech, ktorý je vzhľadom na vykonané dokazovanie zjavne bez právneho titulu. S uvedenou argumentáciu sa súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku vôbec nevysporiadal, keď bez ďalšieho konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by mu vznikli uplatnené pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia.
5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že žalobca v článku III. odvolania poukazuje na technické správy vyhotovené Ing. Bohušom Malíkom. V oboch týchto technických správach je uvedené okrem iného, že pre ich spracovanie bola vykonaná tváromiestna obhliadka záujmového územia. Nie je tam uvedený termín, kedy sa tak malo stať, a kto bol prítomný pri jej realizácii. Už aj v rámci konania žalovaný preto namietal správnosť týchto technických správ, a to preto, lebo žalovaný nebol oboznámený s tým, že niekto ide vykonať tváromiestnu obhliadku, a teda pokiaľ ohliadky boli vykonané, žalovaný nebol na ne pozvaný, nebol pri nich prítomný a neuznáva zistenia v týchto technických správach obsiahnuté. Je výlučne vecou dohody strán (žalobcu a žalovaného), či budú postupovať analogicky podľa Vyhl. č. 397/2003 Z. z. alebo na akej odplate sa dohodnú. K takejto dohode však strany nedospeli, a to najmä preto, lebo žalobca a aj jeho právny predchodca nepostupovali tak, aby prispeli k uskutočneniu rokovaní, k objektivizácii skutočného stavu a k uzavretiu dohody. Žalobca žiadal plnenie najprv tvrdiac, že žalovaný bol povinný uzavrieť s ním dohodu v zmysle § 442/2002 Z. z., následne sa domáhal náhrady škody a v iných častiach svojich podaní či vyjadrení
žiadal náhradu nemajetkovej ujmy, súd aj v odôvodnení rozsudku sa týmito eventualitami zaoberal. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal a ani nenavrhol vykonanie dôkazov na preukázanie výšky skutočnej škody ani na preukázanie bezdôvodného obohatenia. Na pojednávaní 16.10.2018 obe strany sporu prehlásili, že nemajú návrhy na vykonanie nejakých dôkazov, súd po záverečných prednesoch oboch účastníkov vyhlásil dokazovanie za ukončené. Žalobca ďalej namieta, že mu súd doručil vyjadrenie žalovaného z 30.04.2018 až na pojednávaní 16.10.2018, a to po záverečných rečiach. Toto je len čiastočná pravda, pretože v skutočnosti súd potom, ako zástupcovi žalobcu toto vyjadrenie doručil, umožnil zástupcovi žalobcu si ho prečítať a následne sa k tomuto podaniu žalovaného zástupca žalobcu aj vyjadril. Ak by žalobca alebo ešte jeho právny predchodca boli so žalovaným jednali riadne a ak by preukázali, kde sú vpuste do ich kanalizácie a že sú funkčné, žalovaný sa mohol či už celkom alebo čiastočne od tejto kanalizácie odpojiť a v časti, kde by prípadne od žalobcu prijímal takúto službu by sa na cene dohodli. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že iné subjekty v bývalom areáli VTS hradia odplatu, takéto tvrdenie nepreukazuje, že by žalobca poskytoval takúto službu aj žalovanému, nepreukazuje rozsah poskytovanej služby ani prípadnú výšku nároku žalobcu.
6. K podanému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v obsahu, ktorého poukázal na to, že skutočnosť, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXXX (resp. počas konania tiež na LV č. XXXX) evidované Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: Z. R., obec: Nitra, okres: Nitra (ďalej len ako „Nehnuteľnosti“), sú odvodnené napojením na vnútropodnikovú kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu (ďalej len ako „Vnútropodniková kanalizácia“), bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Rovnako bolo preukázané, že za odvádzanie a čistenie odpadových (zrážkových) vôd z Nehnuteľností, žalovaný neplatní žalobcovi žiadnu odplatu a odmieta tiež výzvy na uzatvorenie zmluvy o odvádzaní odpadových (zrážkových) vôd z Nehnuteľností. Skutočnosť, že žalovaný sa nezúčastnil „tváromiestnej ohliadky záujmového územia“ vykonanej za účelom vyhotovenia Technických správ Ing. Bohušom Malíkom nepovažuje žalobca za relevantný argument pre spochybnenie predložených Technických správ a bez akýchkoľvek pochybností preukázaného skutkového tvrdenia, že Nehnuteľnosti sú odvodnené napojením na Vnútropodnikovú kanalizáciu. Súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania v tejto veci ustanovením znalca z príslušného odboru a odkázal žalobcu na zabezpečenie relevantného dôkazu vo vlastnej réžii, čo žalobca urobil. V konaní bolo preukázané, že (i) žalovaný prijíma od žalobcu službu spočívajúcu v odvádzaní zrážkovej vody z Nehnuteľností do Vnútropodnikovej kanalizácie a jej čistení v ČOV, pričom (ii), za uvedenú službu odmieta žalobcovi poskytnúť primeranú odplatu, (iii) čím bez právneho titulu získava majetkový prospech. S uvedenou argumentáciu sa súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku vôbec nevysporiadal
7. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v obsahu, ktorého poukázal na to, že žalobcovi nič nebránilo, keď už požiadal Ing. Bohuša Malíka o vypracovanie nejakej dokumentácie, aby oznámil žalovanému túto skutočnosť a umožnil mu zúčastniť sa obhliadky na mieste samom. Nakoniec, pokiaľ takúto obhliadku záujmového územia išli vykonať na nehnuteľnostiach patriacich do vlastníctva žalovaného, boli povinní o takomto úkone vlastníka upovedomiť a umožniť mu obhliadky sa zúčastniť. Žalovaný listom zo 07.03.2012 žiadal od spoločnosti VESTAM COMPANY s.r.o. vyznačenie potrubia verejnej kanalizácie do kópie katastrálnej mapy a súčasne v tomto liste žalovaný oznámil, že neprodukuje splaškovú ani priemyselnú odpadovú vodu a ani vodu zrážkovú. Kópiu listu s podacím lístkom žalovaný v konaní predložil. Žalovaný na tento list žiadnu odpoveď nedostal, preto mal za to, že nehnuteľnosti v jeho vlastníctve nie sú napojené na kanalizáciu patriacu žalobcovi.
8. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca, pričom v obsahu poukázal na to, že skutočnosť, že žalovaný sa nezúčastnil „tváromiestnej ohliadky záujmového územia“ vykonanej za účelom vyhotovenia Technických správ Ing. Bohušom Malíkom nepovažuje žalobca za relevantný argument pre spochybnenie predložených Technických správ a bez akýchkoľvek pochybností preukázaného skutkového tvrdenia, že Nehnuteľnosti žalovaného sú odvodnené napojením na Vnútropodnikovú kanalizáciu žalobcu. Spoločnosť VESTAM COMPANY s.r.o. nie je účastníkom tohto konania ani vlastníkom Vnútropodnikovej kanalizácie a skutočnosť, že žalovaný od spoločnosti VESTAM COMPANY s.r.o. údajne nedostal
odpoveď na svoj list, nič nemení na fakte, že Nehnuteľnosti žalovaného sú odvodnené napojením na Vnútropodnikovú kanalizáciu žalobcu.
9. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, pričom v obsahu poukázal na to, že žalobca nenavrhol súdu vykonanie znaleckého dokazovania a preto ani súd neodmietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania. Žalobca nepoprel, že žalovaného neinformoval o vykonaní tváromiestnej ohliadky záujmového územia. Ohliadku teda vykonali bez vedomia a teda aj bez prítomnosti žalovaného v situácii, keď žalovaný rozporoval tvrdenia žalobcu o odvádzaní dažďovej vody z nehnuteľností patriacich do vlastníctva žalovaného. Za týchto okolností žalovaný namietal objektívnosť a správnosť žalobcom predložených Technických správ.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 378, § 380 ods. 1 CSP), byť viazaný skutkovým stavom ako bol zistený súdom prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v dôsledku čoho je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
11. S poukazom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho konania ustáliť, či súd prvej inštancie vo veci správne procesne postupoval, vykonal všetky navrhnuté dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností a dostatočne zistil skutkový stav.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nekonal v záujme dodržania práva na spravodlivý súdny proces, vydal rozhodnutie bez dostatočného zistenia skutkového stavu.
13. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že jej skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces, ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť preto totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia.
15. Porovnávajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie z vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie žalobcu v priebehu realizovaného konania.
16. Odvolací súd teda predovšetkým poukazuje na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, pričom v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je aj prevádzkovanie verejnej kanalizácie pre kategóriu K-II, a to od 19.02.2013. Žalobca teda od 04.12.2012 realizuje činnosť súvisiacu s čistením odpadových vôd, a to na základe uzavretej kúpnej zmluvy so
spoločnosťou VESTAM COMPANY s.r.o. v znení dodatku č. 1 zo dňa 29.03.2010. Žalobca je taktiež vlastníkom kanalizácií, ktoré sa nachádzajú na priľahlých pozemkoch, pričom tieto kanalizácie nemožno považovať za verejné, a to v zmysle ust. § 3 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Podľa zisteného skutkového stavu takáto neverejná sieť kanalizácie sa nachádza aj na pozemku žalovaného, pričom predmetom sporu malo byť preukázanie užívania tejto neverejnej kanalizácie žalovaným, resp. odvádzanie dažďovej vody existujúcimi odtokmi na pozemku žalovaného do kanalizácie vo vlastníctve žalobcu.
17. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz, a to Technickú správu Ing. Bohuša Malíka, autorizovaného stavebného inžiniera, z obsahu ktorej vyplýva, že na základe tváromiestnej ohliadky a overenia odtoku dažďovej kanalizácie bol jednak zakreslený skutkový stav kanalizácie a pričlenené záujmové plochy sú systémom dažďovej kanalizácie a uličných vpustí odvedené do jestvujúcej kanalizácie bývalého areálu H. a následne kanalizačným zberačom do ČOV ORCOM s.r.o., teda žalobcu. Uvedené konštatovanie sa podľa tejto technickej správy týka pozemkov par. č. XXXX/X, par. č. XXXX/XX a par. č. XXXX/X.
18. S poukazom na uvedené, vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal s predloženým listinným dôkazom v tom, či tento preukazuje, resp. nepreukazuje poskytnutie plnenia žalobcom žalovanému (možnosť odvádzať dažďovú vodu vnútropodnikovou kanalizáciou). V prípade preukázania poskytnutia takéhoto plnenia je zrejmé, že existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu vylučuje zák. č. 442/2002 Z. z., nakoľko sa nejedná o využitie verejnej kanalizácie, avšak samotné užívanie vnútropodnikovej kanalizácie žalovaným bez zmluvného vzťahu by nepochybne zakladalo bez poskytnutia primeraného plnenia žalobcovi bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
19. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dostatočne neustálil skutkový stav v tom, či žalovaný užíva vnútropodnikovú kanalizáciu vo vlastníctve žalobcu, a to bezzmluvne, nie je možné ustáliť záver o existencii bezdôvodného obohatenia a v prípade, že by bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného bolo preukázané, bude na úvahe súdu prvej inštancie, či je toto možné určiť znaleckým dokazovaním, použitím podkladov z Technickej správy Ing. Bohuša Malíka, resp. primerane s použitím vyhl. č. 397/2003 Z. z.
20. Odvolací súd teda v tejto prejednávanej veci považuje za podstatné, aby sa súd prvej inštancie dostatočne a vyčerpávajúco vyrovnal s predloženým listinným dôkazom zo strany žalobcu a v prípade jeho správnej relevantnosti a dôkaznej presvedčivosti prípadne skúmal možnosť existencie a rozsahu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v spornom období.
21. Povinnosťou súdu prvej inštancie byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu bude vo veci postupovať v zmysle vyššie naznačených skutkových nejasností a následne opätovne posúdiť žalobcom uplatnený nárok.
22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a aj odvolacieho konania.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).