Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoE-4-2020.pdf
PDF · 74.21 KB
Case nature
Subarea
1CoE/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a členov senátu JUDr. Moniky Liptákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, M. B., o vymoženie pohľadávky 497,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 4Er/68/2010-33 zo dňa 19. novembra 2019 takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti výroku II. o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t é .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu (výrok I.). O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,27 eur do 3 dní od doručenia tohto uznesenia (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 06.09.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok povinného. Pre prípad zastavenia exekúcie si uplatnil trovy vo výške 42,27 eur. Súd mal z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Nakoľko v danom prípade bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a v tomto exekučnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, pretože sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol o zastavení exekúcie.
3. Proti výroku II. uznesenia okresného súdu podal odvolanie oprávnený, nakoľko má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádza, že konajúci súd mal o náhrade trov exekúcie rozhodnúť podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2011 a v súlade s ust. § 197 ods. Exekučného poriadku zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného. Bol toho názoru, že súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, pričom toto riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná, prípadne k povinnosti ich úhrady v prospech súdneho exekútora zaviaže povinného.
4. Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol. Vo výroku o zastavení exekúcie zostalo uznesenie nedotknuté.
6. V súdenej veci ide zároveň o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
7. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Odvolací súd konštatuje, že trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ustanovení § 200 a nasl. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Pokiaľ by zákonodarca chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ustanovení § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. Civilný sporový poriadok nie je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia. Rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno (pre špecifiká tohto osobitného inštitútu) ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ustanovenia § 357 písm. m) CSP (proti ktorému je odvolanie prípustné). 11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP.
12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je v časti výroku o nároku na náhradu trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
13. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Oprávnený - odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).