Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoCsp-4-2020.pdf
PDF · 72.22 KB
Case nature
Subarea
3CoCsp/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: E. S., nar. XX. XX. XXXX, N. XXX, V., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 495 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 22. 10. 2019, č. k. 5Csp/89/2019-79 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 250 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania“.
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z., podľa čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1, čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
3. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalovaný predložil žalobkyni na podpis návrh zmluvy, ktorý obsahoval neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalovanej bola vyplatená suma úveru nie vo výške ako bola uvedená v zmluve, následne žalovaný v konaní 12Csp/39/2018 uviedol nesprávnu výšku splátok žalobkyne vo vzťahu k poskytnutému úveru a na základe tejto skutočnosti požadoval od žalovanej sumu 495 eur, ktorá mu nepatrila. Tým mal súd za preukázaný základ nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Za spornú súd považoval výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Pri stanovení jej výšky vychádzal zo závažnosti vzniknutej, resp. hroziacej ujmy, okolnosti tak na strane žalobkyne, ako aj žalovaného, okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, závažnosť ujmy, okolnosti na strane žalobkyne i žalovaného, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobkyne, podľa úvahy súdu je postačujúce primerané finančné zadosťučinenie 250 eur, a preto súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa si v konaní uplatnila výšku primeraného finančného zadosťučinenia sumou 495 eur, z ktorej súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 250 eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 245 eur, žalobu zamietol. Z uvedeného výsledku konania vyplýva, že tak úspech, ako aj neúspech žalobkyne i žalovaného v konaní boli porovnateľne rovnaké. Preto súd vyslovil, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.
5. Proti tomuto rozsudku, len vo výroku o náhrade trov konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne zistenia skutkového stavu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Názor súdu, ktorým sa riadil o náhrade trov konania považuje za mylný, ak uvažoval o pomere úspechu a neúspechu ako o pomere medzi sumou uplatnenou žalobou a sumou priznanou. Ak súd prvej inštancie priznal nárok vo výške podľa vlastnej úvahy, z tohto pohľadu vo výške 100 % z vlastnej úvahy tak v pomere úspechu a neúspechu mal priznať žalobkyni aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V takých prípadoch nejde o pomer prevažujúcej miery úspechu strán sporu podľa hodnoty sporu obsiahnutej v žalobe, ale je potrebné aplikovať ust. § 264 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak možno hodnotu nároku alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu. Podľa citovaného ustanovenia sa tak posudzuje nielen hodnota, ktorá má byť základom pre výpočet súdneho poplatku, ale aj hodnota nároku ako takého na účely Civilného sporového poriadku, teda aj na určenie hodnoty, z ktorej možno vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania. V tejto súvislosti odvolateľka poukázala na početnú judikatúru, osobitne na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19. 09. 2019, sp. zn. 15Co/45/2019, ktorým už bol senátu Okresného súdu Humenné 5Csp zmenený rovnako nesprávny výrok o náhrade trov konania, aký je opätovne nesprávne vydaný v súdenej veci. Z akých dôvodov súd prvej inštancie nerešpektuje právny názor odvolacieho súdu, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia údu nevyplýva. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný sa k odvolaniu protistrany napriek súdom doručenej výzve nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
8. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý výšku nepriznaného finančného zadosťučinenia považoval za neúspech žalobkyne v konaní. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňu je potrebné považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala úspech čo do základu uplatneného nároku a samotná výška priznaného nároku následne závisela výlučne od úvahy súdu. Obdobný záver vyplýva aj z komentára k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha C.H.BECK 2016, 927 s.), podľa ktorého zásadu úspechu treba uplatniť aj na konanie, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku, pričom v takých prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, keďže žalobcu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Vzhľadom na uvedené je teda potrebné konštatovať, že žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov konania, výlučne však iba z prisúdenej sumy.
9. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že takýto nárok žalobkyni vznikol a jej žaloba bola dôvodná. Žalovaný je osobou zodpovednou za protiprávny zásah do spotrebiteľských práv žalobkyne a je povinný uhradiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v dôsledku jeho protiprávneho konania. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, účinne sa domáhala ochrany svojich práv. Žalobkyňa si v predmetnom konaní uplatnila nárok vo výške 495 eur a stanovenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia v danej veci záviselo od úvahy súdu. Spravodlivému usporiadaniu veci preto zodpovedá len také rozhodnutie, kedy žalobkyni bude priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, výlučne však iba z prisúdenej sumy, nie zo sumy uplatnenej žalobou.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).